Ak by sme sa mali baviť o momentálne jednom z najsilnejších britských Death Metalových zoskupení, tak popri Memoriam určite hrajú hlavný prím CRUCIAMENTUM. S týmto menom ste sa už určite stretli, pokiaľ sledujete našu stránku a ste naladení na okruh kapiel, ktorým sa už dlhodobo venujeme. Samozrejme chlapi nehrajú len obyčajný rytmický Death Metal starej školy, obohacujú ho o strašidelné, temné a morbídne zložky a čerpajú inšpiráciu od majstrov ako Incantation, Dead Congregation, Immolation, alebo Morbid Angel. Samozrejme nejde o kopírku uvedených kapiel, len chcem približne nasmerovať z akých prúdov ich kalné toky tečú. Do určitej miery by sa dali prirovnať aj ku kolegom Grave Miasma s ktorými mali v minulosti späté korene vďaka dvom bývalým členom. Momentálne ale majú títo majstri stabilnú zostavu vďaka ktorej nahrali debut „Charnel Passages“ z roku 2015, ale aj najnovšie EP „Paradise Envenomed“ z 2017. Zvrátenosť, ťažkosť, masívnosť, zlovestná atmosféra, to je pár prívlastkov, ktoré určite túto kapelu dostatočne charakterizujú. Bolo nám cťou vyspovedať jedného z členov CRUCIAMENTUM a to konkrétne D.L. (vox, guit), takže sa začítajte do jeho myšlienok.
Čo pre teba znamená meno CRUCIAMENTUM už od začiatku, taktiež logo, má to pre Teba hlbší význam, alebo je to jednoducho len meno hodiace sa pre obskúrnu Death Metalovú kapelu?
D.L .: V začiatkoch neboli témy našich textov tak rozvinuté ako teraz, a viac sa zameriavali na antikresťanské témy a stredovekú inkvizíciu. Cruciamentum (čo znamená v Latinčine "mučenie", alebo "trápenie") bol teda vhodný názov pre témy ako vo svojom význame, tak aj výberom používania archaického jazyka. Avšak teraz, keď kapela pokročila v osobnejšom smere, je názov stále vhodný pre témy a hudbu, a to ako vo svojom zmysle, tak vo svojom tajomnom znení. Pokiaľ ide o logo - myslím si, že logo je jednou z najdôležitejších častí identity kapely mimo hudby, to naše je okamžite rozpoznateľné a nenecháva žiadne pochybnosti o tom, kým sme.
Prešli ste si už určitú cestu od roku 2007, meno vašej kapely dostalo cveng už snáď po prvom deme, dnes patríte medzi najrešpektovanejšie DM kapely, pre mnohých ste vzorom a snažia sa robiť veci podobne. Myslíš si, že váš štýl, zvuk, harmónie sú jedinečné, alebo to nevieš úplne relevantne zhodnotiť?
D.L .: Áno, myslím, že náš zvuk je jedinečný. Nebudem tvrdiť, že sme znovu vynašli koleso, ale spôsob, akým začleňujeme naše vplyvy, štruktúrujeme skladby, používame rytmiku a dynamiku, nehovoriac o osobných štýloch a textoch, sú súčasťou našej atmosféry a výrazu.
Z môjho pohľadu je dnes už doba, kedy väčšina DM kapiel sa upne na nejaký vzor a ich hudba často znie ako pocta určitej kapely, akoby už chýbala invencia, nápady a osobitosť. Potom tu máme niečo ako vlnu kopírovacích kapiel. Vaša hudba však vykazuje silnú atmosféru, hĺbku a komplexnosť, hlavne na posledných veciach, ale aj starých. Sú pre vás atmosféra, hĺbka a komplexnosť najdôležitejšie?
D.L .: Kreativita a osobné prejavy majú mimoriadny význam. Ak máme pocit, že sme vytvorili niečo jedinečné pre seba, potom sme dosiahli to, čo sme chceli urobiť, ale stalo sa, že časom sa hudba stala zložitejšou, no nepovedali sme, že nebudeme experimentovať iným smerom v určitom bode.
Hudobníka tvoriaceho a vyjadrujúceho svoje vnútro určite vždy ovplyvní mnoho iných kapiel, no inšpirácie môžu prísť aj z iných sfér. Rád by som sa dozvedel o týchto iných sférach. Kde teda možno až hľadať, sny, spánková deprivácia, nočné mory, vízie?
D.L .: Myslím si, že je dôležité aby sa nič nerobilo nasilu, všetkému treba nechať voľný priebeh keď je to potrebné. Veľká časť môjho príspevku na album "Charnel Passages" bola napísaná počas obdobia spánkovej deprivácie a nočných môr, ktoré tiež viedli až do stavu úzkosti v dobe prebudenia. To, spolu s niektorými skúsenosťami so spánkovou paralýzou a chorobou, inšpirovalo veľa toho, čo sa dostalo na album. Inšpirácia sa neobmedzuje len na tieto skúsenosti - umenie, literatúra, príroda, každodenné skúsenosti pravidelne poskytujú inšpiráciu.
Máte nejaké špeciálne rituály pri skladaní hudby, pri samotnom hraní, pred a pri nahrávaní v štúdiu, pri živých koncertoch? Myslíš, že nejaké, možno aj drobné rituály môžu prehĺbiť, ozvláštniť všetky tieto veci, alebo je dôležitá len skúsenosť?
D.L .: Zistil som, že trend "rituálu pre live show", ktorý v dnešných dňoch tak prevláda, je únavný, príliš vystatovačný a často neprirodzený. Takéto praktiky sú podľa môjho názoru osobné. Aby som však odpovedal na tvoju otázku - ak už počas písania prúdi inšpirácia, urobím niečo pre zlepšenie a udržanie nálady, ak to bude vhodné, ale pokiaľ ide o hranie naživo, najskôr sa zahrejeme na našich nástrojoch a uvoľníme peklo na pódiu. Prevedenie hudby a emocionálna reakcia, ktorú vyvoláva, sú dostatočne rituálne.
Každý kto pozná vaše práce, obaly, texty, si určite všimol, že z vašej hudby vyžaruje temnota, úzkosť, pochmúrnosť, strašidelnosť, smrť...všetky tieto témy sú obsiahnuté v riffoch, tempách, zvuku, celé to tvorí desivú koláž hlavne pre nezainteresovaného človeka. Myslíš si, že vaša hudba by sa dala označiť ako negatívna, zlá? Alebo tú zlosť len filtruješ pomocou umenia...
D.L .: To je otázka perspektívy, ale pre mňa - obe tvrdenia sú pravdivé. Vytvárame hudbu, aby sme vyjadrili deštruktívne emócie, čo vedie k tomu, čo by bolo možné označiť ako negatívna hudba. Ak pripadá nezainteresovanému poslucháčovi počúvanie ako katartická, alebo negatívna skúsenosť, je úplne otázkou perspektívy.
Z môjho pohľadu máte v tomto smere možno trochu bližšie k Black Metalovým kapelám, no aj v Death Metalovej scéne mnoho kapiel berie temnotu a šialenstvo vážnejšie, iní to berú skôr ako nevyhnutnosť, klišé, zábavu, alebo „nutné zlo“. Do akej miery beriete vážne všetky témy ako smrť, chaos a temnota vy?
D.L .: Úplne vážne. Dokonca aj vtedy, ak majú niektoré texty základ vo fikcii, alebo sa vyznačujú grotesknými extrémami, vždy je za nimi vážna koncepcia a skutočné emócie, či skúsenosti. Rovnako ako všetci ostatní, tiež mám rád radosť, ale pre mňa je myšlienka "zábavného / radostného" Death / Black Metalu úplne protichodná.
Cítite sa ako súčasť Death Metalovej scény, alebo ste skôr individualisti? Akú rolu pre vás zohráva individualizmus v rámci CRUCIAMENTUM? Ako pozeráš na Death Metalovú scénu dnes, oproti 80tym/90tym rokom?
D.L .: Existujú priatelia, ktorých sme spoznali v priebehu rokov, a kapely, s ktorými sme sa cítili byť príbuzní, ale koncept "byť súčasťou scény" naozaj nie je pre nás. Chceme dosiahnuť to, čo môžeme dosiahnuť a hrať s kapelami, ktoré sa nám naozaj páčia z dôvodu hudobných zásluh, a nie preto, že sme s nimi hrali na koncertoch, alebo festivaloch.
Pre mňa je ťažké vyjadriť naozaj objektívny názor na rozdiel scén v týchto dňoch, pretože aj keď som objavil Death Metal od polovice do konca 90. rokov, žil som na malej dedine a nezaoberal som sa inými ľuďmi ako teraz. Mám pocit, akoby internet a najmä sociálne médiá prispeli k nadmernému presýteniu a sterilizácii, teraz je tam príliš veľa ľudí, veľa ľudí s politickými agendami, príliš veľa kapiel a príliš veľa labelov. Ale má to aj pozitívnu stránku, koncerty sú častejšie a lepšie organizované, distribúcia je lepšia a je ťažšie nájsť vydania, ktoré sa znovu vydávajú!
Na obale „Engulfed In Desolation“ ste použili klasický Lovecraftský výjav. Zaujímaš sa hlbšie o diela tohto spisovateľa a vizionára? Čo si myslíš o jeho zvláštnych svetoch, bytostiach, mágii, mytológii? Myslíš si, že niektorý z Necronomiconov napísaných po jeho smrti môže byť pre praktikanta nebezpečný?
D.L .: HPL je jedným z mojich najobľúbenejších autorov beletrie, atmosféra jeho diel, detaily a mýtus, ktorý vytvoril (alebo reinterpretoval), sú skutočne veľmi zvláštne a do istej miery inšpirovali temnú, tajomnú atmosféru, ktorú sa snažíme hudobne evokovať. Pokiaľ ide o samotný Necronomicon, je to zaujímavá práca. Pokiaľ ide o jeho nebezpečenstvo - nemyslím si, že predstavuje väčšiu hrozbu než čokoľvek iného, čo je k dispozícii v nesprávnych rukách.
Na akom najzvláštnejšom mieste si sa ocitol, myslím miesto, kde si sa fakt cítil divne, pocítil si zimomriavky, možno až strach? Dalo by sa to preniesť aj na situáciu, zažil si niečo také, čo si si nevedel vysvetliť a hraničilo to s niečím nadprirodzeným?
D.L .: Nie je to niečo, čo by som teraz často robil, ale pred rokmi som bol pravidelne zapojený do prieskumu mestských oblastí, najmä opustených mentálnych ústavov. Niektoré z týchto miest mali veľmi skľučujúcu atmosféru, najmä v noci, čo bolo mimoriadne znepokojujúce. Pokiaľ ide o skúsenosti - existujú nejaké nezvyčajné veci, ktoré som zažil, ale radšej si ich nechám pre seba - v textoch Cruciamentum sa však viackrát spomínajú.
Smrť je téma, ktorá sa dotýka každého z nás. Čo pre teba tento termín znamená? Rôzne náboženstvá, alebo filozofie nahliadajú na smrť, alebo to, čo je po nej dosť rozdielne. Zaujímaš sa o thanatológiu?
D.L .: Ako si poznamenal, smrť je nevyhnutnou skutočnosťou existencie a to, ako jej čelíme, definuje náš charakter, filozofie a presvedčenia. Veľmi sa zaujímam o túto tému, od rôznych náboženských názorov až po moje skúsenosti - smrť je hnacou silou Cruciamentum.
http://cruciamentum.bandcamp.com/
D.L. 30. 5. 2018 Mortuary
Čo pre teba znamená meno CRUCIAMENTUM už od začiatku, taktiež logo, má to pre Teba hlbší význam, alebo je to jednoducho len meno hodiace sa pre obskúrnu Death Metalovú kapelu?
D.L .: V začiatkoch neboli témy našich textov tak rozvinuté ako teraz, a viac sa zameriavali na antikresťanské témy a stredovekú inkvizíciu. Cruciamentum (čo znamená v Latinčine "mučenie", alebo "trápenie") bol teda vhodný názov pre témy ako vo svojom význame, tak aj výberom používania archaického jazyka. Avšak teraz, keď kapela pokročila v osobnejšom smere, je názov stále vhodný pre témy a hudbu, a to ako vo svojom zmysle, tak vo svojom tajomnom znení. Pokiaľ ide o logo - myslím si, že logo je jednou z najdôležitejších častí identity kapely mimo hudby, to naše je okamžite rozpoznateľné a nenecháva žiadne pochybnosti o tom, kým sme.
Prešli ste si už určitú cestu od roku 2007, meno vašej kapely dostalo cveng už snáď po prvom deme, dnes patríte medzi najrešpektovanejšie DM kapely, pre mnohých ste vzorom a snažia sa robiť veci podobne. Myslíš si, že váš štýl, zvuk, harmónie sú jedinečné, alebo to nevieš úplne relevantne zhodnotiť?
D.L .: Áno, myslím, že náš zvuk je jedinečný. Nebudem tvrdiť, že sme znovu vynašli koleso, ale spôsob, akým začleňujeme naše vplyvy, štruktúrujeme skladby, používame rytmiku a dynamiku, nehovoriac o osobných štýloch a textoch, sú súčasťou našej atmosféry a výrazu.
Z môjho pohľadu je dnes už doba, kedy väčšina DM kapiel sa upne na nejaký vzor a ich hudba často znie ako pocta určitej kapely, akoby už chýbala invencia, nápady a osobitosť. Potom tu máme niečo ako vlnu kopírovacích kapiel. Vaša hudba však vykazuje silnú atmosféru, hĺbku a komplexnosť, hlavne na posledných veciach, ale aj starých. Sú pre vás atmosféra, hĺbka a komplexnosť najdôležitejšie?
D.L .: Kreativita a osobné prejavy majú mimoriadny význam. Ak máme pocit, že sme vytvorili niečo jedinečné pre seba, potom sme dosiahli to, čo sme chceli urobiť, ale stalo sa, že časom sa hudba stala zložitejšou, no nepovedali sme, že nebudeme experimentovať iným smerom v určitom bode.
Hudobníka tvoriaceho a vyjadrujúceho svoje vnútro určite vždy ovplyvní mnoho iných kapiel, no inšpirácie môžu prísť aj z iných sfér. Rád by som sa dozvedel o týchto iných sférach. Kde teda možno až hľadať, sny, spánková deprivácia, nočné mory, vízie?
D.L .: Myslím si, že je dôležité aby sa nič nerobilo nasilu, všetkému treba nechať voľný priebeh keď je to potrebné. Veľká časť môjho príspevku na album "Charnel Passages" bola napísaná počas obdobia spánkovej deprivácie a nočných môr, ktoré tiež viedli až do stavu úzkosti v dobe prebudenia. To, spolu s niektorými skúsenosťami so spánkovou paralýzou a chorobou, inšpirovalo veľa toho, čo sa dostalo na album. Inšpirácia sa neobmedzuje len na tieto skúsenosti - umenie, literatúra, príroda, každodenné skúsenosti pravidelne poskytujú inšpiráciu.
Máte nejaké špeciálne rituály pri skladaní hudby, pri samotnom hraní, pred a pri nahrávaní v štúdiu, pri živých koncertoch? Myslíš, že nejaké, možno aj drobné rituály môžu prehĺbiť, ozvláštniť všetky tieto veci, alebo je dôležitá len skúsenosť?
D.L .: Zistil som, že trend "rituálu pre live show", ktorý v dnešných dňoch tak prevláda, je únavný, príliš vystatovačný a často neprirodzený. Takéto praktiky sú podľa môjho názoru osobné. Aby som však odpovedal na tvoju otázku - ak už počas písania prúdi inšpirácia, urobím niečo pre zlepšenie a udržanie nálady, ak to bude vhodné, ale pokiaľ ide o hranie naživo, najskôr sa zahrejeme na našich nástrojoch a uvoľníme peklo na pódiu. Prevedenie hudby a emocionálna reakcia, ktorú vyvoláva, sú dostatočne rituálne.
Každý kto pozná vaše práce, obaly, texty, si určite všimol, že z vašej hudby vyžaruje temnota, úzkosť, pochmúrnosť, strašidelnosť, smrť...všetky tieto témy sú obsiahnuté v riffoch, tempách, zvuku, celé to tvorí desivú koláž hlavne pre nezainteresovaného človeka. Myslíš si, že vaša hudba by sa dala označiť ako negatívna, zlá? Alebo tú zlosť len filtruješ pomocou umenia...
D.L .: To je otázka perspektívy, ale pre mňa - obe tvrdenia sú pravdivé. Vytvárame hudbu, aby sme vyjadrili deštruktívne emócie, čo vedie k tomu, čo by bolo možné označiť ako negatívna hudba. Ak pripadá nezainteresovanému poslucháčovi počúvanie ako katartická, alebo negatívna skúsenosť, je úplne otázkou perspektívy.
Z môjho pohľadu máte v tomto smere možno trochu bližšie k Black Metalovým kapelám, no aj v Death Metalovej scéne mnoho kapiel berie temnotu a šialenstvo vážnejšie, iní to berú skôr ako nevyhnutnosť, klišé, zábavu, alebo „nutné zlo“. Do akej miery beriete vážne všetky témy ako smrť, chaos a temnota vy?
D.L .: Úplne vážne. Dokonca aj vtedy, ak majú niektoré texty základ vo fikcii, alebo sa vyznačujú grotesknými extrémami, vždy je za nimi vážna koncepcia a skutočné emócie, či skúsenosti. Rovnako ako všetci ostatní, tiež mám rád radosť, ale pre mňa je myšlienka "zábavného / radostného" Death / Black Metalu úplne protichodná.
Cítite sa ako súčasť Death Metalovej scény, alebo ste skôr individualisti? Akú rolu pre vás zohráva individualizmus v rámci CRUCIAMENTUM? Ako pozeráš na Death Metalovú scénu dnes, oproti 80tym/90tym rokom?
D.L .: Existujú priatelia, ktorých sme spoznali v priebehu rokov, a kapely, s ktorými sme sa cítili byť príbuzní, ale koncept "byť súčasťou scény" naozaj nie je pre nás. Chceme dosiahnuť to, čo môžeme dosiahnuť a hrať s kapelami, ktoré sa nám naozaj páčia z dôvodu hudobných zásluh, a nie preto, že sme s nimi hrali na koncertoch, alebo festivaloch.
Pre mňa je ťažké vyjadriť naozaj objektívny názor na rozdiel scén v týchto dňoch, pretože aj keď som objavil Death Metal od polovice do konca 90. rokov, žil som na malej dedine a nezaoberal som sa inými ľuďmi ako teraz. Mám pocit, akoby internet a najmä sociálne médiá prispeli k nadmernému presýteniu a sterilizácii, teraz je tam príliš veľa ľudí, veľa ľudí s politickými agendami, príliš veľa kapiel a príliš veľa labelov. Ale má to aj pozitívnu stránku, koncerty sú častejšie a lepšie organizované, distribúcia je lepšia a je ťažšie nájsť vydania, ktoré sa znovu vydávajú!
Na obale „Engulfed In Desolation“ ste použili klasický Lovecraftský výjav. Zaujímaš sa hlbšie o diela tohto spisovateľa a vizionára? Čo si myslíš o jeho zvláštnych svetoch, bytostiach, mágii, mytológii? Myslíš si, že niektorý z Necronomiconov napísaných po jeho smrti môže byť pre praktikanta nebezpečný?
D.L .: HPL je jedným z mojich najobľúbenejších autorov beletrie, atmosféra jeho diel, detaily a mýtus, ktorý vytvoril (alebo reinterpretoval), sú skutočne veľmi zvláštne a do istej miery inšpirovali temnú, tajomnú atmosféru, ktorú sa snažíme hudobne evokovať. Pokiaľ ide o samotný Necronomicon, je to zaujímavá práca. Pokiaľ ide o jeho nebezpečenstvo - nemyslím si, že predstavuje väčšiu hrozbu než čokoľvek iného, čo je k dispozícii v nesprávnych rukách.
Na akom najzvláštnejšom mieste si sa ocitol, myslím miesto, kde si sa fakt cítil divne, pocítil si zimomriavky, možno až strach? Dalo by sa to preniesť aj na situáciu, zažil si niečo také, čo si si nevedel vysvetliť a hraničilo to s niečím nadprirodzeným?
D.L .: Nie je to niečo, čo by som teraz často robil, ale pred rokmi som bol pravidelne zapojený do prieskumu mestských oblastí, najmä opustených mentálnych ústavov. Niektoré z týchto miest mali veľmi skľučujúcu atmosféru, najmä v noci, čo bolo mimoriadne znepokojujúce. Pokiaľ ide o skúsenosti - existujú nejaké nezvyčajné veci, ktoré som zažil, ale radšej si ich nechám pre seba - v textoch Cruciamentum sa však viackrát spomínajú.
Smrť je téma, ktorá sa dotýka každého z nás. Čo pre teba tento termín znamená? Rôzne náboženstvá, alebo filozofie nahliadajú na smrť, alebo to, čo je po nej dosť rozdielne. Zaujímaš sa o thanatológiu?
D.L .: Ako si poznamenal, smrť je nevyhnutnou skutočnosťou existencie a to, ako jej čelíme, definuje náš charakter, filozofie a presvedčenia. Veľmi sa zaujímam o túto tému, od rôznych náboženských názorov až po moje skúsenosti - smrť je hnacou silou Cruciamentum.
http://cruciamentum.bandcamp.com/
D.L. 30. 5. 2018 Mortuary
Otrávený Raj
interview
[English]