„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Tento rok je tomu 25 rokov odkedy vyšiel prvý materiál od myjavských APOPLEXY. Pri tejto vzácnej príležitosti sme si dovolili predstaviť najnovší rozhovor s touto už dávno nefungujúcou kapelou. Nadväzujeme tak na ďalšie raritné rozhovory. Kedysi sme napr. vyspovedali Dissonance, ešte predtým než vydali svoj druhý album, či minulý rok sme vykopali mŕtvolu Abscess zo Záhoria. Spomínať legendu APOPLEXY a ich vplyv na domácu scénu 90tych rokov je ako nosiť drevo do lesa, ich trojica nahrávok je určite v zbierke nejedného fanatika a ďalšou skvelou správou určite je, že tento rok by už konečne mali vyjsť ich materiály v USA na CD a LP! Pre nás je tento rozhovor obzvlášť poctou, nakoľko kapelu sledujeme od ich úplných začiatkov a sú nám geograficky úplne najbližší, z Myjavy teda veľa Metalových kapiel nepochádzalo. Ešte spomeniem, že s APOPLEXY sme robili rozhovor v roku 1999 v dobe, kedy vyšlo ich posledné dielo „Monarchy of The Damned“. O odpovede sa postarali Andrej Kohout (basa), ale niečo napísal aj Mário Duga (gitara, vokály).



Zdravím chlapi! Tak na začiatok by sa patrilo vrátiť až do počiatkov Apoplexy, prvé demo „Dysmorphophobia“ vyšlo v  roku1993, kapela ale asi vznikla ešte o niečo skôr. Čo bolo vlastne pred prvým demom? Ako ste sa spoznali, dali to celé dokopy?
Andrej:  Kapelu sme založili v lete 1991. Boli sme mladíci od 18 do 21 rokov a mali sme radi metal, tak sme chceli aj my hrať muziku aká sa nám páčila.



Skúsme sa vrátiť ešte hlbšie, ako ste sa dostali k metalovej hudbe vôbec a čo ste počúvali ešte pred tým, než ste počuli prvé metalové nahrávky?
Keď sme boli deti, tak letela Abba, Boney M, Queen, Alphaville... No a potom sme vyrastali na klasikách ako Iron Maiden, Helloween, neskôr thrash ako Metallica, Slayer až sme sa dopracovali k Death Metalu, ktorý nás ohúril nielen hudbou, ale aj obalmi :) - CC .

Demo „Dysmorphophobia“ je pre mňa osobne vážny kult celej vtedajšej československej metalovej scény - dokážete si ešte spomenúť ako vznikalo, ako sa rodili prvé riffy a čím a kým ste boli vtedy ovplyvnení?
Očarovali nás Obituary, Morbid Angel, Deicide, Morgoth, Pestilence a hlavne asi Death. Ťažké riffy mali vždy niečo do seba, tá hutnosť a vyjadrenie tých záhrobných pocitov, do toho riadny growling. Išlo to samo, hudbu skladal Mário a my ostatní sme sa zapojili väčšinou celkovými aranžmánmi.

Písal sa rok 1993, Slovensko sa stalo vtedy samostatným štátom, death metal bol snáď všade, ako si spomínate na toto obdobie? Osobne som náhodou šiel tuším okolo kníhkupectva v Myjave a v nejakom výklade obchodu som zazrel plagátik práve k demu „Dysmorphophobia“. Stálo tam niečo ako myjavská Death Metalová kapela vydáva svoje prvé demo... Dovtedy som poznal iba Obituary, Death, Morbid Angel a podobne, zrazu tu bola kapela z tak blízkeho okolia, skoro sa mi podlomili nohy! :D...
Bola to úžasná doba, boli sme nadšení a zapálení pre hudbu, začali jazdiť do Československa kapely zo zahraničia, takže sme videli mnohé naše vzory naživo, aj keď sa muselo cestovať väčšinou do Prahy a Ostravy. Áno boli sme takí priekopníci death metalu na kopaniciach :) aj keď pred nami fungovali v okolí skôr thrashové bandy.

Ako tak pozerám na obal „Dysmorphophobia“ na Metal Archives, logo aj názov dema sú červené, ja vlastním č/b verziu, ako to teda vlastne bolo? Koľko kusov sa vtedy približne predalo?
Máš správnu verziu. Neviem prečo je to tam červené. My sme dali do obehu asi 300 kaziet a ešte to rozmnožoval a predával aj Čurby z Obscene production, takže možno spolu aj 500kusov.

Ako prebiehalo nahrávanie? Bola to vaša prvá skúsenosť s nahrávacím štúdiom? Zvuk „Dysmorphophobia“ zrejme nebol ideálny, ale na druhej strane, neviem si predstaviť akoby to znelo s čistejším zvukom a jednoducho to k tej dobe a asi aj možnostiam patrilo...
Do štúdia Exponent sme išli v júli 1993 a bola to naša vôbec prvá skúsenosť z nahrávania, personál štúdia bol skvelý tím, všetko sme to nahrali za 2 dni.

Kam všade ste túto kazetu rozposlali a aké boli reakcie fanúšikov? Rozhodne ste patrili medzi prvé slovenské kapely v tomto žánri a domáca kritika mala zrejme riadne nastražené uši...
Išlo to do celého sveta. Recenzie a ohlas od fans bol priaznivý. Niektoré songy boli vydané na rôznych kompiláciách. Domáca kritika to prijala ku podivu priaznivo, recenzie boli chvályhodné čo nás prekvapilo a zároveň utvrdilo v tom, že všetko čo robíme, robíme srdcom.

Druhá nahrávka a vlastne debut „Tears of The Unborn“ vyšiel v roku 1995, čo sa týka kompozície, techniky, harmónií, bol to už zas iný level oproti demu. Myslím, že v tej dobe vám vyšli výborné recenzie, chvála prichádzala zo všetkých strán, ako kapela ste mali našliapnuté a dotiahnuť všetko od promotion, koncerty, možno lepší label, zvuk, mohlo to byť omnoho drvivejšie, lenže v tej dobe to zrejme nebolo tak jednoduché ako sa z dnešného pohľadu môže zdať...
Splnil sa nám sen. Mali sme vydané CD, recenzie v zinoch aj veľkých zahraničných magazínoch ako Rock Hard a Metal Hammer boli veľmi dobré. Hrávali sme koncerty, všetko bolo OK. Samozrejme s lepším labelom, manažmentom a väčším balíkom peňazí by to bolo možno inak, ale treba si uvedomiť, že vtedy sa podarilo preraziť do sveta z východnej Európy asi len Poliakom Vader.

Ste spokojní s produkciou „Tears of The Unborn“ z dnešného, ale aj vtedajšieho pohľadu? Čo sa zmenilo v štúdiu v porovnaní s demom? Bolo to nahrávanie viac profesionálnejšie a koľko ste v Exponente strávili času?
Štúdio bolo lepšie vybavené, zlepšili sa naše hráčske aj skladateľské schopnosti. Natáčali a mixovali sme to asi 10 dni čo bolo podstatne viac, neboli sme pod tlakom, boli sme už predsa len trocha viac ostrieľanejší a mohli sme si dovoliť experimentovať.

Hudobne ste sa viac posunuli dopredu, všetko bolo precíznejšie, sofistikovanejšie. Keď vaše demo môžeme označiť ako old school Death Metal, novinka „Tears of The Unborn“ bola akoby odpoveďou na Death, Disincarnate, Atheist...
Máš pravdu. Nechceli sme natočiť rovnaký materiál a vykrádať sami seba, ale sme sa chceli posunúť trocha ďalej, povýšiť našu hudbu na vyššiu úroveň. Vsadili sme viac na melodiku a technickosť.

Približne v tejto dobe vydali svoj debut „Look To Forget“ aj piešťanskí Dissonance, povedal by som, že čo sa týka inteligencie a estetiky (hudby), mali ste k ním možno najbližšie. Ako vnímate ich album, poznali ste sa v tej dobe s nimi, odohrali ste nejaký spoločný koncert?
Dissonance boli predsa len trochu technickejší a ich album je takisto kvalitný. Nepoznali sme sa s nimi osobne a myslím, že ani sme spolu nehrali. Dobrými kamošmi sme boli s Dehydrated, ktorí boli taktiež z Piešťan.

Je známe, že v tejto dobe ste už mali nejaké problémy s bubeníkom, doteraz ste mali stabilnú zostavu, no niečo začalo škrípať. Viete čo sa vlastne s Fiškálom stalo, kde je dnes?
Asi ho to už prestavalo baviť, nerozvíjal sa, občas ignoroval skúšky a nechcel už dávať ďalšie peniaze do kapely. Bol to vlastne punker, ktorého sme prerobili na metalistu.

Poslednou nahrávkou bol skvelý album „Monarchy of The Damned“ z roku 1999. Boli to 4 roky medzi oboma albumami, medzi tým u vás zakotvil na istú dobu Pegas na bicie. Prečo tak dlhá pauza? Čo sa dialo v tomto období v Apoplexy?
Tak samozrejme sme nemohli nájsť za Fiškála ihneď náhradu. Bubeníci boli vždy úzkoprofilový tovar. Potom s nami bubnoval Oliver Ondráš z popradskej bandy Trest. Potom sme mali cez pol roka pauzu keď sme vôbec nehrali a rozmýšľali sme občas nad tým, že to už úplne zabalíme. V lete 1997 sme spoznali bubeníka, ktorý k nám nastúpil po odchode z Krabathoru -  bol to Pegas.

Mohli by ste napísať niečo k nahrávaniu „Monarchy of The Damned“? Kde a ako sa nahrávalo? Zvuk tejto nahrávky tiež nie je úplne ideálny, na druhej strane sa mi ten zvuk extrémne páči, ak by bol trošku vyčistený, mohlo to znieť viac než veľkolepo. Ako sa vám nahrávalo s Pegasom keď to porovnáš s Fiškálom?
Pegas kúpil staršie vybavenie z Exponent štúdia a s jedným týpkom si v Piešťanoch urobili také malé štúdio. Točilo sa na 16 stopák, je to 100 percentná analógová nahrávka. Spontánna, úprimná, špinavá...ako to má byť v skutočnej monarchii zatratených duší. Taktiež nás tlačil čas, lebo posledne skladby sme nahrávali ešte cez víkend večer v posledný septembrový deň a ráno už Mário rukoval na základnú vojenskú službu. Takže na žiadne piplanie a vylepšovanie nebol už čas. Nasekali sme to ako to z nás vyletelo.

Aké ste mali s „Monarchy of The Damned“ ambície?
Veľké ambície tam neboli, keďže Mário ako skladateľ, gitarista a vokalista bol minimálne na rok mimo a Pegasovi dal ponuku Bruno po odchode z Krabathor na spoluprácu v novej kapele Hypnos. Materiál sme rozposlali ako promáč a následne ho vydali Akne prod.

Oproti „Tears of The Unborn“ mi príde „Monarchy of The Damned“ ako menší návrat k old school Death Metalu, povedal by som, že na tejto nahrávke ste zneli snáď najtemnejšie a atmosférou ste dosiahli svoj vrchol...človek by po druhom albume až očakával, že nahráte nejaký do Jazzu ladený Death Metal s komplikovanými štruktúrami.
Máš pravdu, ako som spomínal išlo o veľmi spontánnu nahrávku, čo sa podarilo aj vďaka Pegasovi, že sme tú tvrdosť, ale hlavne rýchlosť znásobili do death grindových pasáží s melodickým nádychom. Pegas nám otvoril nove možnosti, je výborný bicman, takže je to o to divokejšie.

Viac krát som v tej dobe čítal nejaké rozhovory s Apoplexy, ale málokedy sa riešili vaše texty. Je to už nejaká doba, ako sa pozeráte z dnešného pohľadu na túto vašu stránku? Ak by ste mali porovnať vývoj textov od „Dysmorphophobia“ až po najnovší album, čo sa zmenilo?
Všetky naše texty sú takou pesimisticko nihilistickou poéziou. Odraz chorých duší a prekliateho sveta v zrkadle temnoty.

Ako sa vlastne APOPLEXY rozpadli? Kde bola príčina? Nemyslíš, že je prinajmenšom zvláštne, že mnoho tak ambicióznych kapiel tej doby v podstate vydali len nejaké demá, albumy, často len na kazete a potom odišli?
Vlastne sme po návrate Mária z vojny neobnovili činnosť, nemali sme skúšobňu, Pegas bol už pevná súčasť Hypnosu, ktorí sa slušne rozbehli. Mário sa potom oženil a tým sa všetko skončilo.

Tu sa zas natíska otázka pre porovnanie s dnešnou dobou. Dnes existuje kvantum metalových kapiel, skoro každý hrá na nejaký nástroj, všetko sa hneď nahrá do pc, dokonca si dokážu nahrať doslova album doma a ľahko distribuovať cez internet. Myslíte, že sa toho veľa zmenilo a kapely to dnes majú ľahšie? Vieš si predstaviť, že by ste v tej dobe mali takéto možnosti?
Som veľmi rád, že som zažil dobu, keď sa celá scéna rozbiehala, všetko bolo nové, obrovské nadšenie, ale aj rôzne prekážky. Nič nebolo tak ľahko dostupné a ľahko získateľné, preto to malo pre nás väčšiu hodnotu. Nebol internet, všetko išlo cez poštu, ale malo to svoje čaro.

Ešte stále sa čaká na vydanie dvoch CD Apoplexy v USA, už sa dočkali Dementor, Dark, Dissonance, dokonca aj Törr je v pláne. Máte nejaké bližšie informácie v akom štádiu sa to nachádza? Čakal by si, že po toľkých rokoch vyjdú vaše nahrávky znova na CD a dokonca LP?
Keď sa nám ozval boss amerického labelu, že má veľký záujem vydať všetok náš materiál, boli sme samozrejme prekvapení a natešení. Všetko sa znovu zremasterizuje, aj buklety budú obsahovať viacej fotiek oproti pôvodným verziám. Podľa posledných informácií by to už malo isť do výroby, tak dúfam, že v blízkej dobe sa dočkáme nových CD a následne aj LP.

Na záver ešte jedna menšia spomienka, pamätám si na váš koncert s Dehydrated v Trnovcoch, bola to super akcia, všetci sme ešte boli mladí a plní entuziazmu :D Ako si pamätáš na túto akciu? Často si spomínate na tieto staré časy?
Hej, bol to super večer. Páčila sa nám tá atmosféra metalovej solidarity :) Dobre sme si zahrali, fans boli divokí, niečo sme aj vychľastali, takže super akcia.

Ok, to by bolo z mojej strany všetko, snáď som nezabudol na nič podstatné, a ak áno, môžete doplniť čokoľvek, veľká vďaka za toto interview a nech sa vám naďalej darí!    
Dík za tvoj záujem o Apoplexy. Zdravíme všetkých metal maniakov, najmä tých, ktorí nás poznajú a ktorí nám fandili. Keď budú CD a LP vydané, budeme mat aj nejaké kusy bežne dostupné k predaju za celkom slušné ceny, stanú sa možno raz časom aj zberateľskou raritkou .....  Stay hungry for metal.




https://myspace.com/apoplexysk




A. Kohout, M. Duga                                 10. 1. 2018 Mortuary
 
Slzy nenarodených
interview