Aby som pravdu povedal, do útrob debutu som sa akosi nevedel dostať, ale ich druhý album "Reconstruction and Synthesis" mi otvoril nové rozmery, niečo podobné hrá len veľmi málo kapiel. 0N0 totiž idú presne opačným smerom ako väčšina, žiadne stredné tempá, jednoduché melódie, či nebodaj groove tempá na skákanie. Toto je čistá halucinácia a meditácia o komplexnosti mikro, alebo makro sveta, sen o virtuálnej realite a nekonečnosti vesmíru pulzujúceho ako srdce. Za rohom každej zomierajúcej hviezdy ale číhajú čierne diery pohlcujúce všetko svetlo a každý pozorovateľ bude vtiahnutý do sveta antihmoty. Podobné pocity môžete zažiť pri počúvaní ich hudby. Druhé CD má za sebou už vyše 2 rokov, preto sa môžme čoskoro tešiť na nové diela, ktoré chystajú. Svoje pohľady na okolitý svet a dianie v ňom nám predstavili obaja gitaristi A a T.
Hrať neprístupnú hudbu si určite vyžaduje od kapely veľa odvahy, pretože kladie na poslucháča veľké nároky na pozornosť a trpezlivosť. Vy sa navyše pohybujete na hraniciach rôznych štýlov.
A: Odvaha je pomerne silné slovo. Pokiaľ je zámerom byť úspešný, imponovať masám, tak produkovať niečo neprístupné asi nemá zmysel. Ak však chceš realizovať svoje tvorivé vízie, robíš to bez ohľadu na to, čo si o tom ktokoľvek pomyslí. Človek má vo všeobecnosti tendenciu vyhľadávať známe vzorce, prináša to komfort a istotu. Je na každom jednotlivcovi, či je ochotný nahliadnuť aj za hranicu svojho programovania, otvoriť sa novej skúsenosti.
To čo robíme nie je zasa až také náročné, existuje obrovské spektrum oveľa menej prístupnej anti-hudby. Pozorný poslucháč v našej tvorbe skrátka nemôže neodhaliť inšpiráciu istými kultovými kapelami. Aj keby však išlo iba o ilúziu podobnosti, tak prečo nie, ak poslúži ako vodítko k hlbšiemu preniknutiu do sveta 0N0.
Snažíte sa svojou hudbou skôr vzniesť do vesmírnych výšok, alebo sa ponoriť do bezodných hlbočín?
T: Ponorenie sa do bezodných hlbočín vlastného vedomia je ten najbezprostrednejší a prirodzene najdostupnejší spôsob ako sa odpútať od konsenzuálnej reality. Pravidlo "To, čo je dolu, je ako to, čo je hore a to, čo je hore, je ako to, čo je dolu" tj. analogický vzťah mikro a makrokozmu však umožňuje oboje. Prostredníctvom ponoru do bezodných hlbočín sa pokúšame načiahnuť do vesmírnych výšok. To čo tam nachádzame, vizualizujeme prostredníctvom našej hudobnej produkcie. Myslím, že to by mohlo celkom vysvetliť, prečo znie naša hudba tak, ako znie.
Myslíš, že vedomie sa musí prispôsobovať realite, alebo to môže byť aj naopak?
T: Myslím, že sa deje oboje. Zrejme existuje realita, nezávislá od našich schopností vnímania a poznania. Otázkou je, nakoľko sme schopní túto realitu obsiahnuť a vnímať. Vedomie a jeho úroveň, je jednou z tých najpodivuhodnejších vlastností, ktorou ako ľudia oplývame. Práve ono a možnosti toho, čo dokážeme obsiahnuť a vytvoriť, umožňuje realitu nielen prijímať a poznávať, ale i spoluutvárať.
Metal ako žáner všeobecne si počas tých rokov prešiel určitým vývojom, tomu sa nedá vyhnúť. Ako dnes vnímaš jeho najslabšie a najsilnejšie stránky?
T: Umenie vo všeobecnosti vždy reflektovalo všetky aspekty ľudského života a civilizácie. Dalo by sa povedať, že umenie bolo vždy mierkou toho, na akej úrovni sa konkrétne ľudské spoločenstvo nachádzalo. V súčasnosti mi nezostáva nič iné, iba konštatovať, že sa naša globálna západná civilizácia nachádza vo svojej úpadkovej fáze. Plytká zábava pre masy, oslava bezduchej priemernosti až podpriemernosti, produkovanie a recyklácia nesmiernej kvantity beztvarých, vyprázdnených a generických klonov už zabehaných vzorcov, to sú hodnoty, ktoré sa dnes preferujú. Toto sa dá aplikovať aj na metalovú subkultúru. V dnešnej dobe je zrejme už takmer nemožné prísť s niečím celkom novým, preto je jedinou cestou k určitej originalite a osobitosti zachovanie vlastnej tváre a snaha o oslobodenie vlastnej individuality od bežných šablón.
Mnoho ľudí zastávajúcich materialistickú teóriu vzniku sveta a života si možno neuvedomuje neriešiteľný problém súvisiaci s tým, že bielkoviny sa skladajú z DNA, ale na tvorbu DNA treba bielkoviny. Myslíš, že vesmír mohol vzniknúť sám od seba ako zhoda náhod?
A: Myslím, že je najmä potrebné nechať si v každom prípade priestor na pochybnosti. Náš vesmír možno ani v pravom slova zmysle neexistuje a je iba zobrazením, manifestáciou niečoho úplne iného. Niektorí ľudia majú tendenciu umiestňovať tieto témy, podobne ako otázky determinizmu resp. slobodnej vôle, do centra svojho bytia. Na istej úrovni detailu mi to ale už prestáva dávať zmysel. Osobne sa snažím skôr byť prítomný a vedomý v danom momente.
Emergentný princíp je zdá sa v tomto vesmíre extrémne významným faktorom. Keď uvážim ako nehorázne napreduje ľudské poznanie, je tu podľa mňa pomerne veľká šanca, že máme potenciál rozriešiť tento problém, zreplikovať do dôsledkov procesy abiogenézy. Už menej pravdepodobné sa mi zdá, že to stihneme skôr, než sa nám podarí zlikvidovať väčšinu živého na tejto planéte vrátane seba. Existencia ľudstva zrejme speje k tomuto tragikomickému vrcholu.
Tvoríte radšej spoločne, alebo zastávate individualistický postoj že kostru skladby by mal vytvoriť vždy len jeden človek? Pri takej mnohovrstevnej hudbe, akú hráte, je ľahké stratiť určitú súdržnosť, celistvosť materiálu. Ako sa s tým vyrovnávate?
A: 0N0 je historicky sólový projekt a dodnes je jedna osoba dominantným resp. výhradným autorom skladieb. Ostatní členovia kapely potom dotvárajú vzniknutý materiál počas nacvičovania a nahrávania svojmi individuálnymi vstupmi, osobným štýlom. Avšak práve spoločná tvorba je niečo, s čím sa aktuálne pohrávame a čomu by sme chceli v nadchádzajúcej budúcnosti dať viac priestoru. Ako píšeš, je to výzva a sami sme zvedaví, kam nás tento prístup zavedie.
Všetky živé organizmy sú založené predovšetkým na chemickom prvku uhlíka, je to vlastne taký náš chemický Boh. Najzaujímavejšia vec ale je tá, že práve uhlík sa skladá zo 6 protónov, 6 neutrónov a 6 elektrónov. Myslíš že to môže mať niečo spoločné s číslom šelmy, alebo ide len o náhodu? Takisto biblický Adam môže byť symbolickým menom pre atóm.
A: Celkom zaujímavý postreh s tým uhlíkom. Či už ide o náhodu, alebo nie, záleží na tom, či veríš, že je to tak. Ak áno, môžeš s tým náležite pracovať. Na takúto symboliku máme v kapele určite rôzne pohľady, no priznám sa, že mne tento náhľad nie je vlastný. Nemám biblické koncepty resp. ich antitézy tak hlboko zakorenené a internalizované, aby v mojom živote hrali významnejšiu úlohu nad rámec profánnych, celospoločenských dôsledkov. Biblická symbolika je extrémne komplexná a mnohoznačná, osobne preferujem zemitejšie, primitívnejšie štruktúrovanie.
Myslíš, že kreativita v hudbe, alebo umení, je niečo vrodené, alebo ju môže človek nejakým spôsobom ovplyvňovať, podporiť?
A: Kreativita vo všeobecnosti je jednou z definičných vlastností primátov a v nejakej miere ňou disponuje asi väčšina ľudí. U každého jedinca sa prejaví inak, zrejme aj na základe toho, aké jej formy rozvíja v detstve a počas dospievania. Ak sa nebavíme o nejakých hraničných situáciach, alebo extrémoch, tak myslím, že v oblasti umenia je kľúčová najmä individuálna motivácia tvoriť, vnútorné pohnútky. Každý síce dostane na úvod svoju individuálnu výbavu, ale celkovo mám pocit, že ľudia majú tendenciu extrémne preceňovať faktor vrodeného talentu.
T: Každý človek prichádza na svet s určitým nastavením, či už to nazveš predeterminácia, genetická predispozícia, alebo vôľa univerza, ktoré mu v určitých situáciách, alebo činnostiach dáva istú výhodu. Odhaliť tento "štartovný bonus" čo najskôr je ideálne z pohľadu rozvoja individuálneho potenciálu, ale je takmer ničím bez energie a úsilia, ktoré človek musí investovať do konkrétnych aktivít a zveľaďovania samého seba. Je známy Einsteinov výrok, ktorý hovori, že genialita je 1% talentu a 99% tvrdej práce.
Určite je pravda, že vedomie dokáže zachytiť z okolitého sveta len určitú časť informácií, podľa toho, čomu verí. A podobné je to aj s hudbou, najmä takou obrazotvornou akú hráte. Z toho vyplýva, že nikto ju nevníma rovnako ako vy.
T: Toto nevnímame absolútne ako problém. Snažíme sa tvoriť obrazotvornú produkciu, ktorá má poslucháča pohltiť, prípadne teleportovať niekde mimo našej bežnej reality, ale nechávame už na prežívanie každého jednotlivca, čo si pod jej vplyvom predstaví, alebo ako si ju interpretuje. Práve preto skladáme naše kompozície z hradieb zvukov, množstva elementov a v textoch a vizuále používame zámerne značne nejednoznačnú symboliku. Práve preto od nás nebudeš počuť rôzne vysvetlenia, čo konkrétna pasáž znamená, alebo predstavuje. To s radosťou necháme na každom príjmateľovi.
Trend stúpajúcej globalizácie a povrchnosti v umení je neodvrátiteľný, ale ako vieme, vkus ľudstva sa historicky opakuje v cykloch. Nemyslíš, že je tu šanca aby sa hlbšia hudba vrátila viac k slovu?
T: V jednej z predchádzajúcich odpovedí som sa vyjadril, že sa náš svet nachádza v úpadkovej fáze. Nezostáva nám než dúfať, že nejde o finálny jav a sínusoida vývoja našej spoločnosti sa ešte vzchopí a začne naberať stúpajúcu tendenciu. Napriek tomu som ale skôr skeptický a nevidím už celkom, kam ďalej by sa naše západné umenie mohlo naozaj posúvať a priniesť niečo naozaj nevídané. Najmä vzhľadom na to, že umenie už dávno dospelo do hraničných extrémov popierania samého seba (viď Dadaizmus, konceptuálne umenie apod.). Návrat k rôznym ideálom minulosti sme tu už mali viackrát a jednalo sa o obdobia obrodenia, ktoré priniesli aj niečo nové a čerstvé, obávam sa však, že naša civilizácia už stihla väčšinu týchto ideálov niekoľkokrát prevariť a vylúhovať. Univerzálne funkčným princípom, ktorý umelecké dielo prehlbuje a popísali ho starovekí Gréci, je katarzia. Je to vlastnosť umeleckej tvorby, ktorá spôsobuje stotožnenie príjemcu s ňou natoľko, že to ním skutočne pohne, tak akoby šlo o reálny zážitok. Výsledkom je duševná očista, prostredníctvom ktorej človek filtruje svoje vnútro a jeho negatívne obsahy, alebo zažíva pocity a situácie, ktoré v jeho každodennom živote chýbajú.
A: Povrchnosť v umení je taká stará, ako umenie samotné a nemusí ísť nutne o negatívny jav. V histórii významných umeleckých počinov registrujeme samozrejme menej plodné a plodnejšie obdobia. Nemyslím si však, že niekedy existovala akási "zlatá éra vycibreného vkusu" más, hoci naša dnešná pozícia, kultúrne východiská a limitované poznatky o tom, čo sa dochovalo, nás môžu viesť k takémuto uvažovaniu. Za posledné storočie sa hudba stala extrémne lukratívnym produktom fast-foodovej kategórie, čo nie je zrovna prehlbujúci prvok. Zároveň ale máme v súčasnosti k dispozícii také možnosti pre hudobné sebavyjadrenie, ako nikdy predtým. Svoj výtvor môžeme v priebehu sekúnd sprístupniť doslova miliónom poslucháčov. Aj napriek prichádzajúcej kríze civilizácie a všetkému zvukového odpadu ešte stále vzniká veľa potenciálne zaujímavého materiálu, problémom je skôr objaviť ho v záplavách balastu. Nemenej dôležité je posúvať sa preč zo zabehaných vzorcov a rozširovať svoj obzor.
https://ono0110.bandcamp.com/
A a T 30. 7. 2018 Storm
Hrať neprístupnú hudbu si určite vyžaduje od kapely veľa odvahy, pretože kladie na poslucháča veľké nároky na pozornosť a trpezlivosť. Vy sa navyše pohybujete na hraniciach rôznych štýlov.
A: Odvaha je pomerne silné slovo. Pokiaľ je zámerom byť úspešný, imponovať masám, tak produkovať niečo neprístupné asi nemá zmysel. Ak však chceš realizovať svoje tvorivé vízie, robíš to bez ohľadu na to, čo si o tom ktokoľvek pomyslí. Človek má vo všeobecnosti tendenciu vyhľadávať známe vzorce, prináša to komfort a istotu. Je na každom jednotlivcovi, či je ochotný nahliadnuť aj za hranicu svojho programovania, otvoriť sa novej skúsenosti.
To čo robíme nie je zasa až také náročné, existuje obrovské spektrum oveľa menej prístupnej anti-hudby. Pozorný poslucháč v našej tvorbe skrátka nemôže neodhaliť inšpiráciu istými kultovými kapelami. Aj keby však išlo iba o ilúziu podobnosti, tak prečo nie, ak poslúži ako vodítko k hlbšiemu preniknutiu do sveta 0N0.
Snažíte sa svojou hudbou skôr vzniesť do vesmírnych výšok, alebo sa ponoriť do bezodných hlbočín?
T: Ponorenie sa do bezodných hlbočín vlastného vedomia je ten najbezprostrednejší a prirodzene najdostupnejší spôsob ako sa odpútať od konsenzuálnej reality. Pravidlo "To, čo je dolu, je ako to, čo je hore a to, čo je hore, je ako to, čo je dolu" tj. analogický vzťah mikro a makrokozmu však umožňuje oboje. Prostredníctvom ponoru do bezodných hlbočín sa pokúšame načiahnuť do vesmírnych výšok. To čo tam nachádzame, vizualizujeme prostredníctvom našej hudobnej produkcie. Myslím, že to by mohlo celkom vysvetliť, prečo znie naša hudba tak, ako znie.
Myslíš, že vedomie sa musí prispôsobovať realite, alebo to môže byť aj naopak?
T: Myslím, že sa deje oboje. Zrejme existuje realita, nezávislá od našich schopností vnímania a poznania. Otázkou je, nakoľko sme schopní túto realitu obsiahnuť a vnímať. Vedomie a jeho úroveň, je jednou z tých najpodivuhodnejších vlastností, ktorou ako ľudia oplývame. Práve ono a možnosti toho, čo dokážeme obsiahnuť a vytvoriť, umožňuje realitu nielen prijímať a poznávať, ale i spoluutvárať.
Metal ako žáner všeobecne si počas tých rokov prešiel určitým vývojom, tomu sa nedá vyhnúť. Ako dnes vnímaš jeho najslabšie a najsilnejšie stránky?
T: Umenie vo všeobecnosti vždy reflektovalo všetky aspekty ľudského života a civilizácie. Dalo by sa povedať, že umenie bolo vždy mierkou toho, na akej úrovni sa konkrétne ľudské spoločenstvo nachádzalo. V súčasnosti mi nezostáva nič iné, iba konštatovať, že sa naša globálna západná civilizácia nachádza vo svojej úpadkovej fáze. Plytká zábava pre masy, oslava bezduchej priemernosti až podpriemernosti, produkovanie a recyklácia nesmiernej kvantity beztvarých, vyprázdnených a generických klonov už zabehaných vzorcov, to sú hodnoty, ktoré sa dnes preferujú. Toto sa dá aplikovať aj na metalovú subkultúru. V dnešnej dobe je zrejme už takmer nemožné prísť s niečím celkom novým, preto je jedinou cestou k určitej originalite a osobitosti zachovanie vlastnej tváre a snaha o oslobodenie vlastnej individuality od bežných šablón.
Mnoho ľudí zastávajúcich materialistickú teóriu vzniku sveta a života si možno neuvedomuje neriešiteľný problém súvisiaci s tým, že bielkoviny sa skladajú z DNA, ale na tvorbu DNA treba bielkoviny. Myslíš, že vesmír mohol vzniknúť sám od seba ako zhoda náhod?
A: Myslím, že je najmä potrebné nechať si v každom prípade priestor na pochybnosti. Náš vesmír možno ani v pravom slova zmysle neexistuje a je iba zobrazením, manifestáciou niečoho úplne iného. Niektorí ľudia majú tendenciu umiestňovať tieto témy, podobne ako otázky determinizmu resp. slobodnej vôle, do centra svojho bytia. Na istej úrovni detailu mi to ale už prestáva dávať zmysel. Osobne sa snažím skôr byť prítomný a vedomý v danom momente.
Emergentný princíp je zdá sa v tomto vesmíre extrémne významným faktorom. Keď uvážim ako nehorázne napreduje ľudské poznanie, je tu podľa mňa pomerne veľká šanca, že máme potenciál rozriešiť tento problém, zreplikovať do dôsledkov procesy abiogenézy. Už menej pravdepodobné sa mi zdá, že to stihneme skôr, než sa nám podarí zlikvidovať väčšinu živého na tejto planéte vrátane seba. Existencia ľudstva zrejme speje k tomuto tragikomickému vrcholu.
Tvoríte radšej spoločne, alebo zastávate individualistický postoj že kostru skladby by mal vytvoriť vždy len jeden človek? Pri takej mnohovrstevnej hudbe, akú hráte, je ľahké stratiť určitú súdržnosť, celistvosť materiálu. Ako sa s tým vyrovnávate?
A: 0N0 je historicky sólový projekt a dodnes je jedna osoba dominantným resp. výhradným autorom skladieb. Ostatní členovia kapely potom dotvárajú vzniknutý materiál počas nacvičovania a nahrávania svojmi individuálnymi vstupmi, osobným štýlom. Avšak práve spoločná tvorba je niečo, s čím sa aktuálne pohrávame a čomu by sme chceli v nadchádzajúcej budúcnosti dať viac priestoru. Ako píšeš, je to výzva a sami sme zvedaví, kam nás tento prístup zavedie.
Všetky živé organizmy sú založené predovšetkým na chemickom prvku uhlíka, je to vlastne taký náš chemický Boh. Najzaujímavejšia vec ale je tá, že práve uhlík sa skladá zo 6 protónov, 6 neutrónov a 6 elektrónov. Myslíš že to môže mať niečo spoločné s číslom šelmy, alebo ide len o náhodu? Takisto biblický Adam môže byť symbolickým menom pre atóm.
A: Celkom zaujímavý postreh s tým uhlíkom. Či už ide o náhodu, alebo nie, záleží na tom, či veríš, že je to tak. Ak áno, môžeš s tým náležite pracovať. Na takúto symboliku máme v kapele určite rôzne pohľady, no priznám sa, že mne tento náhľad nie je vlastný. Nemám biblické koncepty resp. ich antitézy tak hlboko zakorenené a internalizované, aby v mojom živote hrali významnejšiu úlohu nad rámec profánnych, celospoločenských dôsledkov. Biblická symbolika je extrémne komplexná a mnohoznačná, osobne preferujem zemitejšie, primitívnejšie štruktúrovanie.
Myslíš, že kreativita v hudbe, alebo umení, je niečo vrodené, alebo ju môže človek nejakým spôsobom ovplyvňovať, podporiť?
A: Kreativita vo všeobecnosti je jednou z definičných vlastností primátov a v nejakej miere ňou disponuje asi väčšina ľudí. U každého jedinca sa prejaví inak, zrejme aj na základe toho, aké jej formy rozvíja v detstve a počas dospievania. Ak sa nebavíme o nejakých hraničných situáciach, alebo extrémoch, tak myslím, že v oblasti umenia je kľúčová najmä individuálna motivácia tvoriť, vnútorné pohnútky. Každý síce dostane na úvod svoju individuálnu výbavu, ale celkovo mám pocit, že ľudia majú tendenciu extrémne preceňovať faktor vrodeného talentu.
T: Každý človek prichádza na svet s určitým nastavením, či už to nazveš predeterminácia, genetická predispozícia, alebo vôľa univerza, ktoré mu v určitých situáciách, alebo činnostiach dáva istú výhodu. Odhaliť tento "štartovný bonus" čo najskôr je ideálne z pohľadu rozvoja individuálneho potenciálu, ale je takmer ničím bez energie a úsilia, ktoré človek musí investovať do konkrétnych aktivít a zveľaďovania samého seba. Je známy Einsteinov výrok, ktorý hovori, že genialita je 1% talentu a 99% tvrdej práce.
Určite je pravda, že vedomie dokáže zachytiť z okolitého sveta len určitú časť informácií, podľa toho, čomu verí. A podobné je to aj s hudbou, najmä takou obrazotvornou akú hráte. Z toho vyplýva, že nikto ju nevníma rovnako ako vy.
T: Toto nevnímame absolútne ako problém. Snažíme sa tvoriť obrazotvornú produkciu, ktorá má poslucháča pohltiť, prípadne teleportovať niekde mimo našej bežnej reality, ale nechávame už na prežívanie každého jednotlivca, čo si pod jej vplyvom predstaví, alebo ako si ju interpretuje. Práve preto skladáme naše kompozície z hradieb zvukov, množstva elementov a v textoch a vizuále používame zámerne značne nejednoznačnú symboliku. Práve preto od nás nebudeš počuť rôzne vysvetlenia, čo konkrétna pasáž znamená, alebo predstavuje. To s radosťou necháme na každom príjmateľovi.
Trend stúpajúcej globalizácie a povrchnosti v umení je neodvrátiteľný, ale ako vieme, vkus ľudstva sa historicky opakuje v cykloch. Nemyslíš, že je tu šanca aby sa hlbšia hudba vrátila viac k slovu?
T: V jednej z predchádzajúcich odpovedí som sa vyjadril, že sa náš svet nachádza v úpadkovej fáze. Nezostáva nám než dúfať, že nejde o finálny jav a sínusoida vývoja našej spoločnosti sa ešte vzchopí a začne naberať stúpajúcu tendenciu. Napriek tomu som ale skôr skeptický a nevidím už celkom, kam ďalej by sa naše západné umenie mohlo naozaj posúvať a priniesť niečo naozaj nevídané. Najmä vzhľadom na to, že umenie už dávno dospelo do hraničných extrémov popierania samého seba (viď Dadaizmus, konceptuálne umenie apod.). Návrat k rôznym ideálom minulosti sme tu už mali viackrát a jednalo sa o obdobia obrodenia, ktoré priniesli aj niečo nové a čerstvé, obávam sa však, že naša civilizácia už stihla väčšinu týchto ideálov niekoľkokrát prevariť a vylúhovať. Univerzálne funkčným princípom, ktorý umelecké dielo prehlbuje a popísali ho starovekí Gréci, je katarzia. Je to vlastnosť umeleckej tvorby, ktorá spôsobuje stotožnenie príjemcu s ňou natoľko, že to ním skutočne pohne, tak akoby šlo o reálny zážitok. Výsledkom je duševná očista, prostredníctvom ktorej človek filtruje svoje vnútro a jeho negatívne obsahy, alebo zažíva pocity a situácie, ktoré v jeho každodennom živote chýbajú.
A: Povrchnosť v umení je taká stará, ako umenie samotné a nemusí ísť nutne o negatívny jav. V histórii významných umeleckých počinov registrujeme samozrejme menej plodné a plodnejšie obdobia. Nemyslím si však, že niekedy existovala akási "zlatá éra vycibreného vkusu" más, hoci naša dnešná pozícia, kultúrne východiská a limitované poznatky o tom, čo sa dochovalo, nás môžu viesť k takémuto uvažovaniu. Za posledné storočie sa hudba stala extrémne lukratívnym produktom fast-foodovej kategórie, čo nie je zrovna prehlbujúci prvok. Zároveň ale máme v súčasnosti k dispozícii také možnosti pre hudobné sebavyjadrenie, ako nikdy predtým. Svoj výtvor môžeme v priebehu sekúnd sprístupniť doslova miliónom poslucháčov. Aj napriek prichádzajúcej kríze civilizácie a všetkému zvukového odpadu ešte stále vzniká veľa potenciálne zaujímavého materiálu, problémom je skôr objaviť ho v záplavách balastu. Nemenej dôležité je posúvať sa preč zo zabehaných vzorcov a rozširovať svoj obzor.
https://ono0110.bandcamp.com/
A a T 30. 7. 2018 Storm
interview
Rekonštrukcia a syntéza
