„Člověk, který nikdy neplakal nežil opravdový život!“ Jan Werich
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
AL AZIF
!!!Svedectvo šialeného Araba!!!
Toto je svedectvo všetkého čo som videl a všetkého čo som sa naučil v tých rokoch, kedy som vlastnil tri pečate MASSHU. Videl som tisíc a jeden mesiac, čo je pochopiteľne dosť pre ľudský život, hoci sa vraví, že proroci žili omnoho dlhšie. Som slabý a chorý, som veľmi unavený a vyčerpaný a dych zavesený v mojej hrudi je ako temná lucerna. Som starý.

Vlci prenášajú moje meno v svojich polnočných rozhovoroch. A práve tento kľudný, jemný hlas ma z diaľky pozýva. Omnoho bližší hlas bude do môjho ucha kričať s bezbožnou netrpezlivosťou. Ťažoba mojej duše rozhodne o svojom mieste posledného odpočinku. Avšak predtým tu musím spísať všetko čo môžem o hrôzach plížiacich sa Vonku, ktoré číhajú pri dverách každého človeka, lebo je to starobylé tajomstvo pochádzajúce od starých, ktoré je však zabudnuté vynímajúc niekoľko ľudí, uctievačov Starých (nech sú ich mená poškvrnené!)

Pokiaľ svoju úlohu nedokončím, vezmi čo je tu a odhaľ zbytok, lebo čas je krátky a ľudstvo netuší ani nechápe zlo, ktoré ho očakáva zo všetkých strán, z každej brány, z každej prelomenej bariéry, od každého prostoduchého pomocníka na oltároch šialenstva.

Preto je to kniha smrti, kniha čiernej zeme, ktorú som spísal v ohrození svojho života, presne tak ako som ju obdržal na plá
ňach IGIGI, krutých to duchov spoza pútnikov pustatín.

Nech všetci, ktorí čítajú túto knihu sú varovaní, že obydlie ľudí je pozorované a sledované starobylými plemenami bohov a démonov z čias pred časom, ktorí sa snažia pomstiť za tú zabudnutú bitku, ktorá sa odohrala kdesi v kozme, a ktorá pretrhla svety v d
ňoch pred stvorením človeka, kedy Starší bohovia prechádzali svetmi, plemeno MARDUKa, tak ako je známy Chaldejcom, a ENKIho nášho pána, Pána mágov.

Vedz, že som prešiel všetky sféry bohov a tiež miesta Azonei. Zostúpil som do odporných miest smrti a večného smädu, ktoré môžu byť dosiahnuté cez bránu GANZIR, ktorá bola postavená v UR, v čase pred Babylonom.

Vedz tiež, že som hovoril so všetkými druhmi duchov a démonov, ktorých mená sú už ľuďom dlhšiu dobu neznáme, alebo neboli známe nikdy. Niektoré z týchto pečatí sú tu zapísané; ostatné si však, až ťa opustím, musím vziať so sebou. Nech má ANU súcit s mojou dušou!

Videl som neznáme zeme, ktoré nikdy neboli zmapované. Žil som v púšťach a pustatinách, hovoril som s démonmi a dušami zavraždených mužov a žien, ktoré zomreli pri pôrode, obetované ženskému diablovi LAMMASHTA.

Putoval som hlbinami morí, aby som našiel palác nášho pána. Našiel som kamenné monumenty zaniknutých civilizácií. Rozlúštil som spisy niektorých z nich; zatiaľ čo ostatné zostáva tajomstvom všetkým žijúcim ľuďom. Tieto civilizácie boli zničené kvôli poznaniu, ktoré táto kniha obsahuje.

Putoval som medzi hviezdami a chvel sa pred bohmi. Konečne, našiel som formulu, pomocou ktorej som prešiel bránu ARZIR a vošiel tak do zakázanej sféry odporných IGIGI. Prebudil som démonov a mŕtvych.

Vzýval som duchov svojich predkov k pravému a viditeľnému zjaveniu na vrcholoch chrámov postavených na dosah hviezd i na dosah najhlbších jaskyniach HÁDA. Naivne som zápasil s čiernym mágom AZAGTHOTHom. Uprchol som do zeme volaním INANNy a jej brata MARDUKa, pána dvojitej sekery.

Zobudil som armády proti zemiam východu, vzývaním zástupov diablov som si ich podrobil a tak som našiel NGAA, boha pohanov, ktorý vydychuje plamene a reve ako tisíc hromov. Našiel som strach.

Našiel som bránu vedúcu Von, u ktorej Starí, ktorí sa neustále snažia vojsť do nášho sveta, držia večnú stráž. Cítil som výpary Starej, kráľovnej vnútrajšku, ktorej meno je napísané v texte MAGAN, čo je svedectvo jednej zaniknutej civilizácie, ktorej k
ňazi, usilujúci o moc, na hodinu nášho času uvoľnili hrôzu, zlú bránu a boli tak pohltení.

K tomuto poznaniu som prišiel  za celkom zvláštnych okolností, keď som bol ešte nevzdelaným synom pastiera, tam, čo Gréci volajú Mezopotámiou.

Keď som bol obyčajný mladík, osamote putujúci na východ v horách, ktoré miestni obyvatelia nazývajú MASSHU, prišiel som k nejakému sivému kameni, na ktorom boli vyryté tri zvláštne symboly. Vysoký bol ako človek a široký ako býk. Bol pevne zasadený v zemi, takže som s ním nemohol pohnúť. Mal som za to, že sa môže jednať o dielo nejakého kráľa, ktorý tak označil akési dávne víťazstvo nad nepriateľom a tak som viac na rytiny nemyslel. Pri jeho päte som založil ohe
ň, aby ma chránil pred vlkmi, ktorí sa v týchto krajinách potulujú, a pretože bola noc a ja som bol ďaleko od svojej dediny, menom Bet Durrabia, šiel som spať. Bolo kolo tretej hodiny pred východom, devätnásteho Šabatu, keď ma prebudilo vytie nejakého psa, alebo snáď vlka, neobyčajne hlasite a veľmi blízko. Z ohňa zostali len tlejúce uhlíky a toto červené, žeravé uhlie vrhalo matný tančiaci tieň cez kamenný monument s tromi rytinami. Začal som čo najrýchlejšie zakladať ďalší oheň, keď odrazu sivý kameň začal pomaly stúpať do vzduchu, ako keby to bol holub. Nemohol som sa hýbať, ani hovoriť kvôli strachu, ktorý uchvátil moju chrbticu. Okolo mojej lebky sa ovinuli chladné prsty. Dik Azug-bel-ya mi nebol tak neznámy, ako tento pohľad, hoci sa tento výjav začal rozplývať v mojich rukách!

Odrazu som začul hlas, slabý, trochu vzdialený a uchvátil ma reálnejší strach z toho, že to môžu byť lupiči a tak som sa trasúc zvalil za akúsi zelinu. K prvému sa pridal ďalší hlas a čoskoro sa niekoľko mužov v čiernych rúchach zlodejov zišlo nad miestom, kde som bol, okolo vznášajúceho sa kame
ňa, z ktorého neprejavovali najmenšie zdesenie.

Teraz som jasne mohol vidieť, že tri znaky vyryté na kamennom monumente žiarili plamennou červenou farbou, akoby kame
ň bol v ohni. Postavy spoločne odriekali modlitbu, či vzývanie, z ktorého sa dalo začuť len pár slov a tie boli v nejakom neznámom jazyku; v každom prípade, nech má ANU súcit s mojou dušou!, tieto rituály mi už akosi ďalej nie sú neznáme.
Postavy, ktorých tváre som nemohol vidieť, či rozpoznať, začali divoko mávať vo vzduchu nožmi, ktoré sa chladne a ostro v horskej noci blýskali.

Spod vznášajúceho sa kame
ňa, práve zo zeme, kde predtým ležal, začal vystupovať chvost hada. Tento had bol oveľa väčší ako každý, ktorého som kedy videl. Jeho najužšia časť bola široká ako náruč dvoch mužov. Ako vyliezal zo zeme, hneď ho nasledoval ďalší. Hoci koniec prvého ešte nebol vidieť, zdalo sa, že zaliezol do tej istej diery. Tie boli nasledované stále ďalšími, až sa zem začala triasť pod ťarchou toľkých ohromných paží. Spev kňazov, ktorí ako som teraz zistil boli sluhovia nejakej tajnej sily, sa stal oveľa hlasnejší, až takmer hysterický.


















IA! IA! ZI AZAG!

IA! IA! ZI AZKAK!

IA! IA! KUTULU ZI KUR!

IA!

Pôda, nachádzajúca sa na miernom svahu od výjavu, ktorý som sledoval a kde som bol ukrytý, začala niečím vlhnúť. Dotkol som sa tej vlahy a zistil, že to bola krv. V hrôze som začal kričať, čím som dal k
ňazom najavo svoju prítomnosť. Otočili sa ku mne a ja som s odporom videl, že ich prsia boli porezané dýkami, ktoré používali k tomu, aby pozdvihli kameň za nejakým mystickým účelom, ktorý som netušil; hoci teraz už viem, že krv je pre týchto duchov potravou, kvôli ktorým polia po vojnových bitkách žiaria neprirodzeným svetlom, čo je prejav týchto sajúcich duchov.

Kiež nás ANU všetkých ochra
ňuje!

Môj výkrik spôsobil, že sa ich rituál dostal do zmätku a chaosu. Utekal som horskou cestou, po ktorej som prišiel. K
ňazi ma začali prenasledovať, hoci sa zdalo, že niektorí z nich zostali vzadu. Snáď aby ukončili rituál. Avšak, ako som tak divoko bežal po svahu v chladnej noci dolu, srdce mi v hrudi búšilo a moja hlava bola v jednom plameni, ozval sa za mnou zvuk štiepiacej sa skaly a dunenia a zem, po ktorej som bežal sa roztriasla. V hrôze a náhlení som spadol na zem.

Keď som vstal, hoci som nebol ozbrojený, otočil som sa, na ktoréhokoľvek z prenasledovateľov, ktorý mal byť najbližšie. K môjmu prekvapeniu to, čo som videl, nebol žiadny k
ňaz starodávnej hrôzy, žiadny nekromant zakázaného umenia, ale čierne rúcha padli do trávy bez známky života, či tela pod nimi.

Opatrne som šiel k prvému, vzal dlhú vetvu a podvihol som rúcho zo spleti trávy a tŕnia. Všetko, čo z k
ňaza zostalo, bola kaluž slizu, podobná zelenému oleju, zapáchajúca ako hnijúce telo, ktoré ležalo dlho na slnku. Taký zápach ma takmer premohol, ale bol som odhodlaný nájsť ostatných, aby som zistil, či aj ich stretol rovnaký osud.

Šiel som späť nahor po svahu, ktorý som tak vystrašene pred chvíľkou zbehol dole. Našiel som aj ďalších temných k
ňazov v rovnakom stave ako ten prvý. Stále som šiel, nevšímajúc si ďalších rúch. Nemal som odvahu ich znovu obracať. Potom som konečne prišiel k sivému kamennému monumentu, ktorý sa na príkaz kňazov neprirodzene vznášal vo vzduchu. Teraz však už bol znovu na zemi, ale rytiny ešte žiarili nadprirodzeným svetlom. Hadi, alebo to, čo som si vtedy myslel, že to sú hadi, zmizli. Avšak v dohasnutých uhlíkoch, teraz studených a čiernych, bola lesklý kovový predmet. Zdvihol som ho a uvidel, že bol vyrezávaný tiež ako ten kameň, ale oveľa zložitejšie, spôsobom, ktorému som nerozumel. Nedržal som tie isté znamenia, ktoré boli na kameni, avšak mal som pocit, že by som mohol tie znaky takmer čítať, ale nemohol som. Akoby som ten jazyk kedysi poznal, ale všetko som už dávno zabudol. Moja hlava začala bolieť, akoby ma diabol búšil do lebky. Keď lúč mesačného svetla zasiahol kovový amulet, teraz už viem čo znamenal, vstúpil do mojej hlavy hlas a jedným slovom mi prezradil tajomstvo výjavu, ktorého som bol svedkom: KUTULU.

V tom okamihu, akoby v mojom uchu bol divoký šepot, som porozumel.

Toto sú znamenia, ktoré boli vyryté na sivom kameni, ktorý bol bránou Inam:












A toto je amulet, ktorý som držal vo svojej ruke a nosím ho kolo svojho krku do dnešného d
ňa, keď píšem tieto slová:
















Z troch vyrytých znakov, je prvý znamením našej rasy spoza hviezd. V jazyku pisateľa, posla Starších, ktorý ma tomu naučil, sa nazývalo ARRA.

V jazyku najstaršieho mesta Babylonu, sa nazývalo UR. Je to znamenie zmluvy Starších bohov, a keď ho uvidia tí, ktorí nám ho dali, nezabudnú na nás. Prisahali!
   Duchu neba, rozpome
ň sa!

Druhé je Staršie znamenie. Je to kľúč, ktorým je možné, ak sa použije so správnymi slovami a pózami, vzývať sily Starších bohov. Jeho meno je AGGA.

Tretie znamenie je pečať Strážcu. Nazýva sa BANDAR. Strážca je rod zoslaný Staršími. Bdie, zatiaľ čo ostatní spia. K tomu musia byť vykonané vhodné rituály a obeti; inak ak je volaný, sa obráti proti vám.

Tieto pečate, aby boli účinné, musia byť vyryté do kame
ňa a vsadené do zeme, alebo postavené na obetnom oltári, alebo prinesené ku skale vzývania, alebo vyryté do kovu toho, ktorého boha, či bohyne a zavesené na krku, avšak ukryté pohľadu profánnych. Z týchto troch môžu byť ARRA a AGGA  použité oddelene, to jest po jednom a samostatne. BANDAR však nikdy nesmie byť použitý samostatne, ale s jedným, či s obidvoma, pretože hľadačovi musí byť nutne pripomenutá zmluva, ktorá bola uzavretá medzi Staršími bohmi a našou rasou. Inak sa obráti proti vám, zabije vás a bude pustošiť vaše mesto kým neprídu na pomoc Starší, cez slzy vašich ľudí a náreku vašich žien.

KAKAMMU!

Kovový amulet, ktorý som vytiahol z popola a ktorý zachytil svetlo mesiaca, je mocnou pečaťou proti všetkému, čo môže vstúpiť cez bránu z Vonkajšku, ak ho zbadajú, utečú od teba, avšak to sa stane iba vtedy, keď na jeho povrch bude dopadať svetlo mesiaca, lebo v d
ňoch, keď mesiac nie je vidieť, alebo je za mrakmi, poskytuje iba malú ochranu pre diablami zo Starej zeme, ktorí potom môžu prelomiť bariéru, alebo môžu byť svojimi sluhami vpustení na povrch zemský. V takom prípade, nie je žiadnej pomoci, pokým svetlo mesiaca nezasvieti nad zemou. Mesiac je totiž najstarším medzi Zonei a je hviezdnym symbolom našej Zmluvy. NANNA, otec bohov, spomeň si!

Preto musí byť amulet vyrytý na rýdzom striebre v plnom svetle mesiaca tak, aby na
ň mesiac svietil behom jeho prípravy. Musia byť vykonané základné mesačné zaklínania a predpísané rituály, ako je ďalej uvedené v tejto knihe. Tento amulet nesmie byť nikdy vystavený slnečnému svetlu, pretože SHAMMASH, tiež zvaný UDU, ulúpi vo svojej žiarlivosti pečati jej silu. V takom prípade musí byť amulet omytý vo vode s gáfrom a zaklínanie a rituál musí byť prevedený znovu. V skutočnosti by však bolo lepšie vyryť iný.

Tieto tajomstvá vám dávam v utrpení svojho života. Nikdy nesmú byť odhalené profánnym, vypovedaným, či uctievačom starého hada. Zachovajte ich vo svojom vlastnom srdci a vždy o týchto veciach mlčte.

Mier s vami!

Od onej osudnej noci v horách MASSHU som putoval krajinou a pátral po kľúči k tajnému vedeniu, ktoré mi bolo predané. Bola to strastiplná a osamelá cesta, behom ktorej som nepojal žiadne ženy, žiadny dom, či dedinu som nenazval svojim domovom, prebýval som v rôznych zemiach, často v jaskyniach alebo púšťach, učil sa niekoľkým jazykom, ako sa len pútnik môže učiť, aby som mohol jednať s obchodníkmi a priučiť sa tak novým veciam a zvykom. Avšak moje obchody boli so silami, ktoré prebývajú v každej z týchto zemí. Čoskoro som začal rozumieť mnohým veciam, o ktorých som predtým nemal ani potuchy, snáď len v snoch. Priatelia z mladosti ma opustili a ja ich. Po siedmich rokoch odlúčenia od svojej rodiny som sa dozvedel, že sa všetci zabili vlastnou rukou z dôvodov, ktoré mi nikto nebol schopný vysvetliť; ich stáda pomreli na nejakú podivnú epidémiu.

Putoval som ako žobrák, živil sa od mesta k mestu, podľa toho ako miestni ľudia uznali za vhodné. Miesto toho často hádzali kamene a vyhrážali mi väzením. Občas som bol schopný presvedčiť nejakého učeného muža, že som bol skutočný učenec, za čo mi bolo dovolené čítať starobylé záznamy, v ktorých boli podrobnosti o nekromancii, čarodejníctve, mágii a alchýmii. Učil som sa kúzla, ktoré ľuďom spôsobovala ochorenia, mor, slepotu, šialenstvo a dokonca i smrť. Učil som sa o rozličných triedach démonov a zlých bohov, ktorí existujú a o dávnych legendách o Starých. Bol som tak schopný ozbrojiť sa i proti diablici LAMMASHTA, ktorá sa tiež nazýva mečom rozštepujúcim lebku, ktorej pohľad pôsobí strach a hrôzu a (niekto vraví, že i) neprirodzené úmrtia.

Časom som sa naučil menám a vlastnostiam všetkých démonov, diablov, hrôz a príšer uvedených tu v tejto knihe čiernej zeme. Naučil som sa silám hviezdnych (astrálnych) bohov a ako vzývať ich pomoc v čase potreby. Mnoho som sa naučil o hrozných bytostiach, ktoré prebývajú za astrálnymi duchmi, ktorí strážia vstup do chrámu stratených, starých dní Starých, ktorých mená tu nemôžem uviesť.

V mojich osamelých obradoch na kopcoch, keď som uctieval oh
ňom a mečom, vodou a dýkou a s pomocou zvláštnej trávy, ktorá divoko rastie v istých oblastiach MASSHU, a s ktorou som náhodou založil oheň pred skalou, s tou trávou, ktorá mysli dáva veľkú moc k cestovaniu na ohromné vzdialenosti do nebies, ako i do pekiel, som obdržal formulu pre amulety a talizmany, ktoré nasledujú a ktoré umožnia kňazom bezpečný priechod medzi sférami, kde môže cestovať a pátrať po múdrosti.

Ale teraz, po tisíci a jednom mesiaci putovania, mi Maskim priškripli päty, Rabišu šklbe moje vlasy, Lammashta roztvára svoju hrozivú tlamu, AZAG-THOTH je zaslepený škodoradosťou na svojom tróne, KUTULU dvíha svoju hlavu a uprene zíza cez závoje zapadnuté Varloorni nahor cez priepasť a upiera svoj strnulý pohľad na m
ňa; preto musím s chvatom všetko spísať. Vypadá to, akoby som chybil v niečom ohľadne postupu obratov, alebo formule, či v obetiach, pretože teraz sa zdá, akoby celý húf ERESSKIGALy spočíval v očakávaní, snení a slintaní po mojom odchode. Prosím bohov, aby som bol spasený a nezahynul, ako kňaz, ABDUL BEN MARTU v Jeruzaleme (bohovia rozpomeňte sa a majte s ním zľutovanie!) Môj osud už nie je viac vpísaný vo hviezdach. Preto som, hľadajúc silu nad Zonei, zlomil Chaldejskú zmluvu. Spočinul som nohou na mesiaci a mesiac už nemá nado mnou moc. Riadky môjho života boli zmazané vďaka môjmu putovaniu pustatinou, cez listy napísané bohmi v nebesiach. A teraz dokonca môžem počuť vyť vlky v horách tak, ako v tú osudnú noc. Volajú moje meno a mená ostatných. Bojím sa o svoje telo, avšak viac sa bojím o svojho ducha.

Pamätajte, vždy, v každú voľnú chvíľu, volajte k bohom, aby na vás nezabudli, lebo sú zábudliví a veľmi vzdialení. Zakladajte svoje ohne vysoko na kopcoch, na vrcholoch chrámov a pyramíd, aby mohli vidieť a rozpamätať sa.

Nikdy nezabudnite opísať každú formulu tak, ako som ju spísal. Nezme
ňte jediný riadok, či bodku, ani na šírku vlasu, aby sa nestali bezcenné, alebo aj horšie: zlomená (prelomená) hviezda je bránou GANZIR, bránou smrti, bránou tieňov a ulít. Citujte zaklínania predpísaným spôsobom ako sú tu spísané. Bezchybne pripravte rituály a na vhodných miestach a vo vhodných časoch obetujte.

Nech sú k vám bohovia milosrdní!

Nech uniknete tlamám MASKIM  a premôžete moc Starých!

A bohovia ťa odmenia smrťou skôr, než Starí znovu opanujú zem!

KAKAMMU! SELAH!