„Člověk, který nikdy neplakal nežil opravdový život!“ Jan Werich
 
 
 
 
 
Azyl
Spájanie Thrash, Death a Black Metalu nie je u nás tak rozšírené ako čisté formy týchto štýlov, preto musí potešiť, že túto unikátnu nekromantickú zmes sa rozhodlo zhudobniť jedno z novodobejších zoskupení pod tajomným menom NECROHERESY. Black Metalových prvkov je tu síce najmenej, ale nemohli sa im vyhnúť úplne už len z toho dôvodu, že pôvodní členovia pochádzajú práve z kapiel tohto čierneho umenia. Hneď prvý album "Asylum" vydali u ruského labelu Satanath Records a ďalších jeho bieloruských sublabelov, čo znamená väčšiu šancu, že sa dostane ich hudba ďalej za hranice. Ich extrémna produkcia so špinavým zvukom zaujme najmä tých poslucháčov, ktorí preferujú pôvodné, najstaršie kapely a radšej sa nechajú unášať morbídnou atmosférou za bránami mentálnych ústavov. Na otázky odpovedali takmer všetci členovia, každý k téme, ktorá sa ho týka.


Zdravím. Začiatky NECROHERSY siahajú niekoľko rokov do zahmlenej histórie a korene majú priamo v BM kapele Aeon Winds. Vieš aký bol hlavný dôvod prečo sa niektorí členovia rozhodli založiť si novú kapelu s úplne odlišným štýlom ako je Death Thrash?
S: Zdravíme Necrosphere! Impuls na založenie Necroheresy vyšiel z mojej a Witcherovej (Svarthenovej) hlavy. Bolo to niekedy v roku 2012, kedy sme intenzívne počúvali staré veci od Celtic Frost, Hellhamer a Törr. Jeden víkend sme dostali chuť zahrať si niekoľko nápadov, ktoré sa zrodili z tejto spontánnej inšpirácie a vznikol základ pre Necroheresy. Ako prvý sa pridal Askold na bicie a následne Kazateľ na spev. Keďže nápadov bolo veľa a presahovali rámec jednorázového projektu, rozhodli sme sa zhmotniť rovnocennú skupinu popri Aeon Winds, ktorou je Necroheresy.


Ako dlho vám trvala tvorba materiálu na debut? Skladáte všetci, alebo máte niekoho, kto prináša hlavné kostry skladieb?
A: Povedal by som, že pri väčšine skladieb aj niekoľko rokov. Asylum predstavuje súhrn nápadov, ktoré vznikli od roku 2001 až do roku 2015. Nikdy však neboli vydané, no hrávali sme ich na rôznych koncertoch za posledných 15 rokov. Najstaršou skladbou je „Smrteľná Závislosť“, najmladšou „Znamenie“. Skladby skladáme všetci. Hlavné kostry skladieb prinášame Witcher a ja. Neskôr sa finálna podoba zhmotňuje na skúškach a textovú časť tvorí Kazateľ.

Točili ste v pomerne neznámom štúdiu Bafomet. Môžeš o ňom napísať niečo bližšie? Podarilo sa vám bez problémov dosiahnuť presne taký zvuk, aký ste aj chceli? Akým spôsobom ste nahrávali, digitálne, alebo analógovo?
W: Bafomet štúdio, je v podstate naše domáce Tryzna štúdio. K zmene názvu došlo nedávno po úspešnom dokončení stavebných a technických prác. Niekoľko rokov sa s Agressorom aktívne venujeme prestavbe našej skúšobne na plnohodnotné štúdio, kde môžeme skúšať aj nahrávať. Chcelo to nemalé úsilie a väčšie finančné prostriedky, no nakoniec sa to úspešne podarilo. Zatiaľ posledným plnohodnotným materiálom z nášho štúdia bude nový album Aeon Winds. Okrem toho sme tam nahrávali veci pre split Concubia Nocte/Aeon Winds, Aeon Winds/Troll, či Distant Shapes.

Na album ste zaradili cover zo starej tvorby Bathory. Máš rád aj ich neskoršie epickejšie veci? Je jasné, že čerpáte hlavne z tých najstarších extrémnych kapiel, ale nájde sa niečo aj z tých novších?
S: K celej Quorthonovej tvorbe máme veľmi dobrý vzťah, či už k starším nahrávkam alebo k neskoršej epickej ére. Albumy ako Hammerheart, Twilight of the Gods, či Nordland I.II. patria medzi klenoty metalovej hudby a radi sa k nim sporadicky vraciame. Inšpirovali nás hlavne v období tvorby našich black metalových skupín v Karpathii, či Aeon Winds. Zo súčasného extrémneho metalu mi napadajú skupiny ako Grave Miasma, Coffinborn, Cruciamentum, Midnight Odyssey, Thou Shell of Death, Venenum, či Dead Congregation, ktoré posledné obdobie počúvam.

Trochu netradičným riešením sú texty v rodnom jazyku. Pre domácich fans sú určite zrozumiteľnejšie, ale pre zahraničných znie slovenčina asi trochu exoticky.
K: Máš pravdu, pravdepodobne to znie pre niekoho exoticky, no slovenčina je môj rodný jazyk. Keby som písal texty napríklad v angličtine, nevedel by som presne vyjadriť to, čo mám na mysli. Ďalšia vec je výslovnosť. Niekedy mi až reže v ušiach angličtina slovenských skupín. Pre zahraničných poslucháčov sme názvy skladieb dali do angličtiny, keďže v prípade prekladu by stratili presné posolstvo, ktoré odovzdávajú.

Niektoré texty, obal aj booklet albumu zachádzajú k menej zaužívanej téme ústavov s mentálne chorými pacientmi. Určite sa v nich odohralo veľa zaujímavých situácií, ktoré by sa dali pretaviť do textov. Je to pre vás len jedna z mnohých tém, alebo sa jej chcete v budúcnosti venovať aj viac?
K: Určite je to téma, ktorej sa chceme v budúcnosti venovať. Psychika ako súčasť nášho bytia je nevyčerpateľný zdroj tém. Aj na debutovom albume sa z väčšej časti venujeme ľudskej psychike.

A: Je to asi najviac neprebádaná oblasť fungovania ľudskej fyziológie. Je tam veľa neznámeho, mystického, fascinujúceho, až strach naháňajúceho. Tejto téme sa venujem čiastočne aj v profesií, ktorú vykonávam, takže rozhodne je z čoho vychádzať.

Bol sa niekto z vás niekedy pozrieť aspoň v schátralom mentálnom ústave, alebo vás inšpirovali len filmy? Atmosféra v nich musí byť veľmi skľučujúca a strašidelná.
K: V rámci školskej praxe som mal možnosť pobudnúť v zariadení pre liečbu ťažko psychicky chorých jedincov a tam bola atmosféra skutočne skľučujúca. Prázdne schránky utrápených ľudí pod silnými sedatívami bezcieľne sa túlajúcich po zamrežovanej chodbe. Celá táto skúsenosť vo mne zanechala silnú stopu.

S: Oproti Kazateľovi mám skôr skúsenosť so schátralými stavbami starej psychiatrie Pinelovej nemocnice v Pezinku. Nie je problém sa tam dostať peším výletom z Bratislavy cez Karpaty, alebo priamo autom. Rozhodne to stojí za to, či už depresívna schátralosť a opustenosť samotných budov, či ponurá atmosféra okolia.


Z druhej svetovej vojny ste si vybrali text ku skladbe Battle of Sokolovo. Prečo vás zaujalo práve Sokolovo?
K: Sokolovo je jediná skladba s vojenskou tematikou na debutovom albume. Myslím, že prvý impulz bol vojnový film s Ladislavom Chudíkom - Sokolovo a zopár historických článkov z Charkovskej oblasti na Ukrajine. Zaujala ma hlavne myšlienka ako sa slabý a neskúsený vojenský prápor vrhol na agresívneho, skúseného obra a dokázal odolať ťažkému tlaku. Nejde tu o obdiv jednej alebo druhej strany, skôr nám táto udalosť ukazuje, že odhodlanosť a odvaha dokáže aj silnejšiemu súperovi strpčiť jasné víťazstvo.

Album distribuuje viacero labelov z Ruska a Bieloruska. Myslíš, že na Slovensku alebo v Čechách je situácia v tomto smere poslabšia?
W: Z kvalitných labelov u nás môžem spomenúť Hexencave Prod., In League with Satan, Sky Burial, Atomic Visions, či Tryzna Production. S týmito labelmi mám osobné skúsenosti a ich práca je v domácom undergrounde nenahraditeľná. Dôvod nášho vydania v zahraničí bolo vydavateľstvo Satanath Records, ktoré prejavilo záujem o naše debutové EP a realizovalo všetko veľmi dobre od vydania až po distribúciu. Preto sme prirodzene pokračovali s týmto vydavateľstvom a jeho sublabelmi aj pri debutovom albume.

Ako vidíš všeobecný vývoj slovenskej extrémnej metalovej scény od 90tych rokov? Myslíš, že ide dobrým smerom, alebo by si si vedel predstaviť aj niečo lepšie?
S: Osobne preferujem skôr staršiu slovenskú tvorbu. Na skupiny ako Amorbital, Depresy, Dehydrated, Bizzare of Brutality, Acoasma, starý Mordum či Mystic Death a mnohé ďalšie nedám dopustiť. Je toho naozaj veľa, skôr vyhľadávam demo nahrávky, či debutové albumy z raných 90. rokov. Súčasná slovenská tvorba v rámci death metalu mi nie je až tak blízka. Osobne mi nehovorí nič súčasný brutal death metal a core prvky v tomto žánri. Myslím, že prvotná myšlienka a podstata tohto žánru sa vytratila na úkor naháňania sa po pražci a po miestnom kulturáku. Death metal by sa mal vrátiť späť k svojich špinavým, prehnitým koreňom odkiaľ vzišiel. Oceňujem však aktivitu posledných rokov, kedy sa opäť mobilizuje domáca scéna. Tešia ma skupiny ako Infer, Goatcraft či Radiation. A moja prognóza do budúcnosti. Ťažko povedať, rozhodne by som privítal viac nových skupín. Myslím, že väčšina extrémnych metalových skupín na Slovensku je tvorená staršími hudobníkmi, respektíve dvoma generáciami. Tých z 90. rokov, ktorí vytvárali základy domácej death metalovej scény a tých po roku 2000, ktorí formovali black metalovú scénu.

Grafiku bookletu ste zverili do rúk SABBAS APTERUS a musím uznať, že tak výbornú prácu som na domácej scéne už dávno nevidel. Ako ste si s ním rozdelili úlohy pri tvorbe grafiky? Nebáli ste sa, že bude booklet vyzerať príliš digitálne a umelo?
S: Sabbasovú tvorbu som videl už skôr v rámci počítačovej grafiky, na ktorej pracoval a musím povedať, že ma veľmi zaujala. Kontakt sme dostali od Nocturnala (CONCUBIA NOCTE), ktorý priniesol tohto umelca na slovenskú metalovú scénu pri split albume INFER/SEPSIS. Po vzájomnej dohode sme tlmočili naše predstavy o grafike a s veľmi rýchlou a efektívnou prácou sme boli nadmieru spokojní. Sabbas v podstate robil námety na front a back albumu. Vnútro sme doplnili vhodnými historickými fotkami psychiatrických liečební, aby korešpondovali s depresívnou a ponurou atmosférou celého albumu a dotvárali tak charakter textov.

Robili ste už nejaké rozhovory pre fanziny alebo webziny? Ani recenzií som zatiaľ veľa nenašiel, no všetky sú v podstate s pozitívnym hodnotením. Myslíš, že po vydaní debutu sa situácia zlepší?
S: Momentálne robíme na troch rozhovoroch pre slovenské fanziny. Situácia je rozhodne lepšia po vydaní Asylum a objavujú sa už aj prvé domáce, ale aj zahraničné recenzie. Teraz sa sústreďujeme hlavne na domácu scénu, no boli by sme určite radi aj zahraničnému rozhovoru.

Ako ste na tom s koncertnou aktivitou? Ste ochotní hrať hocikde kde vás pozvú, alebo si vyberáte len ortodoxnejšie akcie?
W: Hráme hlavne, keď je čas. Popri robote, osobnom živote a rozbehnutých skupinách toho priestoru veľa neostáva. Koncerty si vyberáme. Ak sa naskytne nejaká akcia, ktorá nás zaujme, tak si rozhodne radi zahráme.

To by bolo z mojej strany všetko, ak som na niečo zabudol máš priestor. Vďaka za rozhovor a na záver môžeš prezradiť obľúbené CDs, prípadne demá, ktoré ťa zaujali v poslednej dobe.
S: Ďakujeme aj my za priestor v Necrosphere Zine! Ak by boli nejaké otázky na nás, radi odpovieme na necroheresy@gmail.com alebo na našom FB profile. Čo sa týka tvojej druhej otázky. Z kapiel, ktoré ma poslednú dobu zaujali, boli napr. slovenský Abscess, ktorého tvorba veľmi pekne odzrkadľuje dravosť, silu a tu správnu špinavosť tvorby 90 rokov. Ďalej Infer s novou skladbou celkom dosť zabíja a vracia svoju hudbu bližšie k black metalovým koreňom. Sám som zvedavý na nový album. Zo zahraničia ma celkom odrovnal „Trance of Death“ od Venenum. Veľmi často sa vraciam aj k „Spectres over Transylvania“ od Cultes Des Ghoules. Ide o ich staršiu vec, no neskutočne silný materiál, absolútne zosobnenie ničoty! A určite by som odporučil Midnight Odyssey v rámci atmosférického blacku. Nielen posledný materiál, ale rozhodne celú diskografiu.




https://www.facebook.com/Necroheresy





Necroheresy                                               4.10.2017 Storm
interview
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]