Aliester Crowley bol do nástupu Adofla Hitlera v 30tych rokoch britskými médiami označovaný za najväčšie zlo, dokonca až stelesnením zla. Celkove jeho zjav v našej realite zanechal silný odtlačok a jeho meno je snáď známe pre väčšinu. Prehlasoval sa za svojho života Princom či Chánom, grófom Wladimírom Svareffom, šelmou z Apokalypsy, číslom 666. Záhadný to človek, ktorý vo svojich dielach miešal pornografiu s náboženstvom a iné lahôdky, za čo ho médiá v tej dobe chceli priam zničiť. Žil životom za ktorý bol nenávidený, no dnes sú takéto hriechy bežnou súčasťou excentrického života určitej vrstvy (často elitnej). J. Symonds píše: Crolwey sa vo svojej vzbure proti Bohu postavil na jeho miesto, a tento postoj mu vydržal do konca života. Crowley (celým menom Edward Alexander Crowley) sa narodil 12. septembra v Leamingtone, v grófstve Warwickshrie. Jeho rodičia boli prívržencami sekty plymouthských bratov. Základným kameňom ich náboženstva bola viera v pekelný oheň a netrpezlivé čakanie na súdny deň. Edward začal na seba upozorňovať už v škole, prestal byť vzorným žiakom a kresťanom. Matka ho v záchvate hnevu nazvala šelmou z Apokalypsy a toto prirovnanie prijal s uspokojením. Opisovať však celý jeho život nemá teraz význam, podstatné je, že časom sa stal členom hermetického spoločenstva Zlatý úsvit a vytvoril nábožensko – filozofický smer Thelema. Crowley ho vytvoril v dôsledku zvláštnych sérii udalostí v roku 1904. Podľa jeho tvrdení, k tomuto dospel pomocou nehmotnej entity Aiwass, ktorá mu nadiktovala knihu Zákona. Crowleyho systém zahrňuje myšlienky z oblasti okultizmu, východnej a západnej mystiky, jogy a špeciálne Kabaly. Toto je ďalšia oblasť, tak silne inšpiratívna pre slovenskú kapelu, projekt 777 Babalon. Vznik sa datuje na rok 2012, ktorý bol známy aj uzatvorením určitého cyklu už podľa starých civilizácii, a začiatkom nového. Kapelu zo začiatku tvoril A a D bol iba ako hosť, no ale nebudeme prezrádzať, prenechajme slovo tvorcom:
Vznik 777 BABALON, ako si spomínaš na toto obdobie, dialo sa niečo zvláštne? Cítil si zrod novej cesty, alebo to bol skôr experiment s tým, že sa uvidí kam to povedie...
Pamätám si to celkom presne, bolo to prvého septembra 2012 e.v., a toto rozhodnutie padlo na Máriacsaláde, opustenom kláštore za obcou Podhájska, kde sa v tom čase konala ilegálna ambientná akcia pod záštitou W, ktorý organizuje aj Hradby Samoty. Bol to veľmi čarovný večer, jeho znamením boli fakle horiace v chladnej noci a psychedelický ambient duniaci ruinami paulínskeho kláštora. Vystupovali Phragments, Metrom, Stor, 900Piesek, Angel Epilepsia a ďalší – vrátane vystupujúcich tam mohlo byť niečo cez sedemdesiat ľudí.
Bolo to skôr tak, že skúsime tento hudobný experiment s tým, že uvidíme, kam to povedie. Obaja zakladajúci členovia už boli aktívni v niekoľkých blackmetalových spolkoch. Prvotný impulz neprišiel odo mňa, ale z hlavy druhej polovice Babalonu, kolegu „A“. Názov pre projekt som určil ja. Pôvodne som mal len nahrávať vokály do podkladov, čo nahrá kolega, no postupne som preberal čoraz aktívnejšiu skladateľskú aj produkčnú úlohu.
To, čo sa mi na 777 BABALON vždy páčilo...tajomnosť celého súboru, nie ste úplne známi v undergrounde ako iné klasické Metalové kapely, skôr vás poznajú ľudia, ktorí vyslovene hľadajú temnotu v umení, hudbe...nestrkáte sa všade možne pre propagáciu, tento prístup je unikátny...vlastne ambient nie je príliš počúvaný.
Máš pravdu, ambient nie je veľmi počúvaný, a tiež trpí predimenzovanou kvantitou interpretov, keďže si ľudia myslia, že ambient môže robiť ktokoľvek – a ono ho v skutočnosti naozaj môže robiť ktokoľvek, keďže je to žáner bez pevných štandardov. To sa potom odráža aj na jeho kvalite, a hľadanie niečoho výnimočného je v ňom ako hľadanie ihly v kope sena.
Do tohto projektu sme išli s čistými hlavami a bez ambícií spraviť dieru do sveta. Nakoniec, očakávať masívnu odozvu by bolo veľmi naivné. Vkladať ego do tvorby mi príde ako limit pre kreativitu, a prispôsobovať dielo očakávaniam poslucháča zas ako odcudzenie sa umelca sebe samému. Vo všeobecnosti tento projekt nevznikol kvôli poslucháčom, ale kvôli našej potrebe sa týmto smerom realizovať. Naša diskografia je záznamom nášho kompozičného, produkčného a aj spirituálneho bádania, o ktorého výsledky však nemáme problém podeliť sa s nikým, kto o to prejaví záujem.
Každopádne si nemyslím, že by sme boli až tak neznámi: aj vďaka zameraniu na thelémske témy sa nám podarilo nájsť celkom široké publikum v zahraničí. Paradoxne 777 Babalon má väčšiu odozvu než moje ďalšie projekty, u ktorých sa aj investovalo do marketingu a propagácie.
Zo začiatku ste pôsobili ako čisto ambientný súbor, neskôr ste do vašich zvukov implementovali aj Black Metal, alebo ich prvky. Akú úlohu teda zohráva ambient a akú Black Metal?
Je to tak, ako vravíš – najskôr sme sa chceli black metalu vyvarovať, ale tento záväzok nám vydržal iba veľmi krátko, a už na druhej nahrávke menom Berashith sa objavili nejaké krátke blackmetalové vsuvky. Black metal sme tu použili len ako ďalšiu hudobnú, či skôr zvukovú vrstvu na už beztak prehlbujúce sa, prevrstvené bažiny hluku. Kompozične sa jednalo o pár jednoduchých riffov sprevádzaných primitívnymi bicími, a to s úmyselne čo najhoršou produkciou. Priamy útok hnusobou čírého surového zvuku undergroudového black metalu. K tomuto spôsobu komponovania black metalu do hudby (či hluku) ma inšpiroval „Projekt Misantropia“, t.j. tretí album Stalagghu.
Hoci úloha black metalu sa v našej tvorbe predrala, aspoň v niektorých skladbách, z úzadia do popredia, vždy to bol len jeden zo žánrov, s ktorými sme pracovali, jedna z metód sebavyjadrenia, ktorej úlohou bolo navodenie zamýšľaného rozpoloženia a atmosféry. Ambient, resp. hypnotický stav, ktorý ambient navodzuje, má teda v našej tvorbe primárne postavenie, aj keď na vytvorenie tohto stavu používame aj entropiu bzučiacich osích hniezd, skreslených gitár a blastbeatov. Tak tomu bude aj do budúcnosti, pričom si myslím, že môžu prísť aj také nahrávky, v ktorých bude black metal dominantný element.
Povedal by som, že vaša hudba je až transcendentálna, je to viac než len rytmus, alebo harmónia, dôraz je čisto kladený na atmosféru a tá je vo vašom prípade dosť šialená. Ako vnímaš osobne vašu hudbu z tohto hľadiska?
Všetky kompozičné a produkčné postupy majú za cieľ navodiť istú atmosféru alebo vyjadriť nejakú myšlienku, sú to len nástroje na ceste k cieľu. Nemyslím si, že by sme týmto boli až tak výnimoční. Tiež si nemyslím, že najčastejším nosným motívom našej tvorby je šialenstvo, i keď sa iste nájdu nahrávky, ktoré zachytávajú zostup do duchovných hlbín, a teda môžu tieto pocity evokovať (napr. Dosebazostúpenie či Eschatological Beast of the Revelation). Výnimočne sa však v našej tvorbe nájdu harmonizujúce pasáže, či aj celé albumy, viď Crowned and Conquering Child.
Každá vaša nahrávka je dosť odlišná, zrejme vždy dochádza k inému prístupu v komponovaní a nápadoch, mnohé kapely (myslím skôr Metalové), sú často oklieštené jednotným spôsobom a za mnohé roky sa skoro nič u nich nedeje, stále hrajú to isté, používajú rovnaký mód harmónií, akoby uviazli v kruhu, vaša cesta je dosť iná...
Chrlíme nahrávky jednu za druhou. Proste sa nám darí vytvárať (v kontexte našej diskografie) nové a odlišné diela. Nevidíme dôvod na to, aby sme dvakrát nahrávali to isté, aj keď na druhú stranu chápeme, že u metalových kapiel môže mať takýto skladateľský tradicionalizmus svoje opodstatnenie. Naším cieľom je, aby každá nahrávka Babalonu stála jednou nohou v čomsi novou, no aby zároveň druhou nohou stála v línii našej doterajšej tvorby, a tak prepájala individuálnu nahrávku s mozaikovitým celkom našej diskografie.
Akú úlohu pre vašu hudbu zohráva mysticizmus, mágia, sny a podobné?
Sú to samozrejme nosné motívy našej tvorby. Osobne si snažím okrem okultizmu udržať prehľad aj na poli psychológie, filozofie, politológie, beletrie, histórie atď., ale nakoniec sa vždy vraciam späť k ezoterizmu, či náboženstvu v širšom zmysle, keďže práve ono sa zaoberá tými najpodstatnejšími otázkami vzťahu medzi jedincom, kozmom a absolútnom: teda stanovuje princípy, od ktorých je všetko ostatné odvodené.
Aby som demonštroval svoje zanietenie pre túto oblasť, tak uvediem, že od decembra 2013 e.v. spoločne so skupinou spolupracovníkov vydávam československý undergroundový okultný časopis Eosphoros. Vyšlo nám už desať čísel, náklad býva okolo sedemdesiat kusov, posledné čísla už atakovali rozsah 300 strán. Okrem prekladov zahraničných autorov sa nám podarilo odchytiť smotánku domácej scény, píšu pre nás také mená, ako Eirixion či Josef Veselý.
Dosť často som v poslednej dobe čítal a aj mal nejaké skúsenosti so spánkovou paralýzou. Máte osobné skúsenosti? Podľa vedeckých štúdií ide o vypnutie určitej časti mozgu pričom vedomie je aktívne, svaly ale „spia“, no existujú aj mystické vysvetlenia a rôzne zážitky počas toho...
Asi pred dva a pol rokmi som niečo podobné zažil. Prišlo to práve v období, kedy som sa venoval značne intenzívnej a transgresívnej beletristickej tvorbe, čo sa nutne muselo odraziť na mojom duševnom rozpoložení. Navyše sa to umocnilo tým, že som v tom čase robil nočné, takže som mal miernu spánkovú depriváciu. Pokiaľ sa pamätám, tak už od detstva som nemal nič, čo by som úprimne mohol nazvať nočnou morou, avšak zážitok spánkovej paralýzy tie dojmy dosť verne reprodukoval.
Zo svojej skúsenosti teda môžem povedať, že tento zážitok som si sám do istej miery privolal, mal pre mňa osobný význam a značil istý zlom na mojej ceste.
Smrť je slovo, ktorého sa desí väčšina bytostí uvedomujúcich si vlastný zánik v tejto podobe. Čo znamená smrť pre vás? Myslíš si, že zrodenie a smrť pochádza z toho istého, alebo že je to brána ktorou sa vstupuje aj odchádza? Máte nejakú skladbu, ktorá pojednáva o tejto tematike?
Toto je veľmi ťažká otázka a nepovažujem sa za takú autoritu, aby som k nej zaujal definitívne stanovisko.
Vo všeobecnosti by som povedal, že tvorba 777 Babalon reflektuje rôzne mystické stavy. Tieto mystické stavy, rôzne náboženské skúsenosti atď., sú dosiahnuteľné už za života, a je to práve táto osobná skúsenosť s nimi, na ktorú by som apeloval, a nie teoretizovanie nad tým, či sú dané vízie len fenoménmi výbojov v mozgu, alebo či sú obrazom nejakej „objektívnej reality“. Ak nie je žiadny život po fyzickej smrti, tak je o to naliehavejšie podstúpiť tieto zážitky už teraz.
Mohol by som ti tu citovať rôzne duchovné autority v zmysle, že smrť je len zmenou externej podoby, ale mám pocit, že by to boli len všeobecné tézy interpretovateľné na tisíc spôsobov. Neviem, čo bude po smrti, a či bude vôbec niečo. Zato o mystickom zážitku v momente smrti som presvedčený. Ľudské telo vypustí v čase blížiacej sa smrti do krvného obehu látku známu ako DMT, ktorá pôsobí ako mocný halucinogén. Je teda aj z materialistického hľadiska jasné, že každý z nás si vo svojich posledných momentoch prejde akousi ultimátnou skúsenosťou, momentom zúčtovania a „osobnou apokalypsou“. Správy o tom, ako každému v momentoch smrteľného ohrozenia prebehne celý život pred očami, sú už tiež súčasťou všeobecného povedomia.
Skôr než otázka smrti ma zaujíma otázka správne žitého života, keďže to je to, čo v poslednom momente bude súdené. Osobne mám veľmi vrelý vzťah k mystickému učeniu, o ktoré sa opierajú Evola aj Crowley, a totiž, že každý jedinec si zvolil všetky podstatné udalosti svojho života už predtým, ako sa narodil. Život je predurčený, ale je predurčený vlastnou slobodnou vôľou a vyšším úmyslom, na ktorý počas hmotného života zabúdame. Charakter je človeku osudom a je to objavenie, vykonanie, a hlavne porozumenie vlastnej vnútornej povahe, vlastnému posvätnému údelu, čo je skutočným Veľkým dielom ľudského života. Život založený na pevných princípoch sa takto stáva úctyhodný, a to aj ak vedie k telesnej záhube. Nakoniec jediné, na čom bude záležať, bude rozpoloženia jedinca v jeho konečnom momente, kedy zúčtuje sám sa sebou, lebo aj ak po smrti nebude nič, tak bude znamenať len toľko, že jeho posledná chvíľa bude (aspoň symbolicky) zvečnená.
Skladbu pojednávajúcu vyslovene o téme smrti nemáme.
Vašou hlavnou inšpiráciou je určite magické učenie Theléma, ale aj Chaos mágia a podobne. Ste aj praktikantmi, alebo sa len nechávate unášať na krídlach teórie?
Pristavím sa pri theléme a chaos mágii, lebo kým jedno z nich je pre nás smerodajné, to druhé vôbec nie.
Theléma je konkrétna duchovná filozofia s jasne definovaným, hierarchickým iniciačným systémom. Považujem ju za reflexiu nietzscheanizmu v oblasti okultizmu, o synkretické náboženstvo s cieľom poskytnúť jedincovi hodnotový rebríček po smrti kresťanského Boha, definujúci nové hodnoty, ktoré povstávajú po tzv. „prehodnotení všetkých hodnôt“. Inými slovami, theléma sa opiera o svoje absolútne princípy, a sú to princípy sily, divokosti a jedincovej pravej vôle.
Chaos mágia je na druhú stranu súbor dekonštrukčných metód, ktoré sú na poli okultizmu reflexiou postmodernizmu a relativizmu. Chaos mágia vyzýva svojich priaznivcov, aby využívali metódy akýchkoľvek náboženstiev (či iných systémov), ktoré môžu ľubovoľne striedať, na dosiahnutie svojich cieľov. Keďže však chaos mágia popiera nejakú iniciačnú hierarchiu cieľov, tak jej prax je spravidla obmedzená na ukájanie momentálnych potrieb. Jej problém je, že v zotrvávaní vo svojej experimentálnosti odráža to, k čomu je adept v theléme vyzývaný na nižších stupňoch svojej iniciácie, a čo po precvičení si svojich schopností opúšťa. Každému musí byť jasné, že napĺňaním svojich prelietavých túžob jedinec nemôže uskutočniť celý svoj duchovný potenciál.
Za seba môžem povedať, že sa mystickej praxi venujem. Keďže však ďalšie rozvíjanie tejto odpovede by mi šlo do súkromia, tak tu o tomto rozprávať nebudem.
Mnoho vašich skladieb, keď som ich počúval, pôsobili na mňa ako zhudobnené rituály, akoby sa pri nahrávaní dialo niečo viac. Používate pri nahrávaní alebo aj skladaní zmenené stavy vedomia?
Výnimočne áno.
Podľa vašej poslednej správy chystáte novú nahrávku, ktorá bude pojednávať o koncepte založenom na skúmaní tradičného slovenského psychadelizmu, dokonca ste zverejnili aj skladbu. Mohol by si priblížiť ako ste sa k tejto téme dostali? Je to rozhodne zaujímavá tematika...
Najskôr spravím malú odbočku.
Ako asi vieš, Babalon je bohyňou plodnosti, sexuality a materstva v thelémskom panteóne. Keď máš názov ženskej bohyne v mene projektu, tak sa to chtiac či nechtiac bude odrážať aj v samotnom charaktere tvorby. Už samotný žáner, ambient, neraz bez rytmu a vlastne aj melódií, bez jasnej štruktúry, je vlastne jasným príklonom k takýmto lunárnym a chtonickým princípom. Vytvára to dojem indiferencie, akéhosi oceánskeho zážitku a zliatia rôznych vnemov a dojmov do jedného. Je to viac-menej pocit akejsi nevyhranenosti a rozostrenosti zmyslov, tomu, čo zažíva plod v maternici a potom v menšej miere dieťa na počiatku života, teda dojem zotrvávania pod ochranou starostlivej matky.
(Asi preto tak často v rámci Babalonu opúšťame ambient v prospech iných žánrov, lebo toto nie je jediné rozpoloženie, v rámci ktorého chceme poslucháča „zhypnotizovať“.)
V istom bode som si uvedomil, že je to rodná krajina a kultúra, ktorá v širšom kontexte tiež napĺňa úlohu takejto „duchovnej matky“. Vtedy prišlo už len logické vytvoriť nahrávku, ktorá bude reflektovať slovenský folklór, ako aj zmenené stavy vedomia navodené našimi domácimi halucinogénmi. Nahrávku, čo vytvorí dojem pretrvávania v inej rovine prežívania, ale zároveň v obklopenosti všetkým, čo je „slovenské“. Niečo, ako keď si dáš hubičky na túre naprieč Veľkou Fatrou. Vytvoriť takúto nahrávku bolo v praxi veľmi jednoduché, len som zmixoval dokopy nejaké motívy z filmu Nevesta hôľ, dal cez to fujary, ľudové spevy, celé to prehnal skreslením, pridal dozvuk, ozveny a ďalšie efekty, pár samplov a výsledok, EP s názvom Muchotrávky, lysohlávky, bobule bolo (či bude) na svete.
Vaše živé vstúpenia sú viac než fascinujúce, musím povedať, že tak silný zážitok sa nevidí hneď len tak. Pripravujete sa nejako špeciálne na vaše vystúpenia, ktorých je poskromne?
Samozrejme. Väčšinou je súčasťou živého vystupovania aj viac alebo menej formálny rituál, vykonaný mnou. Naživo prezentujeme široké spektrum hudby, buď od noizových improvizácií, alebo až k relatívne nalinajkovaným blackmetalovým vystúpeniam (kde si však vopred určíme len kostru skladby a pár nosných riffov, a všetko ostatné sa vyvinie samo počas vystúpenia). Všetko závisí od toho, aká zostava sa objaví na pódiu, keďže neraz vystupujeme so sprievodom hosťujúcich hudobníkov. Okrem dvojčlenného jadra zostavy Babalonu s nami na pódiu stálo, ak som na nikoho nezabudol, už aspoň päť ďalších muzikantov (alebo noizikantov).
Ako zaujímavú anekdotu môžem uviesť, že v prípade jedného koncertu v Bratislave som sa až v inštrumentmi naloženom aute pýtal s nami cestujúceho bubeníka (ktorý ten večer hral primárne s kapelou Porenut), či chce s nami v ten večer vystúpiť. Odpoveď bola samozrejme áno.
Čo sa týka poskromného koncertovania – nevidím žiadny zmysel v tom, aby sme hrávali priveľa koncertov. Je lepšie, keď je koncert sviatosť a kapela nevystúpi v každom zapadnutom okresnom meste. Takéto veci som si odbil už so svojimi starými kapelami. Až na počiatočné nadobúdanie skúseností s hrou na pódiu v tom resp. bude lepšie, ak sa rovno obrátiš na matku dotyčnej, https://www.facebook.com/miska.maslikovanevidím žiadny zmysel. 777 Babalon bude vystupovať len na akciách, na ktoré sa bude tematicky hodiť, na koncertoch s jasnou estetickou víziou korešpondujúcou s našou tvorbou. Keď spätne reflektujem naše koncertné aktivity, tak som presvedčený o tom, že naša hudba a živé predstavenia patria na veľké pódiá (alebo alternatívne do tých najzapadnutejších kobiek tých najobskúrnejších ilegálnych koncertov), čo ešte viac okreše možnosti nášho vystupovania.
http://bandzone.cz/777
777 Babalon 26. 1. 2018 Mortuary
Vznik 777 BABALON, ako si spomínaš na toto obdobie, dialo sa niečo zvláštne? Cítil si zrod novej cesty, alebo to bol skôr experiment s tým, že sa uvidí kam to povedie...
Pamätám si to celkom presne, bolo to prvého septembra 2012 e.v., a toto rozhodnutie padlo na Máriacsaláde, opustenom kláštore za obcou Podhájska, kde sa v tom čase konala ilegálna ambientná akcia pod záštitou W, ktorý organizuje aj Hradby Samoty. Bol to veľmi čarovný večer, jeho znamením boli fakle horiace v chladnej noci a psychedelický ambient duniaci ruinami paulínskeho kláštora. Vystupovali Phragments, Metrom, Stor, 900Piesek, Angel Epilepsia a ďalší – vrátane vystupujúcich tam mohlo byť niečo cez sedemdesiat ľudí.
Bolo to skôr tak, že skúsime tento hudobný experiment s tým, že uvidíme, kam to povedie. Obaja zakladajúci členovia už boli aktívni v niekoľkých blackmetalových spolkoch. Prvotný impulz neprišiel odo mňa, ale z hlavy druhej polovice Babalonu, kolegu „A“. Názov pre projekt som určil ja. Pôvodne som mal len nahrávať vokály do podkladov, čo nahrá kolega, no postupne som preberal čoraz aktívnejšiu skladateľskú aj produkčnú úlohu.
To, čo sa mi na 777 BABALON vždy páčilo...tajomnosť celého súboru, nie ste úplne známi v undergrounde ako iné klasické Metalové kapely, skôr vás poznajú ľudia, ktorí vyslovene hľadajú temnotu v umení, hudbe...nestrkáte sa všade možne pre propagáciu, tento prístup je unikátny...vlastne ambient nie je príliš počúvaný.
Máš pravdu, ambient nie je veľmi počúvaný, a tiež trpí predimenzovanou kvantitou interpretov, keďže si ľudia myslia, že ambient môže robiť ktokoľvek – a ono ho v skutočnosti naozaj môže robiť ktokoľvek, keďže je to žáner bez pevných štandardov. To sa potom odráža aj na jeho kvalite, a hľadanie niečoho výnimočného je v ňom ako hľadanie ihly v kope sena.
Do tohto projektu sme išli s čistými hlavami a bez ambícií spraviť dieru do sveta. Nakoniec, očakávať masívnu odozvu by bolo veľmi naivné. Vkladať ego do tvorby mi príde ako limit pre kreativitu, a prispôsobovať dielo očakávaniam poslucháča zas ako odcudzenie sa umelca sebe samému. Vo všeobecnosti tento projekt nevznikol kvôli poslucháčom, ale kvôli našej potrebe sa týmto smerom realizovať. Naša diskografia je záznamom nášho kompozičného, produkčného a aj spirituálneho bádania, o ktorého výsledky však nemáme problém podeliť sa s nikým, kto o to prejaví záujem.
Každopádne si nemyslím, že by sme boli až tak neznámi: aj vďaka zameraniu na thelémske témy sa nám podarilo nájsť celkom široké publikum v zahraničí. Paradoxne 777 Babalon má väčšiu odozvu než moje ďalšie projekty, u ktorých sa aj investovalo do marketingu a propagácie.
Zo začiatku ste pôsobili ako čisto ambientný súbor, neskôr ste do vašich zvukov implementovali aj Black Metal, alebo ich prvky. Akú úlohu teda zohráva ambient a akú Black Metal?
Je to tak, ako vravíš – najskôr sme sa chceli black metalu vyvarovať, ale tento záväzok nám vydržal iba veľmi krátko, a už na druhej nahrávke menom Berashith sa objavili nejaké krátke blackmetalové vsuvky. Black metal sme tu použili len ako ďalšiu hudobnú, či skôr zvukovú vrstvu na už beztak prehlbujúce sa, prevrstvené bažiny hluku. Kompozične sa jednalo o pár jednoduchých riffov sprevádzaných primitívnymi bicími, a to s úmyselne čo najhoršou produkciou. Priamy útok hnusobou čírého surového zvuku undergroudového black metalu. K tomuto spôsobu komponovania black metalu do hudby (či hluku) ma inšpiroval „Projekt Misantropia“, t.j. tretí album Stalagghu.
Hoci úloha black metalu sa v našej tvorbe predrala, aspoň v niektorých skladbách, z úzadia do popredia, vždy to bol len jeden zo žánrov, s ktorými sme pracovali, jedna z metód sebavyjadrenia, ktorej úlohou bolo navodenie zamýšľaného rozpoloženia a atmosféry. Ambient, resp. hypnotický stav, ktorý ambient navodzuje, má teda v našej tvorbe primárne postavenie, aj keď na vytvorenie tohto stavu používame aj entropiu bzučiacich osích hniezd, skreslených gitár a blastbeatov. Tak tomu bude aj do budúcnosti, pričom si myslím, že môžu prísť aj také nahrávky, v ktorých bude black metal dominantný element.
Povedal by som, že vaša hudba je až transcendentálna, je to viac než len rytmus, alebo harmónia, dôraz je čisto kladený na atmosféru a tá je vo vašom prípade dosť šialená. Ako vnímaš osobne vašu hudbu z tohto hľadiska?
Všetky kompozičné a produkčné postupy majú za cieľ navodiť istú atmosféru alebo vyjadriť nejakú myšlienku, sú to len nástroje na ceste k cieľu. Nemyslím si, že by sme týmto boli až tak výnimoční. Tiež si nemyslím, že najčastejším nosným motívom našej tvorby je šialenstvo, i keď sa iste nájdu nahrávky, ktoré zachytávajú zostup do duchovných hlbín, a teda môžu tieto pocity evokovať (napr. Dosebazostúpenie či Eschatological Beast of the Revelation). Výnimočne sa však v našej tvorbe nájdu harmonizujúce pasáže, či aj celé albumy, viď Crowned and Conquering Child.
Každá vaša nahrávka je dosť odlišná, zrejme vždy dochádza k inému prístupu v komponovaní a nápadoch, mnohé kapely (myslím skôr Metalové), sú často oklieštené jednotným spôsobom a za mnohé roky sa skoro nič u nich nedeje, stále hrajú to isté, používajú rovnaký mód harmónií, akoby uviazli v kruhu, vaša cesta je dosť iná...
Chrlíme nahrávky jednu za druhou. Proste sa nám darí vytvárať (v kontexte našej diskografie) nové a odlišné diela. Nevidíme dôvod na to, aby sme dvakrát nahrávali to isté, aj keď na druhú stranu chápeme, že u metalových kapiel môže mať takýto skladateľský tradicionalizmus svoje opodstatnenie. Naším cieľom je, aby každá nahrávka Babalonu stála jednou nohou v čomsi novou, no aby zároveň druhou nohou stála v línii našej doterajšej tvorby, a tak prepájala individuálnu nahrávku s mozaikovitým celkom našej diskografie.
Akú úlohu pre vašu hudbu zohráva mysticizmus, mágia, sny a podobné?
Sú to samozrejme nosné motívy našej tvorby. Osobne si snažím okrem okultizmu udržať prehľad aj na poli psychológie, filozofie, politológie, beletrie, histórie atď., ale nakoniec sa vždy vraciam späť k ezoterizmu, či náboženstvu v širšom zmysle, keďže práve ono sa zaoberá tými najpodstatnejšími otázkami vzťahu medzi jedincom, kozmom a absolútnom: teda stanovuje princípy, od ktorých je všetko ostatné odvodené.
Aby som demonštroval svoje zanietenie pre túto oblasť, tak uvediem, že od decembra 2013 e.v. spoločne so skupinou spolupracovníkov vydávam československý undergroundový okultný časopis Eosphoros. Vyšlo nám už desať čísel, náklad býva okolo sedemdesiat kusov, posledné čísla už atakovali rozsah 300 strán. Okrem prekladov zahraničných autorov sa nám podarilo odchytiť smotánku domácej scény, píšu pre nás také mená, ako Eirixion či Josef Veselý.
Dosť často som v poslednej dobe čítal a aj mal nejaké skúsenosti so spánkovou paralýzou. Máte osobné skúsenosti? Podľa vedeckých štúdií ide o vypnutie určitej časti mozgu pričom vedomie je aktívne, svaly ale „spia“, no existujú aj mystické vysvetlenia a rôzne zážitky počas toho...
Asi pred dva a pol rokmi som niečo podobné zažil. Prišlo to práve v období, kedy som sa venoval značne intenzívnej a transgresívnej beletristickej tvorbe, čo sa nutne muselo odraziť na mojom duševnom rozpoložení. Navyše sa to umocnilo tým, že som v tom čase robil nočné, takže som mal miernu spánkovú depriváciu. Pokiaľ sa pamätám, tak už od detstva som nemal nič, čo by som úprimne mohol nazvať nočnou morou, avšak zážitok spánkovej paralýzy tie dojmy dosť verne reprodukoval.
Zo svojej skúsenosti teda môžem povedať, že tento zážitok som si sám do istej miery privolal, mal pre mňa osobný význam a značil istý zlom na mojej ceste.
Smrť je slovo, ktorého sa desí väčšina bytostí uvedomujúcich si vlastný zánik v tejto podobe. Čo znamená smrť pre vás? Myslíš si, že zrodenie a smrť pochádza z toho istého, alebo že je to brána ktorou sa vstupuje aj odchádza? Máte nejakú skladbu, ktorá pojednáva o tejto tematike?
Toto je veľmi ťažká otázka a nepovažujem sa za takú autoritu, aby som k nej zaujal definitívne stanovisko.
Vo všeobecnosti by som povedal, že tvorba 777 Babalon reflektuje rôzne mystické stavy. Tieto mystické stavy, rôzne náboženské skúsenosti atď., sú dosiahnuteľné už za života, a je to práve táto osobná skúsenosť s nimi, na ktorú by som apeloval, a nie teoretizovanie nad tým, či sú dané vízie len fenoménmi výbojov v mozgu, alebo či sú obrazom nejakej „objektívnej reality“. Ak nie je žiadny život po fyzickej smrti, tak je o to naliehavejšie podstúpiť tieto zážitky už teraz.
Mohol by som ti tu citovať rôzne duchovné autority v zmysle, že smrť je len zmenou externej podoby, ale mám pocit, že by to boli len všeobecné tézy interpretovateľné na tisíc spôsobov. Neviem, čo bude po smrti, a či bude vôbec niečo. Zato o mystickom zážitku v momente smrti som presvedčený. Ľudské telo vypustí v čase blížiacej sa smrti do krvného obehu látku známu ako DMT, ktorá pôsobí ako mocný halucinogén. Je teda aj z materialistického hľadiska jasné, že každý z nás si vo svojich posledných momentoch prejde akousi ultimátnou skúsenosťou, momentom zúčtovania a „osobnou apokalypsou“. Správy o tom, ako každému v momentoch smrteľného ohrozenia prebehne celý život pred očami, sú už tiež súčasťou všeobecného povedomia.
Skôr než otázka smrti ma zaujíma otázka správne žitého života, keďže to je to, čo v poslednom momente bude súdené. Osobne mám veľmi vrelý vzťah k mystickému učeniu, o ktoré sa opierajú Evola aj Crowley, a totiž, že každý jedinec si zvolil všetky podstatné udalosti svojho života už predtým, ako sa narodil. Život je predurčený, ale je predurčený vlastnou slobodnou vôľou a vyšším úmyslom, na ktorý počas hmotného života zabúdame. Charakter je človeku osudom a je to objavenie, vykonanie, a hlavne porozumenie vlastnej vnútornej povahe, vlastnému posvätnému údelu, čo je skutočným Veľkým dielom ľudského života. Život založený na pevných princípoch sa takto stáva úctyhodný, a to aj ak vedie k telesnej záhube. Nakoniec jediné, na čom bude záležať, bude rozpoloženia jedinca v jeho konečnom momente, kedy zúčtuje sám sa sebou, lebo aj ak po smrti nebude nič, tak bude znamenať len toľko, že jeho posledná chvíľa bude (aspoň symbolicky) zvečnená.
Skladbu pojednávajúcu vyslovene o téme smrti nemáme.
Vašou hlavnou inšpiráciou je určite magické učenie Theléma, ale aj Chaos mágia a podobne. Ste aj praktikantmi, alebo sa len nechávate unášať na krídlach teórie?
Pristavím sa pri theléme a chaos mágii, lebo kým jedno z nich je pre nás smerodajné, to druhé vôbec nie.
Theléma je konkrétna duchovná filozofia s jasne definovaným, hierarchickým iniciačným systémom. Považujem ju za reflexiu nietzscheanizmu v oblasti okultizmu, o synkretické náboženstvo s cieľom poskytnúť jedincovi hodnotový rebríček po smrti kresťanského Boha, definujúci nové hodnoty, ktoré povstávajú po tzv. „prehodnotení všetkých hodnôt“. Inými slovami, theléma sa opiera o svoje absolútne princípy, a sú to princípy sily, divokosti a jedincovej pravej vôle.
Chaos mágia je na druhú stranu súbor dekonštrukčných metód, ktoré sú na poli okultizmu reflexiou postmodernizmu a relativizmu. Chaos mágia vyzýva svojich priaznivcov, aby využívali metódy akýchkoľvek náboženstiev (či iných systémov), ktoré môžu ľubovoľne striedať, na dosiahnutie svojich cieľov. Keďže však chaos mágia popiera nejakú iniciačnú hierarchiu cieľov, tak jej prax je spravidla obmedzená na ukájanie momentálnych potrieb. Jej problém je, že v zotrvávaní vo svojej experimentálnosti odráža to, k čomu je adept v theléme vyzývaný na nižších stupňoch svojej iniciácie, a čo po precvičení si svojich schopností opúšťa. Každému musí byť jasné, že napĺňaním svojich prelietavých túžob jedinec nemôže uskutočniť celý svoj duchovný potenciál.
Za seba môžem povedať, že sa mystickej praxi venujem. Keďže však ďalšie rozvíjanie tejto odpovede by mi šlo do súkromia, tak tu o tomto rozprávať nebudem.
Mnoho vašich skladieb, keď som ich počúval, pôsobili na mňa ako zhudobnené rituály, akoby sa pri nahrávaní dialo niečo viac. Používate pri nahrávaní alebo aj skladaní zmenené stavy vedomia?
Výnimočne áno.
Podľa vašej poslednej správy chystáte novú nahrávku, ktorá bude pojednávať o koncepte založenom na skúmaní tradičného slovenského psychadelizmu, dokonca ste zverejnili aj skladbu. Mohol by si priblížiť ako ste sa k tejto téme dostali? Je to rozhodne zaujímavá tematika...
Najskôr spravím malú odbočku.
Ako asi vieš, Babalon je bohyňou plodnosti, sexuality a materstva v thelémskom panteóne. Keď máš názov ženskej bohyne v mene projektu, tak sa to chtiac či nechtiac bude odrážať aj v samotnom charaktere tvorby. Už samotný žáner, ambient, neraz bez rytmu a vlastne aj melódií, bez jasnej štruktúry, je vlastne jasným príklonom k takýmto lunárnym a chtonickým princípom. Vytvára to dojem indiferencie, akéhosi oceánskeho zážitku a zliatia rôznych vnemov a dojmov do jedného. Je to viac-menej pocit akejsi nevyhranenosti a rozostrenosti zmyslov, tomu, čo zažíva plod v maternici a potom v menšej miere dieťa na počiatku života, teda dojem zotrvávania pod ochranou starostlivej matky.
(Asi preto tak často v rámci Babalonu opúšťame ambient v prospech iných žánrov, lebo toto nie je jediné rozpoloženie, v rámci ktorého chceme poslucháča „zhypnotizovať“.)
V istom bode som si uvedomil, že je to rodná krajina a kultúra, ktorá v širšom kontexte tiež napĺňa úlohu takejto „duchovnej matky“. Vtedy prišlo už len logické vytvoriť nahrávku, ktorá bude reflektovať slovenský folklór, ako aj zmenené stavy vedomia navodené našimi domácimi halucinogénmi. Nahrávku, čo vytvorí dojem pretrvávania v inej rovine prežívania, ale zároveň v obklopenosti všetkým, čo je „slovenské“. Niečo, ako keď si dáš hubičky na túre naprieč Veľkou Fatrou. Vytvoriť takúto nahrávku bolo v praxi veľmi jednoduché, len som zmixoval dokopy nejaké motívy z filmu Nevesta hôľ, dal cez to fujary, ľudové spevy, celé to prehnal skreslením, pridal dozvuk, ozveny a ďalšie efekty, pár samplov a výsledok, EP s názvom Muchotrávky, lysohlávky, bobule bolo (či bude) na svete.
Vaše živé vstúpenia sú viac než fascinujúce, musím povedať, že tak silný zážitok sa nevidí hneď len tak. Pripravujete sa nejako špeciálne na vaše vystúpenia, ktorých je poskromne?
Samozrejme. Väčšinou je súčasťou živého vystupovania aj viac alebo menej formálny rituál, vykonaný mnou. Naživo prezentujeme široké spektrum hudby, buď od noizových improvizácií, alebo až k relatívne nalinajkovaným blackmetalovým vystúpeniam (kde si však vopred určíme len kostru skladby a pár nosných riffov, a všetko ostatné sa vyvinie samo počas vystúpenia). Všetko závisí od toho, aká zostava sa objaví na pódiu, keďže neraz vystupujeme so sprievodom hosťujúcich hudobníkov. Okrem dvojčlenného jadra zostavy Babalonu s nami na pódiu stálo, ak som na nikoho nezabudol, už aspoň päť ďalších muzikantov (alebo noizikantov).
Ako zaujímavú anekdotu môžem uviesť, že v prípade jedného koncertu v Bratislave som sa až v inštrumentmi naloženom aute pýtal s nami cestujúceho bubeníka (ktorý ten večer hral primárne s kapelou Porenut), či chce s nami v ten večer vystúpiť. Odpoveď bola samozrejme áno.
Čo sa týka poskromného koncertovania – nevidím žiadny zmysel v tom, aby sme hrávali priveľa koncertov. Je lepšie, keď je koncert sviatosť a kapela nevystúpi v každom zapadnutom okresnom meste. Takéto veci som si odbil už so svojimi starými kapelami. Až na počiatočné nadobúdanie skúseností s hrou na pódiu v tom resp. bude lepšie, ak sa rovno obrátiš na matku dotyčnej, https://www.facebook.com/miska.maslikovanevidím žiadny zmysel. 777 Babalon bude vystupovať len na akciách, na ktoré sa bude tematicky hodiť, na koncertoch s jasnou estetickou víziou korešpondujúcou s našou tvorbou. Keď spätne reflektujem naše koncertné aktivity, tak som presvedčený o tom, že naša hudba a živé predstavenia patria na veľké pódiá (alebo alternatívne do tých najzapadnutejších kobiek tých najobskúrnejších ilegálnych koncertov), čo ešte viac okreše možnosti nášho vystupovania.
http://bandzone.cz/777
777 Babalon 26. 1. 2018 Mortuary
Eschatologická šelma zjavenia
interview
