[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Pri bráne duchov
interview
PORTRAIT patria z môjho pohľadu medzi najlepšie nové Heavy Metalové kapely nielen vo Švédsku, ale celosvetovo. Hrajú skôr ten tvrdší Heavy Metal bez nejakých slaďákov a zbytočných vyumelkovaní. Ich hudba je temná, drsná a rýchla s textami zasadenými do prostredia satanizmu a okultizmu. Bez pochyby ich veľkými vzormi sú King Diamond, Mercyful Fate a podobne orientované kapely s obskúrnou atmosférou. Kapela má za sebou už tri plnohodnotné albumy „Portrait“ ´08, „Crimen Laesae Majestatis Divinae“ ´11 a nakoniec posledný „Crossroads“ ´14, ktorý je podľa mojej skromnej mienky jedným za najlepších albumov daného roku. Kapela hneď odklepla rozhovor a tu máte výsledok. Sme poctení, že vám môžeme priniesť rozhovor s touto skvelou kapelou na našom webe, na otázky odpovedal gitarista Christian.


Hell, zdravím do Švédska / Kristianstad! Vznik kapely PORTRAIT sa datuje do roku 2004 a v kapele sa vystriedalo už veľa tvárí. Veríš, že terajšia zostava je tak stabilná, že vydrží ešte dosť rokov? Vaši momentálni ale aj minulí hráči hrali v rôznych kapelách rôznych žánrov od Heavy, Death, Thrash, Doom až po Grind Core čo je pre typickú Heavy Metalovú kapelu neobvyklé, ale myslím, že to môže do vašej tvorby prinášať mnohé skúsenosti...
Áno, táto zostava je najstabilnejšia akú sme kedy mali a sme rozhodne viac "na rovnakej vlnovej dĺžke" než predtým. Je to vlastne aj zostava, ktorá vydržala najdlhšiu dobu. Som veľmi spokojný so situáciou a úsilím a presvedčením, ktoré dáva zvyšok členov do kapely.

Naše hudobné inšpirácie možno nájsť takmer vo všetkých subžánroch, ktoré si spomenul, takže skúsenosti z týchto starších kapiel si veľmi vážime. Chvíľu trvá kým si nájdeš svoj vlastný jedinečný štýl, ale verím, že sme sa veľa vyvinuli a že sme rozhodne na správnej ceste, a široká škála hudobných skúseností od každého zúčastneného je v tomto prípade neoceniteľná.


 
Už len keď si čítam názvy vašich skladieb ako Welcome To My Funeral, Prisoner Behind The Cosmic Wall, Into The Nothingness, A Thousand Nightmares, Infinite Descension, The Wilderness Beyond, At The Ghost Gate, Ageless Rites a podobne, z tých názvov príjemne mrazí, podobne ako pri čítaní Lovecraftových poviedok. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre vaše texty? Myslíš, že vo vašich textoch viac dominuje temnota a zlo ako u iných klasických Heavy Metalových kapelách?
Rovnaký zdroj, ktorý inšpiruje hudbu, inšpiruje aj texty a v priebehu posledných troch rokov sa stali pre mňa oveľa dôležitejšie než predtým, aj keď som mal s nimi vždy vážny zámer. Moja inšpirácia vychádza skrze skúsenosti s okultnými poznatkami. Áno, verím, že v mnohých našich textoch viac dominuje to, čo by mnohí označili ako "temnota a zlo" než u iných heavy metalových kapiel, a rovnako black metalových kapiel, ak na to príde.
 
Vonku máte tri skvelé albumy „Portrait“, „Crimen Laesae Majestatis Divinae“ a najnovší „Crossroads“. Myslíš, že čo do kvality stále stúpajú hore? Bol už prvý „Portrait“ dobre hodnotený fanúšikmi a kritikou, alebo ktorý album berieš ako prielomový? Hovorí sa, že najzásadnejším albumom pre kapelu je práve tretí...
Mám rád všetky albumy a tak ako mnohí umelci hovoria, všetky ukazujú kde kapela stála v určitom okamihu. Stále hráme naživo skladby zo všetkých troch albumov a dokonca aj niektoré staršie demo a 7 " skladby sa každú chvíľu objavia pri našom vystúpení. Myslím, že sme sa veľmi vyvinuli od začiatku, ale je tam určite rozpoznateľná esencia, ktorá bola prítomná od prvého dňa. Nemyslím si, že by sme už mali nejaký masívny komerčný prielom, ale naša fanúšikovská základňa rastie s každým novým albumom. Takže veľký prielom ešte len príde, a ak nepríde vôbec, tak to bude tak dlho, ako si môžeme plne stáť za tým, čo robíme.
 
Ako by si zhodnotil a porovnal všetky vaše tri albumy? Cítiš vo vašej hudbe vývoj alebo progres? Má napr. „Crossroads“ niečo, čo nemali predošlé albumy?
Ospravedlňujem sa za to, že som nudný, ale je naozaj ťažké porovnať albumy týmto spôsobom, keďže som bol zapojený do písania skladieb a všetkého ostatného. Vidím progres cez našu doterajšiu kariéru, a áno, pre mňa má "Crossroads" úplne nový rozmer než ďalšie dva albumy, ale to je len môj osobný názor a môj osobný vzťah ku skladbám a textom, a také veci je lepšie nechať na poslucháčov aby rozhodli.
 
Vaša tvorba je z môjho pohľadu temná a obskúrna, harmónie obsahujú ako klasické tak aj morbídne melódie plné tajomna, strašidelnosti a úzkosti, navyše sú kombinované s niečím monumentálnym a nádherným, dosť ťažko sa to opisuje. Napr. skladba In Time z „Crossroads“ je typickým príkladom, skladba je veľmi chytľavá na prvé počutie, melodika však nie je zbytočne lepkavá či rýchlo opotrebovateľná. Stretol si sa už v Metale s takou skúsenosťou, že si si album rýchlo napočúval a potom ťa prestal baviť?
Vďaka moc za komplimenty, je skvelé to počuť.

Myslím, že mám nejaké podobné skúsenosti s albumami, ktoré zneli na prvý krát dobre, ale potom na tretí krát už začali nudiť, no teraz ma nenapadajú dobré príklady. To isté platí aj pre technické veci, niektoré albumy môžu znieť zo začiatku dobre, pretože hudobníci sú talentovaní a predvádzajú svoje zručnosti a to zo začiatku zaujme, ale potom to jednoducho nikdy nechytí za srdce.

 
Čo všetko musí vo vašej hudbe fungovať aby sa skladba stala oficiálnou verziou PORTRIAT? Stalo sa vám už, že ste napísali skladbu ktorú ste vyhodili alebo už to máte v sebe tak nastavené, že dokážete písať priamo skladby na album? Kto je hlavným skladateľom pre kapelu a aké slovo má zostatok kapely v komponovaní?
Jasne, zrušili sme veľa nápadov v priebehu rokov. Niektoré riffy si necháme a prispôsobíme, aby sa hodili neskôr v inej skladbe atď. Napísal som doteraz väčšinu vecí, ale skladby nie sú nikdy dokončené, kým sa do procesu všetci nezapoja. Aj ostatní majú vždy dobré nápady a ja nie som žiadny vokalista ani bicman napríklad, a tieto aspekty samozrejme dofarbia konečný výsledok. Vždy to nevyjde tak ako som chcel na začiatku, ale ak sa niečo zmení (od pôvodných myšlienok), vždy to považujeme za lepšie, samozrejme.
 
Ak by si porovnal dobu 80tych a 90tych rokov, kedy sa Heavy Metalu možno darilo viac už len tým, že vychádzali najzásadnejšie albumy žánru? Myslíš, že dnes je ťažšie vytvoriť kvalitný Heavy Metalový album? Myslíš, že nové albumy napr. od Judas Priest, Iron Maiden, Accept, King Diamond sú stále tak kvalitné ako v ich začiatkoch?
Myslím, že absolútne najlepšie albumy boli vydané v 80. rokoch, ale naozaj je veľa dobrých aj z 90. rokov. Nerád porovnávam nové nahrávky so starými od tej istej kapely. Chcem povedať, že napríklad "Redeemer of Souls" nie je tak dobrý ako "Defenders of the Faith", ale stále mám veľmi rád "Redeemer ..." a je to jeden z najlepších albumov vydaných v poslednej dobe. To isté platí aj pre najnovší album Accept z minulého roka, "Blind Rage", je úplne vražedný a som rád, že tieto kapely stále hrajú. Šli dávno nad rámec svojich povinnosti a stále nám servírujú skvelé albumy. Držím sa radšej týchto nahrávok miesto všetkých tých nových "okultných" rockových albumov a trendových sračiek s rôznych tvárami, ktoré stále vychádzajú.
 
Momentálne sa vo Švédsku darí viacerým Heavy Metalovým kapelám, od Ghost, cez In Solitude, Black Magic, Black Trip, Trial až po vás samozrejme. Myslíš, že je to dané tým, že máte v krvi zaujímavé melodické vlohy ako Švédi?
Nie, fakt nie. Švédi sú tak trendy a túžia byť "súčasťou SCÉNY" (to platí ako pre hudobníkov tak aj všeobecne pre "metalistov"), takže ako náhle sa objaví nejaký nový trend, vyrojí sa milión kapiel a myslím, že dve alebo tri z nich sú minimálne slušné. Rovnaké to bolo od doby kedy začali prvé švédske death metalové kapely (nie, že by som tam bol vtedy, ale ...), alebo keď na to myslím... možno aj od doby keď vyšiel "The Final Countdown".
 
Momentálne máte vonku zaujímavé splitko „Under Command“ s RAM. Ako vás napadlo vydať toto split s nahraním spoločných ale aj iných cover verzií?
Myslím, že to bol môj a Oscarov (RAM) nápad. Najprv sme mali myšlienku urobiť 7", ale rozhodli sme sa spraviť miesto toho mini album. Myslím, že to dopadlo skvele, mám veľmi rád naše veci, rovnako ako ich. Sú tu jednou z mála kapiel, s ktorými spolu naozaj vychádzame.
 
Vaše dva posledné albumy vyšli pod labelom Metal Blade Records, čo je snom mnohých Metalových kapiel a väčšina z nich sa pod takýto label ani nedostane. Je pre vás poctou byť pod týmto labelom? Je spolupráca s nimi tým najlepším čo ste doteraz zažili?
Áno, máme s nimi zatiaľ veľmi dobrú spoluprácu a dobre sa s nimi jedná. Aj keď môžeme byť medzi ich menej známymi kapelami, dostali sme dobrú podporu so všetkým. Nemôžem sa zatiaľ sťažovať.
 
Ako sa pozeráš na dnešnú situáciu v Európe? Mám na mysli všetky tie hrozby vojny, terorizmus, imigrantov, politiku Európskej únie a navyše klimatické zmeny Zeme. Myslíš, že cez to všetko preplávame ako ľudstvo? Nemáš obavy z prichádzajúcich posledných dní našej rasy?
No, život je v každom prípade tikajúca bomba, a nebojím sa posledných dní. Pre bohatstvo malej hŕstky sa udržuje mnoho ilúzií, takže veľká časť ľudstva trpí v zmätku vo viere, že na ich názoroch a hlasovaniach naozaj záleží. Nezáleží, pokiaľ sú "tí vysokí" bábkari. Všetko sa deje podľa plánu. A jedna z najväčších vecí, ktorú mi dal heavy metal počas posledných 20 rokov alebo tak, je únik z toho všetkého, starať sa radšej o niečo iné a cestu vedúcu preč od takých sračiek.
 
Ok, to by bolo z mojej strany všetko, ak som na niečo podstatné zabudol, máš priestor na vyjadrenie, viem že máte fanúšikov aj tu u nás na Slovensku! Tebe ďakujem za tento zaujímavý rozhovor a PORTRAIT prajem skvelé časy, veľa inšpirácie a úspechov v rámci kapely, ešte raz vďaka.
V poriadku, dúfam, že si raz zahráme aj na Slovensku. Bol som tam v roku 2009 (myslím), na koncerte Judas Priest s Kreysonom ako supportom. Dobré spomienky! Vďaka za rozhovor.




http://www.portraitmetal.com/




Christian
                                                 8. 8. 2015 Mortuary
 
[English]