Stimulant synefrin pro spalování tuků
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Necronomicon - Kniha mŕtvych mien
Ak budeme hovoriť o Necronomicone, potom musíme hovoriť aj o geniálnom mystifikátorovi menom Howard Philips Lovecraft (1890-1937), ktorému sa podarilo vydať najznámejšiu a tým pádom aj najsprofanovanejšiu verziu Necronomiconu. Túto verziu zahalil rúškom tajomstva, ktoré sa už asi nepodarí odhaliť a tak dodnes planú ohnivé diskusie o pravosti a nepravosti Lovecraftovho Necronomiconu a Necronomiconu vôbec.
Existuje však základný axiom - Lovecraft Necronomicon poznal a nie je teda obyčajnou fikciou, mnohé fakty sa zakladajú na pravde. Avšak nie je pravdou, že všetko čo Lovecraft napísal, inšpirovaný týmto grimoárom, je pravda. Veľká väčšina jeho príbehov sa odohráva iba v jeho fantázii. Lovecraftov Necronomicon je teda s najväčšou pravdepodobnosťou fikciou. Uvažuje sa ešte o jednej možnej verzii, že Lovecraft dokázal čítať v Akášickej kronike a podklady na Necronomicon stiahol odtiaľ. Nakoniec, bol členom Golden Dawn v rovnakú dobu ako Aleister Crowley a tak mohol mať prístup buďto do Akášickej kroniky, alebo k originálu grimoáru. Vylúčené nie je ani jedno, ani druhé.
Lovecraftov Necronomicon vyšiel v roku 1978.

Jediný variant Necronomiconu, ktorý by si mohol robiť nárok na originalitu, vychádza zo sumerskej, asýrsko-babylónskej a čiastočne zo starohebrejskej a arabskej mytológie a démonológie. Tieto pramene však mohli byť rozlúštené až po rozlúštení klinového písma v polovici 19. storočia, takže akékoľvek staršie „predlohy“ sú v podstate anachronizmom tých, ktorí neovládajú históriu objavu klinového písma. A svoje „pramene“ datujú pred tento objav. Minimálne jedna časť textu grimoáru, ktorá obsahuje kolekciu exorcizmov, je nepochybne pravá a vyšla ako vedecké pojednanie (Kniha Maklu). Za neautentickú časť sa považuje „Svedectvo šialeného Araba“ ako aj ďalšie zložky .
Niektorí operatéri považujú knihu za kompilát vzniknutý v 20. storočí a odhaľujú v ňom mnohé nepresnosti. Existujú dve verzie Necronomiconu:

Necronomicon podľa Gregoria

Považuje sa za úplný text a je zložený z nasledovných kníh:
· Závet (tiež odkaz či spoveď) „Šialeného Araba“ (The Testimony of the Mad Arab)
· O úrovniach a ich vlastnostiach (Of the Zonei and Their Attributes)
· Kniha vstupu a putovania (The Book of Entrance, and Of the Walking)
· Zaklínanie brán (The Incantations of The Gates)
· Zaklínanie boha ohňa (The Conjuration of the Fire God)
· Zaklínanie strážcu (The Conjuration of the Watcher)
· Text „MAKLU“ (The MAKLU Text)
· Kniha vyvolávania (The Book of Calling)
· Kniha 50 mien Mardukových (The Book of Fifty Names)
· Text „MAGAN“ (The MAGAN Text)
· Text „URILIA“ (The URILIA Text)
· Závet (tiež odkaz či spoveď) „Šialeného Araba“, druhá časť (The Testimony of the Mad Arab, the Second Part)
Tento text má podklad v mytológii stredného východu a niektoré jeho časti veľmi pripomínajú babylonský epos Enúma Eliš (ktorý mám v knižnici). Gregor A. Gregorius (Eugen Grosche; 1888 - 1964) bol nemecký okultista, považuje sa za jedného z najlepších interpretátorov Crowleyho. Založil rád Fraternitas Saturni a v jeho pozostalosti boli objavené zošity, ktoré dokazovali, že sa Necronomiconom zaoberal a že mal k dispozícii jeho rôzne verzie.

Simonov Necronomicon.

Je novšie a hlbšie spracovanie grimoáru, doplnené úvodnými textami, ktoré nabádajú čitateľa ku opatrnosti, ukazuje pôvod a odporúča postupy a niektoré postupy naopak výrazne neodporúča. Túto verziu ovplyvnila práca A. Crowleyho, je tu porovnanie s jeho Liber 777 a entít z Necronomiconu a porovnanie Lovecraftových, Crowleyho a Sumerských evokačných postupov. Doplnené je tiež o správnu výslovnosť a analógie medzi angličtinou a sumerštinou a samozrejme, je tu celý pôvodný text Gregoriovho Necronomiconu. Zoznam kníh:
· Úvod (Introduction)
· Úvodná esej (Introductory Essay)
· Úvodné poznámky (Prefatory Notes)
· Porovnávacia tabuľka (Chart of Comparisons)
· Doplnkový materiál k Liber 777 (Supplementary Material to 777)
· Poznámky k výslovnosti (Notes on Pronunciation)
· Zaklínanie (preložené) (The Spells (Translated))
· Podobné sumerské slová a frázy v angličtine (Common Sumerian Words and Phrases in English)
· Poznámka vzťahujúca sa k pôvodnému textu (A word Concerning the Original Manuscript)
· Upozornenie čitateľom (Banishings)
· Použitá a doporučená literatúra (Bibliography & Suggested Reading List)
· Závet (tiež odkaz či spoveď) „Šialeného Araba“ (The Testimony of the Mad Arab)
· O úrovniach a ich vlastnostiach (Of the Zonei and Their Attributes)
· Kniha vstupu a putovania (The Book of Entrance, and Of the Walking)
· Zaklínanie brán (The Incantations of The Gates)
· Zaklínanie boha ohňa (The Conjuration of the Fire God)
· Zaklínanie strážcu (The Conjuration of the Watcher)
· Text „MAKLU“ (The MAKLU Text)
· Kniha vyvolávania (The Book of Calling)
· Kniha 50 mien Mardukových (The Book of Fifty Names)
· Text „MAGAN“ (The MAGAN Text)
· Text „URILIA“ (The URILIA Text)
· Závet (tiež odkaz či spoveď) „Šialeného Araba“, druhá časť (The Testimony of the Mad Arab, the Second Part)

Najlepšie je mať obe verzie, pretože podľa niektorých operatérov, obsahuje Simonova verzia v niektorých zaklínacích častiach chyby (oproti Gregorovej verzii). Takže to čo odporúčam ja osobne, je zohnať si obe verzie, porovnať ich a Simonovu verziu opraviť o chyby podľa Gregoriovej verzie a používať naďalej Simonovu verziu. Praxou je potom možné vychytať ďalšie nezrovnalosti, ktoré vznikli pravdepodobne (podľa môjho skromného názoru) tranzitom prekladov (sumerština - angličtina - nemčina - znova angličtina... vylúčiť posun v preklade je nemožné, iba ak by každý ďalší preklad bol neustále konfrontovaný s originálom - čo ako vieme nie je k dispozícii...).

Magická prax

Pokiaľ začneme uvažovať o magickej praxi podľa tohto grimoáru, musíme sa rozhodnúť, či ju budeme vykonávať podľa tradičného poňatia alebo podľa moderného chápanie, čo niektorí stotožňujú s praxou chaos magickou (čo je samozrejme propaganda samotných chaosmágov, pretože tu existujú aj iné možné koncepty).
Tradičné poňatie znamená vykonávanie tradičných sumerských a babylonských rituálov a techník (ceremoniálna mágia), čo považujem za nielen náročné, ale aj ťažko uskutočniteľné vzhľadom na absenciu niektorých údajov. Ale experimentom by som sa nebránil.
Stručne povedané, Necronomicon je grimoár zaoberajúci sa vzývaním starých sumerských a babylonských bohov. K tomu uvádza všetko potrebné, aby to operatér mohol urobiť. Kontaktom s nimi sa operatér dostáva do kontaktu s veľmi vzdialeným a archaickým svetom a ponára sa hlboko do vlastného archetypálneho sveta a do sveta podivných a znepokojujúcich vízií a snov.
Zaoberal som sa skúšobnou invokáciou vo svojom Astrálnom chráme, čo je jeden z možných moderných modelov. Celý rituál odporúčam prebrať najprv vo sférickej podobe na úrovni vibrácií a stavov vedomia (to je tesne vedľa konceptu chaos mágie, ktorá si to vypožičala od thelemikov a thelemici od rosekruciánov), prípadne ho odkonzultovať s ďalšími entitami ktoré tu boli už za tých čias (napríklad zo sféry archanjelov). Ak jednotlivé komponenty operácie spolu harmonizujú a ako celok harmonizuje s operatérovou bytosťou na všetkých troch úrovniach, potom je možné prikročiť k samotnej „malej“ operácii, teda ku invokácii.
Vydarená invokácia prináša prvý kontakt so zvolenou entitou. Konzultácia s ňou spravidla prinesie vyladenie niektorých zložiek samotnej operácie. Je to logické, lebo tu nutne existujú nezrovnalosti, ktoré pochádzajú z obrovského kulturálneho rozdielu medzi vtedajším operatérom ktorý operáciu zaznamenal a dnešným operatérom, ktorý ju vykonáva. Tieto diskrepancie pomôže odstrániť spravidla samotná invokovaná entita, ktorá keď je ochotná, spresní spôsob svojho vzývania.
Potom je možné pristúpiť k „veľkej“ operácii - k evokácii. Ak to chceme zobrať poctivo, potom už príprava na malú operáciu je dosť náročná, pretože jej predchádza skúmanie celého postupu, skúšanie jeho jednotlivých častí, porovnávanie súzvuku a odstraňovanie chýb, meditácie o jednotlivých častiach a tak ďalej. Malé operácie robím v Astrálnom chráme, v osobitnej miestnosti pre problematické entity.
Osobne som dosť skeptický na chaosmagický koncept v rukách niektorých hurá operatérov a ich výsledky, ktorými sa občas pochvália na internete. Nie som si celkom istý, čo z toho je u nich opakovateľné a čo bol len výplod exponovaného priania niečo uvidieť. Ale nakoniec, to isté môže niekto iný prehlásiť aj o mojich výsledkoch Laughing
Rozvíjaním tradičných rituálov sa zaoberajú v Česku, ale zatiaľ z toho robia tajnosť najtajnejšiu a nepodarilo sa mi o tom zistiť príliš veľa (nedá sa ani povedať, že by som sa strašne snažil). Momentálne sa tým nezaoberám.

Praxou podľa konceptu chaosmágie sa zaoberá najznámejší protagonista tohto smeru, Jozef Karika. Viacej o tom píše vo svojej knihe Zóny stínu. Karika sa absolútne nezaoberá pravosťou Necronomiconu, lebo chaosmágii je to absolútne jedno. Odvoláva sa na K. Granta, ktorý urobil zaujímavú korešpondenciu zón Necronomiconu so sefirami Stromu života. Tým nutne otvoril koncept opačnej strany, preto som niekde v diskusii uviedol, že to pripomína Strom smrti. Karika ďalej popisuje ako začať s nadväzovaním komunikácie, cez ktorú zónu to bude najprijateľnejšie. V invokáciách som sa nechal inšpirovať jeho odporúčaním a musím (s nevôľou, lebo chaosmágov a postmodernistov nemám za svojich obľúbencov) uznať, že je to schodná cesta. K tomu nezaškodí ešte poznať Lovecraftovu poviedku „Volanie Cthulhu“ a poviedku „Dagon“.

V každom prípade však dochádza k víziám (pri invokácii), ktoré by som žiadnym spôsobom neodporúčal pre nikoho, kto nemá úplne jasno v tom, kto je, kde je a čím je. Toto je vážne varovanie. Vidieť zrúcaniny obrovským budov s plíživými tieňmi, perverzne a neľudsky vyzerajúce postavy obšmietajúce sa okolo, iste neprispeje k duševnej rovnováhe ľudí, ktorí majú problém s obyčajným šelestom v tme. Treba si uvedomiť podstatu a charakter sumerských „Starých“. Neboli to elegantní bohovia Olympu, ale prvotného chápania a chaosu (preto sa okolo tohto s takou radosťou obšmietajú práve chaosmágovia). Ich vzťah k ľuďom nie je nijako priateľský až na vzácne výnimky. Treba si prečítať Enúma Eliš a niečo o sumerskej a babylonskej mytológii. Tieto knihy sú bežne k maniu v každej priemernej mestskej knižnici.
Karika ďalej uvádza aj Zodiakálne korešpondencie a tiež Klifotické korešpondencie 50tych Mardukových mien.

Suma sumárum, pokiaľ niekto vlastní obe verzie Necronomiconu a korešpondencie, ktoré uvádza Karika, potom si už ďalej pomerne „jednoducho“ môže viesť svoju vlastnú invokačnú a evokačnú prax, pokiaľ sa rozhodne, v akom koncepte chce ísť. Samozrejme že je to a to zdôrazňujem, mágia pre pokročilých, ktorá predpokladá zvládnutie základov mágie, vrátane pózismu a vibroturgie (vokalizácie) a prácu so stavmi vedomia (prinajmenšom základy pohybu v Strome života, alebo analógiu tejto zručnosti). Z vlastnej invokácie viem, že to funguje, to mi stačilo, pokračovaním sa budem zaoberať o niečo neskôr (chýba mi hlavne oratórium). Vízie sú otrasné, ale istým spôsobom fascinujúce, pretože otvárajú svet neuveriteľne archaický, taký, ako ho bežne nepoznáme. Necronomicon je určený drsným povahám, mágom, ktorí tak ľahko necúvnu, priam bojovým mágom. Vystavujú sa tým nebezpečným útokom na svoju psychiku, ktoré ich posúvajú na tenké ostrie noža medzi poznaním a šialenstvom. Sprievodné vízie dokážu byť totiž rezistentné, vleklé a niekedy aj veľmi obťažujúce (v zmysle nočnej mory a nočných desov). Operatér sa spúšťa veľmi hlboko.

Varovaní pred neuváženým používaním Necronomiconu nebude nikdy dosť. Spomínam si v tejto súvislosti na jeden okrídlený výrok môjho veliteľa (tankového pluku), ktorý nás vždy upozorňoval: „Nikdy nenechávajte tank s otvoreným poklopom, lebo vždy sa nájde dosť hlupákov, ktorí si budú chcieť do neho sadnúť a len tak, na skúšku, niečo zmačknúť. A Murphyho zákon automaticky spôsobí, že zmačknú kanón alebo guľomet a stane sa presne to, čo sme sa báli hoci len vysloviť.“

Nebudem popisovať hrozby, ktorým čelí skúsený operatér. Uvediem zopár hrozieb, ktorým čelí „civil v tanku“, ak by som použil toto krásne poučenie, teda neskúsený operatér, alebo zvedavec, ktorý sa zaujme povolávať entity z Knihy mŕtvych mien.
1. Nič sa mu nepodarí, pretože neovláda dynamizáciu operácie. To je ten najlepší prípad, bárs by to týmto skončilo vždy. Mágia a kamarát Murphy to však spravidla zariadi inak.
2. Síce sa nepodarí privolať pôvodne volanú entitu, ale zato zopár lariev a tieňov, ktoré si dokonca pri nevydarenej operácii môže operatér vytvoriť neúmyselne aj sám. Tie už sa postarajú o ďalšie sprievodné javy.
3. Privolá nejakú inú entitu démonického charakteru, ktorá začuje nekvalifikované volanie a príde sa pozrieť čože sa to tu deje. Jej prejavy sú potom podstatne zlomyseľnejšie ako pri larvách a tieňoch.
4. Vyvolajú sa nočné mory a desy, alebo telekinetické a materializačné javy, ktoré operatér mylne považuje za prítomnosť entity. Nič z toho nie je príjemné.
5. Vyvolajú sa vízie, ktoré narúšajú operatérovu psychiku - hlavne zmysel pre realitu, spôsobujú depresie a ochabnutie vôle. Môžu nastať aj psychosomatické príznaky a celkové zhoršenie zdravotného stavu.
6. Vytvorí sa akýsi energetický tunel do Astrálu, mylne považovaný za otvorenú bránu, ktorý môže odčerpávať operatérovu energiu (operatér je zasiahnutý tzv. mŕtvym astrálnym svetlom). Môže to byť sprevádzané bolesťami rôznych častí tela, ktoré nemajú fyziologický pôvod. Tiež nastáva podlomenie vôle a zhoršenie zdravotného stavu bez viditeľnej fyziologickej príčiny.
7. Entita sa vyvolá čiastočne a prvky jej prítomnosti pretrvávajú, čo sa môže prejaviť niektorým z vyššie spomenutých príznakov.
8. Entita sa nejakým „zázrakom“ skutočne vyvolá, ale operatér spanikári a naruší „bontón“ kontaktu. Treba si uvedomiť, že sa nepovolávajú nejaké treťotriedne bytosti, ale entity považované kedysi za vládnucich bohov. Egregor týchto bohov síce fyzicky zanikol, ale podľa môjho názoru je stále ešte prítomný v Astrále (viď moju prednášku v 2. ročníku o odtlačkoch v Astrále). Pokiaľ je operatér slabý a takúto entitu urazí (napríklad ju povolá, ale utečie od strachu, čo je to isté, akoby si niekoho pozval domov na návštevu a keď príde, tak mu pred nosom s výkrikom hrôzy zatreskne dvere), tak to takúto entitu veľmi nepoteší a pravdepodobne sa patrične „odmení“.

Osobne si myslím, že našim žiakom hrozia predovšetkým prvé štyri riziká, ale mágia je v takýchto prípadoch nevyspytateľná a nejakou zhodou okolností môže aj neskúsený operatér urobiť vydarené vzývanie, takže riziko tu je vždy komplexné.