Slovenská Black Metalová pôda nie je až taká výživná a veľká ako napr. v Poľsku, Grécku, Nórsku, Švédsku, USA, alebo Islande, no i napriek tomu tu máme pár kvalitných mien, ktoré sú často personálne prepojené. Potom sú tu aj kapely o ktorých sa skoro vôbec nepíše, alebo dokonca ani nevie, pritom kvalitatívne vôbec nezaostávajú. Mimochodom, počuli ste novú skladbu „Keď smrť tiahne krajom“ od IMPERIUM? Ak nie, skúste sa do toho ponoriť a táto vec je len predzvesťou nového plného albumu. Práve na základe tejto skladby ma napadlo nakontaktovať túto málo známu kapelu zo SNV a tak vznikol tento rozhovor. Chlapi majú za sebou už debut „Tam, kde len vietor a hviezdy vedia cestu“ z 2012, ale aj EP „Znamenie vlka“ a to som ešte nespomenul demo „Preludium“. Bolo na čase vyspovedať týchto Black Metalistov a poodhaliť tak trochu závoj tajomnosti, okolo nich. Na otázky odpovedali obaja členovia, Togg (vox) a Nox (vox, guit).
Zdravím do tábora Imperium. Vonku je nový singel „Keď smrť tiahne krajom“, ktorý je predzvesťou k plnému albumu. Mohol by si napísať niečo o novinke, ktorá čaká na vydanie? Bude sa jednať o vydanie pod labelom, alebo si to beriete na svoje triko, čo je dnes už dosť bežnou vecou?
Togg: Zdar. Áno, singel je konečne vonku. Chceli sme takto spečatiť našu doterajšiu snahu a zároveň vyslať signál, že sme stále tu a pracujeme na novom materiáli. Celý proces tvorby albumu, ktorého názov bude Homo Homini Lupus, bol komplikovaný a natiahol sa na roky. Najprv boli nahrané strunové nástroje a napísané texty. Na albume sme chceli mať živého bubeníka, a preto vzniklo EP Znamenie vlka s automatom - ako určité promo. Na základe EP sa nám ozval bubeník z Káhiry - Tariq Zulficar. Je to borec s jedinečným štýlom hrania. V priebehu roka skomponoval a nahral bubnové linky.
Medzičasom Nox zakúpil nový aparát a z dôvodu lepšej kohézie s bicími, zlého zvuku prvých nahrávok a tiež vďaka získanému odstupu od pôvodného materiálu sa rozhodol prekomponovať a znovu nahrať všetky gitarové party. Časová vyťaženosť v pracovnom a súkromnom živote v kombinácii so znovu sa ozývajúcim starým zranením zápästia celý proces skomplikovali a predĺžili.
Momentálne ma čaká nahranie vokálov, čo by mala byť posledná časť nahrávacej odysey. Zvuková matrica pre mix aj mastering je už pripravená, takže postprodukčne by sme sa nemali ničím zdržiavať. Zo spomínaných dôvodov sme ešte nekontaktovali žiadneho vydavateľa, keďže nevieme presný termín finalizácie albumu. Najradšej by sme album vydali u slovenského/českého vydavateľa, no ak by prejavil záujem aj nejaký overený undergroundový label zo zahraničia, tak sa tomu brániť nebudeme, hehe.
Nová skladba poukazuje na vývoj v porovnaní so staršou tvorbou, harmónie sa zdajú byť členitejšie a zložitejšie, kompozícia zostáva klasicky Black Metalová. Je táto skladba typickou ukážkou toho, čo príde, alebo sa budú jednotlivé stopy od seba líšiť?
Togg: Hlavná zmena oproti debutu je v tom, že hudbu komponoval Nox (na starších počinoch to bol, dnes už odídený, Namtar). Neviem povedať, či Keď smrť tiahne krajom je typickou ukážkou, no patrí do skupiny kompozične zložitejších skladieb na albume. Máme v talóne aj jednoduchšie - atmosférickejšie (miestami až ritualistické) skladby. Čiastočne si človek môže vytvoriť obraz vďaka skladbám Ten, čo stojí v búrke sám a Pieseň krvi, ktoré sú na EP a budú na albume. Samozrejme budú ošetrené novým zvukom, živými bicími a miernymi kompozičnými úpravami, no ich charakter ostal rovnaký.
Ako by si charakterizoval váš typ Black Metalu všeobecne, alebo ak chceš v minulosti a súčasnosti? Z môjho pohľadu sa tak trochu vymykáte od iných našich Black Metalových bánd aj keď myslím, že väčšina našich kapiel znie odlišne. Cítite sa byť súčasťou slovenskej Black Metalovej scény, alebo ste skôr individualisti?
Togg: Hm, Namtarova tvorba bola klasickejšia, verná druhej vlne s prvkami pagan melodiky (tento prístup originálne rozvinul vo svojej terajšej skupine Krajiny Hmly). Noxova hudba je iná, svojská. Sú v nej stopy starého trashu a deathu, no zároveň má zmysel pre melodiku klasického rocku. Doteraz nikto neprišiel s tým, že by to znelo presne ako to, či ono. Za tie roky práce s týmto materiálom sme však úplne stratili odstup, takže je to na iných, aby posúdili, čo vlastne hráme a aké to je.
Keďže nekoncertujeme (zatiaľ na to nemáme zostavu) a v aktívnom kontakte sme iba s Namtarom, tak nemáme prehľad o "živote" našej scény. Ak niečo vyjde a dostane sa to do povedomia československých web-médií, tak to zaregistrujeme, no to je asi tak všetko. Takže sme asi skôr individualisti.
Vaša zverejnená skladba sa zaoberá tematikou smrti, čo nie je v Black Metale nič ojedinelé. Je pre teba smrť mystickou záležitosťou a patríte medzi uctievačov smrti, alebo skôr pozorovateľov? Aký je tvoj osobný pohľad na tento fenomén, ktorý sa s nami vlečie večne ako tieň?
Togg: Celkovo v textoch pracujeme s pojmami blackmetalového cliché (Ten/On, kliatba, temnota, smrť, krv, atď). Použil som ich ako v blackmetale všeobecne zrozumiteľný slovník významových symbolov, z ktorých každý má svoju kartotéku kontextov a asociácií. Pomocou tohto "čierneho jazyka" sme vytvorili časovo nezaradenú apokalyptickú kvázi legendu, ktorá skrz metaforické obrazy (piesne) sprostredkúva naše názory a postoje voči ľudstvu a civilizácii. V tomto kontexte je myslený aj text singla - nie je to teatrálna adorácia smrti, je to skôr cynický výsmech zo strachu z nej.
Nox: Jediné, čo sa s nami vlečie celý život naprieč generáciami ako tieň, je náš vlastný strach z prázdnoty, prastarý horror vacui. Je chybou chápať osobnú smrť ako externý fenomén, ktorý nastupuje na scénu tam, kde končí život. Smrť je prítomná v jeho prvopočiatku a v každom ďalšom okamžiku jeho plynutia, tikajúca v nás čoraz hlasnejšie na ceste smerom k finálnej limitácii, k momentu rozleptania duality. Mystickú povahu nadobúda podľa mňa skôr cyklus života ako celok v kontraste k absurdnu ne-existencie, a nemyslím, že by sa o okamihu smrti dalo niečo vypovedať, nakoľko ide o výhradne individuálny a neprenosný posledný prežitok každého z nás.
Zaujímavým, pútavým a filozofickým filmom na tému smrť je rozhodne dielo Siedma Pečať od veľkého režiséra Ingmara Bergmana s Max Von Sydowom v hlavnej úlohe. Videl si tento film niekedy a aký máš k nemu vzťah? Môže byť napr. takýto film inšpiráciou pre IMPERIUM? Prípadne aký iný film, alebo dielo ťa v tomto zaujalo?
Togg: Mám rád ten film. Nedávno som ho znova videl v televízii a vo full HD som si užíval najmä kameru. Pred pár rokmi, keď som ho videl po prvý krát, ma možno oslovilo to metafyzické rozjímanie o viere, morálke a smrti. Tentoraz som sa skôr bavil na cynickom pragmatizme Jonsa.
Keď som sa horko-ťažko na prelome tisícročí dopracovával k extrémnym nahrávkam, vždy ma zaujali intrá, intermezzá, či outrá vytvorené zo samplov z mne neznámych filmov. Človek sa pokúšal dopátrať z akého filmu to je. Bolo to taký rozširujúci bonus k albumu. Tento prístup sme použili aj my, a to nielen v singli.
Odkiaľ všadiaľ čerpáte a beriete inšpiráciu? Môže ňou byť aj práve naopak život? Vesmír? Príroda? Kolobeh života a smrti, okultizmus, alebo oheň?
Togg: Satan........ hehehe, ale nie, vážne, neviem. Ono sa to v tebe kulminuje a potom jeden podnet (obraz, slovo, sen, čokoľvek) to spustí a ty len musíš pevne zvierať stavidlá a usmerňovať tok tam, kam chceš. Proste nemáme konkrétne žriedlo inšpirácie - to asi málokto.
Ako sa vám najlepšie komponuje nový materiál? Čakáš kedy príde správna múza a vtedy do toho vbehneš, alebo si vieš inšpiráciu navodiť napr. výletom cez bezmesačnú krajinu, návštevou schátralého kláštora, alebo iného mystického miesta? Vznikla niektorá vaša skladba za zaujímavých a odlišných okolností (oproti bežnému štandardu) ako reakcia na nejakú udalosť?
Nox: Myslím, že každý, kto komponuje, pozná rôznorodosť prostredia tvorivého procesu. Človek ako celok nefunguje konštantne, je permanentne zahltený množstvom vnemových vstupov rôznej, pre tvorivý proces väčšinou nulovej, prípadne až rušivej kvality. Odrazí sa to na premenlivej povahe tvojich výstupov z procesu. Niekedy celé dni omieľaš a ohýbaš zopár riffov, aby si ich nakoniec všetky zahodil v neprekvapivom zistení, že si sa len pokúšal lepiť dohromady nekonzistentnú skladačku a jediné, čo ju držalo pohromade, bola tvoja snaha. Inokedy stačí racionálne dotvoriť premostenia medzi nápadmi, ktoré sa vynorili samé. To je lepší prípad, takýto postup je síce trochu konštrukčný, ale zachováva pôvodného ducha idey a keď si dáš dostatočný pozor, nekurví ho.
Občas sa však naskytne chvíľa, keď z teba song vyletí a je hotový už v prvom jeho takte a ty to vieš. Tieto okamžiky považujem za veľmi cenné a vzácne, a pri podrobnejšom skúmaní človek ľahko príde na to, že takéto kopance múzy sú volaním z hlbinnejších sfér psyché podfarbeným emocionálnym nábojom, ktorý sa uzamkne v hotovom songu a žije a trvá v ňom naďalej bez toho, aby sa vyčerpal. Je to ako pustenie žilou, vyliatie zlej krvi. Albumové songy vznikli druhým a tretím spomenutým spôsobom, rád by som napísal, že len tretím, ale tie konštrukčné obraty v niektorých sú.
Čo sa týka čerpania inšpirácie, nechodím nikam cielene s apriori zámerom "čerpať inšpiráciu", príde mi to ako znásilňovanie procesu, snaha vtlačiť snahu už do prvotného jeho okamžiku. "Inšpirácia niečím" sama o sebe v podstate neexistuje, inšpirácia je vždy len externým spúšťačom prebudenia vnútorných mechanizmov a tokov, následná introspekcia potom nazeraním na výsledok mikropohybu týchto súkolí. Ak ťa niečo zaujíma alebo priam inšpiruje, je to preto, že v tvojom vnútri driemu prvky rovnakej alebo podobnej kvality, ktorým empirický vnem zahral na struny.
Používate pri písaní hudby aj zmenené stavy vedomia? Pomáha vám tento systém sa ponoriť do iných stavov („svetov“), bez ktorých by ste možno nedosiahli určitej úrovne inšpirácie?
Nox: Záleži na tom, čo všetko považuješ za zmenené stavy vedomia. Obdobie hrubých a tvrdých kopancov skrz užívanie psychedelík už mám za sebou dosť dávno. Ich problém spočíva v tom, že vedomie si pomerne rýchlo navykne a ohmatá tvary umelo sprostredkovaných svetov, a časom ti už neposkytujú nič nové, ak ti nejde vyslovene o zábavu nazeraním na groteskné tvary v sieni plnej pokrivených zrkadiel. Existujú iné, prirodzenejšie a citlivejšie spôsoby - a v dlhodobom horizonte účinnejšie - ako pracovať so psyché, ale o tom sa zmieňovať nebudem, kto chce, nech hľadá... v procese tvorby sa odráža viac, než jeden konkrétny zásah do stavu vedomia. Prevrátenie intencionálneho aktu od sveta do vnútra subjektu je rovnako zmeneným stavom vedomia. Je ním aj bezmyšlienkové "voľné hranie", ktoré vyplavuje na povrch veci z hlbinných sfér, ak mu venuješ dostatok času.
Black Metal. Čo pre teba tento termín znamená? Je to pre teba jeden z druhov Metalu, alebo k nemu pociťuješ niečo špeciálne a zvláštne? Čím si myslíš, že sa tento žáner odlišuje napr. od Death Metalu, alebo Grind Coru? Myslíš, že Black Metal má vlastnú osobitú filozofiu?
Nox: Myslím, že BM je osobitý v neuchopiteľnosti jeho podoby, v nekonkrétnosti jeho estetickej podstaty. Na to, aby bola BM nahrávka dobrá, musí obsahovať určitú pridanú hodnotu, niečo, čo je viac než súčet zvukov jednotlivých nástrojov, musí obsahovať emóciu, esenciu svojho zámeru. Počul som nahrávky, ktoré zneli ako kanál, a boli dobré. Počul som nahrávky plné inštrumentálnej virtuozity, a boli dobré. A počul som rovnako oba prípady, kedy nahrávky boli hluché. Nezáleží na stupni virtuozity autora, buď to tam je, alebo to tam nie je. V tom je BM zaujímavý.
Togg: Osud blackmetalu je tragikomický, no nie prekvapivý. Zo začiatku to bolo škaredé káčatko metalu, ktoré ohrýzalo kosti hlboko v podzemí. Postupne sa rozvinul v samostatné univerzum. Stále sú tu škaredé káčatká, no pridali sa k nim netalentovaní zúfalci, ktorí by potrebovali prinajmenšom vyvetrať vo svojej detskej izbe. Potom tu sú skupiny, ktoré hrajú svoj blackmetal pre hlúčik kamarátov a náhodných okoloidúcich - a to je pozícia, z ktorej sa nikdy nedostanú (čo niektorým z nich úplne vyhovuje). Ďalej tu máme zručných muzikantov, ktorí zaujali širšie publikum a vybojovali si miesto na scéne. Okolo týchto skupín sa vytvorilo stádo plagiátorov, ktoré produkuje tony priemerného a podpriemerného blackmetalu. Samozrejme nesmieme zabudnúť na starých matadorov, ktorí boli škaredými káčatkami, no bolo to tak dávno, že sa ani sami na to nepamätajú. Títo buď stále dokazujú svoje kvality alebo - čo je častejšie - za tie roky vyhasli a teraz v snahe ostať "v tom", s nožom na krku od Nuclear Balastu, vykrádajú sami seba a riedia tak svoju kedysi kvalitnú esenciu až do bodu, kedy sa stanú paródiou seba samých. Niektorí buď "vyzreli" alebo z číreho zúfalstva kombinujú žánre, a tak strácajú starých fanúšikov bez toho, aby - adekvátne k tomu - získavali nových. Čerešničkou na torte je blackmetalový mainstream, ktorý je pravým opakom toho, čo utváralo black metal. Pop pre pózerov a emočne nestabilných tínedžerov, ktorí si starostlivo leštia svoj syntetický imidž. Špeciálnou kategóriou "divného bratranca z tretieho kolena, o ktorom sa hovorí, že nedokončil základnú školu, no tvári sa, že to bolo zámerné" sú hipsteri a ľavicoví aktivisti z punk/HC scény. Nerozumiem ich motivácii, nerozumiem ich hudbe, nerozumiem, kto ich pustil dovnútra! Hehehe.
Blackmetalová scéna proste skopírovala schému mainstreamovej scény a šoubiznisu. Je v nej všetko od symfonickej teatrálnosti, cez ortodoxných staromilcov a mutližánrové experimenty, až po kanálový black folk. Ale to je asi prirodzené a deje sa to s každým UG fenoménom, ktorý nezakape a začne úspešne bujnieť. Holografická paradigma sa prejavuje v každej sfére života. Napriek tomu všetkému (možno práve kvôli tomu) v ňom nachádzam stále niečo nové, niečo, čo ma priamo osloví a pohltí. Je ako jaskyňa uprostred bažiny - vieš, že v nej nie je nič nadprirodzene nezvyčajné, bol si tam už mnohokrát, no stačí jeden závan z nej a naskočia ti zimomriavky. Mám rád Black Metal.
Môžeš napísať odkiaľ presne IMPERIUM pochádza, aké historické pamiatky sú vo vašom okolí a ktoré miesta ťa ako Black Metalového hudobníka najviac priťahujú? Ako vnímaš svet dnešný, situáciu politickú, environmentálnu a podobne?
Togg: Imperium vzniklo v Spišskej Novej Vsi, okrem tohto nepodstatného faktu nemá mesto žiaden vplyv ani spojitosť so skupinou a našou hudbou. Oveľa dôležitejším elementom boli vždy okolité lesy - hlavne v Slovenskom raji. Máme tam "svoje" miesta, ktoré sme pravidelne navštevovali. Divokosť, záhadnosť a krása lesa ma vždy fascinovali a priťahovali. V lese cítim pokoru, zvedavosť a iracionálnu tajomnosť. Les prebúdza generáciami potláčané primordiálne pudy a pocity, človek tak intenzívnejšie prežíva každý moment.
K dnešnému svetu a politickej situácii sa vyjadrovať nebudem. Každý názor a postoj zahŕňajúci iných jedincov je politický a politika je otázka viery. Viera je iracionálna nadstavba pudu sebazáchovy, a preto jej "zafarbenie" a "orientácia" je irelevantná. Jedinou jej úlohou je podať ti barličku, keď si mentálne vyčerpaný (alebo celkovo nevládny), aby si prežil ďalší deň a zvýšil tak šancu na potenciálne plodenie a udržiavanie života. Kto prikladá viere (teda aj politike a inému aktivizmu) väčší význam, je slepý blázon donekonečna naháňajúci svoj chvost. Problémom nielen dnešného sveta, ale ľudstva ako takého je, že sa títo blázni združujú, získavajú moc a nútia ostatných behať v kruhu za svojimi chvostami.
To isté by som sa spýtal na Black Metal. Ako vnímaš túto hudbu od jej počiatkov, cez druhú vlnu až po najnovšie moderné chápanie žánru? Ktoré kapely ťa najviac zaujali zo sveta, ktoré z domácej scény?
Nox: Myslím, že snáď najslávnejšia druhá vlna škandinávskeho BM uzavrela celý žáner do hraníc, ktoré je už ťažko opustiť. Kým kapely prvej vlny používali v podstate neblackmetalové hudobné prvky v spojení s obskúrnou vizuálnou prezentáciou, Škandinávia dala štýlu pomerne jasne definované výrazové prostriedky, tým ho ale trochu poškodila. "Toto je BM", zakričí každý, komu pustíš hocakú nahrávku spomenutej druhej éry, a tisícku jej nasledovníkov, alebo v horšom prípade klonov. Vo vnútri týchto hraníc je pomerne ťažké vytvárať niečo, čo by bolo zároveň novátorské, ale nešliapalo skrz ne. Myslím, že to sa podarilo zopár kapelám stojacim pri zrode moderného BM, mám na mysli najmä francúzsku školu, do chvíle, kým sa z nej nestal trend, ktorý ma tak nudí.
Zopár nahrávok, ktoré by som rád odporučil záujemcom o BM v prípade, že sa s nimi ešte nestretli (klasiky žánru druhej vlny vynechávam, tie pozná hádam každý ...) Gehenna - Unravel, Blut Aus Nord - Odinist, Inquisition - Ominous Doctrines of the Perpetual Mystical Macrocosm, Destroyer 666 - Cold Steel ... for an Iron Age, Cultes Des Ghoules - Henbane, Drastus - Materia Prima, Deathspell Omega - Si Monvmentum Reqvires, Circvmspice, Sargeist - Let the Devil In, Wolves In the Throne Room - Black Cascade, Behexen - Nightside Emanations
Togg: Bolo obdobie keď som priam obsesívne počúval Deathspell Omega a Blut Aus Nord. Pred islandským boomom som z tamojšej scény intenzívne počúval demá od Wormlust. Potom prišiel album The Feral Wisdom, ktorý sa mi do dnešných dní nepodarilo uchopiť - je to podmanivé šialenstvo. Čo nás vždy dokáže rozveseliť, je autentická tvorba Peste Noire. Z menej známych mien by som medzi klenoty zaradil napríklad albumy Borgia - Ecclesia, Sa Meute - 50 Contre 1, Blood Revolt - Indoctrine... (momentálne mi nič viac nenapadá).
Domáca (československá) scéna doteraz splodila (podľa mňa, z toho, čo som počul) len tri blackmetalové albumy, ktoré povstali z bahna lokálnej priemernosti, a to Algor - Úder pohanského hnevu (áno, napriek naivite až trápnosti textov), Silva Nigra - Bible bolestných nářků a Ancestral Volkhves - Perun do vas!. Za zmienku stoja aj staromilci Kraake a Krolok, ktorí neohurujú originalitou, no servírujú čistý čierny grunt.
Ok, z mojej strany všetko, snáď sme zahrnuli všetky zaujímavé a podstatné témy, ak nie, môžeš pridať niečo svoje. Tebe ďakujem za zodpovedanie mojich otázok a dúfam, že nový album od IMPERIUM bude ďalším sviežim oživením našej Black Metalovej scény.
Togg: Vďaka za záujem a priestor. Budeme sa snažiť priniesť, čo najsviežejší mŕtvolný puch do našej čiernej scény.
http://imperiumhorde.bandcamp.com/
Togg, Nox 9. 8. 2018 Mortuary
Zdravím do tábora Imperium. Vonku je nový singel „Keď smrť tiahne krajom“, ktorý je predzvesťou k plnému albumu. Mohol by si napísať niečo o novinke, ktorá čaká na vydanie? Bude sa jednať o vydanie pod labelom, alebo si to beriete na svoje triko, čo je dnes už dosť bežnou vecou?
Togg: Zdar. Áno, singel je konečne vonku. Chceli sme takto spečatiť našu doterajšiu snahu a zároveň vyslať signál, že sme stále tu a pracujeme na novom materiáli. Celý proces tvorby albumu, ktorého názov bude Homo Homini Lupus, bol komplikovaný a natiahol sa na roky. Najprv boli nahrané strunové nástroje a napísané texty. Na albume sme chceli mať živého bubeníka, a preto vzniklo EP Znamenie vlka s automatom - ako určité promo. Na základe EP sa nám ozval bubeník z Káhiry - Tariq Zulficar. Je to borec s jedinečným štýlom hrania. V priebehu roka skomponoval a nahral bubnové linky.
Medzičasom Nox zakúpil nový aparát a z dôvodu lepšej kohézie s bicími, zlého zvuku prvých nahrávok a tiež vďaka získanému odstupu od pôvodného materiálu sa rozhodol prekomponovať a znovu nahrať všetky gitarové party. Časová vyťaženosť v pracovnom a súkromnom živote v kombinácii so znovu sa ozývajúcim starým zranením zápästia celý proces skomplikovali a predĺžili.
Momentálne ma čaká nahranie vokálov, čo by mala byť posledná časť nahrávacej odysey. Zvuková matrica pre mix aj mastering je už pripravená, takže postprodukčne by sme sa nemali ničím zdržiavať. Zo spomínaných dôvodov sme ešte nekontaktovali žiadneho vydavateľa, keďže nevieme presný termín finalizácie albumu. Najradšej by sme album vydali u slovenského/českého vydavateľa, no ak by prejavil záujem aj nejaký overený undergroundový label zo zahraničia, tak sa tomu brániť nebudeme, hehe.
Nová skladba poukazuje na vývoj v porovnaní so staršou tvorbou, harmónie sa zdajú byť členitejšie a zložitejšie, kompozícia zostáva klasicky Black Metalová. Je táto skladba typickou ukážkou toho, čo príde, alebo sa budú jednotlivé stopy od seba líšiť?
Togg: Hlavná zmena oproti debutu je v tom, že hudbu komponoval Nox (na starších počinoch to bol, dnes už odídený, Namtar). Neviem povedať, či Keď smrť tiahne krajom je typickou ukážkou, no patrí do skupiny kompozične zložitejších skladieb na albume. Máme v talóne aj jednoduchšie - atmosférickejšie (miestami až ritualistické) skladby. Čiastočne si človek môže vytvoriť obraz vďaka skladbám Ten, čo stojí v búrke sám a Pieseň krvi, ktoré sú na EP a budú na albume. Samozrejme budú ošetrené novým zvukom, živými bicími a miernymi kompozičnými úpravami, no ich charakter ostal rovnaký.
Ako by si charakterizoval váš typ Black Metalu všeobecne, alebo ak chceš v minulosti a súčasnosti? Z môjho pohľadu sa tak trochu vymykáte od iných našich Black Metalových bánd aj keď myslím, že väčšina našich kapiel znie odlišne. Cítite sa byť súčasťou slovenskej Black Metalovej scény, alebo ste skôr individualisti?
Togg: Hm, Namtarova tvorba bola klasickejšia, verná druhej vlne s prvkami pagan melodiky (tento prístup originálne rozvinul vo svojej terajšej skupine Krajiny Hmly). Noxova hudba je iná, svojská. Sú v nej stopy starého trashu a deathu, no zároveň má zmysel pre melodiku klasického rocku. Doteraz nikto neprišiel s tým, že by to znelo presne ako to, či ono. Za tie roky práce s týmto materiálom sme však úplne stratili odstup, takže je to na iných, aby posúdili, čo vlastne hráme a aké to je.
Keďže nekoncertujeme (zatiaľ na to nemáme zostavu) a v aktívnom kontakte sme iba s Namtarom, tak nemáme prehľad o "živote" našej scény. Ak niečo vyjde a dostane sa to do povedomia československých web-médií, tak to zaregistrujeme, no to je asi tak všetko. Takže sme asi skôr individualisti.
Vaša zverejnená skladba sa zaoberá tematikou smrti, čo nie je v Black Metale nič ojedinelé. Je pre teba smrť mystickou záležitosťou a patríte medzi uctievačov smrti, alebo skôr pozorovateľov? Aký je tvoj osobný pohľad na tento fenomén, ktorý sa s nami vlečie večne ako tieň?
Togg: Celkovo v textoch pracujeme s pojmami blackmetalového cliché (Ten/On, kliatba, temnota, smrť, krv, atď). Použil som ich ako v blackmetale všeobecne zrozumiteľný slovník významových symbolov, z ktorých každý má svoju kartotéku kontextov a asociácií. Pomocou tohto "čierneho jazyka" sme vytvorili časovo nezaradenú apokalyptickú kvázi legendu, ktorá skrz metaforické obrazy (piesne) sprostredkúva naše názory a postoje voči ľudstvu a civilizácii. V tomto kontexte je myslený aj text singla - nie je to teatrálna adorácia smrti, je to skôr cynický výsmech zo strachu z nej.
Nox: Jediné, čo sa s nami vlečie celý život naprieč generáciami ako tieň, je náš vlastný strach z prázdnoty, prastarý horror vacui. Je chybou chápať osobnú smrť ako externý fenomén, ktorý nastupuje na scénu tam, kde končí život. Smrť je prítomná v jeho prvopočiatku a v každom ďalšom okamžiku jeho plynutia, tikajúca v nás čoraz hlasnejšie na ceste smerom k finálnej limitácii, k momentu rozleptania duality. Mystickú povahu nadobúda podľa mňa skôr cyklus života ako celok v kontraste k absurdnu ne-existencie, a nemyslím, že by sa o okamihu smrti dalo niečo vypovedať, nakoľko ide o výhradne individuálny a neprenosný posledný prežitok každého z nás.
Zaujímavým, pútavým a filozofickým filmom na tému smrť je rozhodne dielo Siedma Pečať od veľkého režiséra Ingmara Bergmana s Max Von Sydowom v hlavnej úlohe. Videl si tento film niekedy a aký máš k nemu vzťah? Môže byť napr. takýto film inšpiráciou pre IMPERIUM? Prípadne aký iný film, alebo dielo ťa v tomto zaujalo?
Togg: Mám rád ten film. Nedávno som ho znova videl v televízii a vo full HD som si užíval najmä kameru. Pred pár rokmi, keď som ho videl po prvý krát, ma možno oslovilo to metafyzické rozjímanie o viere, morálke a smrti. Tentoraz som sa skôr bavil na cynickom pragmatizme Jonsa.
Keď som sa horko-ťažko na prelome tisícročí dopracovával k extrémnym nahrávkam, vždy ma zaujali intrá, intermezzá, či outrá vytvorené zo samplov z mne neznámych filmov. Človek sa pokúšal dopátrať z akého filmu to je. Bolo to taký rozširujúci bonus k albumu. Tento prístup sme použili aj my, a to nielen v singli.
Odkiaľ všadiaľ čerpáte a beriete inšpiráciu? Môže ňou byť aj práve naopak život? Vesmír? Príroda? Kolobeh života a smrti, okultizmus, alebo oheň?
Togg: Satan........ hehehe, ale nie, vážne, neviem. Ono sa to v tebe kulminuje a potom jeden podnet (obraz, slovo, sen, čokoľvek) to spustí a ty len musíš pevne zvierať stavidlá a usmerňovať tok tam, kam chceš. Proste nemáme konkrétne žriedlo inšpirácie - to asi málokto.
Ako sa vám najlepšie komponuje nový materiál? Čakáš kedy príde správna múza a vtedy do toho vbehneš, alebo si vieš inšpiráciu navodiť napr. výletom cez bezmesačnú krajinu, návštevou schátralého kláštora, alebo iného mystického miesta? Vznikla niektorá vaša skladba za zaujímavých a odlišných okolností (oproti bežnému štandardu) ako reakcia na nejakú udalosť?
Nox: Myslím, že každý, kto komponuje, pozná rôznorodosť prostredia tvorivého procesu. Človek ako celok nefunguje konštantne, je permanentne zahltený množstvom vnemových vstupov rôznej, pre tvorivý proces väčšinou nulovej, prípadne až rušivej kvality. Odrazí sa to na premenlivej povahe tvojich výstupov z procesu. Niekedy celé dni omieľaš a ohýbaš zopár riffov, aby si ich nakoniec všetky zahodil v neprekvapivom zistení, že si sa len pokúšal lepiť dohromady nekonzistentnú skladačku a jediné, čo ju držalo pohromade, bola tvoja snaha. Inokedy stačí racionálne dotvoriť premostenia medzi nápadmi, ktoré sa vynorili samé. To je lepší prípad, takýto postup je síce trochu konštrukčný, ale zachováva pôvodného ducha idey a keď si dáš dostatočný pozor, nekurví ho.
Občas sa však naskytne chvíľa, keď z teba song vyletí a je hotový už v prvom jeho takte a ty to vieš. Tieto okamžiky považujem za veľmi cenné a vzácne, a pri podrobnejšom skúmaní človek ľahko príde na to, že takéto kopance múzy sú volaním z hlbinnejších sfér psyché podfarbeným emocionálnym nábojom, ktorý sa uzamkne v hotovom songu a žije a trvá v ňom naďalej bez toho, aby sa vyčerpal. Je to ako pustenie žilou, vyliatie zlej krvi. Albumové songy vznikli druhým a tretím spomenutým spôsobom, rád by som napísal, že len tretím, ale tie konštrukčné obraty v niektorých sú.
Čo sa týka čerpania inšpirácie, nechodím nikam cielene s apriori zámerom "čerpať inšpiráciu", príde mi to ako znásilňovanie procesu, snaha vtlačiť snahu už do prvotného jeho okamžiku. "Inšpirácia niečím" sama o sebe v podstate neexistuje, inšpirácia je vždy len externým spúšťačom prebudenia vnútorných mechanizmov a tokov, následná introspekcia potom nazeraním na výsledok mikropohybu týchto súkolí. Ak ťa niečo zaujíma alebo priam inšpiruje, je to preto, že v tvojom vnútri driemu prvky rovnakej alebo podobnej kvality, ktorým empirický vnem zahral na struny.
Používate pri písaní hudby aj zmenené stavy vedomia? Pomáha vám tento systém sa ponoriť do iných stavov („svetov“), bez ktorých by ste možno nedosiahli určitej úrovne inšpirácie?
Nox: Záleži na tom, čo všetko považuješ za zmenené stavy vedomia. Obdobie hrubých a tvrdých kopancov skrz užívanie psychedelík už mám za sebou dosť dávno. Ich problém spočíva v tom, že vedomie si pomerne rýchlo navykne a ohmatá tvary umelo sprostredkovaných svetov, a časom ti už neposkytujú nič nové, ak ti nejde vyslovene o zábavu nazeraním na groteskné tvary v sieni plnej pokrivených zrkadiel. Existujú iné, prirodzenejšie a citlivejšie spôsoby - a v dlhodobom horizonte účinnejšie - ako pracovať so psyché, ale o tom sa zmieňovať nebudem, kto chce, nech hľadá... v procese tvorby sa odráža viac, než jeden konkrétny zásah do stavu vedomia. Prevrátenie intencionálneho aktu od sveta do vnútra subjektu je rovnako zmeneným stavom vedomia. Je ním aj bezmyšlienkové "voľné hranie", ktoré vyplavuje na povrch veci z hlbinných sfér, ak mu venuješ dostatok času.
Black Metal. Čo pre teba tento termín znamená? Je to pre teba jeden z druhov Metalu, alebo k nemu pociťuješ niečo špeciálne a zvláštne? Čím si myslíš, že sa tento žáner odlišuje napr. od Death Metalu, alebo Grind Coru? Myslíš, že Black Metal má vlastnú osobitú filozofiu?
Nox: Myslím, že BM je osobitý v neuchopiteľnosti jeho podoby, v nekonkrétnosti jeho estetickej podstaty. Na to, aby bola BM nahrávka dobrá, musí obsahovať určitú pridanú hodnotu, niečo, čo je viac než súčet zvukov jednotlivých nástrojov, musí obsahovať emóciu, esenciu svojho zámeru. Počul som nahrávky, ktoré zneli ako kanál, a boli dobré. Počul som nahrávky plné inštrumentálnej virtuozity, a boli dobré. A počul som rovnako oba prípady, kedy nahrávky boli hluché. Nezáleží na stupni virtuozity autora, buď to tam je, alebo to tam nie je. V tom je BM zaujímavý.
Togg: Osud blackmetalu je tragikomický, no nie prekvapivý. Zo začiatku to bolo škaredé káčatko metalu, ktoré ohrýzalo kosti hlboko v podzemí. Postupne sa rozvinul v samostatné univerzum. Stále sú tu škaredé káčatká, no pridali sa k nim netalentovaní zúfalci, ktorí by potrebovali prinajmenšom vyvetrať vo svojej detskej izbe. Potom tu sú skupiny, ktoré hrajú svoj blackmetal pre hlúčik kamarátov a náhodných okoloidúcich - a to je pozícia, z ktorej sa nikdy nedostanú (čo niektorým z nich úplne vyhovuje). Ďalej tu máme zručných muzikantov, ktorí zaujali širšie publikum a vybojovali si miesto na scéne. Okolo týchto skupín sa vytvorilo stádo plagiátorov, ktoré produkuje tony priemerného a podpriemerného blackmetalu. Samozrejme nesmieme zabudnúť na starých matadorov, ktorí boli škaredými káčatkami, no bolo to tak dávno, že sa ani sami na to nepamätajú. Títo buď stále dokazujú svoje kvality alebo - čo je častejšie - za tie roky vyhasli a teraz v snahe ostať "v tom", s nožom na krku od Nuclear Balastu, vykrádajú sami seba a riedia tak svoju kedysi kvalitnú esenciu až do bodu, kedy sa stanú paródiou seba samých. Niektorí buď "vyzreli" alebo z číreho zúfalstva kombinujú žánre, a tak strácajú starých fanúšikov bez toho, aby - adekvátne k tomu - získavali nových. Čerešničkou na torte je blackmetalový mainstream, ktorý je pravým opakom toho, čo utváralo black metal. Pop pre pózerov a emočne nestabilných tínedžerov, ktorí si starostlivo leštia svoj syntetický imidž. Špeciálnou kategóriou "divného bratranca z tretieho kolena, o ktorom sa hovorí, že nedokončil základnú školu, no tvári sa, že to bolo zámerné" sú hipsteri a ľavicoví aktivisti z punk/HC scény. Nerozumiem ich motivácii, nerozumiem ich hudbe, nerozumiem, kto ich pustil dovnútra! Hehehe.
Blackmetalová scéna proste skopírovala schému mainstreamovej scény a šoubiznisu. Je v nej všetko od symfonickej teatrálnosti, cez ortodoxných staromilcov a mutližánrové experimenty, až po kanálový black folk. Ale to je asi prirodzené a deje sa to s každým UG fenoménom, ktorý nezakape a začne úspešne bujnieť. Holografická paradigma sa prejavuje v každej sfére života. Napriek tomu všetkému (možno práve kvôli tomu) v ňom nachádzam stále niečo nové, niečo, čo ma priamo osloví a pohltí. Je ako jaskyňa uprostred bažiny - vieš, že v nej nie je nič nadprirodzene nezvyčajné, bol si tam už mnohokrát, no stačí jeden závan z nej a naskočia ti zimomriavky. Mám rád Black Metal.
Môžeš napísať odkiaľ presne IMPERIUM pochádza, aké historické pamiatky sú vo vašom okolí a ktoré miesta ťa ako Black Metalového hudobníka najviac priťahujú? Ako vnímaš svet dnešný, situáciu politickú, environmentálnu a podobne?
Togg: Imperium vzniklo v Spišskej Novej Vsi, okrem tohto nepodstatného faktu nemá mesto žiaden vplyv ani spojitosť so skupinou a našou hudbou. Oveľa dôležitejším elementom boli vždy okolité lesy - hlavne v Slovenskom raji. Máme tam "svoje" miesta, ktoré sme pravidelne navštevovali. Divokosť, záhadnosť a krása lesa ma vždy fascinovali a priťahovali. V lese cítim pokoru, zvedavosť a iracionálnu tajomnosť. Les prebúdza generáciami potláčané primordiálne pudy a pocity, človek tak intenzívnejšie prežíva každý moment.
K dnešnému svetu a politickej situácii sa vyjadrovať nebudem. Každý názor a postoj zahŕňajúci iných jedincov je politický a politika je otázka viery. Viera je iracionálna nadstavba pudu sebazáchovy, a preto jej "zafarbenie" a "orientácia" je irelevantná. Jedinou jej úlohou je podať ti barličku, keď si mentálne vyčerpaný (alebo celkovo nevládny), aby si prežil ďalší deň a zvýšil tak šancu na potenciálne plodenie a udržiavanie života. Kto prikladá viere (teda aj politike a inému aktivizmu) väčší význam, je slepý blázon donekonečna naháňajúci svoj chvost. Problémom nielen dnešného sveta, ale ľudstva ako takého je, že sa títo blázni združujú, získavajú moc a nútia ostatných behať v kruhu za svojimi chvostami.
To isté by som sa spýtal na Black Metal. Ako vnímaš túto hudbu od jej počiatkov, cez druhú vlnu až po najnovšie moderné chápanie žánru? Ktoré kapely ťa najviac zaujali zo sveta, ktoré z domácej scény?
Nox: Myslím, že snáď najslávnejšia druhá vlna škandinávskeho BM uzavrela celý žáner do hraníc, ktoré je už ťažko opustiť. Kým kapely prvej vlny používali v podstate neblackmetalové hudobné prvky v spojení s obskúrnou vizuálnou prezentáciou, Škandinávia dala štýlu pomerne jasne definované výrazové prostriedky, tým ho ale trochu poškodila. "Toto je BM", zakričí každý, komu pustíš hocakú nahrávku spomenutej druhej éry, a tisícku jej nasledovníkov, alebo v horšom prípade klonov. Vo vnútri týchto hraníc je pomerne ťažké vytvárať niečo, čo by bolo zároveň novátorské, ale nešliapalo skrz ne. Myslím, že to sa podarilo zopár kapelám stojacim pri zrode moderného BM, mám na mysli najmä francúzsku školu, do chvíle, kým sa z nej nestal trend, ktorý ma tak nudí.
Zopár nahrávok, ktoré by som rád odporučil záujemcom o BM v prípade, že sa s nimi ešte nestretli (klasiky žánru druhej vlny vynechávam, tie pozná hádam každý ...) Gehenna - Unravel, Blut Aus Nord - Odinist, Inquisition - Ominous Doctrines of the Perpetual Mystical Macrocosm, Destroyer 666 - Cold Steel ... for an Iron Age, Cultes Des Ghoules - Henbane, Drastus - Materia Prima, Deathspell Omega - Si Monvmentum Reqvires, Circvmspice, Sargeist - Let the Devil In, Wolves In the Throne Room - Black Cascade, Behexen - Nightside Emanations
Togg: Bolo obdobie keď som priam obsesívne počúval Deathspell Omega a Blut Aus Nord. Pred islandským boomom som z tamojšej scény intenzívne počúval demá od Wormlust. Potom prišiel album The Feral Wisdom, ktorý sa mi do dnešných dní nepodarilo uchopiť - je to podmanivé šialenstvo. Čo nás vždy dokáže rozveseliť, je autentická tvorba Peste Noire. Z menej známych mien by som medzi klenoty zaradil napríklad albumy Borgia - Ecclesia, Sa Meute - 50 Contre 1, Blood Revolt - Indoctrine... (momentálne mi nič viac nenapadá).
Domáca (československá) scéna doteraz splodila (podľa mňa, z toho, čo som počul) len tri blackmetalové albumy, ktoré povstali z bahna lokálnej priemernosti, a to Algor - Úder pohanského hnevu (áno, napriek naivite až trápnosti textov), Silva Nigra - Bible bolestných nářků a Ancestral Volkhves - Perun do vas!. Za zmienku stoja aj staromilci Kraake a Krolok, ktorí neohurujú originalitou, no servírujú čistý čierny grunt.
Ok, z mojej strany všetko, snáď sme zahrnuli všetky zaujímavé a podstatné témy, ak nie, môžeš pridať niečo svoje. Tebe ďakujem za zodpovedanie mojich otázok a dúfam, že nový album od IMPERIUM bude ďalším sviežim oživením našej Black Metalovej scény.
Togg: Vďaka za záujem a priestor. Budeme sa snažiť priniesť, čo najsviežejší mŕtvolný puch do našej čiernej scény.
http://imperiumhorde.bandcamp.com/
Togg, Nox 9. 8. 2018 Mortuary
interview
Keď smrť tiahne krajom
