„Žádný člověk není tak bohatý, aby mohl koupit svoji minulost.“ Oscar Wilde
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Mŕtvolná bledosť
interview
Meno Stano Lastivka je neodmysliteľne späté s košickou formáciou ERYTROSY, ktorá bola sformovaná okolo roku 92. Ak si to uvedomíme, je to už dlhých 12 rokov a to je na slovenskú bandu už pekná doba. Na druhej strane za tú viac ako dekádu vyprodukovali len 2 plnohodnotné nosiče, ale oba sú na vysokej úrovni a chlapi (aj keď mnohokrát zmenili zostavu) si stále držia svoj brutálny level. Povedal by som, že Lastivkovci sú viac menej nedocenenou kapelou v porovnaní napr. s DEMENTOR, PATHOLOGY STENCH, alebo DEPRESY. Ich hudba dosahuje viac technických sekvencií než ktorákoľvek iná slovenská DM veličina a tým je ich muzika pre bežných poslucháčov menej prístupná. Chalani ale pracujú na nových veciach, ale o tom sa už viac dozviete z úst Stana.


Nazdar Stano, ako sa darí s ERYTROSY?
Čau. V prvom rade by som chcel pozdraviť čitateľov a samozrejme aj teba. No ani sa nemá veľmi čo dariť. Je to dlhá doba od nášho druhého CD „Delight“, ktorému sa darilo celkom dobre. Ak nemáme nič nové, tak netreba dávať poslucháčom to isté za každú cenu. Skoro sme sa rozpadli, ale našťastie sa tak nestalo a vyriešilo sa to. Tak sa dá povedať, že sa darí.

















Na čom momentálne makáte najviac? Zaujíma ma ako ste na tom s novým materiálom - v akom štádiu sa nachádza?
Pilne skúšame new songs. Mali sme pripravených 12 pesničiek, chceli sme to nahrať, ale zistili sme, že niektoré skladby nezapadajú ku tvorbe, ktorá sa neustále vyvíja dopredu. Tak sme 3 z nich vyhodili. Možno ich prerobíme a použijeme niekedy inokedy. Zvyšných 9 skladieb by sme chceli nahrať tento rok. Dúfam, že to zrealizujeme čo najskôr, ale je potreba peňazí. To je veľký problém.

Čo ERYTROSY a Metal Age Productions?
Pravda je taká, že M.A.P. o nás poriadne nič nevedia. Skúšali to neraz, aj sme sa občas stretli, ale sme na to proste srali. Necháp ma zle, ale nemali sme nič nové okolo kapely. Tak sme im čo mali, dali vedieť. Máme stále problémy s basákom. Je to ale v pohode, ale čo ďalej? Tak sme sa zavreli do skúšobne a robili na skladbách. Viem, nahrali sme promo, ktoré som im dal, vraveli, že je to určite lepšie ako „Delight“ a chceli by to vydať. Nehovorím, že nie, ale musíme mať nahratý kompletný materiál s vražedným zvukom, ináč nevyleziem zo štúdia. Neviem či o nás budú mať stále záujem. Čas ukáže. Uvidíme ako sa dohodneme.

Rád by som sa vrátil k vašim starším veciam. Nepochybne tvorba ERYTROSY patrí k slovenskej DM klasike, muzika na „Incomplete Minds“ bola dosť tvrdým orieškom pre bežných poslucháčov DM vďaka zložitým kompozíciám a náročnej rytmike. Kto sa najviac podieľal na „Incomplete Minds“ po skladateľskej stránke?
Nemyslím, že je to až také komplikované, možno na tú dobu to bolo. Podieľalo sa spoločne. Ja som priniesol riffy s približnou, hrubou kostrou skladby a spoločne sa pilovalo. Najviac sme zasahovali len ja a basák, ale ako som povedal, každý mal slovo, ak mal dobrý nápad.

Aké ohlasy ste zaznamenali na svoj debut? Nestretli ste sa s názormi, že materiál je príliš komplikovaný pre dostatočné pochopenie? Podľa mňa ide o najkomplexnejší matroš aký bol na Slovensku nahratý bez toho, že by strácal na brutalite či priamočiarosti...
Na náš debut spomínam len kladne. Veľmi dobré ohlasy, ale aj záporné. Dostali sme sa do povedomia, hlavne na Slovensku a v Čechách, ale aj v zahraničí sme sa trochu zviditeľnili, že nejaká kapela ERYTROSY hrá. Nemám také info o komplikovanosti „IM“. Hovorilo sa o technickosti, brutalite, ale aj o DM typu CANNIBAL CORPSE a od toho som chcel ísť veľmi rýchlo preč. Nerobili sme skladby typu CC, proste to čo nás napadlo, to bolo. Netajím sa, že nás mäsiari neovplyvnili, veď boli a sú v DM č.1., tak sa to nedalo ignorovať, ale kopírovanie nebolo naším zámerom, veď na ďalšom CD „Delight“ sa to potvrdilo. Ďakujem za kompliment. To ma teší, že to takto vnímaš a cítiš. Je to fajn. Díky.

Vždy keď vidím ERYTROSY live, len sporadicky dôjde na skladbu z „Incomplete Minds“. Prečo už nehráte veci z tohto výborného albumu?
No už ani neviem kedy sme hrali staré veci z debutu či na koncerte alebo v skúšobni. Mali sme zopár krát pokec o tom, že niečo podnikneme v tejto veci, ale nejakým zázrakom sme to neporiešili. To sa musí napraviť.

Dá sa vôbec ešte „Incomplete Minds“ zohnať na CD? Ak nie, bude sa dorábať ešte dolis, alebo majú prípadní záujemcovia smolu? Ako sa pozeráš na debut z dnešného hľadiska, vytkol by si mu niečo?
Pokiaľ viem, už je to rozpredané. Možno niekde v nejakom distre sa to dá zohnať. Už sa aj dolisovalo a je to fuč. Nemám info, že sa to bude opäť lisovať. To je otázka pre M.A.P... Ak by bol o to veľký záujem, možno by niečo podnikli, na to sme však malá banda. Na debut som hrdý, mali sme pekné obdobie. Koncerty, interviews... Boli sme mladou kapelou, ktorá sa týmto CD zaradila medzi špičku slovenského DM, ale to som asi prehnal, hahaha. Debut je debut, pozerám sa naňho veľmi kladne a nič by som na ňom nemenil. Je to tak ako to má byť.

Druhé CD „Delight“ už nie je tak komplexné dielo, no napriek tomu je to stále dostatočne zložité, technické a brutálne. Zrejme ste kládli o niečo väčší dôraz na priamočiarosť. Ako sa pozeráš na „Delight“ v porovnaní s „Incomplete Minds“?
Je to určitý vývoj. „Delight“, ako hovoríš, je priamočiarejšie. Je to tým, že do skladania sa angažoval viac basák. Mne konkrétne sa takéto jednoduchšie songy nepozdávajú, mám rád skladby pri ktorých sa nenudím, sú viac náročné na techniku, riffy sa stále neopakujú, je ich tam dosť na to, aby skladba bola zaujímavá a aby nenudila. V súčasnej dobe som s novými skladbami veľmi spokojný. Počul si len 4 songy z proma, ale tie ktoré sme urobili potom, sú také, aké máme radi, to je brutal, technické a nenudia. Veď sa máte na čo tešiť. Vráťme sa k otázke. „Delight“ s „IM“ majú niečo spoločné. Obidve nahrávky nedisponujú dobrým zvukom basgitary. Nepodarilo sa nám nastaviť dobrý zvuk. Už by to však nemal byť problém. To album nevznikalo práve najlepšie. Vznikli personálne zmeny. Dlho sme nevedeli nájsť speváka, nakoniec to dopadlo ako to dopadlo. Bol som prinútený spievať a zároveň hrať na gitaru, ale zvládli sme to. Možno to pre niekoho nie je nič, ale pre nás to bolo riadne pribrzdenie.

Dosť veľký rozdiel vidím aj vo vokáloch. Tibor používal dosť hĺbok, ale tvoj hlas je viac makabróznejší, dúfam, že sa neurazíš ak Ťa prirovnám do skupiny vokalistov dajme tomu podobných GORGUTS - teda Luc Lemay...
Tibor mal, ako som to vravel, dar, ktorý nerozvinul a vysral sa na hudbu. Príroda ho obdarovala vokálom, ktorý by mu mnohí závideli. Bol by ho ešte viac zdokonalil keby tomu nedal koniec. Oproti nemu som taký dar nemal a trvalo mi to dosť dlho kým som si poriadne vyreval hlasivky. Chodil som aj 3 - 4 dni zachrípnutý. Našťastie už také problémy nemám. Neurazil si ma. Prečo aj. Mne sa Lemayov vokál páči. Je to určitá pocta, že ma prirovnávaš do takejto skupiny vokalistov. Myslím si však, že teraz je môj vokál na vyššej úrovni ako to bolo na „Delight“. Mal si možnosť počuť. Stále sa snažím zdokonaľovať svoj hlas.

Teraz riadna otázka na telo! Myslíš, že vaša hudba je nedocenenou záležitosťou? Nedocenenosť môže byť ale relatívny pojem, tak to skús rozobrať s dávkou nadhľadu.
Myslím, že ešte nie sme taká známa kapela, aby sme neboli nedoceňovaní. Táto otázka sa mi v danej situácii, v akej sa nachádzame, nehodí. Ešte nenastal jej čas.

Už na vašom najnovšom prome som sa mal možnosť presvedčiť, že zo svojho štýlu nehodláte ustúpiť. Osobne mám rád kapely, ktoré si hrajú to svoje stále dokola, prípadne sa vyvíjajú len ku svojim potrebám, ktoré nie sú až tak evidentné ako napr. rozdiel medzi „Testimony of the Ancients“ a „Spheres“... Obhájiš, alebo vyvrátiš túto teóriu?
Vieš, každý si prejde určitým vývojom a to nie len v hudbe, a to sa odzrkadlí. Vnímaš svoje pocity stále ináč a záleží len na tebe ako ich spracuješ. Na druhej strane, ak sám cítiš, že zmena by ťa zabila, tak to neurobíš. V prvom rade hudbu robíš pre seba. Ty to prvý počuješ a ak sa ti to nepáči, tak to upravuješ dovtedy, pokiaľ nebudeš spokojný. Ako si naznačil, „Testimony...“ je od „Spheres“ veľmi rozdielny. Lákalo ich vyskúšať niečo nové čo ich bavilo a zároveň zabilo. Asi po „Spheres“ nevedeli kde a kam. Poznám však veľa ľudí, ktorým sa „Spheres“ veľmi páči.

Čo si myslíš o PA systémoch na domácich pódiách /myslené aj CZ/. Myslím, že vaša produkcia je dosť náročná pre ozvučenie a z odposluchov vždy nelezie to, čo ide k publiku. Mal si už niekedy počas koncertu pocit, že ste odohrali zabijácky set a po gigu k vám prišli ľudia s tým, že to znelo ako bodrel?
V dnešnej dobe sú dobré PA systémy. Musíš mať dosť času na ich nazvučenie, nie len 10 - 15 minút. A k tomu všetkému ešte svojho zvukára. To by bolo ok. No nie vždy sa to podarí, ale ako väčšina kapiel, svojho zvukára nemáš. Nemôžeš si ho dovoliť. Napriek tomu, ak vieš čo chceš a dotyčný zvukár nie je ako poleno, dá sa urobiť slušný zvuk. Hráme hudbu, ktorá potrebuje určitú úroveň zrozumiteľnosti. Ak tá nie je dostačujúca, tak je to hotový guláš. Môžeš kývnuť rukou a hrať. Určite sme už mali taký koncert, ale nespomínam si. Po koncerte ľudia prídu a väčšinou ti povedia svoj kladný názor, ale ty to hore vnímaš inak. Počuješ zvuk z aparátu, z odposluchov, no nie je to bohviečo taký bodrel. K tomu, ak povieš zvukárovi, nech ti dá tvoj hlas do odposluchov hlasnejšie a on ti povie, že je to na max a ty ledva počuješ a odrazu neviem či do toho kopne, začne hlas revať, že nepočuješ nič okrem spevu. Takých zvukárov by som poslal mixovať s platňami na disko, ku nožkárom a ďalším idiotom. Určite by si rozumeli.

Ešte by som sa vrátil k jedenástke. Tvoj názor na kapely, ktoré znejú od albumu k albumu inak, ale si zachovajú z určitej časti svoju tvár...
Pozri aj DEATH bol každým albumom iný, a predsa to boli stále oni. Na začiatku boli jednoduchí a každým albumom technickejší. Mali svoj vlastný štýl. Nepodarí sa to každému. Veľa zmien znamená odvrátenie, ale aj získanie.

Sleduješ aj slovenskú DM scénu? Počul si už niečo od kapiel ako CRANIOTOMY, ACHROMASIA, SYNTHETICALLY REVIVED, HEMPEROR a pod? Čo ťa stále posilňuje aby si udržal ERYTROSY pri živote? Momentálna zostava sa od pôvodnej odlišuje...
Niekedy som bol v obraze, ale teraz nie som. CRANIOTOMY poznám. Hrali sme s nimi tuším v Topoľčanoch, ale veľmi si ich nepamätám. SYNTHETICALLY poznám. Mám doma ich promáč. Poslal mi ho Rado s ktorým som sa už viac krát stretol na akciách a pokecal s ním. Je to fajn chalan a týmto ho zdravím. Celkom sa mi to páči až na ten spev. Takýto štýl spevu veľmi nemusím, ale je to ok. Ostatné poznám len podľa názvu, ešte som ich nemal možnosť počuť. Mám v tom medzery. Čo ma posilňuje? To by som aj ja rád vedel. Chuť hrať, radosť z výsledného snaženia, ale aká by to bola radosť bez fans. Díky fans!!! Odlišuje sa hlavne podľa hráčskej schopnosti a chcení robiť muziku. Na začiatku sme boli piati, potom štyria a teraz sme traja, Stano (gitara, spev), Peo (gitara), Dodo (bicie).

Ako vidíš vývoj DM v týchto dnešných dňoch, myslíš, že časy „Eaten Back To Life“, alebo „Effigy of the Forgotten“ sú nenávratne preč?
Veľmi ma takéto veci netrápia, ako sa vyvinie DM. Stále tu budú spolky, ktoré budú drhnúť tento štýl na rôzny spôsob. Takéto doby sa už nevrátia a albumy, ktoré spomínaš sú len jedni a už nebudú. Určili smer a ešte ho zdokonalili. Som rád, že som to mohol zažiť!!!

Nevidel si náhodou na ČT hudobný program „Ladí Neladí“ s kapelami DEMENTOR a HYPNOS a čo hovoríš na to, ako sa René s Brunom obhajovali, čo si myslíš o názoroch hudobného publicistu Vedrala, ktorý odsúdil DM preto, lebo sa nedá melodicky zapískať, nedá sa naň tancovať a že ľudia tvoriaci túto hudbu sú vhodní na psychiatriu?
Videl som to. Som rád, že DM dostal priestor v tejto relácii, aj keď málo a ešte k tomu toho publicistu. Takýto typ, ktorý nemá páru o takejto muzike, nemá do toho čo kecať. Myslí si o ňom svoje, je to...

Skús rozobrať momentálnu situáciu zinerstva na Slovensku a v Čechách, ktoré fanziny si s chuťou prelistuješ? Myslíš, že fanzin má ešte čo povedať? Prakticky nikto sa už o to nezaujíma, len editori a pár kapiel.
Nemám prehľad aké časopisy existujú. Rád si pozriem všetky ziny, ktoré sa mi dostanú do ruky. U mňa favorit neexistuje. Každý zin prináša niečo zaujímavé. Nerozlišujem ich na dobré a zlé. Pravdaže má čo povedať. Pravdaže stále som zástancom zinov, ktoré sa robia na kolene. Aj pomocou takých nás ľudia spoznali, týmto im ďakujem.

Čo ťa inšpiruje pri písaní tak chorej hudby akou je ERYTROSY? Prečo sa neinšpiruješ slnkom, rozkvitnutou lúkou a radosťou zo života? :D
Hráme chorú hudbu? To som nevedel. Veď je to čistá láska, neha, kvietky, ale vážne. Inšpiruje ma všetko a takto to potom dopadne, keď sa neviem vyjadriť. Zase si mi dal novú tému, lúka, radosť, nahé tety... Už to vidím čoraz jasnejšie... Female genitale mutilation.

Čo košická scéna? Ako sa tam darí metalovému podsvetiu? Pamätáš sa ešte na starú bandu CONTUSIO CEREBRI? Nevieš niečo o nich bližšie?
Košická scéna sa za tie roky rozrástla a tie čo vydržali, sú OBLITERATE, CONTEMPT, NOMENMORTIS, IMPACT a nové spolky INFER, CARNAL, REDRUM, NOSTRUM... a samozrejme nepočítam HC, je ich viac, no neviem ich názvy a niektoré ešte názvy nemajú. CONTUSIO? Tak to už skončilo. Veď v ERYTROSY hrajú dvaja z nich, to si určite nevedel. Ak nepočítaš mňa, ostávajú ti len dvaja, Pepo a Dodo. Hrali veľmi dobre, ale niektorí chceli hrať niečo iné a poriadne neviem prečo skončili. Dúfam, že nie kvôli nám.

Ok to by bolo z mojej strany všetko, veľká vďaka za rozhovor a nech sa ERYTROSY darí! Ak máš nejaký prejav pre fans, môžeš napísať...
Ďakujem ti za rozhovor. Fanúšikom odkazujem, aj keď o nás nebudú veľmi počuť, sme stále tu a pracujeme na novom albume, vydržte!!!





http://www.myspace.com/erytrosy




Stano                                                              2003 Mortuary