COMMANDO z Avrika, Švédsko, je mladá Heavy Metalová kapela, odhadujem, že vekový priemer kapely môže byt okolo 20 rokov. No po vypočutí ich prvého dema „Demo 2018“ musím vzdať týmto mladým chalanom hold, ich precítenie Heavy Metalu je temné a ťažké. Samozrejme že po riffovej stránke ide o klasický Heavík, no po pocitovej nemajú ďaleko k pochmúrnym Death a Black Metalovým hordám. Zaujímavý je aj vokálny prejav Robina, síce ešte môže spadať pod Heavy, no na druhej strane koketuje aj s extrémnejším prejavom typickým pre už spomínané žánre. Vznikol tak zaujímavý koktail, ktorý dáva veľkú nádej pre ešte lepšie nahrávky. Na otázky odpovedal Robin (vox).
Zdravím do tábora Commando. Názov je úderný a ortodoxný, prečo ste si vybrali tento názov a čo pre vás symbolizuje? Tiež musím vzdať hold pre logo, podľa mňa je dosť originálne, nekopíruje vyslovene črty nejakého iného. Kto je autorom?
Dlho sme hľadali názov pre kapelu a inšpirovali sme sa okrem iného skladbou od Ramones. Chceli sme priamočiare meno s nejakou silou, päsť do tváre a myslíme si, že sme našli to správne. Pre nás je dôležité, aby sa slovo asociovalo s kapelou a prinútili sme ľudí, aby o nás premýšľali, keď to počujú.
Autorom loga ako aj obalu dema je úžasný Joel Sundin z Entrench.
Tiež vaša hudba je zaujímavým spôsobom originálna, samozrejme nie v zmysle, že niečo podobné tu ešte nik nehral, no pocit a atmosféra, ktoré z hudby vyprchávajú, sú podľa mňa kľúčové. Chceli ste hrať klasický Heavy Metal hneď od začiatku? Hrali ste niekedy aj iné Metalové žánre?
Predtým nás označovali ako speed, thrash a heavy metal, ale nesnažíme sa nejak klasifikovať. Naším cieľom je, aby ľudia mysleli skôr na „náš zvuk“ než na konkrétny žáner.
Keď sme začínali, chceli sme znieť podobne ako Enforcer, Jonah Quizz, Exciter a Lethal Steel s čistejším vokálom a špecifickým zvukom. Skončilo to však veľmi rýchlo keď sme chceli veci urýchliť a uvedomili sme si, že náš frontman nevie spievať tak ako by sme chceli. Niektorí členovia už predtým hrali v thrashových kapelách, takže pre nás to nebola neznáma oblasť.
Niektoré Heavy Metalové kapely hrajú poctivý, ale len obyčajný Heavy Metal s harmóniami, ktoré sú buď bežné, alebo klasicky neutrálne. Z vašej melodiky cítim dramatickosť a temné chvenie. Chceli ste temnotu do vašej hudby dostať zámerne?
Určite, temné vibrácie, ktoré spomínaš, sú často úmyselné, pretože nechceme hrať obyčajné „heavy metalové“ riffy, ktoré znejú povznášajúco, a tým prirodzene zblúdia k dramatickejším a epickým zvukom. Prichádzajú prirodzene ako vedľajší produkt, chceme byť odlišní od iných kapiel, ktoré kopírujú celé žánre a kapely.
V skladbe Slumbering Death ste použili zvláštne harmónie, trochu mi pripomínajú stredovýchodný až arabský typ melodiky. Vnímaš to podobne, alebo sa mi len marí? Sú pre vás harmónie, ich charakter a estetika dôležité? Rozmýšľaš niekedy nad tým aký typ harmónie použiť, alebo to jednoducho vystrelí samo?
Súhlasíme a arabský typ melódie, ktorý spomínaš, je pre nás dôležitý vďaka jeho mystickému zvuku. Prišlo to od nás, že sme chceli nielen brutálny zvuk, ale aj niečo s väčšou hĺbkou.
V prípade "Slumbering Death" melódie dobre zapadajú do textov o starom bohovi.
Dôležitý je súdržný pocit počas celej skladby.
Vonku máte zatiaľ dvojskladbové demo. Si spokojný so smerom, ktorý ste si určili? Je hudba zaznamenaná na tomto nosiči tým, čím chcete byť charakteristickí? Chcete vašu hudbu posúvať ďalej, hľadať ďalšie obzory, experimentovať, alebo sa budete držať tohto prúdu? Myslíš, že v Heavy Metale je možné napredovať veľkými krokmi?
Demo skladby boli v tom čase správne a stále sú. S novými skladbami, ktoré vyjdú niekedy v budúcnosti, sme posunuli náš zvuk ďalej a natiahli ho do mnohých smerov, dokonca vrátane niektorých čistých gitarových častí.
Bathory a Hellhammer urobili v 80-tych rokoch minulého storočia veľký krok vpred. V tom čase sa všetkým nepáčili, ale teraz sa na nich pozerajú ako na tých, ktorí pripravili pôdu pre extrémny metal. Vždy sa dá spraviť ďalší krok, ale kapely, ktoré ho spravia, nie sú počas svojho času vždy tak oceňované.
Mohol by si rozobrať text oboch skladieb na deme? Čím všetkým sa nechávate inšpirovať pri písaní textov?
Slumbering Death je o starom božstve Cthulhu, ktoré je vyvolané prostredníctvom starovekých chorálov. Chceli sme popísať náš pohľad na neho a rozprávať príbeh o jeho besnení na Zemi.
Burn the Sky sa zaoberá obetnými obradmi a končí vyvolávaním bytosti večného plameňa.
Texty týchto skladieb sú priamočiarejšie v porovnaní s novšími skladbami.
Hľadáme inšpiráciu vo všetkom, ale sme fascinovaní okultizmom a mytológiou. Niektoré texty sú viac premyslené, niektoré menej. Podľa toho aký obsah vyžaduje hudba.
Vašimi primárnymi témami pre texty sú okultizmus a mytológia. Orientujete sa v týchto dvoch smeroch na všeobecné témy, alebo vás fascinujú určité smery a ktoré konkrétne?
Inšpiráciu berieme zo všetkého v každodennom živote ako to robia mnohé kapely. Z kníh, filmov, príbehov a niekedy aj z obrazov.
Témy, ktoré spomínaš, sú najviac prítomné v našich skladbách, pretože najlepšie súzvučia s našim typom hudby a je zábavou písať ich.
Ako je to s inšpiráciou pre písanie hudby? Vychádza všetko len v skúšobni pri jamovaní, alebo hľadáte obzory aj v zákutí temnoty, záhad, navštevujete nejaké čudné miesta, či sa necháte uniesť nejakými druhmi drog, alebo alkoholu? Vznikla niektorá z dvoch skladieb (alebo obe), ktoré máte vonku, za zvláštnych okolností?
Často píšeme vlastné riffy mimo skúšok sami pre seba, ale nacvičujeme a dopĺňame skladby spolu v skúšobni. Riffy prichádzajú a odchádzajú za mnohých okolností, ale nie sú písané počas žiadnych zvláštnych okolností, aspoň nie úmyselne. Inšpirácia pochádza od mnohých kapiel, ktoré počúvame, pokiaľ cítime, že sú to dobré riffy.
Máš k vašej hudbe špeciálny vzťah z hľadiska čo pre teba znamená? Niektoré kapely môžu postupovať strojovo a jednoducho len píšu skladby aby vytvorili ďalší album, dokonca niektoré kapely, alebo hudobníci neradi počúvajú svoje vlastné skladby. Ako vnímaš svoje skladby?
Každá skladba, ktorú sme vytvorili, pre nás znamená niečo zvláštne, inak by sme ju nestvorili. Ak sa nám nepáči, zahodíme ju, alebo ju meníme dokiaľ sa nám nepáči.
Veľa kapiel píše skladby hlavne pre iných ľudí a takéto vynútené skladby nikdy nebudú dobré. Týmto spôsobom začneš nenávidieť vlastnú hudbu a predávať kvôli prachom.
Momentálne je celkom slušný rozmach Heavy Metalu, aj keď také, aké to bolo v 80tych rokoch, to už asi nikdy nebude. Najväčšie HM kapely pomaly končia, alebo ich existencia bude čoskoro na konci, keďže sú to už zväčša 60tnici, alebo aj viac. Čo si myslíš, že bude s týmto žánrom keď tu už nebudú Iron Maiden, Judas Priest, King Diamond, Manowar, Accept? Myslíš, že niektoré mladšie kapely dokážu zastať ich pozície?
Mladšie kapely nemôžu nahradiť staršie kapely, môžu si vybudovať len svoje vlastné miesto. Pre novšie kapely je ťažšie aby sa stali veľkými, pretože ľudia stále uctievajú staré kapely (aj keď už pred rokmi vyhasli). Ľudia v skutočnosti nepočúvajú nové skladby starých kapiel. Ako príklad si zoberme Metallica, ktorá prežila po "St. Anger". To dokazuje ako veľmi sa spoliehajú na svoju predchádzajúcu prácu. Ľudia majú radi koncepciu a myšlienku starších kapiel viac než samotná kapela.
Veľký Heavy Metalový boom je v týchto rokoch práve vo Švédsku na čele s Enforcer, Ghost, Ram, či Trial. Ako vnímaš celú túto scénu? Ktoré z týchto kapiel sú pre teba najvýznamnejšie? Ako sa špeciálne pozeráš na Ghost, ktorí sa stali už tak známymi?
Enforcer bude vždy kapelou, na ktorú sa dá pozerať, rovnako ako Antichrist, Insane, Vampire, In Solitude, Portrait atď.
Na Ghost máme rôzne názory.
Je to skvelý koncept s ktorým začali, ale šli tak ďaleko od jadra, že sa v tomto procese stali niečím iným. Zmenili sa skôr na značku (brand) než na kapelu (band).
Ktorý Heavy Metalový album máš najradšej povedzme za posledných 20 rokov? Myslíš že diela, ktoré vydávajú najväčšie ikony žánru, dosahujú stále kvalitu tých z 80tych rokov?
Niektoré materiály môžu byť rovnako dobré, ale v mnohých prípadoch nikdy nebudú tak prelomové ako vtedy. Vezmime si ako príklad Satan, ich „Cruel Magic“ z roku 2018 je často lepší než ich „Court in the Act“ 1983. Sú skutočným príkladom staršej kapely, ktorá stále robí skvelú hudbu a ostáva verná svojmu pôvodnému zvuku a duchu.
Existuje toľko nahrávok, z ktorých si môžete vybrať, ale tu sú niektoré obľúbené albumy od každého člena.
Robin: Morbus Chron - Sweven, Enforcer - Death by Fire,
Eric: Ghost - Infestissumam, Tribulation - Down Below
Felix: In Solitude - Sister, Vampire - Cimmerian Shade
Aron: Enforcer - From Beyond, Antichrist - Sinful Birth
Ok, to by bolo z mojej strany všetko, ďakujem za zaujímavé interview, pozdravujem do Švédska a prajem veľa kreativity a síl do ďalšieho obdobia.
Vďaka, že ste urobili náš prvý fanzinový rozhovor a za také skvelé otázky sme poctení! Viac hudby od nás príde v budúcnosti. ZÚRIVÉ NÁSILIE.
https://commandoswe.bandcamp.com/
Robin 7.3.2019 Mortuary
Zdravím do tábora Commando. Názov je úderný a ortodoxný, prečo ste si vybrali tento názov a čo pre vás symbolizuje? Tiež musím vzdať hold pre logo, podľa mňa je dosť originálne, nekopíruje vyslovene črty nejakého iného. Kto je autorom?
Dlho sme hľadali názov pre kapelu a inšpirovali sme sa okrem iného skladbou od Ramones. Chceli sme priamočiare meno s nejakou silou, päsť do tváre a myslíme si, že sme našli to správne. Pre nás je dôležité, aby sa slovo asociovalo s kapelou a prinútili sme ľudí, aby o nás premýšľali, keď to počujú.
Autorom loga ako aj obalu dema je úžasný Joel Sundin z Entrench.
Tiež vaša hudba je zaujímavým spôsobom originálna, samozrejme nie v zmysle, že niečo podobné tu ešte nik nehral, no pocit a atmosféra, ktoré z hudby vyprchávajú, sú podľa mňa kľúčové. Chceli ste hrať klasický Heavy Metal hneď od začiatku? Hrali ste niekedy aj iné Metalové žánre?
Predtým nás označovali ako speed, thrash a heavy metal, ale nesnažíme sa nejak klasifikovať. Naším cieľom je, aby ľudia mysleli skôr na „náš zvuk“ než na konkrétny žáner.
Keď sme začínali, chceli sme znieť podobne ako Enforcer, Jonah Quizz, Exciter a Lethal Steel s čistejším vokálom a špecifickým zvukom. Skončilo to však veľmi rýchlo keď sme chceli veci urýchliť a uvedomili sme si, že náš frontman nevie spievať tak ako by sme chceli. Niektorí členovia už predtým hrali v thrashových kapelách, takže pre nás to nebola neznáma oblasť.
Niektoré Heavy Metalové kapely hrajú poctivý, ale len obyčajný Heavy Metal s harmóniami, ktoré sú buď bežné, alebo klasicky neutrálne. Z vašej melodiky cítim dramatickosť a temné chvenie. Chceli ste temnotu do vašej hudby dostať zámerne?
Určite, temné vibrácie, ktoré spomínaš, sú často úmyselné, pretože nechceme hrať obyčajné „heavy metalové“ riffy, ktoré znejú povznášajúco, a tým prirodzene zblúdia k dramatickejším a epickým zvukom. Prichádzajú prirodzene ako vedľajší produkt, chceme byť odlišní od iných kapiel, ktoré kopírujú celé žánre a kapely.
V skladbe Slumbering Death ste použili zvláštne harmónie, trochu mi pripomínajú stredovýchodný až arabský typ melodiky. Vnímaš to podobne, alebo sa mi len marí? Sú pre vás harmónie, ich charakter a estetika dôležité? Rozmýšľaš niekedy nad tým aký typ harmónie použiť, alebo to jednoducho vystrelí samo?
Súhlasíme a arabský typ melódie, ktorý spomínaš, je pre nás dôležitý vďaka jeho mystickému zvuku. Prišlo to od nás, že sme chceli nielen brutálny zvuk, ale aj niečo s väčšou hĺbkou.
V prípade "Slumbering Death" melódie dobre zapadajú do textov o starom bohovi.
Dôležitý je súdržný pocit počas celej skladby.
Vonku máte zatiaľ dvojskladbové demo. Si spokojný so smerom, ktorý ste si určili? Je hudba zaznamenaná na tomto nosiči tým, čím chcete byť charakteristickí? Chcete vašu hudbu posúvať ďalej, hľadať ďalšie obzory, experimentovať, alebo sa budete držať tohto prúdu? Myslíš, že v Heavy Metale je možné napredovať veľkými krokmi?
Demo skladby boli v tom čase správne a stále sú. S novými skladbami, ktoré vyjdú niekedy v budúcnosti, sme posunuli náš zvuk ďalej a natiahli ho do mnohých smerov, dokonca vrátane niektorých čistých gitarových častí.
Bathory a Hellhammer urobili v 80-tych rokoch minulého storočia veľký krok vpred. V tom čase sa všetkým nepáčili, ale teraz sa na nich pozerajú ako na tých, ktorí pripravili pôdu pre extrémny metal. Vždy sa dá spraviť ďalší krok, ale kapely, ktoré ho spravia, nie sú počas svojho času vždy tak oceňované.
Mohol by si rozobrať text oboch skladieb na deme? Čím všetkým sa nechávate inšpirovať pri písaní textov?
Slumbering Death je o starom božstve Cthulhu, ktoré je vyvolané prostredníctvom starovekých chorálov. Chceli sme popísať náš pohľad na neho a rozprávať príbeh o jeho besnení na Zemi.
Burn the Sky sa zaoberá obetnými obradmi a končí vyvolávaním bytosti večného plameňa.
Texty týchto skladieb sú priamočiarejšie v porovnaní s novšími skladbami.
Hľadáme inšpiráciu vo všetkom, ale sme fascinovaní okultizmom a mytológiou. Niektoré texty sú viac premyslené, niektoré menej. Podľa toho aký obsah vyžaduje hudba.
Vašimi primárnymi témami pre texty sú okultizmus a mytológia. Orientujete sa v týchto dvoch smeroch na všeobecné témy, alebo vás fascinujú určité smery a ktoré konkrétne?
Inšpiráciu berieme zo všetkého v každodennom živote ako to robia mnohé kapely. Z kníh, filmov, príbehov a niekedy aj z obrazov.
Témy, ktoré spomínaš, sú najviac prítomné v našich skladbách, pretože najlepšie súzvučia s našim typom hudby a je zábavou písať ich.
Ako je to s inšpiráciou pre písanie hudby? Vychádza všetko len v skúšobni pri jamovaní, alebo hľadáte obzory aj v zákutí temnoty, záhad, navštevujete nejaké čudné miesta, či sa necháte uniesť nejakými druhmi drog, alebo alkoholu? Vznikla niektorá z dvoch skladieb (alebo obe), ktoré máte vonku, za zvláštnych okolností?
Často píšeme vlastné riffy mimo skúšok sami pre seba, ale nacvičujeme a dopĺňame skladby spolu v skúšobni. Riffy prichádzajú a odchádzajú za mnohých okolností, ale nie sú písané počas žiadnych zvláštnych okolností, aspoň nie úmyselne. Inšpirácia pochádza od mnohých kapiel, ktoré počúvame, pokiaľ cítime, že sú to dobré riffy.
Máš k vašej hudbe špeciálny vzťah z hľadiska čo pre teba znamená? Niektoré kapely môžu postupovať strojovo a jednoducho len píšu skladby aby vytvorili ďalší album, dokonca niektoré kapely, alebo hudobníci neradi počúvajú svoje vlastné skladby. Ako vnímaš svoje skladby?
Každá skladba, ktorú sme vytvorili, pre nás znamená niečo zvláštne, inak by sme ju nestvorili. Ak sa nám nepáči, zahodíme ju, alebo ju meníme dokiaľ sa nám nepáči.
Veľa kapiel píše skladby hlavne pre iných ľudí a takéto vynútené skladby nikdy nebudú dobré. Týmto spôsobom začneš nenávidieť vlastnú hudbu a predávať kvôli prachom.
Momentálne je celkom slušný rozmach Heavy Metalu, aj keď také, aké to bolo v 80tych rokoch, to už asi nikdy nebude. Najväčšie HM kapely pomaly končia, alebo ich existencia bude čoskoro na konci, keďže sú to už zväčša 60tnici, alebo aj viac. Čo si myslíš, že bude s týmto žánrom keď tu už nebudú Iron Maiden, Judas Priest, King Diamond, Manowar, Accept? Myslíš, že niektoré mladšie kapely dokážu zastať ich pozície?
Mladšie kapely nemôžu nahradiť staršie kapely, môžu si vybudovať len svoje vlastné miesto. Pre novšie kapely je ťažšie aby sa stali veľkými, pretože ľudia stále uctievajú staré kapely (aj keď už pred rokmi vyhasli). Ľudia v skutočnosti nepočúvajú nové skladby starých kapiel. Ako príklad si zoberme Metallica, ktorá prežila po "St. Anger". To dokazuje ako veľmi sa spoliehajú na svoju predchádzajúcu prácu. Ľudia majú radi koncepciu a myšlienku starších kapiel viac než samotná kapela.
Veľký Heavy Metalový boom je v týchto rokoch práve vo Švédsku na čele s Enforcer, Ghost, Ram, či Trial. Ako vnímaš celú túto scénu? Ktoré z týchto kapiel sú pre teba najvýznamnejšie? Ako sa špeciálne pozeráš na Ghost, ktorí sa stali už tak známymi?
Enforcer bude vždy kapelou, na ktorú sa dá pozerať, rovnako ako Antichrist, Insane, Vampire, In Solitude, Portrait atď.
Na Ghost máme rôzne názory.
Je to skvelý koncept s ktorým začali, ale šli tak ďaleko od jadra, že sa v tomto procese stali niečím iným. Zmenili sa skôr na značku (brand) než na kapelu (band).
Ktorý Heavy Metalový album máš najradšej povedzme za posledných 20 rokov? Myslíš že diela, ktoré vydávajú najväčšie ikony žánru, dosahujú stále kvalitu tých z 80tych rokov?
Niektoré materiály môžu byť rovnako dobré, ale v mnohých prípadoch nikdy nebudú tak prelomové ako vtedy. Vezmime si ako príklad Satan, ich „Cruel Magic“ z roku 2018 je často lepší než ich „Court in the Act“ 1983. Sú skutočným príkladom staršej kapely, ktorá stále robí skvelú hudbu a ostáva verná svojmu pôvodnému zvuku a duchu.
Existuje toľko nahrávok, z ktorých si môžete vybrať, ale tu sú niektoré obľúbené albumy od každého člena.
Robin: Morbus Chron - Sweven, Enforcer - Death by Fire,
Eric: Ghost - Infestissumam, Tribulation - Down Below
Felix: In Solitude - Sister, Vampire - Cimmerian Shade
Aron: Enforcer - From Beyond, Antichrist - Sinful Birth
Ok, to by bolo z mojej strany všetko, ďakujem za zaujímavé interview, pozdravujem do Švédska a prajem veľa kreativity a síl do ďalšieho obdobia.
Vďaka, že ste urobili náš prvý fanzinový rozhovor a za také skvelé otázky sme poctení! Viac hudby od nás príde v budúcnosti. ZÚRIVÉ NÁSILIE.
https://commandoswe.bandcamp.com/
Robin 7.3.2019 Mortuary
interview
Driemajúca smrť
[English]