„Vždy odpouštějme svým nepřátelům, nic je nedokáže víc rozzuřit.“ Oscar Wilde
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
interview
Určite ste to už zažili, napr. poznáte nejakú kapelu po mene, viete že existuje no nikdy ste sa k nej z nejakého dôvodu nedostali. No raz príde chvíľa keď si vypočujete niečo z ich tvorby a už si len môžete hlavu búchať o stenu. U mňa sa to napr. stalo s domácou kapelou CONCUBIA NOCTE prostredníctvom najnovšieho splitu s Aeon Winds. Bol som milo prekvapený ich prístupom k hudbe samotnej, tá priam sama tečie do uší ako horský studený potok. Nehrajú síce surový a brutálny Black Metal, ich spôsob je viac sofistikovanejší a inteligentnejší, ale samozrejme stále je tu priestor pre agresivitu aj mystiku. Možno ste na tom podobne ako ja a kapelu spoznáte až týmto rozhovorom, preto sa skúste poobzerať aj po ich debute „Sekerou Peruna a kladivom Thora“. Všetko ostatné sa ale už dozviete z úst Nocturnala.

Zdravím, asi najzaujímavejším faktom pri väčšine kapiel je, za akých okolností a prečo sa dala dokopy. Niekedy ide čisto o náhodu, inokedy o zábavu a v ďalšom prípade môže ísť o serióznu snahu vytvoriť niečo fakt zaujímavé. Takže ako to bolo s CONCUBIA NOCTE?
Zdravím. Myslím, že motivácia bola podobná ako u väčšiny black metalových skupín. Okrem hudobného vyjadrenia mi išlo aj o podporu slovenského pagan blacku. Schválne som preto v textoch zachoval slovenský jazyk a použil motívy Albína Brunovského, ktorého umelecká tvorba je zo slovenských výtvarníkov môjmu oku i srdcu najbližšia.



Hráte Black Metal, presnejšie Pagan. Čím sa podľa teba vyznačuje tento špecifický žáner od klasického Black Metalu ak by sa ťa to spýtal laik? Myslíš, že je tam menej negatívnych vibrácii a menej agresivity?
Jednoznačne tematikou, ale aj niektorými hudobnými postupmi. Na poli textov ide primárne o európsky predkresťanský polyteizmus alebo mytológiu či hodnoty s tým súvisiace. Nie je to pravidlom, ale na poli hudby by som povedal, že pagan nebýva až tak disharmonický ako klasický black. Majestátnosť a epickosť sa tu používa častejšie a častokrát sú prítomné aj folklórne nástroje. Dá sa povedať, že je o dosť „romantickejší“ než klasický surový black, ktorý to tiahne viac k nihilizmu a deštrukcii. Vždy mi napadne pekná paralela s Nietzscheho troma prerodmi duše. V prvej fáze je človek „ťavou“, kedy nesie ťarchu tradície, v druhej fáze sa z nej snaží vymaniť ako „lev“, ničí jej okovy a v tretej fáze tvorí novú tradíciu ako „dieťa“. Myslím, že klasický black je skôr 2. fázou. Levom alebo kladivom (napríklad Gorgoroth – Destroyer, or About How to Philosophise With the Hammer), ktoré ide proti modernizmu našej doby, zatiaľ čo v pagane máme už konkrétnejší hodnotový systém. Ten vnímam teda ako 3. fázu. To je častokrát aj vec, ktorá je pagan blacku vytýkaná, že predostiera príliš konkrétne hodnotové systémy, ktoré sa môžu stať ďalšími okovami. Ja osobne nezastávam tento názor, keďže v Concubii som sa miesto teistického polyteizmu skôr zaujímal o význam za obrazmi bohov. Nešlo mi o diferenciu medzi „dobrom“ a „zlom“ ako to rado robí kresťanstvo, skôr o istú jednotu atribútov života ako takého. Šlo mi o hodnoty skryté za obrazmi, než klaňanie sa pred modlami, čo je podľa mňa absolútne nekompatibilné s blackom ako takým. Nemám rád túto tendenciu v pohanstve, myslím, že by malo stáť mimo týchto pojmov. Žiaľ v posledných rokoch sa nám z paganu stáva nové kresťanstvo, kedy ľudia vnímajú a velebia len spomínané modly a ich obrazy, než význam za nimi či medzi nimi. Každopádne môžem konštatovať, že táto tendencia je už momentálne skôr na poli pagan metalu než pagan blacku, ktorého vlna je už dávno preč. Mám pocit, že kapely, ktoré hrali pagan black buď zanikli alebo sa presunuli k „jemnejšiemu“ žánru a to konkrétne spomínanému pagan metalu.

Existujete 11 rokov a za tú dobu ste vydali základné demo „Z Najhlbšej noci“, plnohodnotný debut „Sekerou Peruna a kladivom Thora“ a EP „Vlčou krvou“. Keď sa pozrieš na váš úplný začiatok, čo sa vlastne zmenilo od začiatku? Aké boli ideály a myšlienky na začiatku a aké sú dnes? A ako s hudbou? Nazval by si váš vývoj prirodzeným?
Osobne si myslím, že som toho mohol vydať za takú dobu viac. Dôvodom zrejme bude, že som pracoval aj na iných hudobných projektoch alebo výpomoci spriateleným kapelám či Tryzne. To však nemení nič na fakte, že tieto tri materiály mám stále veľmi rád a považujem ich za moju neoddeliteľnú súčasť, aj keď momentálne sa už niekoľko rokov venujem skôr klasickému blacku než paganu.
Teraz sa vyjadrím skôr k vtedajšej situácii v slovenskej black metalovej scéne, keďže to úzko súviselo s ľuďmi, ktorí okolo roku 2008 aktívne tvorili. Ideály na začiatku boli také, aké sú obyčajne na začiatkoch: naivné. V prvom rade sme mali snahu zjednotiť slovenskú blackovú scénu, keďže sme usudzovali, že ak je nás tu päť a pol, tak by sme to mohli dať dohromady. To s odstupom času považujem za naivné, pretože black je žáner ega. Myslím si, že niečo ako jednota na tomto poli môže fungovať len krátkodobo alebo fungovať nemôže.
Vývoj myslenia jednotlivca za istý časový úsek by jednoznačne mal byť prirodzený. Myslím, že by bolo veľmi smutné povedať, že som ten istý človek ako pred 10 rokmi. Tak isto aj v hudbe. Demo boli počiatky, debut bolo pre mňa vyvrcholenie daného obdobia a split považujem za epilóg, kedy som chcel Concubii dať suverénnejší šat – produkciu. Celé to vnímam ako veľmi organickú genézu, kedy sme nadobudli skúsenosti, ako veci robiť a samozrejme ako ich nerobiť. A stále sa máme ešte veľa čo učiť.


Väčšina ľudí si vás určite pamätá hlavne z debutu „Sekerou Peruna a kladivom Thora“, ako tento počin dopadol? Vieš ho zhodnotiť, akú má pozíciu na Slovensku všeobecne? Napr. ja osobne som vaše meno registroval len tak z diaľky, zatiaľ čo napr. taký Hromovlad žiaril snáď všade...
Myslím si, že toto úzko súvisí s minimálne troma vecami. Prvou z nich je to, že niektoré relevantné skupiny začali skôr než ostatné. Na Slovensku v tej dobe – koniec 90. – vzniklo pár BM skupín, ale nemyslím si, že by pochopili black v jeho celistvosti (black nie je len o hraní muziky narozdiel od ostatných metalových žánrov). Nepovažujem ich teda za relevantné. Za relevantné beriem napr. taký Algor a Immortal Hammer (neskôr Hromovlad). Postupom času tieto kapely získali pozornosť. Odolen z Karpathie raz veľmi trefne konštatoval, že „za 10 rokov sa z akejkoľvek slovenskej metalovej skupiny u nás stáva kult“. To je trochu nadnesené, ale má to kus pravdy v sebe. Ľudia si nové zoskupenia všimnú až s odstupom mesiacov alebo niekedy aj rokov.
Druhou vecou bola skutočnosť, že taký Hromovlad koncertoval kde kade. Niekedy aj tam, kde radšej nemusel (grindové či deathové akcie a podobne). Avšak koncerty sú najlepšie promo pre kapelu, to je fakt. Nám však nešlo o to sa producírovať na pódiách. Robili sme vždy underground a aj keď ponuky boli, tak koncerty za Concubiu sme neriešili. Koncertovanie pre mňa totiž znamená, že sa publikum sústreďuje viac na „messengera“ než „message“. Preto sa mi aj veľmi páči filozofia kapiel, ktorých členovia sú na koncertoch zahalení.
No a tretia vec je, že sme vtedy vydávali v kanadskom vydavateľstve Morbid Winter, takže ono v podstate promo alebo distribúcia v Európe nebola bohvieaká. Ale label to bol dobrý a bol som rád, že sme boli vydaní u neho, podobne ako kapely Sig:Ar:Tyr, Csejthe, Grimoire, Falls of Rauros alebo Saltus. Jedna kritika bola však zaujímavá, dotyčný povedal, že keby tento album vyšiel tak o 10 rokov skôr, mohol mať oveľa väčší ohlas. S tým úplne súhlasím, keďže v 2008, keď sme vydávali svoj debut, tak pagan black bol už na značnom ústupe.
A ohlasy som počul hlavne pozitívne. Občas som sa stretol aj s nejakou negatívnou kritikou, ale to je úplné bežná vec. A v podstate mi nepovedala nič, čo by som sám už o tomto albume nevedel. Každopádne ju beriem, mám radšej kritickejšie recenzie, kde dá recenzent pádne argumenty na svoju kritiku. Ale vo väčšine prípadov sa album ľuďom páčil a to ma tešilo a teší.


Dnes sa vaše meno spája hlavne so splitom „Poslední vlci“ kde sa objavili aj dve vaše staršie skladby Vlčou krvou a Močiare. Prečo ste sa ich rozhodli zaradiť? Ostatné dve skladby sú novinkami, ktoré by teoreticky mohli určovať budúci smer, ako si spokojný so splitom?
Som s ním spokojný, ale nie som z neho úplne nadšený. Dôvod je ten, že na Slovensku nemáme zvukárov, ktorí by rozumeli blacku. Myslím, že jediný kto to dokázal bol Carpath (exSlavigrom, exWarmarch, terajší Skon a Evil, (po novom Skaza). Bohužiaľ kvôli časovému vyťaženiu už zvukárinu nerobí. Skúsenosti má s tým ešte Igric, uvidíme, že či sa do toho oprie na plno, keďže to bol vždy jeho sen. Podobnú situáciu konfrontoval aj Adramelech z Inferna. Po pokeci s ním ho úplne chápem, prečo sa vykašľal na domáce štúdiá a išiel s kapelou do švédskeho Necromorbusu, čo považujem za top štúdio. Jedna vec je totiž mať zložený kvalitný hudobný materiál, druhá vec je ho správne nahrať a tretia je ho správne zmixovať a zmastrovať. Zatiaľ teda hľadám vhodné štúdio na nahratie a ďalšie materiály budú na mix a master s najväčšiou pravdepodobnosťou dodané niekomu zo zahraničia.
A prerobil som ich preto, lebo som týmto dvom skladbám chcel dať nový šat (a vlastne aj
S Posledným Lúčom Slnka“, keďže ide o prerábku z debutu Karpathie). Ak nejaký nový smer bude, tak pôjde maximálne o jeden ďalší album a po ňom Concubia končí.

S akými reakciami si sa na váš split materiál stretol? Prišli nejaké reakcie aj zo zahraničia?
Jednu spomínal Švajčiar Asgard Hass, že má vyjsť. Na Slovensku boli 3, čaká sa na 4. v Dagonovom tlačenom zine „Unholy Pagan Fire“ a ešte by mali vyjsť ďalšie dve. Plus v Čechách boli 3. Na Concubiu boli pozitívne reakcie, Aeonu vytkli, že mohli dodať viac blackových skladieb. V podstate podobná kritika, ako ste písali vy vo vašej recke na Necrosphere, za ktorú ďakujeme. 

Slovenská Black Metalová scéna je dosť špecifická, v 90tych rokoch tu bolo doslova pár kapiel, ktoré prevalcoval hlavne Death Metal a dnes je tu situácia podľa mňa omnoho lepšia. Vidíš to podobne? Myslíš, že dnešná slovenská Black Metalová scéna je doteraz najsilnejšia v histórii? Ktoré kapely by si rád vyzdvihol?
Myslím, že čo sa nás týka, tak by som vyzdvihol všetky blackové (ale aj deathové) skupiny z našej kompilačky: Slovak Metal Compilation (apropo všetky albumy na našom bandcampe až na nový split CN/AW sa dajú stiahnuť zadarmo, stačí dať cenu nulu). Osobne je pre mňa top slovenského blacku album Ancestral Volkhves: Perun do Vas! Kde by som vytkol len grafiku. Momentálne sa snažím nájsť label, ktorý by urobil reprint tohto albumu s novou grafikou, keďže ruský label Ancestralov sa po vydaní vykašľal totálne na všetko a neurobil v podstate žiadne promo. Nehovoriac o tom, že sa tento album ani nedal od neho zakúpiť, keďže ani neodpovedal na maily.
Čo sa slovenského deathu týka, tak nemyslím si zas, že by to bola až taká výhra. Príde mi to trochu nostalgické a nadnesené, keď sa o ňom rozpráva. Faktom zostáva, že slovenská deathová scéna fungovala a deathových kapiel tu bolo požehnane, žiaľ tie veľmi dobré nik von nepretlačil a myslím, že tie najkvalitnejšie zapadli prachom alebo proste premárnili šancu. Veľká škoda je starých
Depresy, Amorbital (ten síce vyšiel u Francúzov, ale moc pozornosti mu venovanej nebolo), Apoplexy, Dehydrated, Dissonance a isto pár iných. Myslím, že tieto kapely mali značný potenciál nielen na rodnej pôde, ale aj v zahraničí. Škoda. Každopádne z historického hľadiska máš úplnú pravdu. Za Tryznu sme aj napísali takú menšiu biografiu slovenského blacku. Nešlo nám však o súpis všetkých slovenských blackových skupín, čo sa tu mihli, skôr tých, čo považujeme za najpodstatnejšie, resp. najrelevantnejšie (a vyhli sme sa fúziam blacku s inými subžánrami metalu). Čo sa teda 90. rokov týka, tak áno, deathu bolo podstatne viac. Z blacku sme tu mali 2 skupiny: Nemrael, čo by som poriadne blackom ani nenazýval a Mystic Death. Ku koncu 90. rokov začínajú kapely ako Algor, Mean Geimhridh, Crimen Exceptum, The Cryptosy, prípadne iné. Vtedy sa ten black trochu nakopol, avšak tieto kapely dlho nevydržali, asi až na Algor.
A či je najsilnejšia? To je mne zaťažko hodnotiť. Mne sa zdala silnejšia v rokoch 2006-2012 než dnes. Možno je to aj nostalgia. Osobne som však očakával, že po týchto rokoch pribudne viac relevantnejších skupín. Väčšina z nich však zanikla. Z tých, čo ešte fungujú považujem za relevantné tieto: Ancestral Volkhves (nie som si však istý, či sú ešte aktívni), Death Karma a Cult of Fire (aj keď ide o československé projekty, materiál však tvorí Slovák), Algor, Temnohor, Aeon Winds (ktorí pripravujú nový album a z toho, čo som zatiaľ počul v skúšobni, to vyzerá na značnú kvalitu, hádam to niečim nedomrvia), black/deathový Infer a Goatcraft (ktorý má aj pomerne veľký zahraničný label: Iron Bonehead), Porenut a Skaza (po starom Evil). Toľko asi ku kapelám.

Klasická otázka z mojej strany, v Čechách je, čo sa týka Black Metalu, situácia úplne iná, či už sa to týka starého Black Metalu, Pagan, alebo modernej tváre žánru. Vo všetkých týchto odvetviach existujú viaceré kvalitné kapely a hlavne v tom starom ranku sú legendy, ktoré sú vzormi aj pre mnohé veľké zahraničné kapely. Prečo to tak na Slovensku nie je a ani nikdy nebolo? Myslíš, že sa to môže niekedy zmeniť?
Ikony českej blackovej scény myslím komentovať netreba, to sú jasné kulty, všetka česť. Avšak nemyslím si, že momentálne je na tom Česká republika až tak dobre ako píšeš. Myslím si, že aktuálne z paganu stojí za spomenutie maximálne tak Cales a Panychida. Z blacku jednoznačne Inferno a ich posledný album – Omniabscence Filled By His Greatness a samozrejme československý Cult of Fire a Death Karma a zaujímavý bol aj posledný album Silvy Nigry. Tým pre mňa osobne terajšia česká blacková scéna končí. Avšak máš úplnú pravdu, že situácia tam bola a je oveľa lepšia. Dôvod je podľa mňa ten, že rocková a neskôr metalová muzika v ČR mala oveľa silnejšie zastúpenie (aj počas socializmu) než u nás. A hlavne mali oveľa väčšiu podporu poslucháčov. A tu by som u nás hľadal teda kameň úrazu. Podľa mňa tá zmena súvisí práve s touto skutočnosťou. Byť trošku kritickejší voči tomu, čo sa vlastne poslucháčovi na Slovensku ponúka. A teraz nebudem hovoriť konkrétne len o blacku. Tu sa môžeme baviť celkovo o metale na Slovensku, keďže v oboch prípadoch som počul pomerne rovnaké „problémy“. Tu by som odpovedal skôr za Tryznu, čiže za mňa a aj Odolena v súvislosti so skúsenosťami, ktoré sme nadobudli počas robenia nášho minilabelu. Myslím, že to treba vnímať tak, že okrem umeleckého (estetického) aspektu, kapela a promotér koncertu niečo ponúkajú poslucháčom. Keď sa na to pozrieme z tohto uhlu, tak fňukanie kapiel a promotérov, že niekto nekúpi CD alebo nepríde na koncert je asi ako keď prídem na voľný trh s mojim novým produktom a začnem obviňovať ľudí, že ho nekupujú. Nonsens. Tu by som teda identifikoval zopár vecí, ktoré by sme u nás mali jednoznačne vylepšiť.
V prvom bode je nutné hovoriť o tom najpodstatnejšom a teda o kapelách. O talente je zbytočne niečo písať, buď ho človek má alebo nie. Bodka. Je však relevantné písať o tom, kde slovenské metalové kapely robia zásadné chyby, keďže metal je žáner veľmi veľmi kritický.

Dovolil by som si teda podotknúť:

a) Neflákať grafiku albumov.
b) Mať optimálnu hudobnú produkciu (Tu samozrejme nehovorím o čistote zvuku, to by bolo v prípade blacku, thrashu, či deathu trochu zvláštne. Hovorím tu o správnej, to znamená relevantnej produkcii v danom žánri.).
c) Opatrne s fotkami a klipmi.
d) Dvakrát zvážiť ako sa chovať na pódiu a nekoncertovať všade.
e) Keď už chcete robiť texty a spievať po anglicky, naučte sa tento jazyk.


V druhom bode tu potrebujeme kvalitných organizátorov koncertov a teda kvalitné koncerty. Často počúvam ako si organizátori sťažujú, že im nechodia ľudia na koncert, nuž možno potenciálne publikum dostatočne neinformovali či nepresvedčili.

Tu by som teda povedal:

a) Keď nemám rozpočet na zaplatenie priestorov, cesťákov a aspoň minimálneho občerstvenia pre kapely, nerobím koncert (Nie, že potom organizátor povie kapele alebo kapelám niečo ako: „Neprišlo mi dostatočne veľa ľudí na to, aby som vám ten cesťák dal“. Čo je podľa môjho osobného názoru vrcholná drzosť. A áno stávalo sa to a stáva pomerne často.).
b) Keď vyberám nezaujímavé kapely, nefňukám, že mi prišlo málo ľudí.
c) Keď nemám kvalitné priestory, nerobím koncert.
d) Keď som lenivý robiť dobré promo, nefňukám, že mi prišlo málo ľudí (Pamätám si na koncert v galérii Duna v Bratislave v roku 2004, keď prišla stará Negura Bunget. Bolo nás tam asi 15 a Hupogrammos za mnou po koncerte prišiel s otázkou: „Máte na Slovensku metalovú scénu?“, stretli sme sa po 10 rokoch v Banskej Bystrici v roku 2014 na koncerte Dordeduhu a spomínal, že si ten koncert pamätá, a že keď si v tamojšom bare po koncerte chceli dať pivo, tak ich vyhodili lebo pán vedúci musel zatvárať, takže takto nie).
e) Keď nemám kvalitného zvukára, nerobím koncert.
f) Keď si neviem zohnať aspoň normálnu grafiku na promo poster, nefňukám, že mi prišlo málo ľudí.

Takto sa koncerty robiť nemajú a takto sa koncerty robiť majú:
Prague Death Mass. A pre tých, čo nevedia, tento plagát robil tento Slovák. Nehovorím, že je nutné to potiahnuť až tak ďaleko ako PDM, ale pokiaľ organizátori neposkytnú poslucháčom kvalitu, tak ich koncerty za prvé poslucháči nepodporia a za druhé tu bude absentovať veľmi dôležitý prvok organickej a kvalitnej hudobnej scény.

V treťom bode: absencia kvalitného metalového labelu alebo ľudí, ktorí by vedeli pretlačiť schopné slovenské kapely do zahraničia. Myslím si, že keď sa nám z nášho minilabelu Tryzna podarilo zoskupiť pomerne veľké zahraničné kapely ako Taake, Troll, Horna, Setherial... na spoločný projekt: tribute Emperoru, verím, že je tu X iných schopných ľudí, čo by dokázali omnoho väčšie kúsky (než len nejaký tribute). Keďže som vždy hovoril a veril, že na Slovensku potenciál je, chýba tu však vzájomná spolupráca a trochu odosobnenia sa voči pretláčaniu toho „svojho“. Skôr zamakať za to „naše“. Podobne ako sme sa to snažili robiť my v Tryzne s výpomocou aj iným slovenským kapelám. Z labelov u nás beriem tak akurát Hexencave, v ktorom Mysticus vydáva nielen kvalitnú slovenskú blackovú produkciu, ale aj zahraničnú, všetka česť!

A v štvrtom bode potrebujeme nejaké schopné webové médium, ktoré by o týchto veciach informovalo. Konkrétne nejaký na úrovni zastrešujúci slovenský metalový webzine (
www.metal.sk?). Po tom ako Mortem zanikol je pre mňa Necrosphere najrelevantnejším, avšak myslím si, že na to, aby metal ako taký na Slovensku mohol optimálne fungovať, potrebuje nejaké kvalitné webové médium, ktoré by zastrešilo nielen black, či death, ale celý slovenský metal. Na Slovensku máme totiž podľa môjho názoru prevažne metalové webziny, ktoré obyčajne informujú o veciach čo si vieme za pár sekúnd vygoogliť (česť pár výnimkám). A myslím si, že venujú málo priestoru domácej metalovej scéne (a zdôrazňujem metalovej, nie coreovej).

Podľa mňa to chce jeden poriadny webzine, ktorý by mohol ponúkať:

a) Rôzne podsekcie pre jednotlivé subžánre metalu.
b) Novinky (pokojne aj zo sveta).
c) Recenzie primárne slovenských kapiel a sekundárne
zahraničných, ktoré ale stoja za spomenutie, keďže tých metalových kapiel je dnes neúrekom.
d) Reporty z koncertov a info o pripravovaných koncertoch u nás, či v blízkosti Slovenska.
e) Možnosť pre slovenské kapely registrovať sa do interného zoznamu, kde by mohli robiť updaty informácií ohľadom svojej skupiny, podobne ako je Metal-Archives.com. Tým by sme docielili prístup k čerstvým informáciám o jednotlivých slovenských skupinách, ktoré by boli k dispozícii pre domácich fanúšikov.
f) Možnosť komentárov k jednotlivým recenziám albumov alebo profilov kapiel, prípadne nejaké fórum na vyjadrenie vlastného názoru.
g) E-shop albumov zaregistrovaných domácich kapiel ako forma distribúcie, kedy by peniaze z predaja išli priamo kapele.
h) Prepojenie na ďalšie relevantné veci ako video-rozhovory, linky, podcasty, atď.

A všetky tieto veci pekne zjednotené na jednom mieste a na jednej stránke. Viem, že niečo takéto by nebolo jednoduché urobiť (naprogramovať a manažovať) a nehovorím, že je nutné mať obsiahnuté všetky body, ale niečo obdobné tu nutne potrebujeme.

Myslím si, že keby sa tieto 4 body podarilo naplniť, mohol by sa u nás urobiť základný kameň kvalitnej metalovej scény. Potom je to podľa môjho skromného názoru len otázka času.


Na akej hudbe si vyrastal keď si s Metalovou hudbou začínal a ako sa časom menil tvoj vkus? Máš široký záber hudby, alebo sa orientuješ len na určité žánre? Ako sa pozeráš všeobecne na dnešnú Metalovú scénu do ktorej spadajú aj rôzne trendové Nu Metalové záležitosti, alebo rôzne experimenty?
Vyrastal som na rôznych rockových kapelách, ktoré mal odjakživa rád môj otec. K metalu som sa dostal v pätnástich (ťahám na 32). Chvílu som počúval takú „všehochuť“ a po tom ako som počul staré Dimmu a „In the Nightside Eclipse“ od Emperoru počúvam výhradne len black až doteraz. Aj keď sa priznám, že poslednými rokmi už menej lebo terajšia blacková tvorba mi nič nehovorí. Rád sa vraciam do 90. rokov. Moja srdcovka je Kvist a stará Gehenna. Potom Taake, Tartaros, starý Covenant, staré Dimmu, starý Ulver, či iné, ale mám rád aj mladšiu ukrajinskú scénu. Veci ako: Hate Forest, či Nokturnal Mortum, Astrofaes, starý Drudkh a z ruskej som mal vždy rád starý Ashen Light či Walknut.
Čo sa tejto svetovej metalovej scény vo všeobecnosti týka, myslím si, že stratila smer a pointu. Okrem toho, že sa metal stal komerčným a totálne planým, nemá už textovo skoro žiadnu výpovednú hodnotu. Je to hudba pre hudbu. Kedysi metal aj o niečom vypovedal, momentálne mám pocit, že ide „len“ o hudobný atribút. Texty sú priemerné až podpriemerné, prežuvané a muzika je chabým odrazom vrcholu 90. rokov. V tomto agrometalovom období mám pocit, že sa metal dostáva na úroveň popu aj v zmysle takého mixovania. Vokál je dominantný, hudba hrá druhé husle. Black mi v tomto príde iný. Stále má charakter „večného návratu“. Aj keď je v ňom dosť priemernosti (občas aj
absurdnosti), má tendenciu vracať sa k počiatkom a snažiť sa tieto počiatky vylepšiť. Stačí si všimnúť rôzne vlny. V období, keď sa satanic už skomerčnil (okolo konca 90.), prišla reakcia pagan black vlny, tá sa neskôr sama vyčerpala a presunula do pagan metalu, reakciou na to prišlo „osvieženie“ s vlnou chaos gnostického satanizmu, teraz by som skôr povedal, že BM ide do „okultného blacku“ alebo „necro black/deathu“. Vždy, keď jedna vlna odchádza, príde ďalšia, ktorá to chce „prečistiť“ alebo „navrátiť“ k podstate. To som u iných subžánrov metalu nebadal.
Čo sa experimentov týka, nie som ich fanúšik na poli blacku, ale v metale, nedbám. Prečo nie. Myslím si však, že do black metalu nejaká „progresivita“ alebo „avantgarda“ absolútne nepatrí. Ide o to, že tí, čo niečo obdobné v blacku robia, si myslia, že sa v blacku nedá už byť originálny a tak musia robiť rôzne zbastardelé fúzie, ktoré sú voči tomuto žánru totálne kontradiktívne. Primárne ideologicky (témy, ktorým sa zvyknú venovať) a sekundárne hudobne, keďže black bol a je žáner (ultra) konzervatívny. Problém ale týchto „vrcholných umelcov“, ktorí chcú robiť veľké experimenty a spájať pomerne nespojiteľné, nie je ani tak v ich myslení (pár zahraničným kapelám sa to v minulosti podarilo – Ved Buens Ende, Solefald, či nedávne albumy Deathspell Omega a Blut Aus Nord), ale skôr v ich hudobných schopnostiach. Resp. v ich nedostatku. Na ich adresu zvyknem ironicky podotknúť: „Som vrcholný black metalový progresívne avantgardný umelec, nedokážem zahrať ani jeden žáner korektne, ale rád vám spojím aspoň tri.“ Pre mňa títo ľudia sú ako Nietzscheho koncepcia resentimentu, nedokážu poňať black taký aký je a vyjadriť sa v rámci jeho stanovených mantinelov, tak sa ho snažia zmeniť na svoj obraz. Osobne si myslím, že väčšina z nich ani black nemá rada, páči sa im len jeho hudobná forma. Primiešavajú do neho úplne out of context prvky, aby vo väčšine prípadov zatienili svoju neschopnosť vyjadriť sa v rámci pravidiel tohto žánru. Prípadne, aby manifestovali svoju vnútornú averziu voči konzervatívnej náture blacku. Apropo, to, čo robia, vôbec nie je jednoduché robiť dobre a tak isto nie je jednoduché správne pochopiť atribúty blacku a vyjadriť sa v jeho ustálenej forme. Osobne si myslím, že to je oveľa zložitejšie než do blacku pchať to, čo tam nepatrí a tváriť sa ako vrcholný avantgardný umelec, ktorému do ruky chýba akúrat tak raw bezkofeinové latte s jemným bouqetom vanilky.

Pred koncom by som sa rád spýtal na ďalší chod a smerovanie CONCUBIA NOCTE, viem že ste porozliezaní v mnohých kapelách a projektoch.
Čo sa Concubie týka, tak s najväčšiou pravdepodobnosťou ju ukončujem. Ešte sa však dohadujeme, že pod akou hlavičkou pôjde von jeden album, na ktorom pracujeme už nejakú dobu. Malo by ísť o jednu z týchto našich starších skupín, takže buď Karpathia alebo Concubia. Všetko sa uvidí budúci rok. A paralelne pracujem na albume môjho nového projektu. Dúfam, že kompozične bude hotový budúci rok, aj keď nechcem ešte nič uponáhľať, keďže pravdepodobne pôjde o môj posledný album.
V Tryzne sme pred pár mesiacmi nahodili albumy blackových a deathových slovenských interpretov na bandcamp. Išlo o tie, ktoré sme buď vydali, alebo sme týmto spôsobom chceli distribuovať. Všetko samozrejme so súhlasom autorov. Následne sme kontaktovali všetky kapely z tributu Emperoru a informovali ich o tom, že je tento tribute po vypredaní (z našej strany), voľne stiahnuteľný. Začala sa pomerne masová distribúcia. Behom dvoch týždňov bolo cez 1000 stiahnutí, väčšinou spomínaný tribute, ale aj ostatné veci na našom bandcampe. Týmto spôsobom sme spropagovali aj zvyšné slovenské kapely na stránke. Čo sa budúcnosti týka, za pár mesiacov pribudne EP kapely, kde figuruje Igric, ktorý robí muziku a Svarthen, ktorý je na vokáloch. Tento projekt sa bude volať „Distant Shapes“ a Tryzna dá k dispozícii jeho 4 skladby, ktoré sú už dokončené, čaká sa len na vydanie CD v Poľsku. Následne chalani musia dokončiť zvyšné songy a budú hľadať label na vydanie full-lengthu. Pôjde o projekt v duchu starej Katatonie. Mne osobne pripomína Katatoniu v období albumu „Brave Murder Day“. Myslím, že nič obdobné sme tu na Slovensku nemali, možno až na Carpathov Skon, ktorý ma tiež miernu príchuť spomínaného albumu. Určite je sa na čo tešiť, stačí sledovať náš
facebook alebo bandcamp. Zatiaľ si môžu poslucháči vypočuť promo skladbu.

Ok, to by bolo odo mňa všetko, hlavne sa chcem poďakovať za zodpovedanie mojich otázok a CONCUBIA NOCTE želám ešte zaujímavé dni do budúcna, takže ak máš ešte nejaké slovo na záver, alebo by si rád spomenul niečo na čo som sa nespýtal, máš priestor, ešte raz vďaka!
V prvom rade ďakujem pekne za priestor vo vašom zine a perfektne koncipované otázky. Držím vám palce do budúcnosti. Robte to, čo robíte, robíte to dobre. Trochu som sa rozpísal, hádam to niektorí čitatelia dotiahli až sem. Keďže toto je posledný rozhovor čo s Concubiou robím, rád by som sa poďakoval všetkým, ktorí podporili či už Tryznu, Concubiu, Karpathiu alebo iné kapely od kolegov z poctivého slovenského undergroundu! Ďakujeme! Sláva vám!





www.facebook.com/concubia/






Nocturnal                                                    
1.8.2016 Mortuary
 
Poslední Vlci