Multivitamíny a vitamíny pro lepší zdraví
 
 
 
 
 
Neboj sa, budeš mŕtvy
Ešte stále sú v našom undergrounde tak trochu zabudnuté kapely, ktoré kedysi v 90tych rokoch tvorili, žili a fungovali, kreativita ich poháňala stále ďalej, ich schopnosti vytvárali kvalitu a meno. Na jedno takéto meno by sme rozhodne nemali zabudnúť, ABSCESS. Určite si nejeden z vás spomenie hlavne na nahrávku „Don´t Worry Be Dead“ z roku 1993, premakaný a zúrivý Death Metal, rytmicky dotiahnutý do maxima s kvalitnými riffmi, sólami a na svoju dobu zaujímavým zvukom. Mnohí možno ani netušíte, že kapela vydala ešte pred tým prvé demo „In Your Cant“ z roku 1992, pričom už na ňom bol cítiť silný potenciál. Ani neviem ako sa to stalo, že ma napadlo si túto skvelú kapelu pripomenúť a hlavne ju znova vytiahnuť na svetlo minimálne prostredníctvom rozhovoru. Najskôr bolo treba získať kontakt na niektorého člena, čo sa podarilo cez Bandzone. Chcelo to chvíľu času kým sa veci dali do pohybu a nakoniec si môžete prečítať výsledok. ABSCESS celkove nikdy nepodávali kvantá rozhovorov a nikdy neboli príliš premieľaní v zinoch, o to je pokec s Máriom a Martinom zaujímavejší. ABSCESS určite patrili medzi prvé slovenské Death Metalové kapely a tvorili tak jeho základ a podstatu...


Zdravím, takže na začiatok, ako to všetko s Abscess začalo a kedy? Mnohí z nás v tej dobe ešte len začínali počúvať prvé Death Metalové akty a vy ste už v roku 1992 nahrali super schopné demo skvelej úrovne. Ako si na túto dobu po páde režimu a rozkvete Death Metalu spomínaš?
Martin: Začalo to ešte koncom 80-tych rokov, keď som dochádzal na víkendy k rodičom na Záhorie. S Peťom a Vladom sme sa poznali už od detstva a chalani hrali už ako deti v miestnych hudobných súboroch, takže boli už vtedy profíci, zatiaľ čo ja len nadšenec. Mal som to po mame:). Keďže nás všetkých spájala láska k metalovej hudbe, od jamovania u Peťa v detskej izbe už bol len krôčik k založeniu kapely. Zatiaľ bez Mária. Toho nám odporučil nejaký ďalší kamarát - už si nespomínam kto, ale určite ho doviedol prvýkrát medzi nás Peťo na niektorú z miestnych “tancovačiek”. Ja som sa teda najprv zhrozil!…dlhý, vychudnutý, s rifľami pozapínanými “zicherkami”, pretože už asi nešli viac zúžiť. Také ucho, ktoré predsa nemohlo vedieť ani hrať, ani spievať. Vtedy ako najstarší zo zostavy som mal tak trochu pocit, že mám patent na všetko. Od najlepšieho hudobného vkusu až po ten v obliekaní. Človek časom pochopí:). Keď sme potom počuli prvý krát Mária spustiť do mikrofónu, padla nám sánka! A takto nejako to začalo. Mali sme šťastie, že vďaka aj takým Ľuďom, ako bol napr. Paľo Nemec, ktorý je takou hudobnou a kultúrnou legendou v Gbeloch, sme sa dostali k skvelej aparatúre a takej skúšobni, akú v tej dobe na Slovensku nemal asi nikto. A to aj vďaka Peťovi, Vladovi a ďalším miestnym kamarátom, ktorí milovali hudbu a podieľali sa osobne na stavbe hudobného štúdia, ktoré sme potom každý piatok okupovali už ako ABSCESS. Doba tomuto štýlu hudby priala a pád komunizmu pre nás znamenal vytúženú slobodu aj v hudbe.

Mário: Začínal som trýznením akustickej detskej gitary, ale odmietal som tradičné akordy. Snímač som priamo pricapil k strunám, nech to drnčí a hral som čo ma napadlo, alebo sa snažil napodobniť Sepulturu. Časom sme dali u nás na dedine dohromady kapelu, ktorá funguje dodnes (OMENS). Neskôr som sa v mojich 16 či 17 tych rokoch pripojil k Abscessu, začal som drviť basgitaru a spomínam si, že počas skúšok som tak vrieskal do mikrofónu, až som trhal struny. Vtedy všetci metalisti sledovali metalovú reláciu Tim Sikes video show, tam ma učaroval švédsky death metal Entombed, Grave a hlavne Dismember, album Like an Ever Flowing Stream, úžasná maškrta.

Spomenieš si ešte ako „In Your Cant“ vznikal, kto nosil najviac nápadov a vôbec ako ste sa vtedy ako kapela vnímali?
Martin: Čo sa týka skladateľského prínosu, bolo to určite o tom, že ambíciu prispieť do komponovania mal absolútne každý v kapele. Niekoho veci sa realizovali, niekoho nie, z niektorých riffov vznikli ďalšie songy.  Nebolo by odo mňa fér, keby som to začal podrobne rozoberať, pretože si myslím, že táto téma patrí medzi pekné spomienky na našu kapelu a malo by to zostať medzi nami. Mali sme úplne ujasnené akým žánrovým smerom sa chceme uberať a nespomínam si, že by sme náš štýl vyslovene “hľadali”. Išli sme skrátka riff za riffom s neskutočným nadšením. A vnímanie našej kapely? Keďže vtedy boli kapely nášho razenia skôr vzácnosťou, tak určite sme chceli byť najlepšou death metalovou kapelou minimálne regionálne. Gule sme na to určite mali. O egu nehovoriac.




Bolo nahrávanie vášho prvého dema vaša prvá skúsenosť so štúdiom? Ako ste sa v štúdiu vtedy cítili a aká tam vládla atmosféra? Pokiaľ viem, nahrávalo sa v Exponente v Hlohovci, nemali ste to až tak ďaleko. Ako dlho ste „In Your Cant“ nahrávali?
Martin: In Your Cant bolo pre nás všetkých absolútne prvou skúsenosťou a pracovali sme s veľkým entuziazmom. Nahrávali sme u Tomáša Kmeťa v Exponente - v jeho ešte improvizovanom štúdiu v budove oproti železničnej stanici v Leopoldove. Na pódiu voľajakej malej sály medzi improvizovanými, hrubými závesmi, ktoré tlmili zvuk sme za 2 dni nahrali na jednoduchý 4-stopák celé demo. Tomáš vtedy ešte len začínal. A ak ma pamäť neklame, boli sme jednou z prvých kapiel, ktoré produkoval.

Ako reagoval Tomáš Kmeť na vašu hudbu? Radil vám v nejakých záležitostiach, alebo ste v tom mali tak jasno, že ste presne vedeli čo a ako bude znieť? Mali ste za vzor nejaký album ktorému ste sa chceli zvukovo priblížiť?
Martin: Určite nepreženiem, ak poviem (a všetci sme boli na to patrične hrdí), že Tomáš nás mal vyslovene rád. Bral nás tak trocha ako kapelu, ktorú objavil a myslím, že sme boli preňho takí Benjamínkovia na metalovej scéne. Keď organizoval legendárny koncert trash a deathmetalových kapiel v Banskej Bystrici (Podlavice cca 1993), tak ho bol prezentovať v rádiu a vtedy ako podmaz pustil časť prvého songu z nášho dema, ktoré sme uňho práve nahrali. Tomáš nám pri nahrávaní pomohol veľmi, ale my sme mali v konečnom dôsledku veľmi jasnú predstavu o požadovanom výsledku: Deathmetalový/Marshall zvuk so stiahnutými stredmi, strojovými kopákmi, netuctovým deathovým spevom, veľkou porciou melódie a ultrapresnými stoptimeami. O konkrétnom “zvukovom vzore” sme sa určite nikdy nebavili. Toto sme riešili skôr podvedome. Buď sa ti nastavený zvuk páči, alebo nie!

Vaše druhé demo „Don´t Worry Be Dead“ ste nahrali hneď rok na to. Čo sa za ten rok zmenilo? V štúdiu šlo všetko ešte hladšie a nabrali ste už viac skúseností? Ako sa na túto nahrávku pozeráš dnes? Priznám sa, že mne stále behajú zimomriavky po chrbte, bola to neuveriteľná práca po všetkých stránkach...
Martin: Zmenilo sa veľa. Neporovnateľne lepšie Tomášove štúdio (aj keď ešte nie úplne dokončené), my skúsenejší a oveľa jasnejšia predstava o tvorbe muziky. DWBD je pre mňa taká životná láska a chalani to určite cítia rovnako. Vždy, keď si demo pustím, tak idem do kolien. Nedokážem uveriť, že takýto nárez s tak úžasnou energiou a super zvukom sme dokázali nahrať v absolútne partizánskych podmienkach na začiatku 90-tych rokov. A to bez akéhokoľvek výraznejšieho backgroundu, aký majú kapely dnes. Peťo, Vlado, Mário - rešpekt!

Mário:  Stále sledujem metalovú scénu a mám ten pocit, že staršie kapely, hoci nemali najlepší zvuk a ani technicky neboli tak vyspelé ako súčasné, tak robili zapamätateľnejšie, chytľavejšie a dravšie skladby. Myslím, že DWBD toto spĺňa. Spomínam si ako sme sedeli v štúdiu a chalani stále štelovali zvuk gitár na širokopásmovom ekvalizéri. Tomáš nás tam nechal a my sme hľadali ten správny zvuk. Pri masteringu sme potom boli v extáze, bol to nádherný pocit, že to sadlo pekne dokopy.


Pamätám si, že v tej dobe vás väčšinou prirovnávali k Deicide, dokonca ste si vyslúžili prívlastok slovenský Deicide. Bral si to ako kompliment? Boli Deicide naozaj vašim najväčším vzorom a ktoré ďalšie kapely by si rád spomenul ako inšpiráciu? Mne osobne táto nahrávka invokovala práve druhý album „Legion“...
Martin: Deicide sme mali určite radi všetci a prirovnanie k nim v tej dobe bolo veľkou poctou. Ale zároveň sme nechceli skĺznuť do kopírovania jednej kapely. Veľa kapiel sa snažilo kopírovať napr. Death = byť slovenský Death, ale Chuck Schuldiner bol len jeden!!! My sme mali veľa vzorov. Od Deicide, cez Biohazard až po Soundgarden:)

Mário: Druhé demo vznikalo v roku keď vyšiel Legion, ale ja osobne som mu neprišiel na chuť. To prvé album Deicide-u to je iná káva, ešte dnes mi v hlavne znie Dead by dawn. Ja som vtedy počúval rovnako tiež všetky žánre metalu od speedu, doomu až po grunge. Pamätám si, že sme vtedy hodne počúvali Fear Factory prvé album Soul of a New Machine, to bolo zjavenie. Ešte dodám, že sme nikdy nehrávali skladby iných metalových kapiel, inšpirácia bola podprahová.


Ako vnímala vašu hudbu vtedajšia kritika? Pokiaľ si matne spomínam, neviem či som čítal nejakú recenziu na vaše obe demá, možno jednu...a čo rozhovory? Pokiaľ ma tiež pamäť neklame, nepamätám sa ani na jeden rozhovor s Abscess, pritom som kupoval veľa fanzinov...
Martin: My sme naše PR dosť zanedbávali a bola to určite chyba. Mali sme aj nejaký čas manažérku kapely, ale asi aj tým, že postupne začal mať každý z nás iné priority, nikam to veľmi nesmerovalo. Každopádne pozvanie od BIG BOSSA do legendárneho Brnenského rockového rádia Hády určite bola fantastická vec. Boli tam vtedy Mário a Vlado tesne po vydaní dema DWBD. Rozhovor trval hodinu a Big Boss naše demo pustil do éteru úplne celé. Boli sme nenormálne pyšní!

Mário: Spomínam si, keď sme boli s Blackoshom a Big Bossom v krčme, ešte pred výstupom v rádiu. Ako mladé ucho som začal Big Bossovi oponovať niečo ohľadom vedy a vzápätí nás poslal do prdele. Chvíľu bolo ticho, dopili sme pivo, že pôjdeme teda domov a potom sa začal smiať, testoval nás, či sa mu budeme podlizovať a dali sme ďalšie pivo.


Ako by si dnes zhodnotil obe vaše nahrávky z hľadiska vývoja? Myslíš, že na druhom deme ste sa posunuli dopredu technicky, kompozične, hudobne? Si stále hrdí na to čo ste nahrali?
Martin: Posun to jednoznačne bol, ako som naznačil už vyššie. A to nielen technicky, ale hlavne kompozične. Na prvom deme sme chceli využiť drvivú väčšinu riffov a melódií, čo spôsobilo určitú zložitosť jednotlivých skladieb. Bolo to fajn, ale niekto pri počúvaní dema mohol mať pocit, že ho to prevalcuje a nezapamätá si ani jednu konkrétnu skladbu. Na DWBD sme rozmýšľali jednoduchšie. Kompozície viac pripomínali klasickú rockovú, hardcorovú, či punkovú “pesničku” a nie komplikovanú metalovú “skladbu”. Boli kratšie a údernejšie. Myslím, že výsledok bol skvelý!

Mário: Súhlas s Martinom, ale mrzí ma, že sme nenahrali tretie demo. Mali sme nový materiál a síce už tam nebolo toľko klepačiek, ale boli to veľmi vyzreté skladby s výbornou atmosférou a posúvali Abscess ďalej. Ak si dobre spomínam, hrali sme tie veci na koncerte v Malackách a malo to veľmi dobrý ohlas u fanúšikov.


Ako ste v tej dobe na tom boli s koncertnou aktivitou? Tu môžem znova zopakovať vzorec čo sa týka rozhovorov a recenzií, videl som v tej dobe väčšinu domácich Death Metalových kapiel, ale Abscess nie. Môžeš prezradiť kde ste v tej dobe hrali, s kým a ako reagovali ľudia na vaše vystúpenia?
Mário: Koncertovali sme pravidelne, ale zväčša na Záhorí, pamätám si prvý koncert v Skalici v akejsi nafukovacej hale, po koncerte som sa podpisoval dievčatám na podprsenky. Koncert v Gbeloch s Gladiátorom, po vystúpení fanúšikovia kričali Špírek na hrad. Bolo to super, mal som rád, keď som si mohol s fanúšikmi potom vypiť pivo resp. veľa pív.

Ktoré domáce kapely tej doby si vtedy najviac obdivoval a s ktorými ste boli aj v kontakte? Myslíš, že vtedajšia scéna držala nejakým spôsobom viac pokope? Neviem, mne osobne prišla práve éra rokov 1990 až 1999 asi tou najsilnejšou, nebolo tu až tak veľa kapiel ako dnes, koncerty neboli skoro každý víkend vo väčších mestách, ale bolo omnoho viac kvality a kapely boli viac kapelami...
Martin: Jeden z prvých koncertov, ktoré sme hrali ešte v roku 92 bol taký mikrofestivalík v outdoorovej krčme v Leopoldove. Sedela tam taká partia týpkov, niektorí jemne korpulentnejší a po odohratí nášho setu nás oslovili. Boli to chalani z ešte vtedy trashmetalového Gladiatoru. Urobili sme nejaký výmenný koncert a stretli sme sa potom cca o rok na legendárnom koncerte XXXXXXXXX v Banskej Bystrici v Podlaviciach, kde nás pozval Tomáš Kmeť. Práve tam sa vtedy zišlo to najlepšie z vtedajšej trash/death scény a to boli kapely, s ktorými sme sa takto spoznali a veľa z nich si veľmi vážime doteraz. Väčšina kapiel z tej doby mala vtedy niečo do seba, (starý) Gladiator, Krabathor, Pathology Stench, Dissonance, Abortion, naši výborní kamaráti Schreiende Fleisch, Testimony, Lues De Funes….. Komunity týchto kapiel určite držali viac pokope, koncerty boli vzácnejšie, neexistoval internet, Youtube, FB, neboli žiadne Bandzony, fanúšikovia boli vernejší. Chalani v kapelách sa museli oveľa viac snažiť, aby sa dostali do povedomia poslucháča. Ale všetci boli šťastní, pretože pár rokov po nežnej revolúcii sme konečne naplno mohli robiť to, čo sme milovali!

Mário: Ja som z domácej scény, teda celého Československa, miloval a stále milujem Root, Pražský Výběr a Masters Hammer. Zo slovenských jedine Tublatanka, prvé tri albumy, to sú hymny.  Z tvrdších som počúval hlavne Debustrol, Terminátor a Kryptor. Je pravda, že scéna vtedy bola silnejšia. Ľudia boli menej pohodlní, menej kritickí, a viac srdečnejší, prajnejší. Na metalové koncerty chodilo viac ľudí než dnes, krútilo sa hlavami aj pri bare. Naposledy som zažil takú atmosféru, keď hral slovenský Death revival minulý rok v Skalici. Prišlo kopec v úvodzovkách starých metlákov a šantili sme ako za mlada. Po roku 2000 si spomínam, že na koncerty s dobrými kapelami chodilo už len 20-30 ľudí, nepríjemný pocit. Zdá sa mi však, že metal sa zasa obrodil, pomohol tomu internet a možnosť robiť kvalitné nahrávky doma na gauči. Ale myslím, že všetkým teraz vytrel zrak posledný album KORNu, každá skladba je čistá hitovka. Počúvam cestou do roboty každý deň 2 hodiny rozličné metalové novinky, ale väčšinou ma zaujmú 1-2 skladby z celého albumu, ostatné je vata. 

Ako to bolo s vašimi textami? Kto ich mal na starosti a čím boli inšpirované? Stojíte si za tými textami dodnes?
Martin: Márioooooooooo!!!!!!!……Jednoducho Máriooooooo…….:))))

Mário: Texty som písal ja a texty píšem dodnes. Teraz sa chystám už rok napísať 7 textov pre OMENS a neviem sa k tomu dokopať. Zdá sa mi, že už bolo všetko povedané, alebo to čo chcem napísať je príliš extrémne. Samozrejme vtedy ako 17 ročný rebel, som všetkým opovrhoval a z princípu som bol proti každej dogme. Postupne som prešiel od satanismu, ktorý dnes považujem za reklamný šmejd, cez filozofiu Nietzscheho (rozmarný a nahraditeľný narcizmus), až k radikálnemu agnosticizmu. Ale samozrejme za tými textami si stojím, patrí to k vývoju a som rád, že žijem v krajine, kde také šialenosti neboli trestné. Je potrebné, aby ľudia boli dostatočne vzdelaní, aby vedeli stráviť texty, s ktorými nesúhlasia, alebo ich urážajú. Dnes si už ale nie som istý, ak by som určité slovíčka vymenil za predstaviteľov inej viery, tak to bude nebezpečnejšie, hlavne v západnej Európe. V každom prípade, smejem sa metalovým kapelám s čertovskou tématikou, a vyslovene zbabelé až trápne je kydať na Krista a kresťanov. Odporúčam sa poobzerať po iných tmárskych kobercošnupačoch.


Pokiaľ sa nemýlim, začiatkom 90tych rokov ste boli ako jediná Death Metalová kapela na Záhorí. Ako to tam vtedy fungovalo, bolo tam veľa fanúšikov, či už Death Metalu, alebo Black Metalu? Mali ste aj lokálnu fanúšikovskú základňu? Ako sa na vašu hudbu pozerali vaši rodičia, známi, alebo kamoši?
Martin: Je to asi tak, na Záhorí sme pravdepodobne boli jediní. Fanúšikov bola kopa a primárne lokálnych - všeobecne na začiatku 90tych rokov bol špeciálne Death Metal dosť v kurze a boli sme asi aj trochu vzácnosťou. Diskoték bolo kopa - metalových koncertov málo:).
Keď sme napríklad v Skalici hrali v jednej z miestnych krčiem, boli sme donútení fanúšikmi odohrať po cca pol hodine komplet celý set ešte raz a to skutočne poteší! A téma rodičia? Keď Gladiator vystupovali u nás v Gbeloch v DKči, chalani spali u Peťa, nášho bubeníka. Ráno sa ich jeho mama opýtala, že či už počuli novú Sepulturu. Takže asi tak:).


Na vašom Bandzone sú umiestnené 3 skladby, ktoré sa mali stať súčasťou tretieho, žiaľ nikdy nevydaného dema. Čo sa s Abscess stalo? Vznikli ste tak rýchlo náhle, vydali dve skvelé demá po sebe a tak rýchlo aj zanikli....
Martin: Ako som už písal vyššie - začali sme mať každý iné priority. Peťo a Vlado boli na Záhorí, začínali podnikať, ja som bol v BA, Mário práve končil výšku…na tieto veci sa už ani ja príliš nepamätám. Spomienky, ktoré nie sú pozitívne často vytesňuješ. A ja som nemal vtedy tiež to najlepšie životné obdobie. Začali sme skladať nové veci, párkrát sme ich aj na živo odohrali, ale už sme všetci cítili, že pomaly končíme. Škoda.

Mário: Ako som spomínal, nové skladby boli výborné, niekde mám aj odložené texty. Pamätám si len názvy Streptococcus Deathus Cannibaleae, Dead state, Descendants of Hyena atď, celkom 7 skladieb. Tá nahrávka na bandzone bola robená len cez starý magnetofón, aby som si mohol dorobiť spevy a texty. Je pravda, že sme ešte chvíľu skúšali bez Martina, ale bez jeho entuziazmu to nebolo ono.


Nemáš pocit, že meno ABSCESS bolo v tej dobe tak trochu nedocenené, alebo menej známe oproti Dementor, Krabathor, Melancholy Pessimism, Apoplexy, Dissonance, Dehydrated, Phantasma, Depresy, Tortura, Dark, Nomenmortis, Erytrosy a podobne? Ak áno, čím si to vysvetľuješ? Na druhej strane skoro všade a vždy boli nejaké nedocenené kapely....
Martin: Myslím si, že tá “nedocenenosť” mala niekoľko dôvodov. V prvom rade sme nefungovali tak ortodoxne, ako väčšina tebou spomínaných kapiel. Ani sme ako ortodoxní deathmetalisti nevyzerali (ja som si snáď s výnimkou začiatku strednej školy nikdy na seba nedal tričko s potlačou nejakej kapely), skôr nás považovali buď za hardcoreistov, alebo grungerov. Naša hudba sa rovnako vymykala - nechcem povedať štandardu - ale vždy sme využívali aj prvky z iných žánrov, čo nie každý typický death metalový fanúšik prežuje a to bolo špeciálne vidno na posledných veciach, ktoré sme už nestihli vydať. A Selfpromo bolo pre nás tak trocha cudzie slovo, aj keď samozrejme nemôžem povedať, že by chalani na to kašlali. Ja som bol špeciálne v tomto hrozný salámista. A povedzme si pravdu, iné kapely to mali zvládnuté skrátka lepšie.

Spomenieš si ešte v týchto časoch na tie momenty kedy ste v ABSCESS drhli svoje nástroje a boli plní entuziazmu, kreativity, energie? Ako sa na to pozeráš z dnešného hľadiska? Spravili by ste dnes niečo inak alebo to tak všetko malo byť?
Martin: Sú to fantastické spomienky a sme pyšní, že sme stáli pri zrode metalovej undergroundovej scény po revolúcii na Slovensku a zanechali v nej stopu. A som si istý, že všetko, čo sme vtedy urobili a ako sme to urobili bolo presne tak, ako malo byť.

Mário: Mali sme ešte nahrať tretie demo.


Môžeš prezradiť niečo o všetkých členoch ABSCESS, kde sa momentálne nachádzajú a či sa ešte vôbec aspoň teoreticky hudbe venujú? Napadla váš niekedy ešte po totálnom rozpade myšlienka na znovuzrodenie? Ak by ste sa hypoteticky dali tento rok dokopy, myslíš, že
by ste stále hrali starý dobrý Death Metal?
Mário: Ja som s hraním metalu neprestal, okrem 3 rokov, čo som pracoval v Dallase. Po návrate som si urobil v sklepe skúšobňu a tam pri džbáne môjho červeného vínka Dunaju skúšame a džemujeme s Ómensom, alebo tam blbneme s dcérkami, jedna spieva, druhá sa snaží bubnovať a ja na gitare sekám metal.

Počúvaš ešte dodnes Metalové nahrávky a ak áno môžeš prezradiť ktoré kapely sú tvoje obľúbené či už domáce, alebo zahraničné? Zmenila sa Metalová scéna za tie roky?

Mário: Metal som nikdy neprestal počúvať. Avšak vždy som hľadal aj niečo na pomedzí ako Mr. Bungle. A keď v dávnych časoch vyšiel Pestilence - Spheres, stál som pred kazeťákom ako obarený, proste nádhera. Ako som spomínal, cestou do práce počúvam v aute metalové novinky. A keď večer zaspia moje dcérky, tak hľadám na youtube, alebo metalových weboch zaujímavú hudbu. Teraz fičím na novom Roote, chystám sa na nového Igorrra, posledný Abiotic a Cattle Decapitation. Teda rok 2015. Som trošku pozadu.
Obľúbené kapely: Vola, Means End, Meshuggah, Devin Townsend project, Mats and Morgan Band, Virulence, Lye By Mistake, Stompbox, Hunab Ku, Contortionist, Chaos Divine a kopec ďalších.
Mám rád aj vážnu hudbu, považujem ju za vrchol hudobného umenia a samozrejme najgeniálnejší skladatelia pochádzajú z Ruska: Šostakovič, Prokofjev, Skriabin a jeho nasledovníci avantgarda zo začiatku 20. storočia: Protopopov, Popov, Obukhov a Roslavets. Zo slovenských Ján Cikker : Spomienky Op. 25. Operu však považujem za pokleslý žáner.
Zo slovenských ešte spomeniem moju srdcovku, tri skladby od Malevilu: Batman, Matelko a Dunčovia. A neprekonateľný slaďák od Le Payaco Popový dážď. To sú perly.


Kontaktujú vás ešte stále fanúšikovia a s akým dotazom najčastejšie? Nerozmýšľali ste okrem Bandzone vytvoriť aj nejakú inú stránku, kde by boli všetky informácie o vás?
Mário: Ale hej, v hospode, sem tam niekto spomenie Abscess, že či sa dáme dokopy. Demo som dal na bandzone, keď som ho digitalizoval, než sa mi doserie kazeta. Martin teraz skenuje fotky z koncertov, tak možno by bolo dobré uploadnúť demo na youtube aj s fotkami.

V poslednej dobe znovu vychádzajú staré kultové materiály na CD, napr. Apoplexy, Dissonance, Dementor etc, ale zaujímavé, že len u zahraničných, dokonca amerických labelov. Nemyslíš, že je to na škodu, že doma sa týchto starých klenotov takmer nikto nechytil a často má mnoho fans problém sa po tieto CDs aj dostať? Preto by sme priložili ruku k dielu aspoň vydaním vašich demáčov na CD.
Mário: To je super nápad, treba ukázať mladším, ako sme vtedy žili metalom.

Ok, to by bolo z mojej strany všetko, máš posledné slovo. Vďaka za tento vyčerpávajúci rozhovor a nech sa darí vo všetkom. Hail Satan.
Mário: Chystám sa po rokoch na metalový festival Brutal assault, možno ma tam stretnete. Metal navždy.





bandzone.cz/abscess






Martin, Mário                                             11.7.2017 Mortuary
interview
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]