„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
CHEVALIER z Fínska ešte síce nestihli vydať veľa materiálu, teda ak to mám spočítať do dnes, len dve EPčka „A Call To Arms“ ´17 a najnovšie „Chaptire II“ ´18, ale tiež splitko s ich bratmi v Metale Legionnaire, kde každá banda prispela po skladbe. Už tieto materiály sú však natoľko obdivuhodné a kvalitné, že je možno vyriecť zaujímavý verdikt, ak všetko pôjde takto ďalej a nebodaj ešte pridajú, z tejto kapely sa stane kult. Už teraz možno povedať, že pre mnohých fans sa ním stali, všíma si ich stále viac ľudí a ich popularita rastie každým dňom. Nechcem tým ale povedať, že by produkovali nejakú komerčnú hudbu, práve naopak, ich hudba je krásnym odkazom na 80te roky klasického Heavy a Speed Metalu. Nepokúšajú sa však pateticky kopírovať majstrov Metalu, vychádzajú z ich inšpirácie, no zároveň pridávajú vlastnú hodnotu, originalitu a hlavne talent. Ich zvuk je tiež niečo, čo si hneď všimnete a zaradíte si ho ako ich silné rozpoznávacie znamenie. Je nám nesmiernou cťou predstaviť vám na stránkach Necrosphere zošitu rozhovor s CHEVALIER! Na otázky odpovedali Tommi (guit, back vox) a Emma (vox).


Zdravím do tábora Chevalier. Stále patríte medzi menej známe kapely s veľkým potenciálom a talentom. Všímate si, že rastie rozruch okolo vás oproti najskorším dňom kedy ste vydávali prvé EP „A Call To Arms“?
Podľa záujmu o naše nahrávky a pozvánok na hranie na festivaloch už aj v zahraničí, keď sme minulý rok vydali debutovú nahrávku, povedzme, že existuje určitý (rastúci) záujem, aj keď som si celkom istý, že skutočne nepriťahujeme pozornosť "veľkého publika" v metalovom svete, ktorý hľadá niečo iné v hudbe než to, čo ponúka Chevalier. Je veľmi pravdepodobné, že náš budúci materiál sa bude niesť v podobnom duchu, keďže hudobný a skladateľský štýl šiel ešte ďalej od základného retro zvuku, ktorý dnes používa skoro každý.



Väčšina kapiel sa stane známejšími a rešpektovanejšími až po vydaní debutu. Rôzne demá, EPčka, či splitká v začiatkoch si všíma asi len určitá, aj keď môžeme povedať fanatickejšia časť fanúšikov. Ste pripravení na vašu budúcnosť, kedy sa prípadne môžete dostať pod väčší label a budete pozývaní na väčšie festivaly a šnúry?
Väčší label, väčšie festivaly a dlhé šnúry nie sú presne to, čo hľadám, som šťastný zo súčasnej situácie, že mám fantastický "prízemný" label a hrám na niektorých festivaloch, ktoré som buď navštívil, alebo by som navštívil len ako fanúšik a zdieľam pódium s kapelami, ktoré počúvam a vážim si. A ako som už uviedol, naše debutové vydanie "Call to Arms" je priamočiarejšie, preto sme už dostali nejakú pozornosť a je ľahšie prístupné pre viac ľudí.

Je celkom známe, že ste dosť ovplyvnení francúzskou Heavy Metalovou scénou vďaka čomu ste si aj poupravili názov kapely do tohto jazyka. Čo ťa tak fascinuje na ich scéne, myslíš si, že majú špecifickejšie harmónie, alebo atmosféru? Ktoré kapely by si vyzdvihol z tejto krajiny?
Väčšina francúzskych kapiel 80. rokov mala špecifický nádych, silné väzby na históriu a legendy v kombinácii s jedinečným zmyslom pre melódie, ako aj francúzsky jazyk aspoň pre mňa spôsobil, že veľa týchto kapiel znie stredoveko a mysticky a kvôli jazykovej bariére myslím, že by mohli ešte viac zapracovať na tom, aby sa ich hudba dostala aj mimo Francúzska (ktorých bohužiaľ nebolo veľa). Mnohé z kapiel mali tiež veľmi temný a často dekadentný a zlovestný prístup, stačí sa pozrieť na texty aj s google prekladačom a všimnete si, že sa rúhali už začiatkom 80. rokov veľmi pozoruhodným spôsobom. Ak už poznáte známejšie mená ako Sortilege, Blaspheme, H-Bomb, alebo ADX, je tu množstvo menej známych drahokamov ako Killers, alebo Titan pre rýchlejšiu orientáciu, prvý album Demon Eyes a High Power pre temnejší prístup, niekedy dokonca blízko Mercyful Fate a nekonečné množstvo iných skvelých aktov. Špeciálna stredoveká atmosféra sa nachádza na 7 "singloch H & H a Legend!

Vaša hudba je po všetkých stránkach prepracovaná s vrstvením gitarových liniek, celé to pôsobí husto, dynamicky s rýchlymi tempami a skvelými vokálmi. Skladby sú pritom konzistentné a kompozične brilantne zvládnuté s ťahom na silu skladieb, recept ktorý vám môže závidieť mnoho začínajúcich kapiel. Máte premyslený systém ako to všetko poskladať (rozumom) alebo dávate materiál dokopy prirodzene (citom)?
Niekedy sa pokúšam pracovať s nejakou logikou, premýšľajúc ako by mala skladba vyzerať a pracujem na tejto myšlienke, ale najčastejšie to ide prirodzene keď začnem písať. Jeden nový riff sa rozširuje do celej skladby s rôznymi sekciami v priebehu niekoľkých hodín keď zasiahne inšpirácia, a zvyčajne nemôžem prestať dokiaľ to nedokončím.

Vaša hudba má vyslovene atmosféru, ale aj postupy typické pre 80te roky, ťažko by som ale spomenul termín retro, keďže vyznievate sviežo a originálne. Aká hlboká je studňa vašej inšpirácie? Povedal by si, že to čo hráte je poctou pre starý Heavy / Speed Metal?
Nemôžem poprieť, že s Chevalier vzdávam veľa pocty niekoľkým starým heavy a speed metalovým kapelám a to je základ, na ktorom je založený zvuk, ale snažím sa to rozšíriť a vyrobiť z toho niečo originálne, nie len sa ich snažiť úplne kopírovať. Všetky tie staré kapely, ktoré sa dnes považujú za legendárne, vtedy posúvali hranice, snažili sa prekonávať ostatných a vytvoriť niečo jedinečné, takže samotné kopírovanie by dnes bolo pre nich v prvom rade najhoršou poctou a úplne proti tomu čím boli!

Prichádzajú pre vás inšpirácie do vašej tvorby aj z nehudobných sfér? Môže vás ovplyvniť napr. alkohol, drogy, paranormálne zážitky, história, mágia, sny, filmy, umenie?
Pravdepodobne len nevedomým spôsobom, nemyslím si, že som napísal akýkoľvek riff vedome ovplyvnený inými vecami než hudbou. Čo sa týka textov, tu je škála zdrojov pre inšpiráciu širšia, vrátane niekoľkých príkladov, ktoré si uviedol, ako posledná skladba na našom debutovom MLP nazvaná "Defenestration". Bola samozrejme ovplyvnená takými činmi, ktoré sa v minulosti uskutočnili v Prahe a najnovšie texty, ktoré som napísal v súvislosti s halucinogénnymi experimentmi. Nemôžem dokonca začať písať texty, pokiaľ najskôr nepríde jasný nápad, alebo vízia, takže musím čakať, kým sa to stane, namiesto toho, aby som sa snažil niečo napísať nasilu. Aj Emma dnes píše veľa textov a nevadí mi, že nie sú moje, ak nemám pre ne inšpiráciu.

Emma: Všetko z vyššie uvedeného.


Keď som už spomínal sny... spánok, jeho poruchy, nočné mory, insomnia, námesačnosť, máš veľa skúseností s niečím podobným? Mnoho ľudí má bezproblémový spánok a máločo si pamätajú zo snov, iní v snoch možno vyslovene žijú, hľadajú inšpiráciu, hľadajú odkazy. Ako si na tom ty?
Mal som tú "česť" zažívať spánkovú paralýzu niekoľkokrát v priebehu rokov, našťastie zriedka. Keď je dlhšia doba že neprichádza, myšlienka sa stáva fascinujúcejšia a skoro si až želám nech sa znova vráti aby som ju mohol viac skúmať, a keď príde, dúfam, že sa už nikdy nevráti ... Prvý krát sa zdala byť posolstvom a skoro sa premenila na strašnú náboženskú skúsenosť, kým som sa o tomto fenoméne neoboznámil a odvtedy sa stále vyskytuje a uvedomil som si aké sily môže vlastná myseľ demonštrovať v tomto absurdnom stave. Myslím si, že ani spánková paralýza ani sny by sa nemali považovať za nejaké posolstvá zvonka, ale ak si len uvedomíte, že sú to všetko vaše vlastné výtvory, môžete sa z nich veľa naučiť. To isté sa týka halucinácií a myšlienok pod vplyvom psychadelických látok. Prečo sa obávať niečoho, čo vytvára vaša myseľ?

.Emma: Mám rada sny, sú vzrušujúce a fascinujúce. Je to ako diaľnica do podvedomia, ktoré sa otvára iba na krátku chvíľu. Pozrieš sa dnu, vidíš zvláštne veci a nevysvetliteľné kaskády. Dvere sa zatvárajú a zostaneš s nejasnou spomienkou na to, čo sa stalo. Snažím sa spomenúť na svoje sny a porozumieť im. Zvyčajne majú nakoniec zmysel. Verím, že sú veľmi cenné. Po intenzívnom sne sa svet na chvíľu zdá byť lepším miestom. Niektorí ľudia hovoria, že dokážu svoje sny ovládať. Nikdy som to nedokázala. Nikdy som si v sne neuvedomila, že snívam. Raz som zažila spánkovú paralýzu po tom, čo som nespala dva dni za sebou. Ležala som v mojej posteli a najskôr som počula zvonenie kostolného zvona z pravej strany a potom z ľavej, kolísalo to zo strany na stranu. Nemohla som ani prstom pohnúť. Bolo to desivé! Ďalšiu noc som mala trochu obavy ísť spať.


Počul si už o hodine vlka? Ingmar Bergman kedysi natočil film Hodina Vlka, kde sa hovorí, že hodina vlka je čas medzi polnocou a úsvitom, kedy umiera najviac chorých ľudí a rodí sa najviac detí. Je to čas, kedy živých v hlbokom spánku prenasledujú ich najtemnejšie obavy a nočné mory. V tomto čase ožívajú duchovia a démoni. Čo si o tomto myslíš? Videl si spomínaný film a aký dojem na teba spravil?
Film spomenutý v otázke som nevidel, znie to ako fascinujúca legenda / folklór, ale verím, že všetky takéto príbehy vyvierajú z niektorých pozostatkov čisto biologických inštinktov. Najviac znepokojujúce nočné mory a vyššie spomínané spánkové paralýzy som zažil častejšie počas denného spánku ... Nočné mory a podobne sa samozrejme najčastejšie vyskytujú v noci, keď ľudia spia a sú zraniteľní, ale nie sú nevyhnutne viazané na samotný nočný čas.

Emma: Veľmi obdivujem Bergmana! Je úplne brilantný! Vyrastala som na jeho filmoch. Je škoda pripustiť, že Hodina Vlka patrí k jeho pár filmom, ktoré som nevidela. Natočil viac než 60 filmov! Mnohé z nich hovoria o téme vnútorných démonov a bojov. Jedným z mojich obľúbených je film Wild Strawberries. Na začiatku je scéna, kde má hlavná postava nočnú moru kde stretne svoju vlastnú smrť. Je to jedna z najstrašidelnejších scén vo filme, ktoré som videla. Mnohokrát som chcela napísať texty na jej základe, ale nedokázala som sa priblížiť originálu, tak som túto myšlienku zavrhla. V noci je určite ľahké sa dostať do pasce so zlými a znepokojivými myšlienkami, ale jasné svetlo na poludnie je rovnako neznesiteľné! Najjednoduchšie je udržiavať zdravý rozum cez príjemný zamračený deň.


Na obal najnovšieho vášho diela „Chapitre II“ ste použili fotku hradu Čachtice, ktorý je postavený doslova len pár kilometrov od nás. Prečo ste si vybrali tento hrad ako námet pre obal? Fascinuje ťa život a skutky Alžbety Bathoryovej? Bol si sa niekedy v Čachticiach pozrieť? (Mimochodom, dnes je v tejto obci otvorená nová atrakcia, podzemné chodby, kde údajne Alžbeta svoje obete mučila). Veríš, že všetky tie vraždy, ktoré jej boli dokázané, sú reálne?
Fotografiu odfotila Emma, keď pred pár rokmi cestovala v tých častiach Európy. Keď mi ukázala svoju upravenú verziu fotografie, chcel som ju použiť. Táto fotografia dokonale zapadá do hudby, pretože zobrazuje starý hrad, ale s abstraktným dotykom. Skutočnosť, že je to hrad Bathoričky, nebola v skutočnosti dôležitou záležitosťou, pretože naša hudba a texty majú s ňou veľmi málo spoločného. To, čo verím, je, že nikdy nezistíme žiadnu konečnú pravdu o tom, čo sa tam stalo, alebo nestalo, a podľa môjho názoru to ani nepotrebujeme, nech žijú legendy. Ale je vždy príjemné počuť, keď niekto rozpozná ktorý hrad to je, pretože na nahrávke sme to neuviedli!

Emma: Fotografiu som urobila v roku 2009. Zostala som v noci na hrade, v komore podobnej jaskyni, počúvala hudbu a pila s mojim priateľom. To miesto bolo magické! Mali sme búrku aj dúhu, na oblohe bol spln mesiaca a okolo hradu sa zhromažďovala hmla. Bolo to skoro ako cestovanie v čase. Akoby tam došlo ku všetkým vraždám a mučeniu. Ráno, keď som vystrčila hlavu z komory, dívala sa na mňa skupinka z materskej škôlky. Chceli si urobiť spoločnú fotku! Ha ha ha haa!


O Fínsku sa hovorí, že je krajinou tisícich jazier, známa je vaša príroda, ale aj pochmúrnejšie počasie či známe destiláty. Chodievate spolu ako kapela do prírody? Čo by si na Fínsku najviac vyzdvihol? Myslíš si, že táto krajina je jednou z najlepších krajín pre život?
Pre mňa je vrcholom Fínska izolácia jazyka aj mentality od všetkých ostatných severských krajín, ako aj od Ruska, no túto vec som sa naučil oceniť až neskôr v živote. Narodil som sa a vyrastal na dedine smerom na sever, čo znamenalo, že som trávil väčšinu svojho detstva a raných dospievajúcich rokov obklopený našou prírodou a zároveň izolovaný od všetkého, čo určite ovplyvňuje myseľ a osobnosť rovnako ako tvoj vzťah k prírode. Teraz, keď žijem v našom hlavnom meste, ani prinajmenšom netúžim ísť naspäť na vidiek a do rozsiahlych lesov, aj keď oceňujem ich existenciu a vplyv na mňa, a považujem za smiešne ako mestskí ľudia tu v okolí považujú také prostredie za exotické a vzrušujúce bez toho, aby vlastne mali nejakú predstavu o tom, aké to vlastne je - ísť do lesa, aby ste poslali niekoľko fotografií na instragram predtým, než príde spiatočný autobus, vám naozaj nedá rovnaký pohľad ako túlanie sa po lese každý deň niekoľko rokov. Celkovo ako krajina, v ktorej žijem, by som povedal, že Fínsko je v poriadku, ale nemám žiadne špeciálne väzby, ktoré by mi v budúcnosti zabránili v tom, aby som žil niekde inde.

Nový album je už asi na spadnutie. Vaše doterajšie nahrávky zneli dosť undergroundovo so zastretejším zvukom, nič prierazné a hlasné v čistote. Môžeme očakávať, že pri debute pristúpite k produkcii rovnako, alebo sa budete snažiť dosiahnuť viac profesionálnejší a uhladenejší zvuk?
"Chapitre II" je nahrávka zo skúšobne rovnako ako "Call to Arms", ale náš prvý album budeme nahrávať v štúdiu neskôr v tomto roku, no určite nie s uhladeným a profesionálnym zvukom! Spomínal som to niekoľkokrát v rozhovoroch ako som fascinovaný produkciou "Black Death" od Brocas Helm, ktorú väčšina ľudí desiatky rokov považovala za strašnú - na prvý pohľad znie ako chaotická stena zatemneného hluku a postupne začína odhaľovať viac a viac podrobností čím viac ju počúvaš a myslím, že je to úžasné, núti poslucháča investovať viac času a úsilia do odhalenia fantastického umenia!

Zrejme sa osobne poznáte s českými Master´s Hammer, ale aj slovenskými Malokarpatan a taktiež asi poznáte aj mnoho iných kapiel z Čiech a Slovenska. Máte nejaký špeciálny vzťah k východnej Európe?
Mám naozaj zvláštny vzťah s Českou republikou kde som študoval jazyk na univerzite 3 roky a bol som v krajine dvadsaťkrát, aj niekoľkokrát na Slovensku, väčšinou sme pili s chlapmi z Malokarpatan. Spoznal som pár kapiel z oboch krajín a Master's Hammer bol dôvodom, prečo začala táto fascinácia! Zneli tak excentricky a divne, najmä kvôli jazyku, že som chcel vedieť z ktorej krajiny pochádzajú, keďže som v tej dobe nevedel takmer nič o Československu ani o Českej republike. Netreba dodávať, že stojí za to sa tam pozrieť ... Tieto časti sveta majú určitý šarm, na ktorom som závislý, ale nie preto, že by som ich vnímal ako exotické, ale skôr sa tam cítim ako doma. Pôvodnú českú scénu považujem za mimoriadne fascinujúcu a myslím si, že podmienky v dobách pred revolúciou v roku 1989 spôsobili, že black metal hrali len tí najoddanejší, takže tam nebolo veľa neinšpiratívnych kapiel, len skutočné jednanie.

.Emma: Prvýkrát som navštívila Prahu keď som cestovala po východnej Európe a Nemecku v roku 2008. Šla som tam aby som sa stretla s priateľom a zároveň som chcela vidieť korene Master's Hammer a môjho najobľúbenejšieho fotografa Josefa Sudka. V tej atmosfére bolo niečo, čo ma donútilo vrátiť sa tam. Ani celkom neviem prečo. Je to skoro ako keby tam niečo zostalo ... v dobrom zmysle. Jazyk je tiež krásny! Nikdy som sa ho nenaučila, len niekoľko sprostostí. Nehovoriac o tom, že mám rada pivo a máte to najlepšie.

Ok, z mojej strany všetko, ďakujem za rozhovor pre náš Necrosphere printed and webzine. Osobne sa veľmi tešíme na vaše ďalšie diela. Prajeme veľa inšpirácie a kreativity do budúcnosti....
Vďaka za rozhovor, konečne s hlbšími otázkami!





https://chevalier.bandcamp.com/





Tommi, Emma
                                     18. 9. 2018 Mortuary
 
interview
Kliatba mŕtvej hviezdy
[English]