„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Príbeh z Malých Karpát
interview
MALOKARPATAN je síce novou slovenskou kapelou, no musím priznať, že v dnešnej dobe, a je tomu už pekných pár rokov, ma na našej scéne nezaujalo takmer nič až na pár výnimiek ako Goatcraft a pár ďalších Blackových aktov. Áno, kapela dosť nová, ale ich hudba akoby vypadla z pomyselného hrdzavého stroju času a vracia nás o pár desiatok rokov dozadu ku kapelám, ktoré formovali klasický aj extrémnejší Metal. MALOKARPATAN by som tak trochu prirovnal ku českým Master´s Hammer, nie ani tak špeciálne hudbou (aj keď vzory sú podobné u oboch kapiel) ako skôr odkazom, majú tiež silnú charizmu vo svojej hudbe, zaujímavo písané texty zasadené do určitej oblasti - Malých Karpát, s trochou humoru a pridávajú najzaujímavejšiu zložku, mystiku domáceho folklóru. O tomto sa ale podrobnejšie rozpíšem v recenzii. Hudba tohto telesa ma chytila hneď na prvé počutie a čakal som už len na správny impulz kedy ich oslovím pre rozhovor. Tým impulzom bolo vydanie novinky „Stridžie dni“ a následne nástup kapely pod krídla Invictus Productions. Najrýchlejšie zbúchaný rozhovor v našej histórii a na druhom konci odpovedal As (guit, vox).



Zdar, čo by si povedal o MALOKARPATN potenciálnemu poslucháčovi, ktorý o vás ešte nikdy nepočul a mal by prípadne záujem dostať bližšie informácie o vašej kapele?
Zdravím ťa! Takému človeku by som povedal, že sme predovšetkým kapela čerpajúca z minulosti, hudobne aj konceptuálne. Hudobne vychádzame z úplných prapočiatkov black metalu a tiež aj kapiel/smerov, ktoré mu predchádzali v 70. a na počiatku 80. rokov. Konceptuálne vychádzame z bohatého slovenského folklóru, ktorý nám po našich predkoch ostal a na ktorý nahliadame zo špecifického uhlu. Tieto tradície pretvárame do našej vlastnej podoby. Svojím spôsobom vlastne nadväzujeme na tradíciu kapiel z niekdajšieho východného bloku ako český Master's Hammer, alebo maďarský Tormentor. Podľa doterajších reakcií práve tento typ feelingu evokujeme u ľudí zo zahraničia, čo nás nesmierne teší.




Yeah, som rád, že u nás vznikla kapela vášho razenia, myslím tým kapela, ktorá hrá, alebo vychádza zo starej hudby, už len keď si to porovnáme s Českom, kde je dodnes viacero žijúcich legiend od Master´s Hammer až po Törr. Čím si vysvetľuješ, že na Slovensku podobné kapely nikdy neboli, a ak aj áno, tak sa z nich nestal kult ako v prípade mnohých českých kapiel...
Vďaka za tvoje slová! Máš pravdu, že oproti Čechom sme v tomto vždy zaostávali, aj keď nejaká menšia scéna sa tu samozrejme rokmi vytvorila. Sám si nad tým lámem hlavu čo môže byť tým ozajstným dôvodom. Nejaké záležitosti ako napr. Toxic Trash, Necrotos alebo Apocalypsa (pamätám si z recenzie v niekdajšom Metal Hammeri, ich hudba sa ku mne ale nikdy nedostala) sa tu vyskytli, ale nevzniklo u nás nič porovnateľné s Master's Hammer, Tőrr a Root. Dokonca aj tak populárna druhá vlna škandinávskeho black metalu sem prišla oproti zvyšku sveta dosť neskoro. Vždy sme boli skôr death metalová krajina – z čoho v prvej polovici 90. rokov vzniklo zopár výborných nahrávok, ale po prechode na moderný, pretechnizovaný a bezduchý brutal death metal to išlo prudko dole vodou. Možno sa nejakej renesancie ešte dočkáme v budúcnosti, ale ako sa pozerám na našu stále ešte miniatúrnu scénu, zatiaľ by som to nevidel veľmi optimisticky.

Vonku máte konečne plnohodnotný album „Stridžie dni“, ako si spokojný s výsledkom? Aká bola pôvodná predstava o albume a na koľko sa vám ju podarilo zrealizovať?
Samozrejme pri každom albume vždy budú nejaké, najmä zvukové detaily, ktoré človeku ako tvorcovi vadia, ale s tým ako to celé napokon vypálilo sme v konečnom dôsledku veľmi spokojní. Síce sme sa o podobnom projekte bavili už pred vyše desiatimi rokmi v demo časoch našich ostatných kapiel, ale akosi sme ho za tie roky nikdy nedotiahli do konca. Až som sa napokon počas jesene 2014 nasral a povedal si, že to konečne dám dokopy. Celé to vlastne vzniklo ako moja sólová aktivita, použil som aj niekoľko starých demo skladieb, ktoré vyšli v značne amatérskejších verziách iba na zopár kazetách a CD-Rkách. Čoskoro som sa ale rozhodol zapojiť aj starých priateľov HV a Temnohora a pomerne rýchlo z nás vznikla regulárna kapela. Album vznikal extrémne spontánne a nahrávanie sme si vyslovene užívali. Samozrejme to celé vznikalo za hojného občerstvenia alkoholom, hehe...

Niekto môže mať námietky ku „Stridžím dňom“ čo sa zvuku alebo produkcie týka, že ako je možné, že kapela v roku 2015 príde s albumom, ktorý znie ako zlý vtip. Z môjho pohľadu sa práve tento typ zvuku náramne hodí k vašej hudbe, je rovnako spráchnivený ako hudba samotná, ako ste docieli tohto zvuku? Vyšlo vám to hneď na prvý krát?
Bolo to vyslovene zámerné aby mal album odporný a zároveň atmosférický zvuk. Pomohlo určite aj to, že sme nenahrávali v štúdiu a všetko robili svojpomocne. Na nahrávanie som schválne použil značne nekvalitné struny, ktoré som mal na (vtedy novej) gitare ešte odvtedy, ako mi ju poslali z továrne. Na nahrávke sme ponechali aj viaceré hráčske chyby, takmer všetko s výnimkou niektorých gitarových sól sa nahrávalo na jeden záťah. S konečnou podobou zvuku nám potom ešte výdatne pomohol Přemek alias Guldur, známy z niektorých českých noisovo-experimentálnych projektov ako Magadan alebo Stor. Chceli sme po ňom, aby album evokoval temnotu prvých albumov Bathory, najmä The Return. Preumelkovaný zvuk moderného metalu všetci úprimne neznášame, pretože uberá hudbe jej skutočnú dušu.

Z albumu je jednoznačne cítiť, že atmosféra je prvok, na ktorý sa predovšetkým sústredíte, dosahujete ho nie len samotnou hudbou, ale aj spomínaným zvukom, textami, slangom, obalom. Čo okrem atmosféry je podľa teba na vašej hudbe zaujímavé?
Máš pravdu, atmosféra je pre nás v hudbe tým najpodstatnejším elementom. Myslím si, že je aj absolútnym základom black metalu ako takého. Je jedno koľko klincov, pentagramov, kapucní a šminiek na seba nahádžeš, pokiaľ tvoja hudba nemá atmosféru, nie je to black metal v pravom slova zmysle. Kapely ako Venom, Bathory, Hellhammer, Mercyful Fate alebo Death SS, všetky zneli úplne odlišne, ale zároveň ich spája svojská atmosféra, niečo nadpozemské a ťažko uchopiteľné. Nerád by som z pozície tvorcu hodnotil čím je naša hudba zaujímavá, ale verím že vyčnievame z radu práve onými regionálnymi črtami a inšpiráciou domácimi legendami ľudovej kultúry. Doteraz boli tieto veci v rámci slovenskej scény spodobnené prevažne len v pagan/folk forme, od ktorej sme my na kilometre vzdialení...

Bol som priam nadšený vašou textovou zložkou hneď od začiatku. Tiež ma vždy fascinovala temnota, strašidelnosť alebo grotesknosť v našom alebo všeobecnom folklóre. Staré masopustné masky, mátoha zakrádajúca sa popri plote za dedinou, čerti, ľudová mágia a čarodejníctvo, príbehy ktoré sa rozprávali vždy pri driapačkách...mnoho z toho sa nachádza aj v rozprávkach Dobšinského, taktiež v niektorých dielach staršej kinematografie, navyše vy pridávate aj trochu humoru a ďalších prvkov. Odkiaľ všadiaľ čerpáte inšpiráciu?
Som rád, že máš k týmto veciam tiež natoľko vrelý vzťah ako my... Tých zdrojov inšpirácie je v tomto smere ozaj obrovské množstvo a značnú časť z nich si ty sám vymenoval. Milujem Dobšinského rozprávky, na rozdiel od dnešných počítačových detí som ešte mal to šťastie na nich vyrastať a tie fascinujúce obrazy z nich mám trvalo vypálené v mysli. Rovnako nás ovplyvňujú aj niektoré literárne diela slovenských klasikov – napr. skladba „O víne, kterak učený Hugolín z Gavlovec vyprával“ je, ako samotný názov napovedá, doslovným prepisom z Gavlovičovho diela Valaská škola mravúv stodola. Staré dobré slovenské filmové klasiky sú ďalším dôležitým zdrojom inšpirácie – používame z nich aj rôzne sample. V rámci tých povedzme humornejších záležitostí nás ovplyvnil najmä legendárny ľudový rozprávač Strýco Marcin, filmy typu Sváko Ragan, ale aj staré skladby od kultových Modranov Bukasový Masív. Pri týchto LP sme toho už spoločne za tie roky hojne popili. Nie sme však rozhodne žiadna komediálne-krčmová kapela typu Alkehol – ten svojský groteskný druh ľudového humoru je len jednou časťou nášho konceptu. Slovenská história a folklór sú značne temné a pochmúrne a tieto vložky ich správne okoreňujú. Aj samotné fašiangové masky majú dve tváre – jednak sú vyškľabené a rovnako aj naháňajú strach. Tento zvláštny neurčitý pocit chceme vyjadrovať aj našou hudbou.

Posledné dni prebehla správa, že ste sa dostali pod írsky label Invictus Production, vďaka ktorému sa vaša hudba dostane k väčšiemu množstvu fanúšikov. Ako ste sa k tomuto vydavateľstvu dostali a aký to bol pocit, keď vám to odklepli?
Pravdupovediac už ani presne neviem kto konkrétne to Darraghovi z Invictus pôvodne preposlal. Album som nijak zvlášť nepropagoval, iba som ho nahodil na jedno husto navštevované fórum v rámci undergroundového black/death metalu a súhrou náhod sa čoskoro dostala nahrávka do uší viacerých osôb zo scény. Pre nás ako kapelu z neznámeho slovenského undergroundu bolo veľmi príjemným šokom, keď nám došli pochvalné správy od ľudí ako Zbigniew Bielak, alebo členovia Negative Plane. Úprimne môžem povedať, že sme vôbec neočakávali nejaký významnejší úspech albumu a predpokladali sme, že bude skôr regionálnou záležitosťou. Onedlho mi prišiel e-mail od samotného Darragha a behom polhodiny bolo všetko dohodnuté. Je pre nás samozrejme veľkou cťou byť u tak etablovanej a rešpektovanej firmy a najmä sme radi, že môžeme prezentovať Slovensko v zahraničí. Samotná LP verzia však vyjde až niekedy budúci rok, pretože v súčasnosti pri boome vinylu je čakacia doba na výrobu platní neuveriteľne dlhá.

Váš názov napovedá, že radi obľubujete naše Malé Karpaty, ako často sa vyskytuješ v tomto pohorí? Máš tam nejaké obľúbené miesta, či už priamo v horách alebo nejaké malé obce v Malých Karpatoch? Chodievate tam kempovať, chľastať, turistikovať, naberať inšpiráciu atd.? Čo ťa na nich najviac fascinuje?
Malé Karpaty máme všetci len niekoľko kilometrov od domu, v basgitaristovom prípade by sa možno dalo hovoriť aj o metroch. Ak sa podarí, stretávame sa tam minimálne raz do mesiaca na zopár obľúbených miestach – spoločne popíjame, niekedy pripravujeme aj jedlo, debatujeme a počúvame starú dobrú hudbu. Občas vyrazíme aj na zber húb, keďže náš spevák Temnohor je vášnivý hubár. Je to veľmi pokojné prostredie, kde vďaka neveľkej výške kopcov zväčša nemusíš absolvovať žiadne namáhavé túry a zo zverov len občas zahliadneš srnku alebo diviaka. Tiež je tu starodávna vinárska tradícia, takže popri pokoji a inšpirácii ti miestne kopce ponúknu aj čosi pre potešenie hrdla.

Môžeš napísať ako vzniká vaša hudba? Kto prináša najviac nápadov a ako sa postupne zapája zostatok kapely? Beriete Malokarpatan ako projekt, alebo regulárnu kapelu? Zmenilo sa niečo na vnímaní kapely po tom, čo ste zakotvili u Invictus?
Ako som už spomínal, pôvodne celá vec vznikla ako môj sólový projekt – na "Stridžie dni" som napísal všetky texty aj hudbu, ale keďže sme sa rýchlo pretransformovali na regulárnu kapelu, do budúcna využijeme nápady aj od ostatných členov. Máme hotového veľa nového materiálu a aj vďaka týmto okolnostiam bude oproti debutu ešte pestrejší. Zakotvenie u Invictus nám dodalo množstvo extra energie na ďalšie fungovanie kapely, takže sme momentálne plní inšpirácie a chuti pokračovať ďalej.

V dnešnej dobe je Metal povedzme už trochu inde než akú mal pozíciu v 80tych a 90tych rokoch, kedy sa o tejto hudbe písalo snáď všade a metalistov bolo ako maku a aj keď kapiel nebolo toľko veľa ako dnes, väčšina bola zaujímavá, ortodoxná hraná s veľkou úprimnosťou, čo si budeme hovoriť, vzniklo v tej dobe najviac zásadných albumov. Všetko sa to nejako otočilo a dosť aj zhovädilo...
Plne s tebou súhlasím, nie som síce nejak extra starý, ale zlatú éru 90. rokov pamätám (osemdesiatych bohužiaľ nie), lebo som sa kedysi dávno cez staršieho brata k metalu dostal vo veľmi skorom, detskom veku. Veľmi vzdialene si ešte spomínam na niekdajšie TV relácie ako Janaray Hard Show, kedy mi klipy od Root alebo Dismember spôsobovali prvé detské hrôzy, zároveň ma však silná, zakázaná atmosféra tejto hudby priťahovala a ostal som pri nej dodnes. Tiež pamätám na niektoré undergroundové fanziny, ale aj časy, kedy som si kupoval za peniaze od rodičov v stánku miestny Metal Hammer... Za úplne najkatastrofálnejšie obdobie pre metal považujem dobu okolo rokov 98-2005, kedy sa až na vzácne výnimky úplne vytratila originalita a pôvodný duch tejto hudby. Takmer všetky kapely zneli rovnako stereotypne a bezducho. V rámci tohto dnešnú scénu po roku 2010 považujem za rozhodne lepšiu – mnoho mladých kapiel znovu objavilo korene žánru a aj keď tzv. metalový mainstream stále prevažne stojí za hovno, underground sa znovu stal o niečo zaujímavejším miestom. Tie zlaté časy sa už nikdy nevrátia, metal ako žáner zostarol, ale musíme si uznať, že už bolo aj horšie.

Samozrejme najlogickejšia otázka aká ma napadá, bude Malokarpatan hrať aj live? Teda zatiaľ som nezaregistroval žiadne vaše koncertné aktivity, čo takto si zahrať niekde v Malých Karpatoch? Haha...
Áno, koncerty sme plánovali už dlhšie, problematická bola iba otázka bubeníka. Nakoniec sme sa dohodli s naším priateľom Miroslavom, známym z pôsobenia v Algor alebo svojho času tiež Hromovlad. Kto nahrá bicie na ďalší regulárny album ostáva zatiaľ otvorenou otázkou, ponúkol sa mi jeden človek z pomerne dobre známej zahraničnej kapely, s ktorým by som veľmi rád spolupracoval, takže možno príde aj na túto variantu. Osobne nie som veľkým fanúšikom živého hrania, ale pri druhu hudby, aký hráme v Malokarpatan, ma to rozhodne bude baviť viac ako v minulosti. Skladby sú zväčša energické, bez prehnane technicky náročných častí, takže to bude príjemný priopitý zážitok. Neviem ti povedať kedy presne začneme s živým hraním, ale chceme urobiť prvý koncert tu v rámci Slovenska a na budúci rok už máme dohovorenú aj jednu zaujímavú akciu v zahraničí.

Na čo sa chcete sústrediť teraz keď „Stridžie dni“ budú vonku aj v podobe LP? Ozaj, veril si, že niekedy sa vaša hudba objaví aj na tomto kultovom formáte?
Máme zloženého veľa materiálu, takže momentálny plán je nahrať dve skladby na EP vydanie (z toho jedna bude dosť netradičná coververzia od istej domácej skupiny), ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou malo byť splitkom s jednou spriaznenou mladou kapelou z Fínska hrajúcou štýl podobný nám. Máme už dohodnutého aj zaujímavého zahraničného hosťa na zopár vokálnych častí. Nie je ešte isté kedy sa do toho pustíme a či to vyjde ešte počas roka 2015, uvidíme... Ďalším plánom sú koncerty, rovnako ešte otvorená otázka. A potom máme na ďalší rok naplánované nahrať druhý plnohodnotný album. Štýlovo to bude rozmanitejšie než "Stridžie dni" a mnoho skladieb pôjde ešte hlbšie do metalového praveku. Dá sa povedať, že na druhom albume si oproti debutu výraznejšie vyformuje vlastnú tvár.

Ok, to by bolo do mňa snáď všetko, ak som na niečo dôležité zabudol, môžeš napísať niečo pre vašich fans, Tebe ďakujem za toto interview a som rád, že sme mohli spáchať rozhovor práve s Malokarpatan! Ešte raz vďaka a všetko dobré a na zdravie.
Tebe v prvom rade ďakujem za zaujímavý rozhovor a v neposlednom rade aj za všetku podporu pre nás od Necrosphere, sme radi že tu ešte funguje zopár ľudí oddaných tomu správnemu feelingu starej školy a undergroundu, nech vám to úspešne vydrží aj do budúcna! Netuším koľko fanúšikov máme na Slovensku, ohlasy zatiaľ chodia skôr zo zahraničia, ale samozrejme pozdravujem všetkých, ktorým sme padli do vkusu, budete nás mať možnosť vidieť aj naživo a pripravujeme aj iné novinky do budúcnosti. Pamätajte na to, že metal starej školy je nadčasový, ten moderný a preumelkovaný má len obmedzenú životnosť.




https://malokarpatan.bandcamp.com/




As                                                         30. 9. 2015 Mortuary