Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
NECROSPHERE WEBZINE
Toto je prvý rozhovor, ktorý s nami spravili maniaci z piešťanského webzinu Vilezine. Vďaka za podporu!


Necrosphere je slovenský webzin, opantaný silným Lovecraftovským odérom, zaoberajúci sa v prvom a poslednom rade death, black a doom metalom. Na moje otázky odpovedal šéfredaktor webzinu Mortuary.


Ahoj Mortuary! Prvá otázka sa bude týkať toho, čo bolo ešte pred NECROSPHERE, čiže magazínu HYBERNED CHILDREN´S DREAMS. Ja osobne som o tomto nikdy v živote nepočul, tak priblížiš nám, kedy to vychádzalo, ako to vyzeralo atď. ?
Nazdar Michael! Tak fanzine Hyberned Children´s Dreams vyšiel prvý krát na rozmedzí rokov 99/00. Myšlienka na vydávanie fanzinu vo mne vrela už dlhšie, ešte v dobách keď som začal pomáhať Vlastovi do jeho fanzinu Anguish (neskôr Triumph of Blasphemy), najskôr to bolo len pár kresieb a potom už aj recenzie a rozhovory. Toto bolo príčinou vzniku nášho vlastného fanzinu, vymysleli sme krkolomný a zložitý názov zámerne, nechceli sme aby to znelo jednoducho a zapamätateľne. (Neskôr nám to v recenziách vytýkali) Prvé číslo už vznikalo na PC, ale s tým, že text sa vlepoval do vytvoreného zošita, obrázky sa vlepovali do textu kde už bolo dopredu vytvorené miesto pre ne. V podstate sme vytvorili akúsi zlepenú matriku a tá sa následne kopírovala xeroxom. Bola to mravčia práca, všetko bolo vymerané pravítkom, proste nervy. Nevedeli sme ako sa robí fanzin. Druhé číslo už bolo spravené s PC grafikou a na disketách putovalo do profi tlačiarne. Takto to pokračovalo až po číslo sedem, vždy sme chceli spraviť kvalitný magazín s kriedovou obálkou a nabúchaným obsahom. Naše motto bolo: Death Metal & Horror, to sme chceli v magazíne mať a aj sme vždy mali.

Z akých dôvodov došlo k zániku HYBERNED... a vzniku NECROSPHERE? Boli v tom iné, ako finančné dôvody?
Zánik Hybernedu prišiel hneď po vydaní posledného 7. čísla, keďže nám zostal celý náklad doma pod posteľou v krabiciach, po tom, čo sme už mali vytvorené aké také meno. Každé číslo šlo celkom dobre, vždy šlo preč pár sto ks, ale keď už ľudia úplne stratia záujem a vynaložíš na fanzine veľa času, energie a samozrejme aj nejakých financií a nik o to nezakopne, je to bieda. Osobne som názoru, že vydávať na SK fanzine v rodnom jazyku už nemá význam, možno nejaký xerox by sa dal, ak by sa dotlačilo len podľa záujmu. Ak chcem ale dávať robiť magazín do tlačiarne musíš počítať s vyšším nákladom aby sa to aspoň trochu oplatilo. Keď dáš do jedného čísla 400, 500 eur a nič z toho... Nechcem aby to vyznelo tak, že sme chceli na fanzine zarobiť alebo aby sa nám vrátil náklad, ale nakoniec prestal byť na SK absolútne záujem o fanziny, myslím, že za to môže internet. Ešte vždy ma láka skúsiť vytvoriť xeroxový fanzin s ručnými kresbami okultne zameranými a zabijáckymi kapelami, kto vie, nikdy nehovor nikdy. Pred skončením Hyberned sme rozmýšľali s bratom, že skúsime spraviť tlačený xerox fanzine Eschaton zameraný na Funeral Doom. Išlo o to, vytvoriť taký pokusný fanzin so zámerom či sa ujme. Ale v tej dobe sme nakoniec zakotvili myšlienkovo pri webzine. Zdalo sa nám ideálne spojiť Eschaton a Hyberned pod novým názvom Necrosphere.

Prečo ste za názov zvoli zrovna NECROSPHERE a nepokračovali pod menom HYBERNED... ? Mali ste v zálohe ešte nejaké iné názvy? Tiež by ma zaujímalo, aký boli vaše začiatky. Mali ste už v tej dobe nejaké skúsenosti s webovými stránkami?
Dlhšie sme rozmýšľali ako nazvať nový webzine, chceli sme aby sme s ním boli spokojní aj do budúcnosti keďže bude názov už súčasťou grafiky a meniť názov časom nie je príliš dobré. Samozrejme bolo viac variant pre meno, pamätám sa ešte na názov Necropolis, ale nakoniec sme sa rozhodli pre Necrosphere. Prečo? Sme veľkými fanúšikmi amerického spisovateľa H. P. Lovecrafta, ten je preslávený svojimi poviedkami o fiktívnej knihe Necronomicon a všetko s tým spojené. Myslím, že slovo Necrosphere vraví za všetko, nie je úplne najoriginálnejšie, viem že existovala talianska Death Metalová kapela Necrosphere ale nám sa ten názov páči, vyjadruje podstatu toho čo robíme. Čo sa týka skúseností s webovými stránkami, tak to je skôr otázka na Storma. Myslím, že pred Necrosphere skúšal vytvoriť nejaké pokusné veľmi jednoduché web stránky. Pre Necrosphere sme ale potrebovali niečo zložitejšie. Myslím, že Stormovi sa to podarilo na prvý krát veľmi dobre, často nás kritizujú za jednoduchú a slabšiu grafiku, ale nám je to jedno. Podľa mňa to nie je úplne najhoršie na to, že to bol prvý jeho pokus o web. Všetok design sme vymýšľali spolu, napr. okraje s Lovecraftovým portrétom, pozadie vesmíru a podobne. Nemyslím, že by sme nejak výrazne zaostávali graficky za inými metalovými webzinmi. Najdôležitejší je určite obsah a verím tomu, že sme dosť špecifickým webzinom. Zo začiatku sme len nahodili na Necrosphere množstvo rozhovorov a recenzií z Hybernedu, ktoré sme mali uložené na CD-R, nebolo problém to skopírovať a prilepiť na web. Ale hneď od začiatku sme začali robiť aj svoje Necrospherácke rozhovory a recenzie, ku dnešnému dnu sme spravili už skoro 90 rozhovorov a nespočetne recenzií.

Ako funguje Necropshere zine? Aké sú Vaše ciele?
Ak myslíš pocitovo, tak veľmi dobre. Nedá sa nám spraviť denná aktualizácia, aj keď niekedy to ide. Už sa stalo, že sme napr. dva týždne v kuse denne aktualizovali hlavne recenziami a rozhovormi, ale nedá sa to stále, na rozhovory treba často dlhšie čakať a nové albumy napočúvať. Naše ciele? Určite informovať čo sa deje v Death Metalovom podhubí, prinášať kvalitné rozhovory a recenzie, prípadne sem tam umiestniť na web nejaké poviedky, alebo rôzne zaujímavosti z oblastí ako H. P. Lovecraft, Necronomicon, staré zaniknuté civilizácie, predovšetkým Sumer, nájdeš tam články o časopriestore, vesmíre, čiernych dierach, niečo o mágii atď. Ako som už spomínal v predošlej odpovedi, z môjho pohľadu sme špecificky zameraní na určitý okruh kapiel, ktoré takto pokope nenájdeš v iných webzinoch. Pre Hyberned boli typické kapely ako SUFFOCATION, MALIGNANCY, NATRON, YATTERING, DECREPIT BIRTH, GORGASM, INTERVALLE BIZZARE, SCRAMBLED DEFUNCTS, DEFILED, NEGATIVA atď., do posledných čísel HCHD sme už začali robiť ale veľa rozhovorov s old school kapelami a to sa nakoniec pretransformovalo do Necrosphere, teraz sú pre nás typické bandy ako PHILOSOPHER (Ger), COSMIC ATROPHY (Usa), NECROS CHRISTOS (Ger), MAVETH (Fin), NOX (Hol), VASAELETH (Usa), VORKREIST (Fra), HOODED MENACE (Fin), ESOTERIC (Uk), DEGIAL (Swe), NECRONOMICON (Can), NECROPHOBIC (Swe), UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN (Chile), YOGTH SOTHOTH (Col), GOREAPHOBIA (Usa), DRAWN AND QUARTERED (Usa), COLOSSEUM (Fin), SWALLOWED (Fin), MONOLITHE (Fra), PHANTASMA (Sk) a kopa ďalších.

Čo pre teba osobne znamená, symbolizuje death metalová, všeobecne metalová hudba? Ako by si túto hudbu definoval niekomu, kto o nej nepočul, alebo o nej nič nevie?
Tak predovšetkým Death Metalová, samozrejme počúvam viac metalových štýlov, ale venujem sa hlavne Death Metalu ešte od minulého storočia :D Táto hudba pre mňa symbolizuje najdokonalejšiu formu hudby ako takej. Je mnoho štýlov hudby, každý má možnosť vypočuť si množstvo štýlov a hlavne v mladšom veku sa veľa ľudí upne na nejaký štýl s ktorým sa stotožní. Pre mňa to bol určite Death Metal, prvé nahrávky, ktoré som počul na začiatku 90tych rokov ma tak extrémne fascinovali, že som jednoducho padol do šialeného vortexu tejto hudby smrti. Ťažko sa definuje táto hudba, je plná negatívnych emócií, brutality, šialenstva, chorobnosti, smrti, zvrátenia, hrôzy a podobne. Takže také by bolo vysvetlenie Death Metalu pre laika. Počúvam všetky základné fúzie tohto extrému, či už Death/Black, Death/Doom alebo Death/Thrash. Dnes ale počúvam aj mnoho iných štýlov, aj nemetalových. Rozhodne to nie je hudba pre každého, opačne, je to pre špecifických poslucháčov, ktorí musia mať vyvinutý určitý stupeň morbídnosti v sebe, nič pre slabých.

Ako si predstavuješ ideálnu, dobrú recenziu? Stretol si sa už so situáciou, keď chcel niekto písať na Necropshere, ale jeho znalosti, alebo štylistika boli nedostatočné?
Samozrejme určitá štylistika by pri písaní recenzií mala byť, recenzent by mal mať aj slušnejší prehľad o scéne ktorej sa venuje, inak to bude len fraška. Väčšina našich "redaktorov" píše recenzie pocitovo, nerozoberáme sa príliš technickou stránkou, myslím tým detailné opisovanie jednotlivých skladieb, rozbor riffov a podobne. Najpodstatnejšie sú podľa mňa pocity, pretože o pocity v hudbe zväčša ide. Zatiaľ som sa nestretol s prípadom, keď chcel niekto písať pre Necrosphere, že by mal slabú štylistiku, alebo sa nevyznal do štýlu na ktorý sa zameriavame.

Aké sú tvoje najkrajšie a naopak najhoršie zážitky spojené s metalom?
Najkrajšie zážitky sú u mňa spojené so začiatkom, ako to už býva. Doba kedy som začal spoznávať prvé Metalové kapely, bola to úplne iná doba ako dnes. Nik vtedy nechyroval o internete, nesťahovala sa hudba, k nahrávkam sa musel každý dostať poctivo na MC kazetách, alebo na CD, pre ktoré bolo treba navštíviť kamenný obchod. Z dnešného pohľadu sa možno mnohým mladším metalistom zdá táto predstava divná, nemôcť si stiahnuť akýkoľvek titul po akom srdce zatúži. Dnes nie je skutočne problém sa dostať ku čomukoľvek, myslím tým celkovo metalový merchandise. Práve v tom bolo kúzlo začiatku starších metalistov, všetko si si musel kúpiť, prípadne požičať od známych a nahrať na MC. Spomienky na toto obdobie sú jednoducho nádherne nostalgické, každý jeden album sa počúval do nekonečna, poznal som všetky názvy skladieb, názvy albumov, na každý album bol dostatok času ho vstrebať do plnej miery. Dnes je to všetko akési umelé, kvantá albumov sa mihajú okolo fans, ani poriadne nenapočúvajú nahrávku a už majú na HD 150 ďalších nových albumov. Je to ako nejaká nezastaviteľná mašinéria. Lenže dnešná generácia metalistov má zas túto svoju dobu ako sme mali predtým my tú svoju, a možno tiež raz budú nostalgicky spomínať na ranné obdobie, vysedávanie pred Facebookom, Myspace, Youtube, kto vie kam to až povedie, ale isté je, že doba v ktorej som vyrastal ja sa už nikdy nevráti. Určite medzi najkrajšie spomienky patria aj prvé koncerty a festivaly, pre mňa bol najväčším zážitkom prvý festival v mojom živote „Attack of Fire“ v Bzenci v roku 1996. Aj keď tam zďaleka neboli také "hviezdy" aké si teraz môžme vychutnať na terajších festivaloch, i tak to bol duševný orgazmus, tento festival mám hlbšie v pamäti a spomienkach ako ktorýkoľvek iný! Najhorších zážitkov je našťastie minimum, z môjho pohľadu v podstate žiadne také ani nemám, skôr ma neteší fakt, ako je Metal vnímaný z dnešného pohľadu všeobecne. Niekedy mám pocit, že dnes je Metal už v mainstream, aspoň tie veľké mená, ktoré mňa osobne vôbec nezaujímajú. Absolútnou hrôzou sú pre mňa nové trendy ako Nu Metal, Gothic Metal so ženskými vokalistkami, veselý poskakujúci Folk Metal, rôzne hybridy ako Deathcore, Metalcore, Math Core a ďalšie divné sračky. Často mám pocit, že terajší metalisti vôbec nevedia o koreňoch metalu, o kapelách, ktoré ho sformovali a priniesli, väčšina dnešných "metalistov" sa ani nezaujíma o underground - veď načo si budú zháňať kapely o ktorých sa nepíše v Sparku, alebo v Rock Harde, stačí im na to NIGHTWISH, KORN, SUICIDE SILENCE a podobné chujoviny. FUCK OFF!

Aký máš názor na slovenskú metalovú scénu? Je tu podľa teba dobré undergroundové podhubie? V akých rokoch bola podľa teba najsilnejšia metalová scéna na Slovensku?
Jednoznačne najlepšie obdobie pre slovenský underground bolo v rokoch 1990 - 2000, presne tak isto ako aj inde vo svete, každá kapela, ktorá vydala demo, stála za niečo, každý metalista vtedy poznal všetky tie skvelé mená APOPLEXY, DEHYDRATED, DISSONANCE, MENTALITY, PHANTASMA, ERYTROSY, DEPRESY, DEMENTOR, KAR, BESTIALIT, CONTEMPT, CLANDESTINE, INSEPULTUS, MORDUM, ACOASMA, PATHOLOGY STENCH, SURGICAL DISSECTION atď. Ja mám všetky tieto veci zväčša na MC a niečo aj na CD, keďže v tej dobe nebolo vydanie CD ešte bežnou záležitosťou. Dnešná ug SK scéna čo sa týka Death Metalu ma ani príliš nezaujíma, je tu pár mien, ale zober si, dnes má každý svoju gitaru, basu, alebo bicie. Mnoho deciek si nahráva svoje veci do PC, alebo skúšajú v garáži, kvantá kapiel, ktoré nikdy nič nepovedia, len sa dozviem, že nejaká kapela o ktorej som nikdy nepočul, má už za sebou tri otrasné CDčka, čo to má znamenať? Je iróniou, že mnohé staré špičky SK Death Metalu ani nikdy CD nenahrali, prípadne s otrasným zvukom (treba prihliadnuť na nahrávaciu techniku a skúsenosti producentov tohto žánru na svoju dobu) a dnes má každý album, s čistým kvalitným zvukom ale sračkovou hudbou, česť výnimkám.

Názov tvojho prvého death metalového albumu? Ten môj bol DEATH- SYMBOLIC.
Bolo to už tak dávno, že na ten titul si už ani nespomeniem, ale určite to bolo niečo z tohto výpisu: PROTECTOR - Urm The Mad, SEPULTURA - Morbid Visions, OBITUARY - Cause of Death, MORBID ANGEL - Altars of Madness/Blessed Are The Sick, NOCTURNUS - The Key, BENEDICTION - Subconscious Terror, ATROCITY - Todessehnsucht a ďalšie, ale jedno meno od mňa nechci.

Zaujímaš sa aj o nejakú inú hudbu ako metalovú, prípadne hráš v nejakej hudobnej skupine alebo skrátka na nejaký hudobný nástroj?
Áno, počúvam aj veľa non Metalovej hudby, predovšetkým mnohých klasikov od Bacha, Wagnera až po experimentátorov ako Penderecki, ďalej ma často zaujme aj moderný Jazz, či starý Jazz Rock, tu by som spomenul MAHAVISHNU ORCHESTRA, E.L.P., KING CRIMSON, ale aj domácich COLLEGIUM MUSICUM. Milujem filmovú hudbu, rôzne soundtracky, pár vecí z Ethno, Ambientu, niektoré pokusy o stredovekú hudbu ako FAUN, CORVUS CORAX, môžem aj veci z Gothic Rocku, XIII. Století sú neuveriteľní! Experimentálnejšiu hudbu na spôsob starých PINK FLOYD alebo geniálny PRAŽSKÝ VÝBĚR, SROMBOLI môžem tiež počúvať aj každý deň. Moja obrovská srdcovka z nemetalových luhov a hájov je DEAD CAN DANCE, ako aj sólovky Brendana a Lisy. Je toho fakt veľa. Na hudobný nástroj nehrám, aj keď je pravda, že vo mne drieme duch bicmana :D Moja vzácna priateľka Lamashtu mi pred troma rokmi kúpila k narodeninám obojstranné bongo keďže prstami neustále klepem po čom sa dá, najlepšie sú krabice :D Občas sa teda vyšaliem na bongu, cítim sa byť viac rytmicky založený, takže aj basa by ma možno bavila. Ešte okolo roku 2000 som pôsobil ako vokalista v BB kapele INTERNAL FERMENTATION, Death Metal na spôsob INTERNAL BLEEDING, FLESHGRIND a podobne, týmto zdravím Vlasta a Jeffa, skvelé časy!

Stretol si sa už so situáciou, že sa ti názory nejakých hudobníkov v rozhovore zdali scestné, choré alebo priam smiešne?
Nie, ešte som sa s tým nestretol, každý má nejaký svoj názor, ale tvoja otázka mieri niekde do extrémov, s takým niečím ešte nie.

Je podľa teba na Necropshere ešte niečo, čo by ste chceli vycibriť, dohnať do vyššieho štádia dokonalosti?
No z grafického hľadiska už ťažko, keby sme chceli prerábať grafiku nejak markantnejšie, bolo by to veľmi náročné, máme tam príliš veľa textu, bola by to piplačka na niekoľko dlhých mesiacov. Sem tam spravíme nejakú grafickú zmenu, napr. naposledy Storm vytvoril zaujímavú koláž, ktorú voláme "Brána", je to grafika, ktorá sa objaví ako prvá a po kliknutí na ňu sa otvorí náš web. Po pisateľskej stránke sa dúfam stále zlepšujeme. Snažíme sa písať dlhšie a hlbšie recenzie než tomu bolo v minulosti, ale to nech posúdi každý sám.

Tvoja najsrdcovejšia vec spojená s metalom, alebo hudbou ako takou?
Nedá sa povedať, že by som mal niečo extra rád z Metalu viac ako iné veci. Tejto hudbe sa venujem už od roku 1990, mojimi ušami prešli stovky skvelých albumov, videl som veľa dobrých live vystúpení, zoznámil sa mnohými maniakmi a fanatikmi. Pre mňa sú z Metalu najpodstatnejšie pocity, pocity z hudby, rád objavujem nové neznáme bandy. Často sa mi stane, že úplnou náhodou natrafím na úplne neznámu kapelu a tá ma zrazí do kolien. Som tiež veľmi rád, že v poslednej dobe sa množstvo Death Metalových kapiel zameriava vo svojich textoch a snaží sa aj do svojej hudby včleniť odkaz H. P. Lovecrafta, nie vždy sa to podarí dobre, ale je veľa skvelých Lovecraftian kapiel, na ktoré sa často zameriavame.

Ktorý webzin berieš ako...dajme tomu „vzorový webzin“ ? resp. ktorý webzin je podľa teba najpremakanejší, ktorému by ste sa chceli vyrovnať?
Najväčšiu poctu si podľa mňa zaslúži „Vocies From The Darkside“ z Nemecka, ten maniak je šialenec, má dobrý čuch na kapely a spravil už množstvo rozhovorov o akých sa nám už ani nemôže snívať. Takže tento webzine by som vyzdvihol najradšej. Celkove mám rád webziny, ktoré sú zameraním orientované na old skull Metal, alebo old skull Death Metal a podobne.

Na NECROSPHERE sa od jeho založenia určite udiali nejaké zmeny- moja otázka znie: Jednalo sa o zmeny zásadné, alebo iba nejaké kozmetické úpravy? Máte aj do budúcnosti nejaké plány niečo pozmeniť?
Ako som už spomínal, nejaké zásadné zmeny sa neudiali. Ak vytvoríš webzine, tak v začiatkoch ešte môžeš spraviť nejaké radikálne zmeny v grafike a celkovej úprave. Ale keď sa nakopí veľa textu, je už ťažké niečo meniť, preto je dobré si hneď na začiatku poriadne premyslieť ako bude grafika vyzerať, prípadne si dať nechať poradiť od niekoho skúsenejšieho, či si dať vytvoriť celú grafiku profesionálnym webmasterom. Myslím, že grafiku meniť už nebudeme, ani netúžime po tom aby sme šli akosi "s dobou", a prispôsobovať sa iným novým webzinom je nezmysel. My sme si cestu určili hneď na začiatku a sme spokojní ako s grafickou, tak aj s obsahovou stránkou. Asi najväčšou zmenou oproti začiatkom Necrosphere bolo pribratie nových tvárí, začínal som len so Stormom a dnes nás je viac, myslím, že všetci sme nejak podobne zameraní, spirituálne aj hudobne.

Kupuješ si ešte nejaké tlačené metalové magazíny alebo podporuješ názor, že všetko je na nete? Keď už som sa dostal do týchto končín, koľko asi mesačne investuješ do metalu? Myslím tým na kupovanie merchandise, CD-čiek a ďalších vecí?
Nie, nekupujem žiadne tlačené magazíny typu Spark, už dávno nie. Väčšinu informácii si berieme z internetu, sami informujeme, takže veľa času strávime vyhľadávaním informácii. To ale neznamená, že ma nezaujímajú klasické fanziny. Sami sme na papieri začínali a toho sa len tak nezbavíš. V poslednej dobe som sa dostal k tlačeným fanzinom Equimanthorn (ten mi je najbližší zo štýlového hľadiska, hlavne nové, druhé číslo) a Hate Meditation zameraný hlavne na ortodoxný old skull Black Metal, oba fanziny sú super a je vidno, že ešte stále sa rodia ľudia, ktorí sa snažia udržať papier na žive. Viem že existuje ešte fanzin Morbid Abominations, tiež True Black Metal zameranie a momentálne sa tuším chystá späť na scénu Cremation, na ktorý sa dosť teším! No s tým investovaním do merchandise je to už horšie. V dobách keď som ešte žil s rodičmi sa neustále v mojej schránke objavovali dobierky s mnohými CDs, z koncertov a festivalov som si vždy priniesol veľa trík, fanzinov a nosičov, takže máme s bratom celkom slušné zbierky. Prišla ale doba kedy som sa odsťahoval od rodičov a platenie účtov, stravy a ďalšie výdaje mi už nedovoľujú si kupovať tieto veci. Ale občas si určite vyčlením nejaké peniaze a kúpim nejaké CD, ktoré ma obzvlášť zaujme, naposledy to boli NECROS CHRISTOS "Triune Impurity Rites" a GRAVE MIASMA "Exalted Emanation", absolútne dokonalé diela pri ktorých moja duša rozkvitá do najobludnejších rozmerov. Určite občas kúpim aj nejaké triká, naposledy tuším NECROPHOBIC pri príležitosti ich pražského koncertu, taktiež stále dávame dotlačiť triká Necrosphere keďže záujem aký taký stále je. S koncertami to už tiež nie je to čo bývalo, kde sú časy keď sa pravidelne každý mesiac chodilo do ZA na Shitfesty, či pravidelné výlety do Prahy na výborné akcie. Pravidelne navštevujeme aspoň Brutal Assault, veľmi sa už teším na tento rok a ak sa podarí, aj na slovenský Gothoom Open Air Fest, kde si chcem pozrieť PHANTASMU a ďalšie skvelé bandy.

24. 7. 2011





interview