Jedným z najväčších objavov poslednej doby na domácej scéne je určite kapela CEREMONY OF SILENCE, ktorá prednedávnom vypustila do obehu svoj debut "Oútis" a hneď u takého labelu akým je americký Willowtip Records, viac než dobrý začiatok. Svojou disonantnou, mnohovrstevnou a atmosférickou produkciou mnohých zneistili aký štýl vlastne hrajú, ale na to som sa ich priamo spýtal v nasledujúcom rozhovore. Samozrejme som sa nemohol vyhnúť ani trochu filozofickejším otázkam, pretože ich hudba aj texty k podobným úvahám priam nabádajú. Odpovedali obaja členovia, tie filozofickejšie témy si zobral Svjatogor (drums, lyrics) a hudobné zase Vilozof (guit, bass, vox). Aby mohli hrať naživo, zobrali k sebe ďalších hudobníkov, ale jadro tvoria oni dvaja. Nezabudnite, že oko Harpokrata vás sleduje, alebo presnejšie, prostredníctvom tohto oka môžte sledovať samých seba.
Zdravím. Nie je trochu paradoxom, že kapela s názvom Oslava Ticha produkuje takú hlučnú a navyše disharmonickú hudbu? Vidíš v tom nejaký hlbší zmysel?
Svjatogor: Zdravím. Ticho môžeme v širšom zmysle chápať neduálne, ako všeobsahujúce Nič, ktoré v sebe zahŕňa všetky neprejavené protiklady. Je to oslavou tohto prvotného stavu, z ktorého vyviera všetko bytie. A zároveň oslavou jeho prejavenia a opätovného zjednotenia. Celý tento akt cyklicky prebieha za pestrého súzvuku najrôznejších tónov, vždy začínajúc a končiac v tomto prapôvodnom stave.
Väčšina ľudí je prirodzene zameraná na hmotné, viditeľné veci a ani si veľmi neuvedomujú opačnú stranu ako je prázdnota, ticho, tma, chaos a neexistencia. Je to dôvod prečo ste sa rozhodli zamerať práve na tú okultnejšiu časť sveta? Myslíš že práve tam môže byť ukrytá podstata všetkého?
Svjatogor: Je pravda, že sa v mnohom zameriavame na veci bežnému vnímaniu skryté, často ponurej povahy, ale nepovedal by som, že by sme lipli na nejakom hľadení do tmy a prázdnoty. Naopak, ako v textoch tak aj v hudbe, sám vždy v tejto rozľahlej tme nachádzam svetlo a nespútanú silu.
Nedovolím si tvrdiť kde je skrytá podstata všetkého, ani nie je naším cieľom snažiť sa podobné mystériá rozumovo uchopiť. Aj keď istý ontologický koncept sa mi už podarilo naznačiť vyššie.
Black, alebo Death Metal patria k tým najextrémnejším žánrom vôbec. Myslíš že pre niektorých ľudí môžu naopak slúžiť ako istá forma meditácie?
Vilozof: Za určitých podmienok môžu. Keď porovnáš kontrastné žánrové dvojice ako napríklad Aluk Todolo a Marduk, Portal a Suffocation, odlišnosti v prístupe k tvorbe sú úplne zjavné aj keď obidve ešte spadajú do spomínaných žánrových škatúľ.
Aby počúvanie nebránilo navodeniu meditačného stavu, mala by mať hudba špecifické vlastnosti. Rytmika musí byť repetitívna, riffy musia byť vláčne, rozťahané do abstrakcie, prechody v piesňach plynulé a nerušivé, melodika limitovaná na minimum, vokál menej dominantný... Výsledok musí prispievať k navodeniu stavu, pri ktorom je jedinec schopný ponoriť sa sám do seba. Ak ťa hudba výrazne “núti” venovať jej svoju pozornosť, pri meditácii to môže rušiť. Neoznačil by som teda hudbu Ceremony of Silence za meditatívnu. Skôr je pre nás dôležité, aby poslucháč vnímal to, čo robíme všetkými svojimi zmyslami. Aby venoval pozornosť na 100 % našej hudbe a pocitu, ktorý z nej má.
Prikláňaš sa k názoru, že atmosféra dodáva hudbe dušu a robí ju charizmatickejšou?
Vilozof: Prikláňam. A dovolím si tvrdiť za nás oboch, že to je pre nás dôležitá zložka našej tvorby. Všeobecne to pre mňa bola a je vždy jedna z vecí, po ktorých som v hudbe prahol. Aj keď som načrel do žánrov mimo metalu, častokrát bola atmosféra práve to, čo rozhodlo, či ma nejaký projekt zaujal, alebo nie. Za tie roky sa to u mňa zákonite premietlo aj do spôsobu skladania riffov, zvuku, ktorý na gitare používam a pocitu, ktorý chcem a môžem hudbou sprostredkovať. Napriek tomu, že si v tvorbe CoS dosť potrpíme na tom, aby piesne mali patričnú technickú úroveň, myslím si, že tieto dve charakteristické vlastnosti sa u nás navzájom vôbec nevylučujú. Práve naopak. So zvládnutou technickou stránkou sa ti otvoria ďalšie možnosti. Vnímam potom atmosféru ako ďalšiu pridanú hodnotu, či už našej hudby, alebo hudby všeobecne.
Aký máš postoj k metafyzickému pohľadu na svet, môže byť najbližšie k pravde? Bežný človek asi ťažko uverí, že nie sme hmota, ale energia.
Svjatogor: Metafyzika siaha do oblastí, kde metódy empirickej vedy už nemajú dosah – predkladajúc tak celú paletu pohľadov na súcno a bytie ako také. V pôvodnom indoeurópskom duchovne – ktoré môžeme v širšom zmysle považovať za nám kultúrne najbližšie – je svet vnímaný ako večný a nepominuteľný, bez absolútneho počiatku či konca. Je sám o sebe sakrálny a božský, neexistuje žiadna božskosť stojaca mimo neho. Ľudské vedomie sa do tohto sveta premieta a je jeho priamou súčasťou. Na ducha a hmotu môžeme hľadieť ako na dva vzájomne sa doplňujúce stavy tej istej vesmírnej látky.
Podľa legiend mnohé civilizácie zanikli vďaka enormnému technickému vývoju, prípadne morálnemu úpadku. Myslíš, že sa to týka aj našej civilizácie? Technický rozvoj ide stále rýchlejšie dopredu a takisto počet ľudí na Zemi exponenciálne stále rýchlejšie narastá.
Svjatogor: Prikláňam sa k názoru, že naša civilizácia čelí veľkej kultúrnej, duchovnej aj ekologickej kríze. Nemyslím si ale, že jej osud je spečatený, verím v jej postupnú premenu a obnovu.
Rád by som sa spýtal na váš názor ohľadom kompozície hudby. Myslíš, že je lepšie, ak má hudobník určitú šablónu, podľa ktorej by sa mala skladba rozvíjať, alebo je lepšie nechať priestor určitej improvizácii, začleniť do nej prvok chaosu? Je pre vás dôležité, aby skladba postupne gradovala?
Vilozof: Obidva prístupy sú správne, ak vedú k cieľu. Nepotrebuješ teóriu na to, aby si písal metalovú hudbu. Aby to nebolo pochopené nesprávne, myslím tým, že nepotrebuješ uvažovať v intencií stupníc a známych akordov. Byť zviazaný tým, že toto je A mol a mám v ňom týchto osem tónov a po tomto tóne by mal nasledovať tento… To je veľmi obmedzujúce. Je dobré niekedy urobiť veci ináč. Zrod Ceremony of Silence vzišiel zo spontánnych improvizácií. Na albume sú použité aj riffy, ktoré vznikli práve tým improvizovaným spôsobom na ktorý v otázke poukazuješ. Samozrejme aj keď máš tie najlepšie riffy a pospájaš ich medzi sebou nesprávne, celý efekt je preč. Vtedy je dôležité celý chaos usporiadať, aby to vo výsledku dávalo zmysel. Avšak šablónu nikdy vopred premyslenú nemáme. Keď začneme skladať pieseň, nevieme akým spôsobom sa vyvinie. Tvarujeme ju za chodu.
Niektoré kapely tvoria priemernejšiu hudbu, ktorá má len dočasnú životnosť, zatiaľ čo iným sa darí skladať tak silné hymny, že aj po mnohých rokov na ne fans spomínajú, prekonajú tzv. skúšku času. Zamýšľal si sa niekedy nad podstatou toho ako je možné, že sa niekomu podarí zložiť tak silné kompozície? Je to len otázka náhody?
Vilozof: Ťažko povedať. Možno urobiť niečo nadčasové, čo bude patrične ocenené až neskôr? Zober si “Obscura” od GORGUTS. V roku 1998 úplný anti-album k zabehnutým postupom v žánri, a pritom ten album bol reálne nahratý už v roku 1994. Zmätené recenzie a čudesná hudba pre pár extrémnych ľudí. Dnes? Je považovaný za prvý disonantný album vôbec, úplný kult. KATAKLYSM – “Temple of Knowledge”? Totálne opozitná cesta, zhmotnený chaos hudobne, vokálne aj lyricky vďaka šialenému géniovi Sylvainovi Houdeovi, takisto patrične ocenený až roky po jeho vzniku. Sylvain v ňom nechal svoju dušu! Ako sa neskôr ukázalo, tak doslova (schizofrénia)… Dnes je KATAKLYSM už len paródiou na túto éru. K tvorbe niečoho prevratného musia byť správne okolnosti, musia sa zísť tí správni ľudia a mať tie správne schopnosti. Ak všetko klapne, tak možno… Na úplné náhody až tak neverím.
Ak si zoberieme vokálnu stránku vášho debutu "Oútis", myslím, že tam sa dá jednoznačne prikloniť k Death Metalovému žánru, ale ak si zoberieme produkciu a samotný štýl hudby, tam sa už cesty trochu rozchádzajú. Myslíš, že sa vám podarilo trafiť presný stred medzi Black a Death Metalom, alebo ste bližšie k jednému z nich?
Vilozof: Pri našej hudbe nemôže byť reč o nejakej žánrovej ortodoxnosti. Povedal by som, že sme zakotvení v death metale a z black metalu si len vyberáme vhodné prvky, čiže skôr zlatý rez ako stred, haha. Pochopiteľne, žánre pre nás nie sú až tak dôležité, ale nejakú škatuľku sme našej hudbe dať museli. Píšeme si teda blackened death metal, alebo ak chceš - death metal s prvkami black metalu.
Na margo tej produkcie - úplne kryštalickú si ju v našej hudbe neviem predstaviť. Naopak zas v nejakom zvukovom bahne by úplne zanikli všetky detaily. Je dôležité nájsť v tomto vhodný balans a myslím si, že sa nám to podarilo a s výsledkom sme spokojní.
Keď už spomínaš GORGUTS a ich "Obscura", dajú sa ešte u nich spomenúť slová ako Death Metal? Alebo je to už úplne o niečom inom?
Vilozof: Z predošlej odpovedi nepriamo vyplýva, že nie som veľký žánrový puritán a momentálne mi príde death metal ako najvhodnejšia živná pôda pre realizáciu akýchkoľvek divností. Zhodou okolností som nedávno videl jedno interview, kde sčasti toto Luc vysvetľuje. Hovorí v ňom, že hudba je proste hudba a je nesprávne riešiť delenie na hudbu klasickú, metalovú, neviem akú… Hudobná myšlienka je hudobná myšlienka a je to vecou estetiky a aranžmá, ako ju vo výsledku podáš. Rovnaká kompozícia môže fungovať buď na elektrických gitarách alebo na sláčikové kvarteto. Robí takáto reinterpretácia z rovnakej kompozície iný žáner?
To by bolo z mojej strany všetko, vďaka za super rozhovor, nech sa darí, máš posledné slová.
Vilozof: Ďakujeme za priestor a zaujímavé otázky a dík, že sa ešte stále venujete tvorbe tlačených zinov.
https://ceremonyofsilence.bandcamp.com/
Svjatogor, Vilozof 8.5.2019 Storm
Zdravím. Nie je trochu paradoxom, že kapela s názvom Oslava Ticha produkuje takú hlučnú a navyše disharmonickú hudbu? Vidíš v tom nejaký hlbší zmysel?
Svjatogor: Zdravím. Ticho môžeme v širšom zmysle chápať neduálne, ako všeobsahujúce Nič, ktoré v sebe zahŕňa všetky neprejavené protiklady. Je to oslavou tohto prvotného stavu, z ktorého vyviera všetko bytie. A zároveň oslavou jeho prejavenia a opätovného zjednotenia. Celý tento akt cyklicky prebieha za pestrého súzvuku najrôznejších tónov, vždy začínajúc a končiac v tomto prapôvodnom stave.
Väčšina ľudí je prirodzene zameraná na hmotné, viditeľné veci a ani si veľmi neuvedomujú opačnú stranu ako je prázdnota, ticho, tma, chaos a neexistencia. Je to dôvod prečo ste sa rozhodli zamerať práve na tú okultnejšiu časť sveta? Myslíš že práve tam môže byť ukrytá podstata všetkého?
Svjatogor: Je pravda, že sa v mnohom zameriavame na veci bežnému vnímaniu skryté, často ponurej povahy, ale nepovedal by som, že by sme lipli na nejakom hľadení do tmy a prázdnoty. Naopak, ako v textoch tak aj v hudbe, sám vždy v tejto rozľahlej tme nachádzam svetlo a nespútanú silu.
Nedovolím si tvrdiť kde je skrytá podstata všetkého, ani nie je naším cieľom snažiť sa podobné mystériá rozumovo uchopiť. Aj keď istý ontologický koncept sa mi už podarilo naznačiť vyššie.
Black, alebo Death Metal patria k tým najextrémnejším žánrom vôbec. Myslíš že pre niektorých ľudí môžu naopak slúžiť ako istá forma meditácie?
Vilozof: Za určitých podmienok môžu. Keď porovnáš kontrastné žánrové dvojice ako napríklad Aluk Todolo a Marduk, Portal a Suffocation, odlišnosti v prístupe k tvorbe sú úplne zjavné aj keď obidve ešte spadajú do spomínaných žánrových škatúľ.
Aby počúvanie nebránilo navodeniu meditačného stavu, mala by mať hudba špecifické vlastnosti. Rytmika musí byť repetitívna, riffy musia byť vláčne, rozťahané do abstrakcie, prechody v piesňach plynulé a nerušivé, melodika limitovaná na minimum, vokál menej dominantný... Výsledok musí prispievať k navodeniu stavu, pri ktorom je jedinec schopný ponoriť sa sám do seba. Ak ťa hudba výrazne “núti” venovať jej svoju pozornosť, pri meditácii to môže rušiť. Neoznačil by som teda hudbu Ceremony of Silence za meditatívnu. Skôr je pre nás dôležité, aby poslucháč vnímal to, čo robíme všetkými svojimi zmyslami. Aby venoval pozornosť na 100 % našej hudbe a pocitu, ktorý z nej má.
Prikláňaš sa k názoru, že atmosféra dodáva hudbe dušu a robí ju charizmatickejšou?
Vilozof: Prikláňam. A dovolím si tvrdiť za nás oboch, že to je pre nás dôležitá zložka našej tvorby. Všeobecne to pre mňa bola a je vždy jedna z vecí, po ktorých som v hudbe prahol. Aj keď som načrel do žánrov mimo metalu, častokrát bola atmosféra práve to, čo rozhodlo, či ma nejaký projekt zaujal, alebo nie. Za tie roky sa to u mňa zákonite premietlo aj do spôsobu skladania riffov, zvuku, ktorý na gitare používam a pocitu, ktorý chcem a môžem hudbou sprostredkovať. Napriek tomu, že si v tvorbe CoS dosť potrpíme na tom, aby piesne mali patričnú technickú úroveň, myslím si, že tieto dve charakteristické vlastnosti sa u nás navzájom vôbec nevylučujú. Práve naopak. So zvládnutou technickou stránkou sa ti otvoria ďalšie možnosti. Vnímam potom atmosféru ako ďalšiu pridanú hodnotu, či už našej hudby, alebo hudby všeobecne.
Aký máš postoj k metafyzickému pohľadu na svet, môže byť najbližšie k pravde? Bežný človek asi ťažko uverí, že nie sme hmota, ale energia.
Svjatogor: Metafyzika siaha do oblastí, kde metódy empirickej vedy už nemajú dosah – predkladajúc tak celú paletu pohľadov na súcno a bytie ako také. V pôvodnom indoeurópskom duchovne – ktoré môžeme v širšom zmysle považovať za nám kultúrne najbližšie – je svet vnímaný ako večný a nepominuteľný, bez absolútneho počiatku či konca. Je sám o sebe sakrálny a božský, neexistuje žiadna božskosť stojaca mimo neho. Ľudské vedomie sa do tohto sveta premieta a je jeho priamou súčasťou. Na ducha a hmotu môžeme hľadieť ako na dva vzájomne sa doplňujúce stavy tej istej vesmírnej látky.
Podľa legiend mnohé civilizácie zanikli vďaka enormnému technickému vývoju, prípadne morálnemu úpadku. Myslíš, že sa to týka aj našej civilizácie? Technický rozvoj ide stále rýchlejšie dopredu a takisto počet ľudí na Zemi exponenciálne stále rýchlejšie narastá.
Svjatogor: Prikláňam sa k názoru, že naša civilizácia čelí veľkej kultúrnej, duchovnej aj ekologickej kríze. Nemyslím si ale, že jej osud je spečatený, verím v jej postupnú premenu a obnovu.
Rád by som sa spýtal na váš názor ohľadom kompozície hudby. Myslíš, že je lepšie, ak má hudobník určitú šablónu, podľa ktorej by sa mala skladba rozvíjať, alebo je lepšie nechať priestor určitej improvizácii, začleniť do nej prvok chaosu? Je pre vás dôležité, aby skladba postupne gradovala?
Vilozof: Obidva prístupy sú správne, ak vedú k cieľu. Nepotrebuješ teóriu na to, aby si písal metalovú hudbu. Aby to nebolo pochopené nesprávne, myslím tým, že nepotrebuješ uvažovať v intencií stupníc a známych akordov. Byť zviazaný tým, že toto je A mol a mám v ňom týchto osem tónov a po tomto tóne by mal nasledovať tento… To je veľmi obmedzujúce. Je dobré niekedy urobiť veci ináč. Zrod Ceremony of Silence vzišiel zo spontánnych improvizácií. Na albume sú použité aj riffy, ktoré vznikli práve tým improvizovaným spôsobom na ktorý v otázke poukazuješ. Samozrejme aj keď máš tie najlepšie riffy a pospájaš ich medzi sebou nesprávne, celý efekt je preč. Vtedy je dôležité celý chaos usporiadať, aby to vo výsledku dávalo zmysel. Avšak šablónu nikdy vopred premyslenú nemáme. Keď začneme skladať pieseň, nevieme akým spôsobom sa vyvinie. Tvarujeme ju za chodu.
Niektoré kapely tvoria priemernejšiu hudbu, ktorá má len dočasnú životnosť, zatiaľ čo iným sa darí skladať tak silné hymny, že aj po mnohých rokov na ne fans spomínajú, prekonajú tzv. skúšku času. Zamýšľal si sa niekedy nad podstatou toho ako je možné, že sa niekomu podarí zložiť tak silné kompozície? Je to len otázka náhody?
Vilozof: Ťažko povedať. Možno urobiť niečo nadčasové, čo bude patrične ocenené až neskôr? Zober si “Obscura” od GORGUTS. V roku 1998 úplný anti-album k zabehnutým postupom v žánri, a pritom ten album bol reálne nahratý už v roku 1994. Zmätené recenzie a čudesná hudba pre pár extrémnych ľudí. Dnes? Je považovaný za prvý disonantný album vôbec, úplný kult. KATAKLYSM – “Temple of Knowledge”? Totálne opozitná cesta, zhmotnený chaos hudobne, vokálne aj lyricky vďaka šialenému géniovi Sylvainovi Houdeovi, takisto patrične ocenený až roky po jeho vzniku. Sylvain v ňom nechal svoju dušu! Ako sa neskôr ukázalo, tak doslova (schizofrénia)… Dnes je KATAKLYSM už len paródiou na túto éru. K tvorbe niečoho prevratného musia byť správne okolnosti, musia sa zísť tí správni ľudia a mať tie správne schopnosti. Ak všetko klapne, tak možno… Na úplné náhody až tak neverím.
Ak si zoberieme vokálnu stránku vášho debutu "Oútis", myslím, že tam sa dá jednoznačne prikloniť k Death Metalovému žánru, ale ak si zoberieme produkciu a samotný štýl hudby, tam sa už cesty trochu rozchádzajú. Myslíš, že sa vám podarilo trafiť presný stred medzi Black a Death Metalom, alebo ste bližšie k jednému z nich?
Vilozof: Pri našej hudbe nemôže byť reč o nejakej žánrovej ortodoxnosti. Povedal by som, že sme zakotvení v death metale a z black metalu si len vyberáme vhodné prvky, čiže skôr zlatý rez ako stred, haha. Pochopiteľne, žánre pre nás nie sú až tak dôležité, ale nejakú škatuľku sme našej hudbe dať museli. Píšeme si teda blackened death metal, alebo ak chceš - death metal s prvkami black metalu.
Na margo tej produkcie - úplne kryštalickú si ju v našej hudbe neviem predstaviť. Naopak zas v nejakom zvukovom bahne by úplne zanikli všetky detaily. Je dôležité nájsť v tomto vhodný balans a myslím si, že sa nám to podarilo a s výsledkom sme spokojní.
Keď už spomínaš GORGUTS a ich "Obscura", dajú sa ešte u nich spomenúť slová ako Death Metal? Alebo je to už úplne o niečom inom?
Vilozof: Z predošlej odpovedi nepriamo vyplýva, že nie som veľký žánrový puritán a momentálne mi príde death metal ako najvhodnejšia živná pôda pre realizáciu akýchkoľvek divností. Zhodou okolností som nedávno videl jedno interview, kde sčasti toto Luc vysvetľuje. Hovorí v ňom, že hudba je proste hudba a je nesprávne riešiť delenie na hudbu klasickú, metalovú, neviem akú… Hudobná myšlienka je hudobná myšlienka a je to vecou estetiky a aranžmá, ako ju vo výsledku podáš. Rovnaká kompozícia môže fungovať buď na elektrických gitarách alebo na sláčikové kvarteto. Robí takáto reinterpretácia z rovnakej kompozície iný žáner?
To by bolo z mojej strany všetko, vďaka za super rozhovor, nech sa darí, máš posledné slová.
Vilozof: Ďakujeme za priestor a zaujímavé otázky a dík, že sa ešte stále venujete tvorbe tlačených zinov.
https://ceremonyofsilence.bandcamp.com/
Svjatogor, Vilozof 8.5.2019 Storm
interview
Do obskúrneho svetla
