Bratislavským AEON WINDS sa podaril celkom husársky kúsok keď sa im tento rok podarilo vydať nový album „Stormveiled“ pod talianskymi Avantgarde Music, ktorí majú pod sebou nejedno zaujímavé meno. Kapela samotná nie je na Slovensku až tak známa ako napr. Depresy, alebo Algor, majú cveng skôr v zahraničí, no myslím, že po novom albume sa o nich začína zaujímať stále viac ľudí. Vznikli v roku 2007, pričom všetci členovia si prešli už mnohými zaujímavými kapelami. Symfonickému Black Metalu sa u nás darí len minimálne, nemá tu zrejme živnú pôdu a musím priznať, že tiež nie som fanúšikom daného žánru. No nový album je určite kvalitný a dal by sa považovať sa medzník v danom žánri na Slovensku. To bol hlavný dôvod prečo sme sa rozhodli osloviť práve týchto bardov. Viac už ale v rozhovore samotnom, odpovedal Svarthen (guit, bass, vox, keys).
Mohol by si na úvod bližšie ozrejmiť názov a termín AEON WINDS? Čo ťa inšpirovalo k tomuto názvu a má pre teba nejaký hlbší zmysel? Na koľko odráža koncept celej kapely?
S: Zdravím Necrosphere Zine. Aeon Winds ako názov má metaforický význam. Aeon ako symbol dávnych vekov a vietor ako premenlivý element, to čo nás „prenesie“ do minulosti. Pôvod tohto názvu vychádza z mojej inšpirácie okolitou prírodou karpatských hôr, čo je nosná téma väčšiny našich vydaní.
Vonku máte nový album „Stormveiled“ pod Avantgarde Music na CD a LP, samozrejme aj hudba, aj produkcia a obal, to všetko zaručuje vysokú známku kvality a album mieri poriadne vysoko. Považuješ túto nahrávku za doteraz to najdotiahnutejšie, kompozične najvybrúsenejšie a atmosféricky najpodmanivejšie čo ste pod AW nahrali?
S: Áno, „Stormveiled“ predstavuje vrchol našej doterajšej tvorby. Tak ako hovoríš, ide zatiaľ o kompozične, vizuálne, obsahovo a zvukovo najdotiahnutejšie dielo z našej diskografie. Od debutového albumu predstavuje sedem rokov práce. Mnoho času, ktorý sme investovali nielen do tvorby materiálu, ale aj výstavby nášho vlastného štúdia.
Odkiaľ všade ste čerpali inšpiráciu pre „Stormveiled“? Tá určite prichádzala ako z hudobných tak aj nehudobných sfér. Máš nejaké miesto kde sa ti hudba píše lepšie než inde, alebo nočný čas je viac vyhovujúci či iné zvláštne aspekty ťa dokážu inšpirovať?
S: „Stormveiled“ vznikal naozaj dlhý čas a dal by sa rozdeliť na dve časti. Prvou sú riffy ako nosný základ skladieb, ktoré pochádzajú autorsky z mojej dielne a druhú časť kompozične vymyslel náš gitarista Skald. Ja, ako pri ostatným našich materiáloch, či v predchádzajúcich skupinách, nachádzam inšpiráciu hlavne v okolitej prírode. To je základ, z ktorého potom vychádzajú riffy, s ktorými pracujeme na skúškach. Tak isto to fungovalo aj v minulosti, keď som písal riffy pre Karpathiu.
Vznikla niektorá zo skladieb na novom albume za výrazne iných, alebo zvláštnych okolností, ktoré sa mohli odohrať pred vznikom danej skladby? Máte v sebe nastavený určitý model pre písanie skladieb, ktorý vždy prísne dodržujete?
S: Komponovanie skladieb ide spontánne. Niekedy sme schopní spraviť štyri skladby v pomerne rýchlom čase, niekedy sa práca na jednej naťahuje dlhšie. Stormveiled vznikal pomerne ľahko, no naopak veľmi dlho sa kompletizoval a nahrával. Viaceré skladby som mal napísané už dávnejšie, len v dôsledku zmien zostáv a menších vydaní sa čas jeho dokončenia predlžoval. S príchodom nášho gitaristu Skalda sa veci urýchlili a album sa úspešne dokončil. Z hľadiska zvláštnych okolností, by som snáď mohol spomenúť skladbu „Dawn of the Untamed Moon“. Išlo o prvú skladbu nášho gitaristu, ktorú sme koncepčne dolaďovali, čo bolo v tej dobe na nás celkom netradičné. Ja som sedel za bicími a tvorili sme celú skladbu. Tak to bolo aj v prípade úvodnej inštrumentálnej skladby, ktorú som mal na bicích a klávesoch pripravenú podstatne skôr než sa pripravovali gitarové aranžmá. V minulosti som sa v Aeon Winds pri tvorbe striktne držal gitár či klávesov, tu som začal experimentovať aj so živými bicími.
Najsilnejším aspektom vašej hudby je určite atmosféra, na atmosfére je vlastne postavený celý žáner Black Metal. Atmosféru, ktorú chce skladateľ dostať do hudby, musí nosiť v sebe. Sleduješ nejaké detaily v prírode, v snoch, knihách, umení samotnom, ktoré sa potom nalepia do tvojho podvedomia a prirodzene potom idú von do hudby?
S: Nepovedal by som, že sledujem niečo konkrétne, skôr ide o celkovú atmosféru mojich obľúbených miest. Tú sa snažím potom zachytiť vo svojej hudbe. Čo sa týka výtvarného umenia, rád by som ešte spomenul ruského maliara Yaroslava Gerzhedovicha. Vďaka jeho nádherným maľbám sa moje hudobné myšlienky zhmotnili aj po vizuálnej stránke, čo vzájomne perfektne korešponduje. Preto som sa rozhodol, samozrejme s jeho súhlasom, použiť niektoré z jeho nádherných malieb aj na našich albumoch.
V jednom staršom interview si povedal, že hudba AW nie je Black Metal. Ako to vnímaš dnes? Ako vnímaš škatuľkovanie všeobecne? Cítiš, že po tých rokoch sa vaša hudba stáva viac čiernou, vyvíja sa?
S: Nemal som rád škatuľkovanie nikdy a môj názor sa dodnes nezmenil. Príkladom sú aj moje ďalšie projekty, ktoré presahujú hranice jedného žánru. Aeon Winds vznikol v období, keď som nevedel zapasovať viacero svojich nápadov do pagan black metalovej skupiny Karpathia. Začal som teda s bočným projektom Aeon Winds, kde som vtedajšie nápady dal do dema „Aeon“. Viaceré skladby zneli úplne inak než moja tvorba v Karpathii a vymykali sa aj z hraníc black metalu. Neskôr, keď sa Karpathia rozpadla, z Aeon Winds sa stala regulérna skupina a s ďalšími nahrávkami prichádzala rozmanitosť našej tvorby. Dnes by som povedal, že Aeon Winds je „blackovejšiou“ skupinou ako pri svojich začiatkoch, no nepovedal by som ani dnes, že hráme klasický black metal.
Pri počúvaní AW si väčšina fanúšikov zrejme musí všimnúť silnejšie ovplyvnenie nórskou legendou Emperor. Dostali ste už niekedy kritiku za to, že sa na nich príliš podobáte, alebo niečo podobné? Alebo vám skôr vzdávajú hold za pokračovateľov ich štýlu? Ktorá nahrávka Emperor je v tvojich očiach najdokonalejšou?
S: Povedal by som, že je to tak 50 na 50. Buď, nás za to chvália a vyzdvihujú našu tvorbu ako návrat do 90 rokov, prirovnávajú nás k Emperor, či Limbonic Art, alebo nám jasne dávajú najavo, že cisár je len jeden. Každý hudobník je niečím ovplyvnený a v mojom prípade to určite boli skupiny ako Emperor, Arcturus, Enslaved, Tartaros, Morgul a mnoho ďalších, ktoré sa samozrejme v určitých fragmentoch odrazili aj v tvorbe Aeon Winds. A čo sa týka Emperor, tak jednoznačne „In the Nightside Eclipse“ a „Anthems to the Welkin at Dusk“. Tieto dva albumy sú podľa mňa vrchol ich podoby atmosférického black metalu.
Slovenský Black Metal toho v 90tych rokoch nepovedal veľa, doslova pár mien, ktoré sú už aj tak z dnešného pohľadu mnohými zabudnuté. Ako vnímaš situáciu na našej Black Metalovej scéne dnes? Myslíš, že situácia sa zlepšila? Je zaujímavé, že práve kapely z tohto žánru podpisujú zmluvy s väčšími, alebo veľkými labelmi a vystupujú skôr v zahraničí....
S: Popravde domácu scénu až na pár mien veľmi nesledujem. Keď som začínal s hudbou, skupín a ľudí na scéne bolo celkom dosť. Dalo sa spolupracovať, vymieňať materiály, robiť koncerty. Dnes je situácia skôr opačná a mám pocit, že až na pár stálic to tu celkom vymiera. Je to samozrejme veľká škoda, bol by som radšej opaku.
Čo sa týka otázky ohľadom zahraničných labelov a koncertov, je samozrejme logické, ak skupina využije šancu vydať album v zahraničnom vydavateľstve. Je tam väčšia šanca na lepšiu distribúciu, možnosť koncertovania v zahraničí, prípadne vydanie na LP nosičoch, ktoré sú v našich končinách ešte stále skôr raritnou záležitosťou. Z našich pomerov je snáď len Hexencave Prod. schopný konkurovať zahraničiu.
V čom si myslíš, že je Black Metal magickejší, alebo hlbší než iné Metalové žánre? Je pre teba tento žáner niečo veľmi špecifické, niečo čo ťa možno aj formovalo ako osobnosť, hudobníka, fanúšika? Ktoré albumy sú pre teba smerodajné, kultové a špecifické?
S: Myslím, že môžem úprimne povedať, že black metal, či jeho atmosférická odnož, vyformovala môj svetonázor, spôsob života či moje životné smerovanie. Nebola to len sezónna záležitosť ako to býva pri veľa jedincoch, ktorí sa len zvezú na vlne. Každý, čo ma osobne pozná vie, že buď ma nájde zašitého v skúšobni, alebo so slúchadlami na ušiach prechádzať sa v okolí.
Ak mám porovnať black metal s ostatnými metalovými žánrami, tak jednoznačne ide o atmosféru. Tento element odlišuje black metal od ostatných žánrov a tu, podľa mňa, tkvie podstata a najsilnejšia stránka tejto hudby. Taktiež aj istá forma neuchopiteľnosti, ktorú poslucháč prekoná až po úplnom ponorení sa do tohto žánru. Táto neprístupnosť pre širšiu masu robí túto hudbu unikátnou.
Skoro vo všetkých rozhovoroch sa umelcov pýtam na tému najtemnejšiu, na smrť. Ako vnímaš osobne tento fenomén? Mení sa tvoj pohľad na smrť časom keď roky pribúdajú, zaujímaš sa o ňu viac do hĺbky, alebo jednoducho len vnímaš život a žiješ prítomným okamihom a neriešiš čo bude v budúcnosti? Má tematika smrti aj dopad na inšpiráciu pre AW?
S: Tematika smrti je popri prírodných témach v Aeon Winds celkom citeľná a to hlavne v prvých materiáloch. Náš debutový album tematicky vychádzal zo smrti, respektíve z okamihu smrti a z posmrtného obdobia. Celkovo ma téma špiritizmu, okultizmu a jeho popularita v období 19. storočia vždy celkom fascinovala. Neskôr sme pri split albume s nórskymi Troll nadviazali na túto tému pri skladbe „Death Speak Silence, Bones Speak Truth“, ktorá vychádza z poviedky od E. A. Poea „Maska Červenej Smrti“. Osobne smrť považujem za veľmi prirodzenú cestu skončenia fyzickej existencie a prerod do vyššieho bytia. Či príde dnes alebo o tridsať rokov veľmi neriešim. Viem, že raz určite príde. Čas, ktorý mi ostáva chcem využiť do posledného momentu.
Tiež nosnou a pravidelnou témou mnou vedených rozhovorov sú sny. Je to trochu osobné, ale zaujíma ma ako vnímaš a ako sleduješ sny. Vnímaš ich ako niečo hlboké, intímne a ako ťa dokážu inšpirovať napr. pri tvorbe? Máš nejaké zlé skúsenosti s poruchami spánku, spánkovou paralýzou, insomniou či nočnými morami?
S: Sny sú celkom neprebádaná téma, ktorá fascinuje ľudstvo už veľmi dlho. Či už ide o sny so zosnulými, či nočné mory, táto téma má svoje čaro. V Aeon Winds som zatiaľ s ňou veľmi nepracoval.
Skoro každý človek má nejaké obľúbené miesta kde sa cíti dobre, kde cíti zaujímavú atmosféru, no sú aj miesta kde sa človek nemusí cítiť príjemne, ba práve naopak. Z niektorých miest môže mať človek zimomriavky, alebo vyslovene negatívne pocity. Máš nejaké takéto miesta kde sa rád vraciaš, alebo kde sa vraciaš práve pre ten pocit negatívneho chvenia?
S: Je ich viacero. Ako som už spomínal, mám rád dlhé prechádzky a to konkrétne na dve miesta. Jednou je hradná zrúcanina niekoľko kilometrov od môjho domu, z ktorej je krásny výhľad na Malé Karpaty a má neskutočné čaro hlavne počas jesenných a zimných večerov. Na tomto kopci sa nachádza aj vodárenská veža v štýle dobového romantizmu začiatku 20 stor., ktorú sme použili aj na jednom z našich obalov. Z ďalších miest je to blízke jazero, kam rád chodievam hlavne v zime. Má svoju špecifickú magickú atmosféru, genius loci. V minulosti som veľmi rád chodil aj na hrad Červený Kameň, hradisko Molpír, či zrúcaninu hradu Biely Kameň v Karpatoch, ktoré majú niečo obdobné.
https://aeonwinds.bandcamp.com/
Svarthen 11.9.2019 Mortuary
Mohol by si na úvod bližšie ozrejmiť názov a termín AEON WINDS? Čo ťa inšpirovalo k tomuto názvu a má pre teba nejaký hlbší zmysel? Na koľko odráža koncept celej kapely?
S: Zdravím Necrosphere Zine. Aeon Winds ako názov má metaforický význam. Aeon ako symbol dávnych vekov a vietor ako premenlivý element, to čo nás „prenesie“ do minulosti. Pôvod tohto názvu vychádza z mojej inšpirácie okolitou prírodou karpatských hôr, čo je nosná téma väčšiny našich vydaní.
Vonku máte nový album „Stormveiled“ pod Avantgarde Music na CD a LP, samozrejme aj hudba, aj produkcia a obal, to všetko zaručuje vysokú známku kvality a album mieri poriadne vysoko. Považuješ túto nahrávku za doteraz to najdotiahnutejšie, kompozične najvybrúsenejšie a atmosféricky najpodmanivejšie čo ste pod AW nahrali?
S: Áno, „Stormveiled“ predstavuje vrchol našej doterajšej tvorby. Tak ako hovoríš, ide zatiaľ o kompozične, vizuálne, obsahovo a zvukovo najdotiahnutejšie dielo z našej diskografie. Od debutového albumu predstavuje sedem rokov práce. Mnoho času, ktorý sme investovali nielen do tvorby materiálu, ale aj výstavby nášho vlastného štúdia.
Odkiaľ všade ste čerpali inšpiráciu pre „Stormveiled“? Tá určite prichádzala ako z hudobných tak aj nehudobných sfér. Máš nejaké miesto kde sa ti hudba píše lepšie než inde, alebo nočný čas je viac vyhovujúci či iné zvláštne aspekty ťa dokážu inšpirovať?
S: „Stormveiled“ vznikal naozaj dlhý čas a dal by sa rozdeliť na dve časti. Prvou sú riffy ako nosný základ skladieb, ktoré pochádzajú autorsky z mojej dielne a druhú časť kompozične vymyslel náš gitarista Skald. Ja, ako pri ostatným našich materiáloch, či v predchádzajúcich skupinách, nachádzam inšpiráciu hlavne v okolitej prírode. To je základ, z ktorého potom vychádzajú riffy, s ktorými pracujeme na skúškach. Tak isto to fungovalo aj v minulosti, keď som písal riffy pre Karpathiu.
Vznikla niektorá zo skladieb na novom albume za výrazne iných, alebo zvláštnych okolností, ktoré sa mohli odohrať pred vznikom danej skladby? Máte v sebe nastavený určitý model pre písanie skladieb, ktorý vždy prísne dodržujete?
S: Komponovanie skladieb ide spontánne. Niekedy sme schopní spraviť štyri skladby v pomerne rýchlom čase, niekedy sa práca na jednej naťahuje dlhšie. Stormveiled vznikal pomerne ľahko, no naopak veľmi dlho sa kompletizoval a nahrával. Viaceré skladby som mal napísané už dávnejšie, len v dôsledku zmien zostáv a menších vydaní sa čas jeho dokončenia predlžoval. S príchodom nášho gitaristu Skalda sa veci urýchlili a album sa úspešne dokončil. Z hľadiska zvláštnych okolností, by som snáď mohol spomenúť skladbu „Dawn of the Untamed Moon“. Išlo o prvú skladbu nášho gitaristu, ktorú sme koncepčne dolaďovali, čo bolo v tej dobe na nás celkom netradičné. Ja som sedel za bicími a tvorili sme celú skladbu. Tak to bolo aj v prípade úvodnej inštrumentálnej skladby, ktorú som mal na bicích a klávesoch pripravenú podstatne skôr než sa pripravovali gitarové aranžmá. V minulosti som sa v Aeon Winds pri tvorbe striktne držal gitár či klávesov, tu som začal experimentovať aj so živými bicími.
Najsilnejším aspektom vašej hudby je určite atmosféra, na atmosfére je vlastne postavený celý žáner Black Metal. Atmosféru, ktorú chce skladateľ dostať do hudby, musí nosiť v sebe. Sleduješ nejaké detaily v prírode, v snoch, knihách, umení samotnom, ktoré sa potom nalepia do tvojho podvedomia a prirodzene potom idú von do hudby?
S: Nepovedal by som, že sledujem niečo konkrétne, skôr ide o celkovú atmosféru mojich obľúbených miest. Tú sa snažím potom zachytiť vo svojej hudbe. Čo sa týka výtvarného umenia, rád by som ešte spomenul ruského maliara Yaroslava Gerzhedovicha. Vďaka jeho nádherným maľbám sa moje hudobné myšlienky zhmotnili aj po vizuálnej stránke, čo vzájomne perfektne korešponduje. Preto som sa rozhodol, samozrejme s jeho súhlasom, použiť niektoré z jeho nádherných malieb aj na našich albumoch.
V jednom staršom interview si povedal, že hudba AW nie je Black Metal. Ako to vnímaš dnes? Ako vnímaš škatuľkovanie všeobecne? Cítiš, že po tých rokoch sa vaša hudba stáva viac čiernou, vyvíja sa?
S: Nemal som rád škatuľkovanie nikdy a môj názor sa dodnes nezmenil. Príkladom sú aj moje ďalšie projekty, ktoré presahujú hranice jedného žánru. Aeon Winds vznikol v období, keď som nevedel zapasovať viacero svojich nápadov do pagan black metalovej skupiny Karpathia. Začal som teda s bočným projektom Aeon Winds, kde som vtedajšie nápady dal do dema „Aeon“. Viaceré skladby zneli úplne inak než moja tvorba v Karpathii a vymykali sa aj z hraníc black metalu. Neskôr, keď sa Karpathia rozpadla, z Aeon Winds sa stala regulérna skupina a s ďalšími nahrávkami prichádzala rozmanitosť našej tvorby. Dnes by som povedal, že Aeon Winds je „blackovejšiou“ skupinou ako pri svojich začiatkoch, no nepovedal by som ani dnes, že hráme klasický black metal.
Pri počúvaní AW si väčšina fanúšikov zrejme musí všimnúť silnejšie ovplyvnenie nórskou legendou Emperor. Dostali ste už niekedy kritiku za to, že sa na nich príliš podobáte, alebo niečo podobné? Alebo vám skôr vzdávajú hold za pokračovateľov ich štýlu? Ktorá nahrávka Emperor je v tvojich očiach najdokonalejšou?
S: Povedal by som, že je to tak 50 na 50. Buď, nás za to chvália a vyzdvihujú našu tvorbu ako návrat do 90 rokov, prirovnávajú nás k Emperor, či Limbonic Art, alebo nám jasne dávajú najavo, že cisár je len jeden. Každý hudobník je niečím ovplyvnený a v mojom prípade to určite boli skupiny ako Emperor, Arcturus, Enslaved, Tartaros, Morgul a mnoho ďalších, ktoré sa samozrejme v určitých fragmentoch odrazili aj v tvorbe Aeon Winds. A čo sa týka Emperor, tak jednoznačne „In the Nightside Eclipse“ a „Anthems to the Welkin at Dusk“. Tieto dva albumy sú podľa mňa vrchol ich podoby atmosférického black metalu.
Slovenský Black Metal toho v 90tych rokoch nepovedal veľa, doslova pár mien, ktoré sú už aj tak z dnešného pohľadu mnohými zabudnuté. Ako vnímaš situáciu na našej Black Metalovej scéne dnes? Myslíš, že situácia sa zlepšila? Je zaujímavé, že práve kapely z tohto žánru podpisujú zmluvy s väčšími, alebo veľkými labelmi a vystupujú skôr v zahraničí....
S: Popravde domácu scénu až na pár mien veľmi nesledujem. Keď som začínal s hudbou, skupín a ľudí na scéne bolo celkom dosť. Dalo sa spolupracovať, vymieňať materiály, robiť koncerty. Dnes je situácia skôr opačná a mám pocit, že až na pár stálic to tu celkom vymiera. Je to samozrejme veľká škoda, bol by som radšej opaku.
Čo sa týka otázky ohľadom zahraničných labelov a koncertov, je samozrejme logické, ak skupina využije šancu vydať album v zahraničnom vydavateľstve. Je tam väčšia šanca na lepšiu distribúciu, možnosť koncertovania v zahraničí, prípadne vydanie na LP nosičoch, ktoré sú v našich končinách ešte stále skôr raritnou záležitosťou. Z našich pomerov je snáď len Hexencave Prod. schopný konkurovať zahraničiu.
V čom si myslíš, že je Black Metal magickejší, alebo hlbší než iné Metalové žánre? Je pre teba tento žáner niečo veľmi špecifické, niečo čo ťa možno aj formovalo ako osobnosť, hudobníka, fanúšika? Ktoré albumy sú pre teba smerodajné, kultové a špecifické?
S: Myslím, že môžem úprimne povedať, že black metal, či jeho atmosférická odnož, vyformovala môj svetonázor, spôsob života či moje životné smerovanie. Nebola to len sezónna záležitosť ako to býva pri veľa jedincoch, ktorí sa len zvezú na vlne. Každý, čo ma osobne pozná vie, že buď ma nájde zašitého v skúšobni, alebo so slúchadlami na ušiach prechádzať sa v okolí.
Ak mám porovnať black metal s ostatnými metalovými žánrami, tak jednoznačne ide o atmosféru. Tento element odlišuje black metal od ostatných žánrov a tu, podľa mňa, tkvie podstata a najsilnejšia stránka tejto hudby. Taktiež aj istá forma neuchopiteľnosti, ktorú poslucháč prekoná až po úplnom ponorení sa do tohto žánru. Táto neprístupnosť pre širšiu masu robí túto hudbu unikátnou.
Skoro vo všetkých rozhovoroch sa umelcov pýtam na tému najtemnejšiu, na smrť. Ako vnímaš osobne tento fenomén? Mení sa tvoj pohľad na smrť časom keď roky pribúdajú, zaujímaš sa o ňu viac do hĺbky, alebo jednoducho len vnímaš život a žiješ prítomným okamihom a neriešiš čo bude v budúcnosti? Má tematika smrti aj dopad na inšpiráciu pre AW?
S: Tematika smrti je popri prírodných témach v Aeon Winds celkom citeľná a to hlavne v prvých materiáloch. Náš debutový album tematicky vychádzal zo smrti, respektíve z okamihu smrti a z posmrtného obdobia. Celkovo ma téma špiritizmu, okultizmu a jeho popularita v období 19. storočia vždy celkom fascinovala. Neskôr sme pri split albume s nórskymi Troll nadviazali na túto tému pri skladbe „Death Speak Silence, Bones Speak Truth“, ktorá vychádza z poviedky od E. A. Poea „Maska Červenej Smrti“. Osobne smrť považujem za veľmi prirodzenú cestu skončenia fyzickej existencie a prerod do vyššieho bytia. Či príde dnes alebo o tridsať rokov veľmi neriešim. Viem, že raz určite príde. Čas, ktorý mi ostáva chcem využiť do posledného momentu.
Tiež nosnou a pravidelnou témou mnou vedených rozhovorov sú sny. Je to trochu osobné, ale zaujíma ma ako vnímaš a ako sleduješ sny. Vnímaš ich ako niečo hlboké, intímne a ako ťa dokážu inšpirovať napr. pri tvorbe? Máš nejaké zlé skúsenosti s poruchami spánku, spánkovou paralýzou, insomniou či nočnými morami?
S: Sny sú celkom neprebádaná téma, ktorá fascinuje ľudstvo už veľmi dlho. Či už ide o sny so zosnulými, či nočné mory, táto téma má svoje čaro. V Aeon Winds som zatiaľ s ňou veľmi nepracoval.
Skoro každý človek má nejaké obľúbené miesta kde sa cíti dobre, kde cíti zaujímavú atmosféru, no sú aj miesta kde sa človek nemusí cítiť príjemne, ba práve naopak. Z niektorých miest môže mať človek zimomriavky, alebo vyslovene negatívne pocity. Máš nejaké takéto miesta kde sa rád vraciaš, alebo kde sa vraciaš práve pre ten pocit negatívneho chvenia?
S: Je ich viacero. Ako som už spomínal, mám rád dlhé prechádzky a to konkrétne na dve miesta. Jednou je hradná zrúcanina niekoľko kilometrov od môjho domu, z ktorej je krásny výhľad na Malé Karpaty a má neskutočné čaro hlavne počas jesenných a zimných večerov. Na tomto kopci sa nachádza aj vodárenská veža v štýle dobového romantizmu začiatku 20 stor., ktorú sme použili aj na jednom z našich obalov. Z ďalších miest je to blízke jazero, kam rád chodievam hlavne v zime. Má svoju špecifickú magickú atmosféru, genius loci. V minulosti som veľmi rád chodil aj na hrad Červený Kameň, hradisko Molpír, či zrúcaninu hradu Biely Kameň v Karpatoch, ktoré majú niečo obdobné.
https://aeonwinds.bandcamp.com/
Svarthen 11.9.2019 Mortuary
interview
Z čias zabudnutých...
