„Jedna ženská vidí často dál, než pět mužských s dalekohledem.“ Jan Werich
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Myslím, že fínsku obludu CORPSESSED netreba bližšie predstavovať, každý kto sa zaujíma o temný Death Metal, sa už musel s týmto menom stretnúť. Jediný post, ktorý sa zmenil oproti debutu je basovka kde M. Pöllä vystriedal Tuomas Kulmala, predtým okrem iných pôsobiaci napr. v Lie In Ruins. Na novinke "Impetus of Death" trochu vynovili zvuk aby bol údernejší a súdržnejší. Fínsko bolo vždy zárukou netradičnej melodiky, prístupu, nečakaných zmien tempa a CORPSESSED v ničom nezaostávajú, práve naopak, prinášajú čerstvú porciu mŕtvolnej dávky, ktorá v žilách urobí svoju morbídnu prácu. Každá skladba dokáže účinne a neodvratne dolámať vaše hnáty presne takým spôsobom ako sa to robilo v 90tych rokoch. Na otázky odpovedal Matti Mäkelä (guit, backing vox).


Od debutu ubehli už 4 roky. V čom sa zmenili vaše texty? Sú stále rovnako lovecraftické?
MM: Lovecraftické dedičstvo bude vždy v pozadí našich textov - alebo aspoň tých, ktoré píšem ja (tento krát písali texty 4 rôzni členovia), skôr v aspekte kozmického pohľadu na svet s obskúrnym jazykom.
Zatiaľ čo predchádzajúci album "Abysmal Thresholds" mal priame odkazy, na novom albume "Impetus of Death" nie sú žiadne. Všetky príbehy, ktoré sa v skladbách odvíjajú, majú rôzne témy, niektoré skôr odrážajú naše vlastné myšlienky a skúsenosti zahalené v obskúrnejšom, metaforickejšom, alebo fantastickom kontexte. Niektoré príbehy sú o čistom eskapizme a iné sú pokusy o zobrazenie udalostí zažitých v snoch atď.
Lovecraft je však autorom, ktorý ma najviac ovplyvnil a inšpiroval v mojom živote, takže v istom zmysle vždy zostane v textoch, ktoré píšem.



Obal druhého albumu má originálny námet so zlovestnou atmosférou. Čo vyjadruje daný tvor?
MM: Umelecké dielo namaľoval švédsky umelec / hudobník Mattias Frisk a je to len jeho vízia - vychádzal z demo skladieb albumu, ktoré sme mu dali vypočuť aby z nich načerpal inšpiráciu. Tvor je zberač, ktorý nesie mŕtvych na chrbte, potulujúc sa nekonečnými pláňami prachu. Nechajme to bez akýchkoľvek ďalších vysvetlení a nech si každý nájde svoje vlastné významy v malých detailoch diela, tak ako to autor sám zamýšľal.
Zdá sa, že obal tiež radikálne rozdelil názory ľudí, buď ho obdivujú, alebo ním opovrhujú, čo je v poriadku.


Človek prespí za život približne 20 až 25 rokov. Myslíš že by sa dal tento čas využiť aj na niečo produktívne ako napr. skladanie hudby? Niektorí vedci vymysleli svoje vynálezy počas spánku.
MM: Vo svojich snoch počujem hudbu, ale snažiť sa ju zahrať v bdelom stave je väčšinou nemožné. Fragmenty snov však pretrvávajú a z času na čas sa pokúšaš znova zachytiť časť pocitu, alebo podstaty skladby, ktorú si počul vo vlastnom sne, niekedy dokonca aj melódie. Úryvky z nich skončia v mojich skladbách a hranie hudby bolo pre mňa vždy nejakým "vysielaním", dotýkajúc sa toho pôvodného nápadu, ktorý počuješ niekde hlboko vo svojej hlave.
Čo sa týka textov, je trochu jednoduchšie písať o veciach z tvojich snov, pretože rozprávanie týchto skúseností slovami nemusí byť presné, na rozdiel od hudby, a môže byť viac beztvaré.


Počas spánku sa v mozgu vypína centrum pohybu aby sa človek v noci nemetal a nerozprával v posteli. Niekedy však nastane porucha, človek sa prebudí, ale centrum pohybu sa nezapne, vtedy vzniká spánková paralýza. Síce je to desivý stav, ale horšie by bolo keby mozog už nedokázal zapnúť pohybové centrum. Človek by navždy zostal nehybne ležať pri plnom vedomí. Myslíš že by to bol dobrý námet na text?
MM: Zažil som spánkovú paralýzu, čo bol jeden z najstrašnejších zážitkov v mojom živote. Toto sa stalo len raz počas obdobia pred niekoľkými rokmi, keď som sa nerozumne zahrával s duchovným svetom a čarodejníctvom... Je to dlhý príbeh a rozprávanie o tom by ma mohlo vykresliť ako blázna a tiež si uvedomujem, že všetko z tohto príbehu možno vysvetliť pomocou psychológie, vedy a traumy. Fakt, že čím väčšie množstvo sily venuješ týmto udalostiam / konceptom, tým sú pre teba silnejšie a reálnejšie, ale nič z tohto nezmenší to, aká to bola pre mňa hrozná skúsenosť. Každopádne, keďže si sa spýtal, tu to máš...

Prízrak (nenazval by som ho duchom, ale skôr niečím démonickejším, ako mi to neskôr potvrdila čarodejnica) sa zablokoval (prízrak bol určite ženský) vo mne na dlhší čas po nerozumnej seanse, keď som sa snažil komunikovať s duchovným svetom, a najzábavnejšie na tom bolo, že sa to odohralo práve počas Halloweenskej noci, kedy sa hovorí, že závoj je najtenší. Musím priznať, že spočiatku som túto skúsenosť nebral veľmi vážne, ale dopad na mňa bol trochu šokujúci a otriasol mojimi nervami. To, čo najskôr začalo obyčajnou otázkou, ktorú som položil entite hovoriacej prostredníctvom média, sa rýchlo zmenilo na TO, čo odo mňa žiadalo veci - veci, ktoré zostali nedokončené a bolo potrebné ich dokončiť.

Po seanse prízrak nikdy neodišiel a začal si vyžadovať moju pozornosť v najbližších dňoch tým, že sa najprv prejavil ako pohyblivé tiene, potom v snoch a nakoniec v stave úplnej spánkovej paralýzy. Biely, zahalený, ženský prízrak bol v pozadí môjho života a zdalo sa mi akoby ma prenasledoval mnoho rokov. Táto nerozumne vedená seansa na komunikovanie s tým otvorila kanál, ktorý mu umožnil vstúpiť do môjho života s dosť ničivými následkami.


Samotná udalosť spánkovej paralýzy bola entitou, ktorá znova ukázala svoju prítomnosť. Stalo sa to keď som bol v Jerevane / Arménsku v decembri toho istého roku. Počas jednej noci sa posteľná bielizeň začala okolo mňa sťahovať keď som ležal na posteli. Prebudil som sa zo sna, ale nedokázal som pohybovať ničím okrem svojich očí. Niečo začalo prenikať do miestnosti a okolo seba som počul detský smiech. Prízrak začal pomaly kvapkať cez strop (neviem to lepšie opísať) a vznášal sa nado mnou rozprávajúc, alebo kričiac na mňa. Tiež si spomínam, že keď som sa pozrel na otvorené dvere po mojej ľavej strane, pripomínali mi čierny monolit, alebo vstup do priepasti, ktorá do seba nasávala všetok vzduch a všetko okolo mňa bolo chaotické, dusivé a hrozné.

Nakoniec sa mi podarilo dostať z tohto stavu obyčajnou silou vôle a všetko zmizlo. Opäť som získal kontrolu nad svojim telom, ale zostal som otrasený v zmätenom stave.

Aby som príbeh ukončil, neskôr v živote som sa dokázal striasť tohto ducha po ďalších stretnutiach, ale to je iný príbeh (a viac súvisí s mojou druhou kapelou Tyranny a albumom "Aeons in Tectonic Interment"), ktorý by som mohol rozpovedať niekde inde.

Takže bola by to dobrá téma pre texty? Do pekla áno, aj som sa snažil napísať celý príbeh vhodným spôsobom celé roky - a nakoniec sa prejaví v niektorom projekte, zatiaľ som sa ešte nerozhodol. Malé časti už možno sem tam nájsť.


Aby človek dokázal snívať, potrebuje telo vyprodukovať špeciálnu chemickú látku DMT. Samozrejme existuje aj v syntetickej podobe ako droga vyvolávajúca halucinácie. Myslíš že môže byť niečo pravdy na tom, že človek za triezveho stavu vidí len malú časť reality a práve halucinogény môžu otvoriť brány vnímania celej, oveľa širšej reality?
MM: Presne toto si myslím. Sme obmedzení našimi piatimi zmyslami a svet dokážeme vnímať iba v troch dimenziách. V skutočnosti vďaka vede vieme, že existuje viac dimenzií a svet je oveľa zvláštnejší a zložitejší než ho vôbec dokážeme vnímať. Veľa (alebo väčšina) zostáva mimo toho, čo môžeme dokonca zažiť. Halucinogény môžu otvoriť niektoré z týchto portálov, ale v mnohých prípadoch ti môžu ukázať iba nižší astrál - Otvoria ti oči, aby si zistil, že je toho viac, ale veľa spektra vynecháva.

To, čo vidíme, sú len tiene skutočného sveta, akoby to nazval Platón. Ľudia majú oveľa viac schopností než si skutočne uvedomujeme. Niekedy sú potrebné určité strhujúce skúsenosti aby si získal nové reflexie a perspektívy. Prebúdzanie je zvyčajne bolestivé a mätúce.


Myslíš že sny, alebo halucinácie sú len nezmyselnými, náhodnými obrazmi, alebo vychádzajú z hlbokých priepastí podvedomia, prípadne ešte ďalej, z iných svetov?
MM: Ako kedy. Je ľahké sa stratiť vo vlastnom podvedomí a len sa diviť nad záhrobnými vidinami a živými obrazmi bez toho, aby si z nich získal hlbší zmysel... podobne ako je to so všetkým v tomto živote. Potom áno, môže to byť len nezmysel.
Nie každý LSD, hubový, alebo DMT trip musí byť moment osvietenia. Alebo človek, ktorý tvrdo zneužívania psychedeliká, tiež nemusí byť nič viac než len narkoman, namiesto proroka plného múdrosti.

Ale môžeš otvoriť rôzne dvere a zámky v sebe a svojej mysli tým, že sa ponoríš hlbšie do svojho podvedomia a získaš nové odhalenia o sebe. V prvom rade ide o to, že necháš veci odísť, ale potom prichádza aj kontrola namiesto pôžitku, ktorá je kľúčová.
Čo sa týka hudby a snov, počúvanie svojej intuície a podvedomia sú pre mňa kľúčovými prvkami pri skladaní a jedinou cestou ako ísť, pokúšať sa využiť tieto záhrobné svety (ktoré počuješ) v sebe.


Máte nejakých obľúbených okultných autorov, ktorí vás inšpirovali pri písaní textov?
MM: Naozaj nie... čítam skôr sporadicky a môže to byť čokoľvek, nič obľúbené. Neuprednostnil by som žiadneho spisovateľa, pretože texty sú písané na rôzne témy, ktoré ma zaujímajú v danom čase a môžem byť inšpirovaný naozaj všetkým.

V poslednej dobe som sa vrhol na texty Blavatskej a Steinera a snažil som sa pochopiť aspoň niektoré z ich lekcií Teozofie, Steinerovo "How to Know Higher Worlds" a koncepcia 8. sféry zo Steinerových lekcií a ako ju porovnáva s našim moderným svetom, falošný vývoj transhumanizmu a AI a jeho koncepcia Ahrimana sa mi hemžia v hlave už nejaký čas.

Jeden, ktorého by som sa mohol zmieniť, by bol Castaneda, ktorého knihy mali na mňa vplyv pred mnohými rokmi a termín "Impetus of Death" je podobný pojmu, aký sa nachádza v jeho spisoch (alebo v učení Don Juana Matusa).


Väčšina ľudí sa počas rokov mení, zmenili ste sa aj vy v niečom pokiaľ ide o váš druhý album? Aké aspekty sú pre vás najdôležitejšie z hudobného hľadiska? Myslíš, že "Impetus of Death" potrebuje určitú okolitú atmosféru aby ho poslucháč pochopil?
MM: Mnoho vecí sa vo mne zmenilo počas týchto rokov a veľa som vyrástol - alebo by som tomu aspoň chcel veriť.

Z hudobného hľadiska je však zmena jemná. Stále čerpám inšpiráciou z tých istých vecí ako na začiatku. Myšlienka aká má táto kapela byť, je stále úplne rovnaká od nášho prvého EP. Dúfam, že moje zručnosti ako skladateľa sa však rozvinuli viac, takže som schopný písať zaujímavejšie, podmanivejšie a kompaktné skladby, ktoré lepšie slúžia základným, pôvodným myšlienkam.

Každý nech si počúva hudbu ako mu to vyhovuje, ale ja - aby som skutočne pochopil album - sa snažím mať bezstarostnú myseľ a napočúvať si ho, aby som pochopil čo sa v skladbách deje. Aspoň z toho, čo som počul od viacerých ľudí, tak náš nový album "vyrástol" a po každom vypočutí odkrýva poslucháčovi nové veci, takže tam to máš.


Myslíš, že je lepšie točiť album v skúšobni než v štúdiu?
MM: Kvalitný zvuk a produkcia správneho štúdia nám pravdepodobne prinesú lepšie výsledky, ale opäť, Corpsessed mal vždy plesnivý a hnilobný štýl kvality domácich nahrávok - či už lepšie alebo horšie.

Nahrávanie hudby je jedna z vecí, ktoré sa mi páčia najviac, byť v kapele, pracovať na zvukoch a snažiť sa ho zlepšiť. Je to vášeň. Priznávam, že moje schopnosti a vybavenie v niektorých aspektoch sú stále nedostačujúce, ale pracujeme s tým, čo máme.

Tiež sa mi veľmi páči časovo neobmedzené nahrávanie kedy môžeš pracovať vlastným tempom bez toho, aby ti niekto dýchal na krk, a tiež sme si veľmi dobre vedomí aký druh zvuku potrebujeme - takže pracovať v DIY móde je od začiatku náš spôsob práce.


Ľudia majú prirodzene smrť spojenú s niečím negatívnym, ale vedel by si si predstaviť, že by ľudstvo vynašlo liek proti smrteľnosti? Bolo by to lepšie, alebo horšie?
MM: Svet bez Smrti znie ako hrozná vízia.
Smrť je silou, ktorá dáva našej existencii zmysel a časovú os, posúva nás do nových perspektív a je zdrojom sily bojovať a vytrvať.
Smrť je prirodzenou súčasťou života, mali by sme si ju vážiť, ale nie uctievať. Používajte ju ako učiteľa, ale nie ako pána.




https://www.facebook.com/Corpsessed





Matti Mäkelä 
                                          30.12.2018 Storm
 
interview
Nekonečné pláne prachu
[English]