Spalovač l-karnitin pro spalování tuků
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Čo je to Necronomicon?
DH: Necronomicon bola fiktívna kniha, spomínaná v príbehoch horor a sci-fi spisovateľov 20. storočia. Odvtedy sa stala undergroundovým fenoménom - filmy, knihy, príbehy, básne, hudba, PC hry, tričká etc.
JG: Necronomicon je fiktívna kniha zaklínadiel a zakázaných vedomostí, ktoré by sa dali použiť na vyvolanie démonov z iného sveta, nazývaných Prastarí. Obsah knihy je údajne tak desivý, že čitateľ by mohol zošalieť ak by našiel súvislosti medzi obsahom knihy a udalosťami, či predmetmi v "reálnom" svete. Nápad tejto desivej, zakázanej knihy vznikol z hororovej fikcie.


Čo vás tak zaujalo na Necronomicone že ste o ňom napísal knihu?
DH: Na rovinu, môže za to John. Najskôr získal informácie a zainteresoval ma do falošných Necronomiconov. Potom som si uvedomil že je to jedna z tém, ktoré majú veľa rozdielnych aspektov a prekvapilo ma, že ešte nikto na tom nepracoval.
JG: Dohnalo ma k tomu to, keď som si uvedomil koľko ľudí verí, že falošné verzie tejto knihy sú autentické. Ľudia vzali jednu spracovanú verziu Necronomiconu tak vážne, že založili okolo nej kulty a použili ju na praktickú mágiu.


Kto je H.P.Lovecraft a ako do toho zapadá?
DH: Howard Phillips Lovecraft žil v rokoch 1890-1937 a počas tejto doby napísal niekoľko priekopníckych horor a sc-fi diel. Bolo to jeho kreatívne nadanie čo splodilo Necronomicon. Kniha sa objavila v jeho príbehoch pre rôzne plátky, prvý krát v "The Hound" z roku 1922. Ako čas plynul, aj ďalší spisovatelia začali spomínať Necronomicon vo svojich príbehoch a ľudia boli zvedaví či môže byt reálny. Mali by sme spomenúť, že Lovecraft nechcel nikoho oklamať aby si myslel že kniha je reálna. Ľudia mu písali aby sa ho spýtali a vždy im odpísal že je to vymyslené. Pred koncom života bol znepokojený, pretože veľa ľudí si stále myslelo, že je reálna. Zdravie sa mu zhoršovalo a peňazí ubúdalo, takže nikdy už nemal šancu povedať ako to bolo.
JG: H.P.Lovecraft bol najväčší hororový spisovateľ 20. storočia. Jeho práca bola unikátna, pretože jeho uhol pohľadu bol viac kozmický ako ľudský a miešal dokopy horor a sci-fi takým spôsobom o akom sa ešte nikomu nesnívalo. Bohužiaľ, bol aj neúmyselným tvorcom fígľu s Necronomiconom. Lovecraft vymyslel myšlienku o knihe podlamujúcej myseľ s názvom Necronomicon aby boli jeho príbehy zaujímavejšie. Ale Lovecraft nechcel aby si ľudia mysleli že táto fiktívna kniha je reálna. To čitateľov napadlo že by mohla existovať a rôzni oportunisti vzali Lovecraftovu myšlienku zakázanej knihy a pohrávali sa s ňou ako s futbalovou loptou. Počas jeho života mohli čitatelia niekedy napísať do Weird Tales s prosbou kde sa dá zohnať kópia Necronomiconu. Redaktor Weird Tales, Fansworth Wright, by dal listy priamo Lovecraftovi, ktorý by úctivo napísal zavádzajúcemu čitateľovi a vysvetlil by mu, že nie je žiadny Necronomicon. Lovecraft povedal, že vždy sa cítil previnilo, keď počul, že niekto mrhal svojim časom aby našiel fiktívnu knihu.


Naozaj na tom záleží, keď je svet plný konfliktov a násilia?
DH: Nesmie na tom záležať viac ako na tom, čo je na prednej strane novín, ale fenomén pôsobil dlhú dobu a narastal. Keď sa na to pozerám, Necronomicon je mikrokozmos mnohých záležitostí týkajúcich sa našej kultúry - trenie ktoré sa tvorí medzi skutočnosťou a fikciou, vierou a neistotou, rozumom a emóciami. Potichu nadvihujeme tieto záležitosti, ale nechávame na čitateľovi aby si ich roztriedil.
JG: Presne na tom záleží, pretože tento svet je plný konfliktov a násilia. Naše skúmanie ukázalo, že podvod s Necronomiconom významne dopomohol k tomu všetkému konfliktu a násiliu. Keď jasný dôkaz ukazuje, že väčšina falzifikátov Necronomiconu sa stala "bibliou" pre nespočetné deštruktívne, amatérske kulty a mohol inšpirovať niektorých sociopatov k samovraždám, povedal by som, že na tom veľmi záleží! Ak to boli len prípady čitateľov mrhajúcich svojimi peniazmi a energiou na zakázanú knihu zaklínadiel, ktorá sa stala okultným bestsellerom, stále by to bola téma hodná pozornosti. Ale dôsledky tohto podvodu prekračujú hranice podvodu. Tento fígeľ má mnoho obetí.


Vaša kniha môže útočiť na vieru niektorých ľudí. Ako by ste sa obhájili pred tými ktorí sa cítia byť urazení?
DH: Každý kto je urazený našou knihou, by si mal sadnúť a premýšľať prečo je to tak. Kľudne nám to môžu vyvrátiť. Dali sme čitateľovi všetko čo potrebuje na vytvorenie proti argumentu, ak sa tak rozhodol.
JG: Preneste sa nad tým! (smiech). Áno, Daniel a ja sme boli obvinení z netolerancie voči mystifikácii Necronomiconu. Myslím, že urazení "pravoveriaci" by sa mali na chvíľu vžiť do mojej situácie. Vážim si vieru iných ľudí a podporujem ich slobodu nech si robia čo sa im páči, pokiaľ to neublíži niekomu inému. Ale keby som bol nekriticky tolerantný voči každému a všetkému, šiel by som priamo proti morálnej, etnickej stene, ktorá ma núti povedať: "Tolerujem všetko okrem tohto!". Napríklad, verím v sexuálnu slobodu. Sexuálna revolúcia ktorá začala v 60.rokoch bola v podstate dobrá vec, dovolila gayom vyjsť z ulity, otvorila dialóg medzi ľuďmi a dala ľuďom viac slobody na seba vyjadrenie.
Bohužiaľ, dôsledkom tejto revolúcie bolo aj to, že detská pornografia sa stala bežne dostupná. Nemôžem tolerovať sexuálne zneužitie detí v mene slobody. Takže namiesto toho aby som hovoril "Tolerujem všetko", musím povedať, že "Tolerujem všetko okrem tohto". Som zároveň pluralista a tolerujem vieru iných ľudí. "Všetky spôsoby sú správne" a podobné reči. Ale keď sa stretnem s tzv "spôsobom" postaveným na klamstvách, ktorý je použitý na klamanie a manipulovanie a škodí všade kde je cítiť jeho vplyv, musím povedať "Tolerujem všetko okrem tohto". Rád by som citoval Cole Portera a hovorím, že "všetko sa dá" ako moja opatrnosť, ale nemôžem. Rád by som poukázal na to, že niektorí Necro-nerovia a "pravoveriaci" nedajú život a nenechajú žiť opatrnosť samotnú, ako je ukázané mnohými hrozbami smrti v guest book na našej stránke
www.necfiles.org.

Aký dopad bude mat podľa vás táto kniha na pohanskú komunitu?
DH: Nejde o to či táto kniha otrasie pohanským svetom. Väčšina ľudí vie, že kópie Necronomiconu ktoré sú na trhu, sú podvodom, i keď možno nevedeli povedať prečo je to tak. Všeobecná reakcia bola v štýle: "Ďakujem vám! Už viem čo mám povedať ľudom, ktorí si myslia že existuje!". Lepšie povedané - nie len pohania, ale okultný svet všeobecne - kniha vyzdvihuje otázky o etike mystifikácie. Okultizmus sa teší z tajomstiev a príbehov zo sporných zdrojov. Kniha núti ľudí pýtať sa či je toto vhodný postoj v 21.storočí. Povedal by som, že tajomstvá môžu byť dobré a pomôcť ľuďom v ich mystických snahách, ale sú to nástroje ktoré by mali byť použité opatrne a s rozvahou, hlavne keď ľudia dávajú svoje zdroje (čas, peniaze, emocionálnu energiu) do učiteľov, alebo skupiny.
JG: Zdá sa, že Daniel neočakáva nejaký veľký dopad, ale potom trpí vrcholným pesimizmom a chronickou pokorou. (smiech). Na rovinu, dúfam, že pohanská komunita si bude viac uvedomovať spôsob akým boli požité rôzne Necro-podvody na anti-pohanskú propagandu. Existujú hlúpi kazatelia s talk show kde sa snažia presvedčiť ľudí, že Simonov Necronomicon je bežne určený pre Wiccanov. Samozrejme nič nie je ďalej od pravdy. Navyše, nemôžem to povedať s určitosťou, ale dúfam že to bude mat nejaký pozitívny vplyv na pohanský svet aj na okultnú komunitu celkovo. Dúfam že to ovplyvní pohanskú vzdelanosť, ktorá im zvyčajne chýba (smiech). Dúfam že pohania a ostatní okultisti budú skeptickejší v posudzovaní metafyzickej literatúry. V Necronomicon Files sme odhalili podvod a vysvetľujeme naše metódy, takže aj ostatní môžu použiť naše techniky. Necronomicon Files nie je ani tak kniha ako koncept alebo svetový názor na osvietený skepticizmus nového veku. Myslím, že sa to dá nazvať skôr pohanstvo nového veku alebo okultizmus nového veku.


Prečo takéto dielo doteraz ešte nikto nenapísal?
DH: Táto kniha zapadá do jednej z podivných oblastí viery. Ľudia ktorí tomu veria sú presvedčení že majú pravdu a tí čo neveria, sú takisto presvedčení že majú pravdu. Pripúšťam, že sme skôr za tú druhú skupinu, ale rozhodli sme sa sadnúť si a porovnať argumenty oboch strán. Nezmenili sme svoj pohľad, aj keď sme nenašli veľa prekvapujúcich informácií.
JG: Podľa mňa sú 3 dôvody prečo takéto niečo ešte nikto nespravil: strach, lenivosť a málo vedomostí. Strach že si pohneváš okultistov. Keďže Daniel a ja sme začiatočníci v metafyzickej literatúre, nemali sme strach že rozzúrime ostatných okultistov. Nikto nemá odvahu spraviť niečo takéto okrem dvoch odvážnych idiotov ako Harms a Gonce (smiech). Myslím, že ostatní autori sa takisto báli zobrať na seba riziko, ktoré takáto práca zahrňuje. Nie len riziko že na nich Necro-nerovia vyšlú čiernu mágiu, ale aj riziko, že sa nebude tak dobre predávať. Necronomicon Files by sa dalo označiť aj ako "ostrá hrana", ale problém bytia na ostrej hrane pramení z toho, že môžeš dostať zárez (smiech).
Je nebezpečné napísať materiál ktorý je naozaj nekonvenčný, alebo zaujať svojrázny postoj k známej veci. Preto sa mnohí spisovatelia držia rovnakých, starých, bezpečných a obnosených postupov. Veľkým faktorom bola pravdepodobne aj lenivosť, pretože odhalenie komplexného podvodu vyžaduje veľké množstvo tvrdej práce! Dokonca aj rozobratie jednoduchého podvrhu Necronomiconu ako je de Campova verzia, potrebuje veľa skúmania. Nedostatok vedomostí bol pravdepodobne hlavný dôvod že sa na to ešte nikto nedal. Mnoho nadpriemerných pohanov a okultistov nemá predstavu ako vážne niektorí ľudia berú falzifikáty Necronomiconu. Predsa len môžu odvážne vyjadriť svoje názory, mnoho tradičných okultistov nikdy nevenovalo pozornosť fenoménu Necronomiconu lebo jednoducho nevedia aké dôležité to je.


Aké zločiny sú spojené s Necronomiconom a prečo je tento podvod taký nebezpečný?
DH: Určenie dopadu Necronomiconu na zločin je tvrdý problém. Väčšina policajtov nie je školených aby chápali okultizmus, alebo (ešte horšie) sú školení zle. Keď narazia na zločin s neznámymi aspektmi len sa snažia zistiť o čo ide. Svoje interpretácie predajú novinárom, ktorí tiež veľa nerozumejú okultným veciam. A keď sa to dostane k nám, je v tom už chaos. John a ja sme objavili mnoho správ o zločinoch kde sa vyskytuje podvod s Necronomiconom. Zvyčajne si len povzdychneme a odložíme to, pretože za tým nie je žiadna okultná motivácia. Predsa len, v knihe sme zaznamenali niekoľko prípadov, kde sme cítili že boli inšpirované Necronomiconom a myslím, že som počul ešte o jednom alebo dvoch ďalších. Dúfam, že kniha pozdvihne povedomie týchto prípadov a povzbudí ľudí aby ich bližšie preskúmali. Ako môže viest Necronomicon ku zločinu? Je mi jasné, že nemôžme obviniť nejakú knihu za činy človeka. Avšak jeden z podvodov - ten ktorý napísal Simon - môže donútiť ľudí vykonať násilné činy. Máš filozofiu - pomôcť Starovekým vrátiť sa - a plán - rituálna obeť - a divím sa prečo tí autori neboli opatrnejší a robili to priamo na uliciach.
JG: Ako som spomenul v knihe, myslím, že Simonov Necronomicon môže vyvolať u niektorých ľudí sebevražedné sklony, pretože nabáda na určité typy obetovania, vrátane ľudského. Ale myslím, že nemôžme dať knihe úplnú zodpovednosť za správanie niektorých chorých ľudí. V stredoveku bolo na súde bežne počuť o knihe zaklínadiel ktorú použil čarodejník. Snažím sa vyhnúť tej inkvizičnej mentalite a takisto cenzurovaniu. Predsa len nezmenším možnú úlohu Necronomiconu v násilných činoch. Mnohé zločiny spojené s Necronomiconom v skutočnosti zahrňujú správanie bežné pre deštruktívne kulty, vydieranie, sexuálne obťažovanie, ovládanie mysle etc. Simonov Necronomicon sa často berie ako "biblia" pre malé amatérske kulty.


Myslíte, že mágia v Necronomicone naozaj funguje a ak áno, prečo by ju nemali ľudia používať?
DH: John, táto otázka je celá tvoja.
JG: Ak mágia v Necronomicone funguje, je to len preto, lebo tomu užívateľ verí. Ak nás história okultizmu niečo naučila, je to vec, že všetko môže fungovať, ak je to aktivované dostatočnou vierou. Problém s mágiou v Necropodvodoch všeobecne a hlavne v Simonovom Necronomicone je v tom, že magické rituály majú úbohý systém. V prípade Simonovej knihy sú rituály schválne navrhnuté tak aby sa obrátili proti užívateľovi. Keďže dostatočne slepá viera aktivuje hocijaký magický systém, lepšie výsledky dosiahnete ak použijete dobrý systém. Každá práca ide lepšie ak máte správne nástroje. Ak ste dosť silný, môžte zvaliť strom aj tupým kladivom no rozumnejšie je ho skoliť ostrou sekerou. Prečo by nemali ľudia použiť Necronomicon na praktickú mágiu? Prečo by nemal chirurg použiť motorovú pílu na odstránenie hemoroidov? V prípade Simonovej knihy, by to nemali použiť (1) lebo ciele rituálov sú hlúpe a (2) a rituály sú schválne navrhnuté tak aby sa obrátili proti operátorovi.


Z historického hľadiska nebolo nikdy veľa literárnej kritiky a odhaľovania podstaty v okultnej a metafyzickej literatúre. Povedali by ste, že The Necronomicon Files predstavuje nový žáner okultnej literatúry?
DH: Začali sme nový žáner? Ešte je príliš skoro aby sme to takto hodnotili. Predsa len si myslím, že okultizmus je vec u ktorej sa dá len ťažko odhaliť podstata. Väčšina ľudí ktorá ho študuje, s ním aj súhlasí a buď sú naň emocionálne naviazaní a nemyslia si, že by bol niekto hlúpy, pretože ani nie je. Necháp ma zle - väčšina okultistov je spojených s konkrétnymi šarlatánmi. Nechcú vidieť aby niekoho zneužívali a snažia sa tomu predísť. Na druhej strane, pár z nich sa pýta aké techniky a filozofie používajú a ako do toho zapadá celá okultná komunita. Nechcem nikoho odsudzovať týmito podozreniami, chcem len aby sa ľudia pýtali.
JG: Áno, dá sa povedať, že Necronomicon Files predstavuje nový žáner metafyzickej literatúry. Ale nenávidím termín "odhaľovať podstatu", to čo robí Dan a ja nie je "odhaľovanie podstaty" (čokoľvek je tým myslené). Je to vysvetlenie. Vysvetľujeme okultné podvody textovou kritikou a skeptickou, vedeckou analýzou. Ale väčšina čitateľov si myslí že“ vedecký" znamená "nudný", takže Daniel a ja sme schválne urobili našu prácu čo najzaujímavejšiu. Necronomicon Files je aj kniha prekračujúca žánre, zahrňujúc Lovecraftovu učenosť, praktickú mágiu, históriu okultizmu, Assyriológiu, recenzie na filmy, dokumentáciu zločinov - z ktorých všetky sa ťažko zaradujú do konkrétneho knižného regálu. Kniha sa dá tak ťažko zatriediť, že môže byť označená ako nový žáner. Zatiaľ nikto nespravil nič podobné. Jedna kniha ešte nerobí "žáner", ale keď niekto napodobní to čo robíme, potom už ide o nový žáner. Či je to nový žáner alebo nie, prinajmenšom to nie je senzačná metafyzická kniha so záchodovým symbolom na rube, obalom ukradnutým z romantického románu, autorom so zvieracím menom a stránkami bez možnosti overiť si jeho "skúmanie".


Objavil sa Necronomicon vo filmoch a iných komerčných médiách?
DH: Teraz prežíva slávu. Chcem tým povedať, že sa objavil v Simpsonovcoch. Znaky jedného podvodného Necronomiconu sú na obale CD Roba Zombieho. Vo všeobecnom povedomí nie je veľmi známy, ale je tam.
JG: Nosí pápež zábavné klobúky? Naozaj áno! Objavil sa vo všetkom od ranných sobotných rozprávok až po pornografické japonské animácie. Ťažko môžeš hodiť skalu do hororovej sekcie Blockbuster bez toho aby si trafil film, ktorý ukazuje nejaké priame alebo nepriame vplyvy z Necronomiconu. Vydané podvody si našli cestu do komerčnej aj alternatívnej kultúry. Videl som ľudí s vytetovanými znakmi Simonovho Necronomiconu na tele.


Ako by ste sa vyjadrili k téme okultných zločinov? Čo sú to okultné zločiny?
DH: Okultné zločiny sú zločiny v ktorých zohráva úlohu viera v okultizmus. Nemali by byť aplikované na zločiny kde jedna zo strán verí v okultizmus, alebo kde sú na scéne okultné knihy vo vlastníctve jednej zo strán. Je to definícia ktorá by mala byt prijatá všeobecnejšie, ale v tejto veci nie som moc optimistický. Niektorí ľudia robia v tejto oblasti dobrú prácu, ale iní nie a mnohí z nich sú vplyvní. Mal by som uviesť že okultný zločin nie je označenie s ktorým by som bol spokojný, ale nie je to presnejšie než iné ktoré som videl.
JG: Za prvé, nenávidím pojem "okultný zločin" - to je nepresné, nevhodné a zavádzajúce, ale ak mám použiť ten termín aby sme si rozumeli, rád by som ho definoval. Takzvaný "okultný zločin" je kriminálny čin ktorý je inšpirovaný okultnou alebo magickou vierou, alebo kde okultná viera je použitá ako výhovorka či ospravedlnenie za zločin. Zvyčajne to vylučuje zločiny v ktorých sa našli okultné knihy, nástroje, alebo zbrane. Je aj pár (veľmi málo) ľudí uplatňujúcich zákon ktorí robia veľmi dobrú prácu v tejto málo zrozumiteľnej oblasti. Jedným z najlepších je môj priateľ Tony Kail.
Z nášho výskumu sa zdá, že väčšina okultných zločinov nespáchali seriózni dospelí okultisti, ani žiadne fiktívne satanistické sprisahanie z románu Dannisa Wheatleya. Väčšinu okultných zločinov spáchali malé teenage amatérske kulty zložené z detí ktoré majú vedomosti o mágii z hororov, kníh Antona LaVeya a Simonovho Necronomiconu. Mnohí z konšpiračných teoretikov a kresťanských konzervatívcov v 80.rokoch bolo presvedčených že existuje globálne satanistické sprisahanie uskutočňujúce mrzačenie dobytka, zneužívanie detí a obetné vraždy na dennom poriadku. Mysleli si že bojujú s Illuminati alebo Trilateral Commision. Namiesto toho boli proti satanistickému ekvivalentu Waynovho sveta.










H.P.Lovecraft a okultná legenda Necronomiconu.

Rozhovor s Danielom Harmsom a Johnom Gonceom, autormi diela „The Necronomicon Files: The Truth Behind The Legend“.