V minulom čísle sme mali v našom zošite rozhovor s unikátnymi Vassafor z Nového Zélandu, tento krát sme oslovili nemenej známu kapelu BARSHASKETH, tiež z Nového Zélandu a neopúšťame teritóriá Black Metalu. Už som neraz spomínal, že kapely z Nového Zélandu a Austrálie majú svoje čaro, podivnosť, mágiu a takí sú aj BARSHASKETH. Vznik sa datuje na rok 2009, pričom doteraz vydali tri plnohodnotné albumy: „Defying The Bonds of Cosmic Thraldom“ ´10, „Sitra Achra“ ´13, „Ophidian Henosis“ ´15 a posledným počinom bolo splitko s Poliakmi Outre. Samozrejmosťou sú aj ďalšie demá a splitká. V otázkach som sa oprel o rôzne zaujímavé témy, aby som tak trochu poodkryl rôzne zaujímavé zákutia kapely, dúfam, že toto interview vás bude baviť a možno spoznáte ďalšiu pochmúrnu kapelu s nečistou víziou. Na otázky odpovedali KG (guit, bass, vox) a GM (guit).
Zdravím do tábora Barshasketh. Mohol by si na úvod predstaviť čo vlastne váš názov symbolizuje, ako ste sa k tomuto pojmu dostali a aký má pre vás význam? Vystihuje toto meno celkový koncept kapely? Taktiež logo má zaujímavý font, kto je jeho autorom?
GM: Naše meno pochádza z hebrejského Be'er Shachat, čo sa dá zhruba preložiť ako "Jama úpadku"; mnohostranná ezoterická myšlienka týkajúca sa vlastnej existencie v cyklickom procese, ktorý prechádza fázami ničenia, očistenia a znovuzrodenia. Táto myšlienka podporila náš lyrický obsah od nášho začiatku ako kapely.
Máme niekoľko rôznych log, ktoré používame na rôzne účely, ale domnievam sa, že sa odvolávaš na logo "ambigramu", ktoré je našim hlavným logom. To navrhol náš ex-basák Sao v roku 2013 a okamžite sa u nás stalo obľúbeným. Aj keď sa Sao nezdržal dosť dlho, aby mohol hrať na niektorej z našich nahrávok, opustil nás s týmto nezvyčajným a nápaditým logom.
Vonku máte tri plnohodnotné albumy, pričom prvý vyšiel ako MC kazeta s počtom 100 kusov. Robil sa dolis, alebo reedícia v CD podobe? Ak nie, neuvažujete o tomto kroku do budúcnosti?
GM: Prvý album bol už dvakrát znovu vydaný, raz v limitovanom, ručne vyrábanom vydaní na CD (toto vydanie bolo vypredané na dlhú dobu) a potom vyšlo 500 digipackov cez Razed Soul v roku 2013 - keď som posledný krát pozeral, zostalo menej než 60 kópií. Momentálne nemáme žiadne plány na žiadne ďalšie znovu vydanie na kazete, alebo LP, ale kto vie, čo sa môže stať v budúcnosti.
Fans vás na Metal Archives najbližšie prirovnávajú ku Mgla, navyše ste vydali split s poľskými Outre. Čo si myslíš o tomto prirovnaní? Je pre vás najnovšia tretia vlna Black Metalu najživnejšou pôdou, alebo sa lepšie cítite v druhej vlne?
GM: Nemyslím si, že je to mimoriadne dobré porovnanie, keďže Metal Archives nás tiež porovnal s Ondskapt a Deathspell Omega. Vzhľadom na to, že tieto kapely sú navzájom úplne odlišné, je len logické, že náš zvuk nie je tak ľahké opísať. Myslím, že sme v priebehu rokov vyvinuli svoj vlastný štýl, s veľkým dôrazom na vrstvenie rôznych gitarových častí a vytváranie kontrapunkcie medzi nimi. Z hľadiska vplyvu čerpáme inšpiráciu z niektorých významných black metalových aktov druhej vlny až po súčasné akty.
Vaša hudba pôsobí viac astrálne, duchovne, mysticky než klasický Black Metalový surový náklad, aj keď nie je núdza ani o takéto rýchle a drviace momenty. Povedal by som, že práve tieto dve základné polohy sa striedajú najčastejšie. Čo pre vás každá z nich symbolizuje a prezentuje?
GM: Opačné sily sú kľúčové pre niektoré koncepty, ktoré skúmame v našich textoch, takže je len logické, že naša hudba to odráža s úsekmi, ktoré sú v kontraste s ostatnými. Celkovo, keďže sme vylepšili náš lyrický prístup k témam, ktoré nás zaujímajú, myslím, že sme sa priblížili ku kompozícii, ktorá je súčasne kontemplatívna a násilná, ako to popisuješ.
Je pre teba hudba Barshasketh metafyzická?
GM: Áno, absolútne. Všetko je založené na opozičnom skúmaní povahy seba. Je to trochu klišé vyjadrenie, ale je to pre nás viac než hudba.
Používate pri tvorbe nejaké rituály či už osobné, alebo magické, niečo čo vám pomôže sa dostať hlbšie do podvedomia, zmenené stavy vedomia, tvorenie v určitom prostredí, v noci, alebo niečo podobné? Myslíš si, že tieto veci môžu prehĺbiť hudbu, alebo je to všetko o čistej mysli a jasnej myšlienke tu a teraz?
GM: Záleží na tom, čo tým myslíš - pred koncertom nerobíme v zákulisí žiadne inkantácie, ak si mal na mysli práve toto. Zistil som však, že inšpirácia u mňa prichádza najmä v noci, možno je to o nedostatku hluku a rozptýlenia, alebo možno je to temnota prostredia, ktorá je vhodnejšia na sústredenie mysle. Niekedy zostanem hore až do svitania kým nedokončím skladbu.
Radi sa hráme so statickým červeným svetlom a s niektorými sviečkami, ak to klub dovoľuje - zistili sme, že to môže pomôcť aj nám aj publiku prejsť do správneho stavu mysle. To znamená, že väčšinu atmosféry vytvára samotný výkon. Niektoré z našich najlepších vystúpení boli v úplne nenáročných podmienkach, ale energia v miestnosti sa dala jednoducho krájať.
KG: Rituálom môže byť akýkoľvek čin, ktorý mu dáva určitý zmysel a pre niektorých je to jednoducho napr. pitie piva každý deň po práci, čo môže byť silnejšie než obliekanie róby a vzývanie pri sviečkach. V tomto zmysle môže byť čin kapely, ako jedenie, pitie a trávenie času spoločne pred vystúpením, považovaný za rituál, rovnako ako keď sa začneme navzájom zosúladovať.
Mávaš zvláštne sny, ktoré po prebudení dokážu ovplyvniť napr. celý tvoj deň, kedy stále rozmýšľaš nad významom toho, čo sa ti prisnilo? Taktiež by som sa rád spýtal na poruchy spánku, mal si niekedy nočné mory, kedy sa zobudíš spotený uprostred noci a nevieš čo sa deje? Taktiež spánková paralýza, mal si už skúsenosť? Aký význam pripisuješ snom?
KG: Sny prežívam intenzívne a často som zažil nočné mory s príležitostnou spánkovou paralýzou. Napriek tomu pripisujem snom vo všeobecnosti veľmi malý význam a radím ich do pozostatku stimulov dňa filtrovaných cez nadmernú predstavivosť. Niekoľko snov mi zostalo od detstva, ale ako čokoľvek iného, jediný význam v nich je to, čo som sám do nich vniesol.
Čo pre teba symbolizuje smrť? Považuješ sa za jej uctievača, alebo skôr pozorovateľa? Mení sa tvoj pohľad na tento fenomén s pribúdajúcim vekom? Bol si už niekedy na hranici smrti a ako to ovplyvnilo tvoje vnímanie sveta? Aký má téma smrti dopad ako inšpirácia pre Barshasketh?
GM: Predpokladám, že oboje. Všetci uctievame smrť, vedome alebo podvedome, v určitom zmysle, pretože to ovplyvňuje mnoho rozhodnutí, ktoré robíme. Pojem smrti zaujíma ústredné miesto v ľudskej mysli. Smrť je motorom, ktorý umožňuje regeneráciu, a to v doslovnom aj metaforickom zmysle - staré musí uvoľniť cestu novému.
Mal som pár blízkych stretnutí so smrťou v podobe dopravných nehôd, ktoré mi mohli ľahko vziať život, ak by sa zmenilo len niekoľko premenných faktorov. Malo to na mňa rovnaký účinok ako na veľa ľudí - stal som sa viac odhodlaný ako nikdy predtým, aby som zbytočne nemrhal časom.
Z pohľadu obyvateľa Nového Zélandu sa môže trochu zdať akoby ste boli izolovaní od zvyšku sveta, napr. oproti Európe, alebo Spojeným štátom, kde je možnosť cestovať bez leteckej dopravy a podobne. Hlavne sa to môže týkať ľudí, ktorí nemajú veľa finančných prostriedkov. Nemávaš niekedy pocit izolácie? Na druhú stranu to môže byť aj výhodou, zvláštna mystická krajina, príroda. V čom vidíš najväčšie výhody byť obyvateľom Nového Zélandu?
KG: Len ja (Krigeist) som z Nového Zélandu a už som tam nežil viac než osem rokov. Je geograficky izolovaný a riedko osídlený, relatívne povedané, ale nepovedal by som, že by som v dôsledku týchto vecí cítil zmysel izolácie. Nikdy som sa tam necítil ako doma v spoločenskom zmysle, a preto som urobil tento krok. Predpokladám, že najväčším prínosom by bola jeho prírodná krása a obrovská škála krajín.
Podobnú otázku som sa pýtal aj Vassafor s ktorými sa možno poznáte. Čo by si mohol povedať o pôvodných obyvateľoch Nového Zélandu, Maorioch? Všeobecne je známe, že boli posadnutí svojou vojnovou kultúrou, kanibalizmom, ale aj ako lovci lebiek. Táto stará civilizácia určite mala mnoho svojich zvláštnych zvykov, rituálov, tajomstiev, legiend. Zaujímal si sa niekedy bližšie o túto kultúru, počul si nejaké podivné historky od svojich starých rodičov, alebo kohokoľvek? Inšpirovali ste sa niekedy nimi?
KG: Barshasketh sa nezaoberá žiadnou z maorských tém, ale skúmal som ich v iných projektoch ako Belliciste a Bron. Okrem toho pracujem na novom projekte so starým priateľom na Novom Zélande, ktorý skúma temnejšiu a opozičnú stránku maorskej mytológie.
Keď som bol malý, bol som obklopený mýtmi a starými príbehmi a moja matka často hovorila o Turehu, duchoch, o ktorých sa hovorí, že žijú hlboko v lesoch a na horách. Vyrastal som v blízkosti miesta starého Pa (opevneného osídlenia) nazývaného Turuturu Mokai, ktoré sa týka kolov, na ktorých boli napichnuté hlavy zabitých nepriateľov. V blízkosti miesta je cintorín koloniálnych vojakov a obe tieto miesta sú bohaté na legendy a povery.
Si človek racionálny, alebo od mala cítiš nejaké tie zvláštne pocity v noci, zaujímaš sa o duchovno a rôzne okultné odvetvia? Mal si niekedy skúsenosť s niečím nevysvetliteľným, či paranormálnym? Myslíš si, že Black Metalový hudobník by mal byť takto založený, alebo to môže byť aj obyčajný racionálny človek?
GM: Nepovažujem racionalitu a duchovnosť za protiklady - racionalitu a povery áno, ale to, čo chápem pod duchovnosťou je niečo úplne iné. Je to úsilie pochopiť sám seba a silu, ktorá sídli vnútri. Je to určenie hodnôt, ktoré nás vedú a hľadajú cestu podľa tých istých hodnôt.
V živote je veľa vecí, ktoré sa nedajú vysvetliť, sny sú dobrým príkladom. To ale neznamená, že sú tieto veci paranormálne, sú to len aspekty reality, v ktorých nemáme dostatočný náhľad na pochopenie, alebo akúkoľvek zrozumiteľnosť pre ľudskú myseľ.
Nemám veľký záujem diktovať aký archetyp by mal byť Black Metalový hudobník - oveľa viac ma zaujíma to, čo robíme ako kapela.
Mohol by si napísať akú knihu teraz čítaš, ako ťa zaujala a prečo si si ju vybral k čítaniu? Máš rád literatúru a akého druhu? Aký typ umenia ťa fascinuje a venuješ sa okrem Barshasketh aj nejakému umeniu?
GM: V súčasnosti čítam dve knihy, z ktorých jedna je Introduction to Mythology od Lewisa Spencea a druhá je War by Other Means od Roberta Blackwilla a Jenifera Harrisa, čo je kniha o geopolitickej činnosti.
Rád by som si myslel, že mám pomerne vyvážené čítanie, ale klasická literatúra a poézia boli mojim hlavným centrom v priebehu rokov (z mnohých dôvodov je to z väčšej časti klasika), okrem toho rád uspokojujem svoju analytickú stránku čítaním o veciach, ktoré sú oveľa viac faktické ako ekonómia, alebo geopolitika.
Pravdepodobne nie je žiadne prekvapenie, že ma priťahujú umelci, ktorí skúmajú temnejšiu a znepokojujúcejšiu stránku života. Čo sa týka výtvarného umenia, medzi mojich favoritov patria Francis Bacon, Salvator Rosa a Hieronymous Bosch. Z filmových režisérov mali na mňa určitým spôsobom vplyv Bergman, Tarkovsky a Haneke.
Vždy som mal tak silnú túžbu k hudbe, pri ktorej je ťažké venovať sa akémukoľvek inému druhu umeleckej činnosti. Snažil som sa niekoľkokrát vyskúšať kresliť, ale výsledky boli vždy tak slabé, že som sa nakoniec vrátil k práci so surovými materiálmi, ktoré poznám najlepšie a sú pre mňa najpohodlnejšie: harmónia a melódie.
Chcel by som sa ťa spýtať jednu špeciálnu otázku. Síce pochádzate z Nového Zélandu, ale Austrália je vám určite tiež dosť blízka. Práve odtiaľ pochádza kultová kapela Dead Can Dance ktorí práve idú vydať nový album „Dyonisus“ a budúci rok vyrážajú na celosvetové turné. Aký máš vzťah k ich hudbe a ako ťa ovplyvnili osobne?
KG: Dead Can Dance je kapela, ktorú som objavil len relatívne nedávno a aj keď sa mi veľmi páčila ich produkcia, nepovedal by som, že by mala nejaký vnímateľný vplyv hudobne, alebo osobne. Veľmi sa však teším na dátum ich blízkeho svetového turné v Belehrade.
Ok, z mojej strany všetko, dúfam, že som na nič podstatné nezabudol, vďaka za toto interview a dúfam, že sa niekde vidíme, na akcii, alebo niečo podobné, veľa kreatívnej inšpirácie!
Vďaka za rozhovor, dúfame že čoskoro zahráme v Čechách!
http://barshasketh.bandcamp.com/
KG, GM 13. 10. 2018 Mortuary
interview
Jašteričia jednota