„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Chaos v zmysle neurčitosti, neusporiadanosti sa vyskytuje v mnohých mýtoch staroveku o stvorení sveta a nastolení súčasného poriadku. Podľa mnohých mýtov bol na počiatku prapodivný, vysoko nestabilný prastav - buď praoceán, alebo priepasť, prázdnota, či tma. V sumerskej a staroegyptskej mytológii bola koncepcia chaosu ako lona sveta z ktorého všetko vzniká.
Mytológia sumerská a starého Egypta - 3. tisícročie BC

Egypt

Na počiatku bola voda - z chaotického pravodstva (Nun) sa zrodila zem (mužský Geb) a obloha (ženská Nut), ktoré oddelil ich potomok, boh vetra Su.
Chaos, Nun, je tu stav pred stvorením, súčasne stav čo koexistuje so svetom tvarov, javí sa ako obal, obrovský a večný rezervoár síl v ktorom sa tvary rozplývajú na konci času.
Boli aj iné verzie vzniku sveta - napr. všetko vytvoril Re, boh slnka - aj seba. Je možné, že vládnuce náboženstvo si potrebovalo upraviť vhodným spôsobom aj mytológiu.

Starogrécka aj judaistická kozmogónia vykazuje prvky nasledovníctva voči starším kultúrnym oblastiam Blízkeho východu a Egypta. Najznámejší je Enuma Eliš, babylonsky epos, zachovaný v akkadskom jazyku. Spája staršie sumerské predstavy o vzniku sveta s novšími babylonskými mýtami.

Babylon

V prvotnom chaose vody a hmly nebolo nič čo by malo meno, žiadny z bohov sa ešte neobjavil, všetky pevniny boli morom. V mýtoch sa hovorí o vzbure nových patriarchálnych bohov proti matriarchálnemu poriadku, ktorý je popisovaný ako jeden veľký zmätok. Vnútorným zmyslom týchto mýtov je premena chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovaný kozmos. Ženskému princípu je prisúdená negatívna hodnota, nadobudol podoby nepriateľských živlov čo boli porazené. Ľudstvo ovláda virilná kozmologická túžba po živote v poriadku, cyklický, chaotický lunárny, ženský čas bol nahradený lineárnym, mužským po
ňatím. Kopmlementarita chaosu a kozmu je asymetrická, podobne ako život a smrť.
Podľa sumersko-akkadskej kozmogónie sa z toho predvekého chaosu zrodia veľký bohovia, o.i. Marduk (tiež Ea). Títo po víťazstve vytvoria nebo a zem. Enuma Eliš
Ešte vo svete chaosu sa spojili prastarý Apsu (boh podzemného sladkovodného oceánu) a Tiamat (=životodarný; more) bohy
ňa slaného oceánu. Z nich vznikli ďalší bohovia. Marduk rozdelil Tiamat na oblohu a zem. Lokálny babylónsky boh sa dostal do úlohy svetotvorcu a prevzal božské kompetencie sumerského Eulila.

Ženský božský princíp, zosob
ňujúci slané morské vody oceánu, Tiamat, predstavuje zradnosť, ženskosť, podsvetie, neštruktúrovanosť, bezprávie, divočinu. Vzostup národného boha Babylonu Marduka súvisí s rozmachom mestského štátu. Dovršuje sa moc patriarchátu a najvyšším bohom sa stáva mužský boh práva a poriadku. Marduk je stvoriteľ človeka, stanovil medze polí, vytvoril 4 svetové strany, je božský vynálezca vtedajších zbraní. Pred bojom s Tiamat si dal zhromaždením bohov odsúhlasiť absolútnu moc. Víťaz sa stal najvyšším bohom. Podmienkou nového poriadku je rovnakosť a anulácia rozdielov. Poriadok sa robí aj medzi bohmi - sú podriaďovaní jednému univerzálnemu bohovi.

Irán

Kurva klamárska, prvá ženská bytosť na svete povedala: "Spamätaj sa náš otče, lebo vo vojne vylejem toľko jedu na spravodlivého muža, že nebude môcť žiť". Dva kráť vyrátala svoje zločinné skutky, takže sa Ahrivan zaradoval, prebral sa z údesu a pobozkal hlavu kurvy. A objavila sa na kurve tá nečistota, ktorú nazývajú menštruácia. Povedal Kurve: "Čo si praješ aby som Ti dal?" Kurva Ahrimanovi odpovedala. "Mojim prianím je muž, preto mi ho daj!" - Stredoiránska kozmogónia Bundahins.

Aresta (1. tis. BC) - najvyššie božstvo je Zervan ktorý stoji nad chaosom a poriadkom, tmou a svetlom, zlom a dobrom. Je tu dualizmus kozmických princípov: Ahriman (boh chaosu, tmy a zla) a Orzmud (boh svetla, dobra a poriadku). Ahriman bol vzorom židovského, kresťanského a manichejského satana.

Judaizmus a kresťanstvo

V Mojžišovej knihe Genesis (13.-14. stor. BC) je chaos symbol nerozlíšenosti, ničoty, zárove
ň zdroj a priestor možností.
Počiatok, Stvoriteľ a stvorenie: na počiatku stvoril Boh nebo a Zem. Zem bola pustá a prázdna a nad priepastnou t
ôňou bola tma. Ale nad vodami sa vznášal duch Boží. Svet vzniká z chaotickej vody, bahna s kamením. Chaotický stav priepasti vyjadruje slovo t'hom (obdoba akkadskej chaotickej obludy Tiamat, vládkyne veku, ktorý predchádzal veku súčasnému).

Podľa Biblie bol svet stvorený Božím slovom. Nejedná sa o vývoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu. Nie je tu výklad o pôvode chaosu, boh stvoril všetko: "Boh videl, že to bolo veľmi dobré". Povstal poriadok sveta a život.

Grécko

Hesiodos (700 BC) napísal báse
ň Theogonia (O pôvode bohov, 8.-7. storočie BC).
Na počiatku (Arche) všetkého sveta bol chaos (roztvorený priestor, zívajúca priepasť, prapôvodná priepasť), z ktorého sa zrodila zem (Gaia) a spolu s
ňou Eros. Ten spájal rozptýlené prvky chaosu a umožnil tak vznik sveta, bohov, ... Bol nositeľom poriadku aj chaosu, vďaka čomu aj bohovia porušovali zákony. Svet, Kozmos, tak vznikol vyčlenením a následne spojením Zeme a nebies Erosom. Pôvodom z chaosu vznikol Erebos (boh podsvetného temna) ako počiatok tmy. Rovnako vznikla Nyx (bohyňa noci) ako tma určitá. Až jasná obloha (Aither), čistý vzduch nebeských výšin vnáša svetlo. Z toho vzniklo latinské Aether (éter), považovaný neskôr za pralátku, z ktorej pochádza svet.
Podobne aj orfické predstavy (6. a 5. st. BC) - zárove
ň bolo oddelené vlhké od suchého, chladné od teplého, z ohňa vznikli hviezdy, vody obklopili Zem.
Neskôr je chaos identifikovaný s priestorom (Platon, Aristoteles), vodou (Zenon z Kitia), potom už bol termín oddelený od kozmogonického myslenia. Podľa stoikov vznikol pojem chaos od slovesa "cheesthai" (liať). Z toho neurčitosť, beztvárnosť, neusporiadanosť.

Z chaotickej neusporiadanosti vznikol poriadok, Kozmos. Pre ranné prírodné filozofie od Pytagora po Aristotela bol Kozmos pomenovaním všetkého svetového poriadku, neskôr sa obmedzuje na nebesá, 4 elementy až po fyzickú štruktúru sveta.

India

Brahma (vznešený Duch) stvoril vajce, z neho vznikol svet (zem). V hinduistickej tradícii je vesmír večný, nevznikol z chaosu, je nekonečným reťazcom vznikania a zanikania svetov. Neosobná sila, čo vesmír organizuje, drží pohromade je poriadok a spravodlivosť - Dharma. Opak je porušenie rovnováhy (človekom) - adharma.

Čína

Chaos je chápaný ako homogénny priestor, predchádzajúci rozdeleniu na 4 horizonty, čo sa rovná založeniu sveta, vyznačuje cestu k rozlíšenému, k možnosti orientácie (byť dezorientovaný znamená vrátiť sa k chaosu). Chaos je základom usporiadania kozmu.

Svet povstal z chaosu, keď vznikli obe sily Jing a Jang a bolo stvorene nebo a zem.
Mytológia chaosu