Prvým rozhovorom desiateho čísla Necrosphere zošitu je Black Metalová MACHINA BAPHOMETA. Doteraz toho nevydali mnoho, každému hneď na myseľ zaiste príde ich EP „On The Ruins of Empires“ ´15 a hlavne debut „Supernova“, ktorý je už pomaly rok vonku. Osloviť som sa ich rozhodol hlavne na základe debutu a celkových sympatií ku kapele, nakoľko kapiel z tohto žánru na Slovensku nie je mnoho, predovšetkým je to ich tematické zameranie na okultizmus, filozofiu, vesmír a podobne. Všetko témy, ktoré v našom zošite radi rozoberáme a vznikajú tak unikátne a originálne rozhovory. Pokiaľ viem, kapela už pracuje na nových veciach, no prišlo na pretras toho viac, ponorte sa teda do ich myšlienok, o odpovede sa postaral Sakchuras (guit, vox).
Zdar do tábora MACHINA BAPHOMETA, pozoruhodný názov. Mohol by si objasniť presný význam a do akej miery súvisí s celkovým konceptom kapely?
Zdar! Ďakujeme za priestor vyjadriť sa v tvojom zine. Machina Baphometa je dobový stroj, kedy okultisti fascinovaní objavom a využitím elektrickej energie sa pokúšali zostrojiť stroj na evokácie astrálnych entít. Pôvodne som to mal v pláne použiť ako názov skladby. Vplyvom udalostí a následkom zrady jedným ryšavým psom sme na kapelu ostali sami dvaja s Besom, tak sme si povedali, že my ideme ďalej, ale premenujeme to. Je to lepší názov pre kapelu.
Všetci členovia majú aj ďalšie kapely, projekty, snáď až na Sakchurusa (ex Mesačný tieň). Čo bolo najvnútornejšou pohnútkou založiť MACHINA BAPHOMETA? Zrela táto myšlienka dlhodobo? Aká je základná filozofia?
Ako som už spomenul vyššie. Ale ak sa pýtaš čo bolo podnetom pre mňa založiť kapelu vôbec na začiatku, tak to bol obdiv a fascinácia blackmetalom a jeho hĺbkou. Na začiatku to bolo ako u každého fanúšika tvrdej hudby. Stále som hľadal niečo, čo bolo hlbšie a nieslo v sebe odkaz a myšlienku. V blackmetale som našiel priestor v ktorom sa dá bádať, premýšľať a formovať svoje myslenie, v každom prípade ide viac ako o zábavu, alebo imidž. (Aj keď imidž do určitej miery k tomu pochopiteľne patrí.) Blackmetal je neodmysliteľne spojený s literatúrou, umením, filozofiou a spôsobom života/konania. Tak som sa kedysi rozhodol, že chcem tvoriť svoj kúsok hudobného sveta do ktorého premietnem svoje ja. Hudobné žánre pre zábavu ma nikdy nebavili.
Čo by si mohol napísať o nahrávaní „Supernova“? Mali ste dopredu čistú predstavu ako bude album znieť? Mali ste nejaký vzor, konkrétny album, ktorého zvukovú podobu ste chceli dosiahnuť? Nahrávalo sa všetko digitálne a upravovalo sa do feelingu analógu?
Album Supernova sa začal koncepčne črtať kedysi v roku 2012 keď som bol v zahraničí a popri práci som veľa času venoval literatúre. Fascinoval ma kozmogonický kolobeh vznikania, bytia a zanikania, ktorý je opísaný v dávnych mytológiách a mystických tézach. Rozhodol som sa ho uchopiť po svojom. Po návrate domov a oživení hudobného pôsobenia sme to začali pretvárať do skladieb. Prišlo k situácii kedy zo dňa na deň kapela prestala existovať, lebo indivíduum zvané kuchár je kokot. To som bol tesne pred dokončením albumu. Tak sme to s Besom, rozhodnutí dotiahnuť do konca, premenovali na Machina Baphometa a angažovali sme bubeníkov Daimonion z Pagan Spirit a Maťo Barla z Astarot s ktorými sme nahrali EP On the Ruins of Empires. To je vlastne ukážka zo Supernovy. Na to sme začali spolupracovať s Azazelom (Robo Kuzma) ako s plnohodnotným členom s ktorým sme album Supernova dokončili a nahrali. O zvuku som mal jasnú predstavu. Nahrávali sme u Maťa Barlu. Preferujem zvuk 90 rokov.
Niektoré kapely nahrávajú novinku spôsobom, že skladby nahrajú aj viac krát a potom vyberajú tú najlepšiu verziu z každého tracku. Ako prebiehalo nahrávanie v tomto zmysle? Šli skladby rovno „na pás“ a opravovali sa mierne nedokonalosti?
Skladby išli hotové do štúdia. Ako pri každom nahrávaní, aj tu došlo k občasnej improvizácii a niektoré veci ohľadom vokálu dokonca k prerábke. Neodídem zo štúdia pokiaľ nie som spokojný.
Ako „Supernova“ vznikala? Mohol by si objasniť kompozičný proces po hudobnej, alebo aj duchovnej rovine? Bol vytvorený koncept vo vašich mysliach a ten ste sa potom snažili „zhmotniť“, alebo to bola skôr cesta inštinktov?
Ako som spomenul vyššie, koncept sa rodil počas sychravých anglických nocí s knihami v ruke a kopou myšlienok a vízií v hlave. Hudobne som to začal rysovať po návrate domov kedy som sa nevenoval ničomu inému len gitare. Vtedy som s nástrojom trávil aj 12 hodín denne. Nápady som nosil do skúšobne kde sme ich s Besom tavili do skladieb. Nápadmi prispel aj Bes, s ktorým som pred mnohými rokmi založil Mesačný Tieň. Inštinkt je dôležitá súčasť tvorivého procesu a niekedy sa nebojím vstupovať aj do hotových skladieb keď ma napadne niečo lepšie. Takto pretvoril časť skladby aj Azazel, kde som stavil aj na jeho vkus.
Ako vyzerá vaša skúšobňa? Je to len miestnosť zvukovo odizolovaná s nejakými plagátmi? Nepoužívate v skúšobni napr. sviece a iné dekoračné, či rituálne predmety pre dosiahnutie silnejšej atmosféry? Čo dokáže vaše mysle ponoriť hlbšie do hrania a komponovania?
To je dobrá otázka. Skúšobňu máme zariadenú prakticky tak, aby sme sa tam zmestili dve kapely a aby bola zvukovo funkčná. Súčasťou sú vizuálne doplnky na stenách, každý podľa vkusu... Počas skúšok, a nielen vtedy, používame sviece, kadidelnicu, alebo aromatické tyčinky. Považujem to za prirodzené dotvoriť si priestor tak aby som sa cítil dobre a inšpirovaný. Čo sa týka symbolov a rituálnych predmetov, preferujem použitie doma v súkromí.
Nemáte problém nahrávať materiál v štúdiu, kde je úplne iná atmosféra, farby, pachy, ľudia? Dokážete sa tam rovnako sústrediť ako v skúšobni?
V štúdiu je to o inom. Tam je to práca, nahrať to čo najlepšie. Tam už idem so skomponovaným materiálom a predstavou ako má znieť. Sústreďujem na samotnú nahrávku. Je to pracovné prostredie v ktorom hľadám postup ako dosiahnuť výsledok. Dôležitá je spolupráca s chlapíkom, ktorý sedí za počítačom a dôležité je vedieť povedať čo chcem. Zatiaľ som s tým nemal problém.
Používate pri komponovaní, alebo nahrávaní zmenené stavy vedomia? Myslíš si, že takéto „výlety“ môžu nahrávku trochu posunúť niekam inam ako napr. u Pink Floyd? Myslíš, že pri nejakom inom stave by si napr. do nejakej pasáže mohol vložiť nejakú improvizáciu intuitívne?
Hmmm... Iné stavy vedomia sú tiež zdrojom inšpirácie v blackmetale. V mojom prípade chcem zdôrazniť, že užívanie drog neprichádza do úvahy, tie neberiem. Definoval by som to ako istý druh zážitkov, skúsenosti pri rozjímaní, alebo akejsi činnosti mimo konvenčný rámec. ( napr. nočná prechádzka lesom, bizarný sex, kolekcia ozdôb organického pôvodu...) Veď vlastne to je blackmetal. Iný, nekonvenčný rozmer života. Samozrejme sa ten môže stať súčasťou nahrávky inšpiratívne, či už v textoch, alebo hudobných nápadoch.
Do akých oblastí sa musíme pozrieť keď sa chceme baviť o vašej inšpirácii, kreativite a víziách? Čo všetko má vplyv na vašu hudbu? Vyvíjate nejaké vlastné aktivity, napr. návštevy bizarných, alebo schátralých miest, čítanie okultnej literatúry, alebo meditovanie a podobne?
Myslím si že odrazom našej hudobnej produkcie sú naše životy a mysle samé. Musel by si nás poznať. Tak by si najlepšie videl čomu sa venujeme. Samozrejme popri zamestnaní. Nikto z nás nie je detskoizbový metalista visiaci na cicke svojej matere, pripojený na internet kde svet obdarúva o svoje úžasné myšlienky a kritiky metalového diania. V prvom rade sa venujeme hudbe, veľa času trávime so svojimi nástrojmi doma, v skúšobni. Veľa hráme. Popri hudobnom živote vedieme aj ten osobný. Hlavne svoj osobný podľa svojich predstáv. Jeho súčasťou je samozrejme aj okultná literatúra. Vlastním asi 70 originálnych okultných zväzkov, prvý som kúpil v roku 2002 keď som sa tým začal zaoberať. Zatiaľ som prečítal asi dve tretiny z nich. Niečo aj použil. Potom samozrejme chodíme kam nás zvedavosť zavedie. (lesy, zrúcaniny, kedysi dosť hory...). V skratke všetci sme si zariadili život po svojom. Za tie roky som videl blackmetalistu (akože), ktorý žil pri svojej materi v detskej izbe, chrlil nenávistné myšlienky, tváril sa v pozícii alfasamca komunity a všetkých nás otravoval svojimi excesmi a kokotskými názormi, v živote neprečítal jedinú knihu. Potom sa oženil v kostole pod krucifixom a býva u svojej svokry v ďalšej detskej izbe. My nie sme ten prípad.
Akú úlohu v rámci inšpirácie pre vás majú sny? Mám na mysli zlovestné, bizarné sny, nočné mory, poruchy spánku ako spánková paralýza, alebo opačne insomnia, či spánková deprivácia? Mal si už nejakú zvláštnu skúsenosť z tejto oblasti a pretavil si ju do tvorby?
Dávaš dosť hlbokú otázku, tak sa na ňu pokúsim bez ostychu odpovedať. Je mi jedno či ma niekto vysmeje. Tento druh snov, na ktorý sa pýtaš, pomenujem jasne ako astrálne sny, kedy sa vedomie prenesie mimo hmotný svet do astrálu, kde môžeš obdivovať tú očami neviditeľnú prírodu nezávislú na hmote so všetkými jej bytosťami a zákutiami. Áno mám s nimi skúsenosť, preto nemusím veriť v existenciu duchovného sveta a čo sa deje po smrti. Nemusím veriť lebo viem. Viera je pre blbcov. Blbci veria, že niečo je, niečo o čom im tvrdia iní blbci. Keď zomrie kresťan, je to veľmi sklamaný človek z tých kokotín, ktorými ho kŕmil katechizmus. Môžem povedať, že podnetom pre tvorbu hudby pre mňa bola vôbec skúsenosť s týmto druhom zážitkov.
Zdá sa, že ste fascinovaní nekonečnosťou priestoru, architektúrou vesmíru, významom čiernych dier, temnou hmotou, absurditou času a podobne. V akom význame tu stojí človek na tom maličkom ostrovčeku plávajúc v tomto mori šialenstva?
Toto je ešte lepšia otázka. Človek vo svojej podstate je veľmi úbohá, smiešna, hlúpa a škodlivá bytosť. A tak aj dopadne. Hádam nie je vo vesmíre tvor ako homo sapiens, ktorý si vymyslí svojho boha, tvrdí že je jeho obrazom a stredom kde vo vesmíre nie je nič dôležitejšie ako spása nejakej vypĺznutej opičky, ktorá sa nekontrolovateľne množí a zasiera svoju planétu odpadom na ktorej sa ochvíľu nebude dať žiť. Človek sa nesnaží pochopiť mechanizmus vesmíru, jeho najvyššiu inteligenciu a zmysel. Nemá na to. Tak si vymyslel svoj vesmír a svojho boha v mene ktorého sa tisícročia úspešne vraždí a vedie vojny. Ktorý boh je taký sprostý aby toto stvoril na svoj obraz?! Žiaden. Človek je odpad, čoskoro bude prírodnými zákonmi vyhladený. Preto nemám deti. Vlastne nikto v kapele nemá deti. Nechcem byť súčasťou tohto hnoja viac ako musím.
Ako osobne vnímaš fenomén smrti? Čo pre teba symbolizuje, vnímaš ju skôr z hľadiska pozorovateľa, alebo uctievača? Myslíš si, že smrť je konečnou métou zániku, alebo naša energia putuje po ďalších mystických cestách?
Smrť je všadeprítomná esencia čakajúca na chvíľu kedy sa prejaví. Vo všetkom. Jeden z najvyšších univerzálnych zákonov. Je nevyvrátiteľná a nezvratná. A preto pôvabná. Hmotný prejav smrti to je už to, čo vidíme. Napríklad smrť človeka. Z vlastnej skúsenosti viem na vlastné oči, že je to fascinujúce ako ľudské telo prestáva fungovať. Vtedy pochopíš, že ľudia sú iba kožené mechy naplnené hnisom a hlienom. Nechcem to rozoberať do konkrétnosti. Smrť je prirodzeným objektom záujmu ľudí ako sme my. Dáva nám inšpiráciu, núka nám otázky i odpovede niekedy. Dáva životu chuť. Smrť sama má svoju charakteristickú chuť. Niektorí ľudia si myslia, že žijú, ale oni iba čakajú na smrť. S ľudským "duchovným ja" je to ako s listami stromu. Sú súčasťou veľkého stromu. Splnia svoju funkciu a odpadnú. Zhnijú. Ich subčastice sa stanú súčasťou niečoho iného bez toho aby mali pamäť svojho predošlého "ja". Občas na strome rozkvitne kvet. Ten odovzdá svoju informáciu ďalej, poprípade je to plod/semeno z ktorého na úrodnej pôde vyrastie nový strom. Takých kvetov/plodov je veľmi málo. Väčšina ľudí skončí so svojou biedou iba v zhnitom komposte.
Ok, z mojej strany všetko, veľká vďaka za zodpovedanie mojich otázok, MACHINA BAPHOMETA želám skvelé nápady a silnú kreativitu po ďalšie dlhé roky...
Ďakujem. Chystáme nový materiál. Dúfam, že sa podarí zrealizovať, ale dopyt v našich končinách nie je veľký. Predsa sme len úzkoprofilový žáner. Zdar. Sakchuras.
https://bandzone.cz/machinabaphometa
Sakchuras 4.7.2019 Mortuary
Zdar do tábora MACHINA BAPHOMETA, pozoruhodný názov. Mohol by si objasniť presný význam a do akej miery súvisí s celkovým konceptom kapely?
Zdar! Ďakujeme za priestor vyjadriť sa v tvojom zine. Machina Baphometa je dobový stroj, kedy okultisti fascinovaní objavom a využitím elektrickej energie sa pokúšali zostrojiť stroj na evokácie astrálnych entít. Pôvodne som to mal v pláne použiť ako názov skladby. Vplyvom udalostí a následkom zrady jedným ryšavým psom sme na kapelu ostali sami dvaja s Besom, tak sme si povedali, že my ideme ďalej, ale premenujeme to. Je to lepší názov pre kapelu.
Všetci členovia majú aj ďalšie kapely, projekty, snáď až na Sakchurusa (ex Mesačný tieň). Čo bolo najvnútornejšou pohnútkou založiť MACHINA BAPHOMETA? Zrela táto myšlienka dlhodobo? Aká je základná filozofia?
Ako som už spomenul vyššie. Ale ak sa pýtaš čo bolo podnetom pre mňa založiť kapelu vôbec na začiatku, tak to bol obdiv a fascinácia blackmetalom a jeho hĺbkou. Na začiatku to bolo ako u každého fanúšika tvrdej hudby. Stále som hľadal niečo, čo bolo hlbšie a nieslo v sebe odkaz a myšlienku. V blackmetale som našiel priestor v ktorom sa dá bádať, premýšľať a formovať svoje myslenie, v každom prípade ide viac ako o zábavu, alebo imidž. (Aj keď imidž do určitej miery k tomu pochopiteľne patrí.) Blackmetal je neodmysliteľne spojený s literatúrou, umením, filozofiou a spôsobom života/konania. Tak som sa kedysi rozhodol, že chcem tvoriť svoj kúsok hudobného sveta do ktorého premietnem svoje ja. Hudobné žánre pre zábavu ma nikdy nebavili.
Čo by si mohol napísať o nahrávaní „Supernova“? Mali ste dopredu čistú predstavu ako bude album znieť? Mali ste nejaký vzor, konkrétny album, ktorého zvukovú podobu ste chceli dosiahnuť? Nahrávalo sa všetko digitálne a upravovalo sa do feelingu analógu?
Album Supernova sa začal koncepčne črtať kedysi v roku 2012 keď som bol v zahraničí a popri práci som veľa času venoval literatúre. Fascinoval ma kozmogonický kolobeh vznikania, bytia a zanikania, ktorý je opísaný v dávnych mytológiách a mystických tézach. Rozhodol som sa ho uchopiť po svojom. Po návrate domov a oživení hudobného pôsobenia sme to začali pretvárať do skladieb. Prišlo k situácii kedy zo dňa na deň kapela prestala existovať, lebo indivíduum zvané kuchár je kokot. To som bol tesne pred dokončením albumu. Tak sme to s Besom, rozhodnutí dotiahnuť do konca, premenovali na Machina Baphometa a angažovali sme bubeníkov Daimonion z Pagan Spirit a Maťo Barla z Astarot s ktorými sme nahrali EP On the Ruins of Empires. To je vlastne ukážka zo Supernovy. Na to sme začali spolupracovať s Azazelom (Robo Kuzma) ako s plnohodnotným členom s ktorým sme album Supernova dokončili a nahrali. O zvuku som mal jasnú predstavu. Nahrávali sme u Maťa Barlu. Preferujem zvuk 90 rokov.
Niektoré kapely nahrávajú novinku spôsobom, že skladby nahrajú aj viac krát a potom vyberajú tú najlepšiu verziu z každého tracku. Ako prebiehalo nahrávanie v tomto zmysle? Šli skladby rovno „na pás“ a opravovali sa mierne nedokonalosti?
Skladby išli hotové do štúdia. Ako pri každom nahrávaní, aj tu došlo k občasnej improvizácii a niektoré veci ohľadom vokálu dokonca k prerábke. Neodídem zo štúdia pokiaľ nie som spokojný.
Ako „Supernova“ vznikala? Mohol by si objasniť kompozičný proces po hudobnej, alebo aj duchovnej rovine? Bol vytvorený koncept vo vašich mysliach a ten ste sa potom snažili „zhmotniť“, alebo to bola skôr cesta inštinktov?
Ako som spomenul vyššie, koncept sa rodil počas sychravých anglických nocí s knihami v ruke a kopou myšlienok a vízií v hlave. Hudobne som to začal rysovať po návrate domov kedy som sa nevenoval ničomu inému len gitare. Vtedy som s nástrojom trávil aj 12 hodín denne. Nápady som nosil do skúšobne kde sme ich s Besom tavili do skladieb. Nápadmi prispel aj Bes, s ktorým som pred mnohými rokmi založil Mesačný Tieň. Inštinkt je dôležitá súčasť tvorivého procesu a niekedy sa nebojím vstupovať aj do hotových skladieb keď ma napadne niečo lepšie. Takto pretvoril časť skladby aj Azazel, kde som stavil aj na jeho vkus.
Ako vyzerá vaša skúšobňa? Je to len miestnosť zvukovo odizolovaná s nejakými plagátmi? Nepoužívate v skúšobni napr. sviece a iné dekoračné, či rituálne predmety pre dosiahnutie silnejšej atmosféry? Čo dokáže vaše mysle ponoriť hlbšie do hrania a komponovania?
To je dobrá otázka. Skúšobňu máme zariadenú prakticky tak, aby sme sa tam zmestili dve kapely a aby bola zvukovo funkčná. Súčasťou sú vizuálne doplnky na stenách, každý podľa vkusu... Počas skúšok, a nielen vtedy, používame sviece, kadidelnicu, alebo aromatické tyčinky. Považujem to za prirodzené dotvoriť si priestor tak aby som sa cítil dobre a inšpirovaný. Čo sa týka symbolov a rituálnych predmetov, preferujem použitie doma v súkromí.
Nemáte problém nahrávať materiál v štúdiu, kde je úplne iná atmosféra, farby, pachy, ľudia? Dokážete sa tam rovnako sústrediť ako v skúšobni?
V štúdiu je to o inom. Tam je to práca, nahrať to čo najlepšie. Tam už idem so skomponovaným materiálom a predstavou ako má znieť. Sústreďujem na samotnú nahrávku. Je to pracovné prostredie v ktorom hľadám postup ako dosiahnuť výsledok. Dôležitá je spolupráca s chlapíkom, ktorý sedí za počítačom a dôležité je vedieť povedať čo chcem. Zatiaľ som s tým nemal problém.
Používate pri komponovaní, alebo nahrávaní zmenené stavy vedomia? Myslíš si, že takéto „výlety“ môžu nahrávku trochu posunúť niekam inam ako napr. u Pink Floyd? Myslíš, že pri nejakom inom stave by si napr. do nejakej pasáže mohol vložiť nejakú improvizáciu intuitívne?
Hmmm... Iné stavy vedomia sú tiež zdrojom inšpirácie v blackmetale. V mojom prípade chcem zdôrazniť, že užívanie drog neprichádza do úvahy, tie neberiem. Definoval by som to ako istý druh zážitkov, skúsenosti pri rozjímaní, alebo akejsi činnosti mimo konvenčný rámec. ( napr. nočná prechádzka lesom, bizarný sex, kolekcia ozdôb organického pôvodu...) Veď vlastne to je blackmetal. Iný, nekonvenčný rozmer života. Samozrejme sa ten môže stať súčasťou nahrávky inšpiratívne, či už v textoch, alebo hudobných nápadoch.
Do akých oblastí sa musíme pozrieť keď sa chceme baviť o vašej inšpirácii, kreativite a víziách? Čo všetko má vplyv na vašu hudbu? Vyvíjate nejaké vlastné aktivity, napr. návštevy bizarných, alebo schátralých miest, čítanie okultnej literatúry, alebo meditovanie a podobne?
Myslím si že odrazom našej hudobnej produkcie sú naše životy a mysle samé. Musel by si nás poznať. Tak by si najlepšie videl čomu sa venujeme. Samozrejme popri zamestnaní. Nikto z nás nie je detskoizbový metalista visiaci na cicke svojej matere, pripojený na internet kde svet obdarúva o svoje úžasné myšlienky a kritiky metalového diania. V prvom rade sa venujeme hudbe, veľa času trávime so svojimi nástrojmi doma, v skúšobni. Veľa hráme. Popri hudobnom živote vedieme aj ten osobný. Hlavne svoj osobný podľa svojich predstáv. Jeho súčasťou je samozrejme aj okultná literatúra. Vlastním asi 70 originálnych okultných zväzkov, prvý som kúpil v roku 2002 keď som sa tým začal zaoberať. Zatiaľ som prečítal asi dve tretiny z nich. Niečo aj použil. Potom samozrejme chodíme kam nás zvedavosť zavedie. (lesy, zrúcaniny, kedysi dosť hory...). V skratke všetci sme si zariadili život po svojom. Za tie roky som videl blackmetalistu (akože), ktorý žil pri svojej materi v detskej izbe, chrlil nenávistné myšlienky, tváril sa v pozícii alfasamca komunity a všetkých nás otravoval svojimi excesmi a kokotskými názormi, v živote neprečítal jedinú knihu. Potom sa oženil v kostole pod krucifixom a býva u svojej svokry v ďalšej detskej izbe. My nie sme ten prípad.
Akú úlohu v rámci inšpirácie pre vás majú sny? Mám na mysli zlovestné, bizarné sny, nočné mory, poruchy spánku ako spánková paralýza, alebo opačne insomnia, či spánková deprivácia? Mal si už nejakú zvláštnu skúsenosť z tejto oblasti a pretavil si ju do tvorby?
Dávaš dosť hlbokú otázku, tak sa na ňu pokúsim bez ostychu odpovedať. Je mi jedno či ma niekto vysmeje. Tento druh snov, na ktorý sa pýtaš, pomenujem jasne ako astrálne sny, kedy sa vedomie prenesie mimo hmotný svet do astrálu, kde môžeš obdivovať tú očami neviditeľnú prírodu nezávislú na hmote so všetkými jej bytosťami a zákutiami. Áno mám s nimi skúsenosť, preto nemusím veriť v existenciu duchovného sveta a čo sa deje po smrti. Nemusím veriť lebo viem. Viera je pre blbcov. Blbci veria, že niečo je, niečo o čom im tvrdia iní blbci. Keď zomrie kresťan, je to veľmi sklamaný človek z tých kokotín, ktorými ho kŕmil katechizmus. Môžem povedať, že podnetom pre tvorbu hudby pre mňa bola vôbec skúsenosť s týmto druhom zážitkov.
Zdá sa, že ste fascinovaní nekonečnosťou priestoru, architektúrou vesmíru, významom čiernych dier, temnou hmotou, absurditou času a podobne. V akom význame tu stojí človek na tom maličkom ostrovčeku plávajúc v tomto mori šialenstva?
Toto je ešte lepšia otázka. Človek vo svojej podstate je veľmi úbohá, smiešna, hlúpa a škodlivá bytosť. A tak aj dopadne. Hádam nie je vo vesmíre tvor ako homo sapiens, ktorý si vymyslí svojho boha, tvrdí že je jeho obrazom a stredom kde vo vesmíre nie je nič dôležitejšie ako spása nejakej vypĺznutej opičky, ktorá sa nekontrolovateľne množí a zasiera svoju planétu odpadom na ktorej sa ochvíľu nebude dať žiť. Človek sa nesnaží pochopiť mechanizmus vesmíru, jeho najvyššiu inteligenciu a zmysel. Nemá na to. Tak si vymyslel svoj vesmír a svojho boha v mene ktorého sa tisícročia úspešne vraždí a vedie vojny. Ktorý boh je taký sprostý aby toto stvoril na svoj obraz?! Žiaden. Človek je odpad, čoskoro bude prírodnými zákonmi vyhladený. Preto nemám deti. Vlastne nikto v kapele nemá deti. Nechcem byť súčasťou tohto hnoja viac ako musím.
Ako osobne vnímaš fenomén smrti? Čo pre teba symbolizuje, vnímaš ju skôr z hľadiska pozorovateľa, alebo uctievača? Myslíš si, že smrť je konečnou métou zániku, alebo naša energia putuje po ďalších mystických cestách?
Smrť je všadeprítomná esencia čakajúca na chvíľu kedy sa prejaví. Vo všetkom. Jeden z najvyšších univerzálnych zákonov. Je nevyvrátiteľná a nezvratná. A preto pôvabná. Hmotný prejav smrti to je už to, čo vidíme. Napríklad smrť človeka. Z vlastnej skúsenosti viem na vlastné oči, že je to fascinujúce ako ľudské telo prestáva fungovať. Vtedy pochopíš, že ľudia sú iba kožené mechy naplnené hnisom a hlienom. Nechcem to rozoberať do konkrétnosti. Smrť je prirodzeným objektom záujmu ľudí ako sme my. Dáva nám inšpiráciu, núka nám otázky i odpovede niekedy. Dáva životu chuť. Smrť sama má svoju charakteristickú chuť. Niektorí ľudia si myslia, že žijú, ale oni iba čakajú na smrť. S ľudským "duchovným ja" je to ako s listami stromu. Sú súčasťou veľkého stromu. Splnia svoju funkciu a odpadnú. Zhnijú. Ich subčastice sa stanú súčasťou niečoho iného bez toho aby mali pamäť svojho predošlého "ja". Občas na strome rozkvitne kvet. Ten odovzdá svoju informáciu ďalej, poprípade je to plod/semeno z ktorého na úrodnej pôde vyrastie nový strom. Takých kvetov/plodov je veľmi málo. Väčšina ľudí skončí so svojou biedou iba v zhnitom komposte.
Ok, z mojej strany všetko, veľká vďaka za zodpovedanie mojich otázok, MACHINA BAPHOMETA želám skvelé nápady a silnú kreativitu po ďalšie dlhé roky...
Ďakujem. Chystáme nový materiál. Dúfam, že sa podarí zrealizovať, ale dopyt v našich končinách nie je veľký. Predsa sme len úzkoprofilový žáner. Zdar. Sakchuras.
https://bandzone.cz/machinabaphometa
Sakchuras 4.7.2019 Mortuary
interview
V hĺbke vesmíru
