HOWARD PHILLIPS LOVECRAFT sa narodil 20. 8. 1890 o 9.hod ráno v jeho rodnom dome 454 (neskôr očíslovaným 194) na Angell Street v Providence, štát Rhode Island. Jeho matkou bola Sarah Susan Phillips Lovecraftová, a pochádzala z rodu Georga Phillipsa z Massachusetts, ktorý sa sem prisťahoval v roku 1630. Jeho otcom bol Winfield Scott Lovecraft, obchodný cestujúci pre Gorham & Co., Silversmith, v Providence. Keď mal Lovecraft 3 roky, jeho otec sa nervovo zrútil v hotelovej izbe v Chicagu a vzali ho naspäť do Butlerovej nemocnice, kde strávil ešte 5 rokov než skonal 19. Júla 1898. Lovecrafta zrejme vtedy informovali, že jeho otec bol paralyzovaný a upadol do kómy, ale zachovaná evidencia tvrdí, že to tak nebolo, je pravdepodobné, že Lovecraftov otec zomrel na jednu z foriem neurosifilisu.
Po smrti otca pripadlo vychovávanie chlapca jeho matke, jeho dvom tetám a hlavne jeho starému otcovi, význačnému priemyselníkovi Whipple Van Burden Phillipsovi. Lovecraft bol nadaný mladík: ako dvojročný už recitoval poéziu, trojročný už čítal a vo veku 6-7 rokov začal písať. Prvá kniha ktorá ho nadchla bola Tisíc a jedna Noc, prečítaná vo veku 5 rokov. Vtedy si prevzal pseudonym “Abdul Alhazred”, ktorému neskôr pripisovali autorstvo mýtického Necronomiconu. Napriek jeho záujmu o Arábiu sa začal o rok neskôr zaujímať o grécku mytológiu počínajúc od Bulfinchovho Veku Bájok až po detskú verziu Iliad a Odyssey. Veď jeho prvá zachovaná literárna práca “The Poem of Ulysses” (”Báseň o Ulyssoch” 1897) je parafrázou Odysseyi na 88 riadkoch s vnútorným rytmickým veršom. Ale Lovecraft už tentokrát objavil strašidelnú fikciu a jeho prvý krátky príbeh “The Noble Eavesdropper” (”Šľachetný Odpočúvač”) sa môže datovať začiatkom roku 1896. Záujem o strašidelno uňho podporoval jeho starý otec, ktorý bavil Lovecrafta strašidelnými príbehmi gotického štýlu.
Ako chlapec bol Lovecraft akosi opustený a trpel častými chorobami, poväčšine zrejme psychologického rázu. Jeho školská dochádzka v Slater Avenue bola len sporadická, ale veľa informácií získal z nezávislého čítania. Vo veku asi 8 rokov objavil vedu, najskôr chémiu, potom astronómiu. Začal produkovať hektografické noviny, The Scientific Gazette (1899-1907) a Rhode Island Journal of Astronomy (1903-07) pre svojich priateľov. Keď nastúpil do strednej školy na Hope Street, našiel svojich učiteľov ako aj seberovných spriaznených, podporujúcich a mnoho dlhoročných priateľov. Prvýkrát sa Lovecraft objavil v tlači v roku 1906, keď napísal list na astronomickú tému do The Providence Sunday Jornal. Krátko na to začal každý mesiac písať astronomický stĺpec do The Pawtuxet Valley Gleaner, vidieckých novín, neskôr napísal články do The Providence Tribune (1906-08) a The Providence Evening News (1914-18), ako aj do The Asheville (N.C.) Gazette-News (1915).
V roku 1904 zastihli Lovecraftovu rodinu mnohé finančné ťažkosti vďaka smrti jeho starého otca a následnému zlému vedeniu majetku či iných záležitostí. Lovecraft sa s matkou musel odstahovať zo svojho štedrého viktoriánskeho domu do staršej štvrti na 598. Angell Street. Lovecraft bol zničený stratou svojho rodného miesta a zrejme uvažoval nad sebevraždou, keď počas dlhých jázd na bicykli túžobne hľadel do vodných hlbočín barringtonskej rieky. Ale vzrušenie z nového učenia vyhostilo tieto myšlienky. Predsa len v r.1908, tesne pred promóciami zo strednej školy, sa nervovo zrútil, kvôli čomu musel opustiť školu bez diplomu. Toto a následné neprijatie na univerzitu, boli pre Lovecrafta v ďalších rokoch zdrojom veľkej hanby aj napriek faktu, že bol jedným z najstrašnejších autodidaktikov svojho času. Medzi r.1908-1913 bol Lovecraft skutočným pustovníkom, trocha sa venoval svojim záujmom o astronómiu a písanie poézie. Počas celej tejto doby sa vyvinul patologický vzťah medzi ním a jeho matkou, ktorá stále trpela traumou od manželovej choroby a smrti.
Lovecraft sa dostal zo svojho pustovníctva veľmi zvláštnym spôsobom. Čítajúc rôzne “všeobecné” magazíny, sa stal tak zatrpknutým pri nudných love stories istého Freda Jacksona v The Argosy, že mu napísal veršovaný list, kde ho napadol. Tento list bol zverejnený r.1913 a vyvolal búrku protestov Jacksonových obhajcov. Lovecraft sa zapojil do horúcej debaty v stĺpci The Argosy a jeho spriaznených magazínoch. Lovecraftove ohlasy boli skoro vždy v heroických dvojveršoch pripomínajúcich Drydena a Popa. Tento spor si všimol Edward F. Daas, prezident Spojenej Amatérskej Tlačovej Asociácie ( UAPA ), skupiny amatérskych spisovateľov celého kraja, ktorí písali a publikovali svoje vlastné magazíny. Daas navštívil Lovecrafta aby sa pridal k UAPA a tak sa aj stalo začiatkom r.1914. Lovecraft vydal 13 čísiel svojich vlastných novín-The Conservative (1915-23) a taktiež prispel poéziou a mnohými esejami do iných novín. Neskôr sa Lovecraft stal prezidentom a oficiálnym vydavateľom UAPA a chvíľu slúžil ako prezident Národnej Amatérskej Tlačovej Asociácie ( NAPA ). Celá táto skúsenosť pravdepodobne zachránila Lovecrafta od života neproduktívnej samoty, ako sám raz povedal: “V roku 1914, keď sa mi prvý krát naskytla pomocná ruka amatérov, bol som blízko stavu života, aký majú zvieratá...S príchodom Spojencov som dostal novú chuť do života, obnovený zmysel existencie a našiel som oblasť, v ktorej som cítil, že moje úsilie nebolo úplne márne. Prvý krát som si mohol predstaviť, že moje nemotorné tápanie po umení bolo trocha viac, než slabé volanie v nepočujúcom svete”.
Bol to amatérsky svet, ktorý doporučil Lovecraftovi písanie fikcie, ktorej sa vzdal r.1908. W. Paul Cook a ďaľší, nevykazujúc sľuby v takých skorých príbehoch ako “The Beast in The Cave” (”Šelma v Jaskyňi” 1905) a “The Alchemist” (”Alchymista” 1908), presviedčali Lovecrafta aby sa znova chytil svojho fiktívneho pera. Lovecraft tak urobil, a v krátkej dobe napísal “The Tomb” (”Hrobka”) a “Dagon” počas leta 1917. Tak sa Lovecraft ustálil v písaní krátkej fikcie, hoci sa aspoň do r.1922 stali poézia a eseje jeho dominantným spôsobom literárneho vyjadrovania.
Lovecraft sa pustil aj do stále narastajúcej siete korešpondencie s priateľmi a spoločníkmi, a nakoniec sa stal jedným z najväčších a najplodnejších listových pisateľov storočia.
Lovecraftova matka, ktorej duševný i fyzický stav sa zhoršoval, utrpela v r.1919 nervové zrútenie a prijali ju do Butlerovej nemocnice, kam, podobne ako aj jej manžel, sa nikdy nemala dostať. Jej smrť 24. Mája, 1921 bola predsa len výsledkom zbabranej operácie žlčového mechúra. Lovecraft bol zdrvený stratou svojej matky, ale v priebehu 5 týždňov sa zotavil natoľko, že navštívil schôdzu amatérskych spisovateľov v Bostone 4. Júla 1921. Bola to práve táto príležitosť, kde prvýkrát stretol ženu, ktorá sa mala stať jeho manželkou. Sonia Haft Greene bola ruskou židovkou o 7 rokov staršou než Lovecraft, ale zdalo sa, že aspoň spočiatku si boli veľmi spriaznení. Lovecraft navštívil Soniu v jej brooklynskom byte v r.1922 a správy o sobáši neboli žiadnym prekvapením pre ich priateľov, ale mohli byť pre dve Lovecraftove tety, Lillian D. Clarkovú a Annie E. Phillips Gamwellovú, ktoré sa o tom dozvedeli až po obrade. Lovecraft sa presťahoval do Soninho bytu v Brooklyne a počiatočné vyhliadky pre dvojicu sa zdali byť dobré: Lovecraft získal miesto profesionálneho spisovateľa prijatím mnohých jeho skorých príbehov do slávneho všeobecného magazínu Weird Tales, založenom r.1923; Sonia mala úspešný obchod s klobúkmi na 5. Avenue v New Yorku.
Ale okamžite ich postihli problémy: obchod s klobúkmi zbankrotoval, Lovecraft odmietol šancu vydávať spoločný magazín pre Weird Tales (čo by vyžadovalo jeho presťahovanie do Chicaga), a Sonina bola prinútená stráviť čas v new jerseyskej nemocnici. Lovecraft sa pokúšal zohnať prácu, ale len málo kto bol ochotný prijať 34 ročného muža bez pracovných skúseností. 1. Januára 1925 odišla Sonia do Clevelandu za prácou, a Lovecraft sa presťahoval do malého bytu blízko chorej brooklynskej štvrte zvanej Red Hook.
Hoci mal Lovecraft v New Yorku veľa priateľov-Frank Belknap Long, Reinhart Kleiner, Samuel Loveman-stával sa stále skľúčenejším svojou izoláciou a masami “cudzincov” v meste. Jeho fikcia sa zmenila z nostalgickej (”The Shunned House” /”Vyhnite sa Tomu Domu” 1924/ je zasadený do Providence) na ponurú a mizantropickú (”The Horror at Red Hook” /”Hrôza v Red Hook”/ a “He” /”On” obe 1924/ odhaľujú jeho pocity z New Yorku). Nakoniec sa začiatkom r.1926 Lovecraft zamýšľa vrátiť do Providence, ktoré mu tak veľmi chýbalo. Ale kam zaradiť v týchto plánoch Soniu? Zdalo sa, že nikto nevedel, a už vôbec nie Lovecraft. Hoci jej neprestal vyjadrovať náklonnosť, rozhodol sa, keď jeho tety jej zakázali prísť do Providence a začať s obchodom, že ich synovec by nemal byť poškvrnený stigmou manželky obchodníčky. Manželstvo sa v podstate skončilo a rozvod v r.1929 bol nevyhnutný.
Keď sa Lovecraft 17. Apríla, 1926 vrátil do Providence, usadiac sa na 10 Barnes Street severne od Brown University, nebolo to z dôvodu aby sa tam navždy pochoval, ako sa to stalo v období 1908-13; posledných 10 rokov svojho života boli časom jeho najväčšieho rozkvetu, ako spisovateľa, tak aj ľudskej bytosťi. Jeho život bol relatívne jednotvárny - často cestoval do rôznych starobylých miest po východnom pobreží (Quebec, New England, Philadelphia, Charleston, St. Augustine); napísal svoje najlepšie fikcie, od “The Call of Cthulhu” (”Volanie Cthulhu” 1926), cez “At The Mountains of Madness” (”V Horách Šialenstva” 1931) až po “The Shadow out of Time” (”Tieň z Hlbín Času” 1934-35); a pokračoval vo svojej nesmierne bohatej korešpondencii - ale Lovecraft si našiel svoje miesto v New Englande ako spisovateľ strašidelnej fikcie a ako hlavný pisateľ listov. Ovplyvnil mnohých mladých spisovateľov ( August Derleth, Donald Wandrei, Robert Bloch, Fritz Leiber ); začal sa zaujímať o politiku a ekonómiu, keď ho Veľká Depresia doviedla k podpore Roosvelta a stal sa stredným socialistom; a pokračoval v ďalšom získavaní vedomostí o rôznych témach, od filozofie, cez literatúru, históriu až po architektúru.
Posledné 2-3 roky jeho života boli predsa len plné ťažkostí. Roku 1932 jeho milovaná teta, pani Clarková zomrela a tak sa presťahoval do bydliska na 66 College Street, priamo za knižnicu Johna Haya, spolu aj s ďaľšou tetou, pani Gamwellovou, v r.1933. (Tento dom bol teraz presťahovaný na 65 Prospect Street). Jeho neskôršie príbehy, stále dlhšie a zložitejšie, sa predávali ťažko a tak bol nútený zabezpečiť sa najmä “opravou”, alebo strašidelne písanými príbehmi, poéziou a realististickými prácami. Sebevražda Roberta E. Howarda r.1936, jedného z jeho najbližších dopisovateľov, ho ponechala zmäteného a smutného. Choroba, ktorá mohla byť príčinou jeho smrti - rakovina čreva - postúpila v tom čase tak ďaleko, že len málokto by ju dokázal vyliečiť. Lovecraft skúšal pokračovať aj napriek narastajúcej bolesťi cez zimu 1936-37, ale napokon bol donútený prísť 10. Marca 1937 do nemocnice pri Pamätníku Jane Brownovej, kde o 5 dní na to zomrel. Pochovali ho 18. Marca pri Phillipsovej parcele na cintoríne Swan Point.
Je pravdepodobné, že keď Lovecraft cítil príchod smrti, domnieval sa, že celá jeho tvorba zostane zabudnutá: počas života nemal zverejnenú žiadnu knihu (možno okrem nahrubo vydaného The Shadow over Innsmouth /”Tieň nad Innsmouthom” 1936/, a jeho príbehy, eseje a básne boli roztrúsené v neznámom množstve amatérskych, alebo všeobecných magazínoch. Ale priateľstvá ktoré si vybudoval len pomocou korešpondencie ho držali v dobrom stave: August Derleth a Donald Wandrei sa rozhodli zachovať Lovecraftove príbehy v dôstojnosti kníh s tvrdým obalom a založili si vydavateľstvo v Arkham House, spočiatku na vydávanie Lovecraftových diel; v r.1939 vydali Outsider and Others. Neskôr nasledovali ďalšie zväzky z Arkham House a nakoniec sa Lovecraftova tvorba dala zohnať vo vreckových knihách a bola preložená do mnohých jazykov. Dnes, pri príležitosti 100 rokov od jeho narodenia, sú jeho príbehy zohnateľné v textovo upravených vydaniach, ako aj jeho eseje, básne a listy a mnohí vedci skúmajú hĺbku a komplexnosť jeho diela a myšlienok. Ešte toho zostáva veľa v študovaní Lovecrafta, ale isté je, že vďaka nesmiernej zásluhe jeho vlastnej práce a usilovnosti jeho združení a podporovateľov, získal Lovecraft malé, ale neotrasiteľné miesto v histórii americkej a svetovej literatúry.
S.T. Joshi
Po smrti otca pripadlo vychovávanie chlapca jeho matke, jeho dvom tetám a hlavne jeho starému otcovi, význačnému priemyselníkovi Whipple Van Burden Phillipsovi. Lovecraft bol nadaný mladík: ako dvojročný už recitoval poéziu, trojročný už čítal a vo veku 6-7 rokov začal písať. Prvá kniha ktorá ho nadchla bola Tisíc a jedna Noc, prečítaná vo veku 5 rokov. Vtedy si prevzal pseudonym “Abdul Alhazred”, ktorému neskôr pripisovali autorstvo mýtického Necronomiconu. Napriek jeho záujmu o Arábiu sa začal o rok neskôr zaujímať o grécku mytológiu počínajúc od Bulfinchovho Veku Bájok až po detskú verziu Iliad a Odyssey. Veď jeho prvá zachovaná literárna práca “The Poem of Ulysses” (”Báseň o Ulyssoch” 1897) je parafrázou Odysseyi na 88 riadkoch s vnútorným rytmickým veršom. Ale Lovecraft už tentokrát objavil strašidelnú fikciu a jeho prvý krátky príbeh “The Noble Eavesdropper” (”Šľachetný Odpočúvač”) sa môže datovať začiatkom roku 1896. Záujem o strašidelno uňho podporoval jeho starý otec, ktorý bavil Lovecrafta strašidelnými príbehmi gotického štýlu.
Ako chlapec bol Lovecraft akosi opustený a trpel častými chorobami, poväčšine zrejme psychologického rázu. Jeho školská dochádzka v Slater Avenue bola len sporadická, ale veľa informácií získal z nezávislého čítania. Vo veku asi 8 rokov objavil vedu, najskôr chémiu, potom astronómiu. Začal produkovať hektografické noviny, The Scientific Gazette (1899-1907) a Rhode Island Journal of Astronomy (1903-07) pre svojich priateľov. Keď nastúpil do strednej školy na Hope Street, našiel svojich učiteľov ako aj seberovných spriaznených, podporujúcich a mnoho dlhoročných priateľov. Prvýkrát sa Lovecraft objavil v tlači v roku 1906, keď napísal list na astronomickú tému do The Providence Sunday Jornal. Krátko na to začal každý mesiac písať astronomický stĺpec do The Pawtuxet Valley Gleaner, vidieckých novín, neskôr napísal články do The Providence Tribune (1906-08) a The Providence Evening News (1914-18), ako aj do The Asheville (N.C.) Gazette-News (1915).
V roku 1904 zastihli Lovecraftovu rodinu mnohé finančné ťažkosti vďaka smrti jeho starého otca a následnému zlému vedeniu majetku či iných záležitostí. Lovecraft sa s matkou musel odstahovať zo svojho štedrého viktoriánskeho domu do staršej štvrti na 598. Angell Street. Lovecraft bol zničený stratou svojho rodného miesta a zrejme uvažoval nad sebevraždou, keď počas dlhých jázd na bicykli túžobne hľadel do vodných hlbočín barringtonskej rieky. Ale vzrušenie z nového učenia vyhostilo tieto myšlienky. Predsa len v r.1908, tesne pred promóciami zo strednej školy, sa nervovo zrútil, kvôli čomu musel opustiť školu bez diplomu. Toto a následné neprijatie na univerzitu, boli pre Lovecrafta v ďalších rokoch zdrojom veľkej hanby aj napriek faktu, že bol jedným z najstrašnejších autodidaktikov svojho času. Medzi r.1908-1913 bol Lovecraft skutočným pustovníkom, trocha sa venoval svojim záujmom o astronómiu a písanie poézie. Počas celej tejto doby sa vyvinul patologický vzťah medzi ním a jeho matkou, ktorá stále trpela traumou od manželovej choroby a smrti.
Lovecraft sa dostal zo svojho pustovníctva veľmi zvláštnym spôsobom. Čítajúc rôzne “všeobecné” magazíny, sa stal tak zatrpknutým pri nudných love stories istého Freda Jacksona v The Argosy, že mu napísal veršovaný list, kde ho napadol. Tento list bol zverejnený r.1913 a vyvolal búrku protestov Jacksonových obhajcov. Lovecraft sa zapojil do horúcej debaty v stĺpci The Argosy a jeho spriaznených magazínoch. Lovecraftove ohlasy boli skoro vždy v heroických dvojveršoch pripomínajúcich Drydena a Popa. Tento spor si všimol Edward F. Daas, prezident Spojenej Amatérskej Tlačovej Asociácie ( UAPA ), skupiny amatérskych spisovateľov celého kraja, ktorí písali a publikovali svoje vlastné magazíny. Daas navštívil Lovecrafta aby sa pridal k UAPA a tak sa aj stalo začiatkom r.1914. Lovecraft vydal 13 čísiel svojich vlastných novín-The Conservative (1915-23) a taktiež prispel poéziou a mnohými esejami do iných novín. Neskôr sa Lovecraft stal prezidentom a oficiálnym vydavateľom UAPA a chvíľu slúžil ako prezident Národnej Amatérskej Tlačovej Asociácie ( NAPA ). Celá táto skúsenosť pravdepodobne zachránila Lovecrafta od života neproduktívnej samoty, ako sám raz povedal: “V roku 1914, keď sa mi prvý krát naskytla pomocná ruka amatérov, bol som blízko stavu života, aký majú zvieratá...S príchodom Spojencov som dostal novú chuť do života, obnovený zmysel existencie a našiel som oblasť, v ktorej som cítil, že moje úsilie nebolo úplne márne. Prvý krát som si mohol predstaviť, že moje nemotorné tápanie po umení bolo trocha viac, než slabé volanie v nepočujúcom svete”.
Bol to amatérsky svet, ktorý doporučil Lovecraftovi písanie fikcie, ktorej sa vzdal r.1908. W. Paul Cook a ďaľší, nevykazujúc sľuby v takých skorých príbehoch ako “The Beast in The Cave” (”Šelma v Jaskyňi” 1905) a “The Alchemist” (”Alchymista” 1908), presviedčali Lovecrafta aby sa znova chytil svojho fiktívneho pera. Lovecraft tak urobil, a v krátkej dobe napísal “The Tomb” (”Hrobka”) a “Dagon” počas leta 1917. Tak sa Lovecraft ustálil v písaní krátkej fikcie, hoci sa aspoň do r.1922 stali poézia a eseje jeho dominantným spôsobom literárneho vyjadrovania.
Lovecraft sa pustil aj do stále narastajúcej siete korešpondencie s priateľmi a spoločníkmi, a nakoniec sa stal jedným z najväčších a najplodnejších listových pisateľov storočia.
Lovecraftova matka, ktorej duševný i fyzický stav sa zhoršoval, utrpela v r.1919 nervové zrútenie a prijali ju do Butlerovej nemocnice, kam, podobne ako aj jej manžel, sa nikdy nemala dostať. Jej smrť 24. Mája, 1921 bola predsa len výsledkom zbabranej operácie žlčového mechúra. Lovecraft bol zdrvený stratou svojej matky, ale v priebehu 5 týždňov sa zotavil natoľko, že navštívil schôdzu amatérskych spisovateľov v Bostone 4. Júla 1921. Bola to práve táto príležitosť, kde prvýkrát stretol ženu, ktorá sa mala stať jeho manželkou. Sonia Haft Greene bola ruskou židovkou o 7 rokov staršou než Lovecraft, ale zdalo sa, že aspoň spočiatku si boli veľmi spriaznení. Lovecraft navštívil Soniu v jej brooklynskom byte v r.1922 a správy o sobáši neboli žiadnym prekvapením pre ich priateľov, ale mohli byť pre dve Lovecraftove tety, Lillian D. Clarkovú a Annie E. Phillips Gamwellovú, ktoré sa o tom dozvedeli až po obrade. Lovecraft sa presťahoval do Soninho bytu v Brooklyne a počiatočné vyhliadky pre dvojicu sa zdali byť dobré: Lovecraft získal miesto profesionálneho spisovateľa prijatím mnohých jeho skorých príbehov do slávneho všeobecného magazínu Weird Tales, založenom r.1923; Sonia mala úspešný obchod s klobúkmi na 5. Avenue v New Yorku.
Ale okamžite ich postihli problémy: obchod s klobúkmi zbankrotoval, Lovecraft odmietol šancu vydávať spoločný magazín pre Weird Tales (čo by vyžadovalo jeho presťahovanie do Chicaga), a Sonina bola prinútená stráviť čas v new jerseyskej nemocnici. Lovecraft sa pokúšal zohnať prácu, ale len málo kto bol ochotný prijať 34 ročného muža bez pracovných skúseností. 1. Januára 1925 odišla Sonia do Clevelandu za prácou, a Lovecraft sa presťahoval do malého bytu blízko chorej brooklynskej štvrte zvanej Red Hook.
Hoci mal Lovecraft v New Yorku veľa priateľov-Frank Belknap Long, Reinhart Kleiner, Samuel Loveman-stával sa stále skľúčenejším svojou izoláciou a masami “cudzincov” v meste. Jeho fikcia sa zmenila z nostalgickej (”The Shunned House” /”Vyhnite sa Tomu Domu” 1924/ je zasadený do Providence) na ponurú a mizantropickú (”The Horror at Red Hook” /”Hrôza v Red Hook”/ a “He” /”On” obe 1924/ odhaľujú jeho pocity z New Yorku). Nakoniec sa začiatkom r.1926 Lovecraft zamýšľa vrátiť do Providence, ktoré mu tak veľmi chýbalo. Ale kam zaradiť v týchto plánoch Soniu? Zdalo sa, že nikto nevedel, a už vôbec nie Lovecraft. Hoci jej neprestal vyjadrovať náklonnosť, rozhodol sa, keď jeho tety jej zakázali prísť do Providence a začať s obchodom, že ich synovec by nemal byť poškvrnený stigmou manželky obchodníčky. Manželstvo sa v podstate skončilo a rozvod v r.1929 bol nevyhnutný.
Keď sa Lovecraft 17. Apríla, 1926 vrátil do Providence, usadiac sa na 10 Barnes Street severne od Brown University, nebolo to z dôvodu aby sa tam navždy pochoval, ako sa to stalo v období 1908-13; posledných 10 rokov svojho života boli časom jeho najväčšieho rozkvetu, ako spisovateľa, tak aj ľudskej bytosťi. Jeho život bol relatívne jednotvárny - často cestoval do rôznych starobylých miest po východnom pobreží (Quebec, New England, Philadelphia, Charleston, St. Augustine); napísal svoje najlepšie fikcie, od “The Call of Cthulhu” (”Volanie Cthulhu” 1926), cez “At The Mountains of Madness” (”V Horách Šialenstva” 1931) až po “The Shadow out of Time” (”Tieň z Hlbín Času” 1934-35); a pokračoval vo svojej nesmierne bohatej korešpondencii - ale Lovecraft si našiel svoje miesto v New Englande ako spisovateľ strašidelnej fikcie a ako hlavný pisateľ listov. Ovplyvnil mnohých mladých spisovateľov ( August Derleth, Donald Wandrei, Robert Bloch, Fritz Leiber ); začal sa zaujímať o politiku a ekonómiu, keď ho Veľká Depresia doviedla k podpore Roosvelta a stal sa stredným socialistom; a pokračoval v ďalšom získavaní vedomostí o rôznych témach, od filozofie, cez literatúru, históriu až po architektúru.
Posledné 2-3 roky jeho života boli predsa len plné ťažkostí. Roku 1932 jeho milovaná teta, pani Clarková zomrela a tak sa presťahoval do bydliska na 66 College Street, priamo za knižnicu Johna Haya, spolu aj s ďaľšou tetou, pani Gamwellovou, v r.1933. (Tento dom bol teraz presťahovaný na 65 Prospect Street). Jeho neskôršie príbehy, stále dlhšie a zložitejšie, sa predávali ťažko a tak bol nútený zabezpečiť sa najmä “opravou”, alebo strašidelne písanými príbehmi, poéziou a realististickými prácami. Sebevražda Roberta E. Howarda r.1936, jedného z jeho najbližších dopisovateľov, ho ponechala zmäteného a smutného. Choroba, ktorá mohla byť príčinou jeho smrti - rakovina čreva - postúpila v tom čase tak ďaleko, že len málokto by ju dokázal vyliečiť. Lovecraft skúšal pokračovať aj napriek narastajúcej bolesťi cez zimu 1936-37, ale napokon bol donútený prísť 10. Marca 1937 do nemocnice pri Pamätníku Jane Brownovej, kde o 5 dní na to zomrel. Pochovali ho 18. Marca pri Phillipsovej parcele na cintoríne Swan Point.
Je pravdepodobné, že keď Lovecraft cítil príchod smrti, domnieval sa, že celá jeho tvorba zostane zabudnutá: počas života nemal zverejnenú žiadnu knihu (možno okrem nahrubo vydaného The Shadow over Innsmouth /”Tieň nad Innsmouthom” 1936/, a jeho príbehy, eseje a básne boli roztrúsené v neznámom množstve amatérskych, alebo všeobecných magazínoch. Ale priateľstvá ktoré si vybudoval len pomocou korešpondencie ho držali v dobrom stave: August Derleth a Donald Wandrei sa rozhodli zachovať Lovecraftove príbehy v dôstojnosti kníh s tvrdým obalom a založili si vydavateľstvo v Arkham House, spočiatku na vydávanie Lovecraftových diel; v r.1939 vydali Outsider and Others. Neskôr nasledovali ďalšie zväzky z Arkham House a nakoniec sa Lovecraftova tvorba dala zohnať vo vreckových knihách a bola preložená do mnohých jazykov. Dnes, pri príležitosti 100 rokov od jeho narodenia, sú jeho príbehy zohnateľné v textovo upravených vydaniach, ako aj jeho eseje, básne a listy a mnohí vedci skúmajú hĺbku a komplexnosť jeho diela a myšlienok. Ešte toho zostáva veľa v študovaní Lovecrafta, ale isté je, že vďaka nesmiernej zásluhe jeho vlastnej práce a usilovnosti jeho združení a podporovateľov, získal Lovecraft malé, ale neotrasiteľné miesto v histórii americkej a svetovej literatúry.
S.T. Joshi
HOWARD PHILLIPS LOVECRAFT
(1890-1937)
(1890-1937)
Život Gantlemana z Providence