Trojčlenná zostava PRECARIA ako tretí rozhovor pre ôsme číslo Necrosphere zošitu. Zatiaľ tri nahrávky v podobe prvého dema, debutu „Precaria Ex Humanitas“ ´14 a najnovšie splitko „Metamorphosphoros“ ´18 s Deathspiral of Inherited Suffering a Dominus Era. PRECARIA pochádza z Mexika so vznikom roku 2010, aj keď pôvodné korene sa ťahajú až do roku 2004. Hudobne sa trio točí vo víre komplexnejšieho Black Metalu s chaotickejším razením a undergroundovým cítením. Pokiaľ sa do ich hudby pozorne započúvate a necháte na seba pôsobiť ich zvláštne harmónie (ale aj polyharmónie), ktoré sú vyslovene charakteristické hrôzou a mystickým naplnením smrti, zistíte, že musia byť hlboko ponorení do okultných sfér a magických praktík. Preto som otázky smeroval dosť do hlbších tém, z čoho vzniklo toto zaujímavé rozprávanie. Na otázky odpovedal Ianzél (guit, bass, vox).
Mohol by si ako vždy pri našich rozhovoroch spomenúť čo znamená termín Precaria, prečo ste si ho zvolili a aký hlbší význam pre vašu hudbu, tvorbu, filozofiu a smerovanie má? Vaše logo má tiež úžasný font, no zároveň v ňom badať rôzne symboly, určite máš všetko dopredu premyslené...
Zdravím Mortuary. Precaria má množstvo významov. V Španielčine odkazuje na chatrné/mizerné podmienky, v Taliančine na neistotu, zatiaľ čo ja adaptujem tieto významy na duchovný kontext, v ktorom sme odsúdení na nikdy nekončiaci stav neistoty, cyklus večného utrpenia. Precaria obklopuje takmer všetko, čo je z našej perspektívy temné a negatívne, ale chaotické vo väčšom systéme existencie. To je jej účelom, byť prostriedkom a vzorom temnoty.
Kedy si v sebe prvý krát objavil temnotu a vzdor voči všetkému svätému a konvenčnému? Vnímal si temnotu už od ranného detstva a udiali sa nejaké udalosti, ktoré ťa k vnímaniu sveta podľa vlastného priezoru dohnali, alebo premenili?
Zaujímavá otázka, začína to byť osobné. Narodil som sa v Texase a po určitom čase sa moja matka presťahovala do Mexika, aby sa vyhla deportácii. Vyrástol som bez otca ako jedináčik, celkom dosť v samote. Od útleho veku som bol svedkom nebezpečenstva a korupcie chorej spoločnosti. Prirodzene, bolo iba otázkou času kedy sa vyviniem v bytosť, ktorou som dnes. Násilie bolo súčasťou môjho detstva a priťahovali ma temné veci, mal som problémy so správaním a nikdy som sa necítil ako súčasť ostatných. Vyhodili ma zo školy, vykašľal som sa na vzdelávanie, žil som na ulici, potom ako väzeň v mentálnom ústave vďaka depresiám a vysokej agresivite. Roky ubiehali, viac som sa sústredil na veci, ktoré mám rád: black metal a nahrávanie v štúdiu. Realizovanie týchto vášní mi pomohlo dozrieť.
V hudbe Precaria je cítiť veľkú naliehavosť, ale aj nenávisť, zároveň hĺbku, spiritualitu, ale aj ohavnosť, nie je to jednoduchá hudba na počúvanie, pochopenie, ale určite ani na skladanie. Máš vytvorený jednotný model pre skladanie, alebo skladby Precaria vznikajú individuálne? Ktorá skladba bola pre teba ako autora najťažšou výzvou?
Tie vlastnosti si pomenoval dosť presne. Obrovskú úlohu v Precarii hrajú nenávisť a temnota, rovnako ako aj spiritualita a hĺbka. Je to veľmi komplexné, takmer nevysvetliteľné. Ako existencia samotná. Nechcem limitovať hudbu ani témy textov. Precaria je predurčená aby bola vrcholom temnoty a mohla byť schopná vyjadrovať všetko, čo je temné, od mäsa po dušu a ďalej.
Nepoužívam vopred stanovený spôsob kompozície. Práve teraz mám skladby spred 5-7 rokov a ešte neboli vydané, pretože sú súčasťou inej práce v Precarii, ktorá čaká na dokončenie. Dám príklad ako to myslím: v roku 2009-2010 som plánoval urobiť album o neistote ľudstva, kryjúcou sa pred náboženstvom, násilím až po korupciu. S týmto v mysli som začal skladať "Precaria Ex Humanitas". Týchto 6 dlhých skladieb je predurčených aby boli spolu, pretože sú časťou celku a boli vydané pred 4-5 rokmi… Toto sa deje aj s druhým albumom. Skladba Gospel of Black Illumination je jeho súčasťou a hrali sme ju naživo od roku 2015. Aj napriek tomu, že potom boli nahrané diela "Matamorphosphoros" a "Theosulphuros", tá skladba v nich nemôže byť uvedená, pretože patrí na druhý album "Necrokhaos". Ten bude vytvorený ako ďalší (po tom, čo vyjde "Theosulphuros").
Najnáročnejšia skladba doposiaľ mohla byť buď Ex Abyssia (z "Metamorphosphoros"), alebo Ex Nigredo (z "Theosulphuros"), pretože boli zložené po častiach, od roku 2011 do roku 2017. Obe mali iný názov. Ex Abyssia sa volala Fragilitatis Humanae Profunda Atrissima a Ex Nigredo zase Penitential Process of Nigredo. Celé roky som ich prerábal a pridával refrény, ktoré odrážajú nové názvy, takže obe sú moje hlavné skladby na split albumoch. Boli pomenované podobným spôsobom a obe sú umiestnené po rituálnych intrách. Sú to dlhé skladby plné temných riffov a atmosféry. Na ich tvorbe som strávil nespočetné hodiny, vložil som do nich veľa myšlienok, duše a dokonca aj keď som cvičil denne niekoľko mesiacov, kým som bol pripravený nahrávať, stále bolo pre mňa ťažké ich zahrať. Moje kompozičné ambície prekonávajú moje fyzické schopnosti, aby som ich zahral, a nie je to tak, že by sa riffy ťažko hrali, je to skôr o tom, že moje pohybové možnosti sú nahovno. Naozaj musím veľa cvičiť aby som mohol rukami predviesť, čo sídli v mojej mysli.
Ak sa započúvam do harmónií, ktoré sa napr. z „Precaria Ex Humanitas“ predierajú, napadá ma slovo osobitosť. Zvláštne stavané harmónie s nie príliš melodickým základom, skôr chladnosť, určitá prázdnota, pád do hĺbky, monštruóznosť. Zvláštne zmeny v kompozícii, rytmike. Ako a kde chodíš pre inšpiráciu na písanie takto odľudštenej hudby?
Inšpirácia, nápady, nadanie to vytvoriť, to všetko vychádza z rovnakého miesta. Je to prapôvodná temnota, z ktorej je všetko stvorené a prejavuje sa vo vnútri. Mojou úlohou je stelesniť ju cez temné umenie. Neviem či sú všetci schopní ju dosiahnuť a nevedia ako to urobiť, alebo je to exkluzívne len pre pár vyvolených, pretože nevidím, že by to mnohí robili. Väčšina muzikantov je viac zameraných na to, aby boli slávni, alebo len chcú byť v kapele, pretože majú radi heavy metal a chcú napodobňovať iných, alebo byť "elitou" ich lokálnej scény. Tí, ktorí vytvárajú nekompromisné umenie so skutočným presvedčením o temnej strane, sú vzácnym druhom. Nezaujímajú ich scény a nepotrebujú povolenia z vonku, alebo nakopnutia ega. Vytvárajú umenie v záujme temnoty samotnej. Som v tejto skupine.
Povedal by si, že hudba Precaria je postavená na pilieroch harmonických stupníc kombinujúc ich s disharmóniou? Rozmýšľaš niekedy napr. po napísaní skladieb nad ich charakterom z hľadiska psychologického, ako odrážajú tvoje vnútro, stavy, vízie?
Úplne reflektujú moje vnútro. Čierne a zhnité, zemské, ale nadprirodzené, telesné, no duchovné, ako horiace a mrznúce zároveň. Je to všetko extrémne. Nemôžem robiť hudbu, ktorá vo mne nevyvoláva žiadne pocity. Nemám rád neutralitu v umení, rovnako ani jeho "pozitívnu" stranu, toto môže byť požehnaním, alebo prekliatím. Iba temnota. Temnota je moje svetlo, môj domov, moje bytie.
Aby som ti odpovedal, pri porovnávaní či je hudba harmonická, alebo disharmonická: nezáleží v ktorej časti spektra sa nachádza, pokiaľ z nej vyžaruje temnota. Nechcem pocit víťazstva v mojom black metale, ktorý je len maskovaným potešením. Chcem chaos, nenávisť, ničenie, grandióznu temnotu. Hovorí sa, že ak nie sú skladby o Satanovi, nie je to black metal. Nechcem sa prispôsobovať pravidlám žánru. Chcem robiť temné umenie, to je celé. Jebať žánre, pravidlá, limity a imitátorov.
Len dodám, že neviem ako čítať, alebo písať hudbu. Pri hraní na hudobné nástroje som autodidaktik. Moje hudobné a skladateľské ucho sa rozvíjalo samo a pomaly. "Písanie" skladieb pre mňa nepozostáva z kreslenia nôt do zošita. Je to skôr duchovná a metalová cesta, ktorá môže trvať mesiace až roky aby vyvrcholila. Po viac než polovici života, idúc touto cestou, som prirodzene schopný svoje hudobné nápady vyjadriť iným hudobníkom, ak je to nevyhnutné a cestou som sa mnohé naučil.
Niekto raz povedal, ak nahliadneš do priepasti, tak aj ona nahliadne do teba. Ako na Teba pôsobí tento známy výrok? Dokážeš sa s ním stotožniť?
Áno, povedal to Nietzsche a verím, že je to pravda. Keď sa raz ponoríš do temnoty, nie je cesty späť. Je to ako navrátenie nevinnosti. Potreboval by si trpieť Alzheimerom, alebo iným ochorením, inak nie je možné byť znova nevinný. To isté platí aj pre peklo, je nemožné ho ignorovať, pokiaľ ho raz spozorujeme. Každý je poškvrnený, to je ľudský stav. Od momentu keď zistíme, že sme kazom, prekračujeme bod odkiaľ niet návratu. Čistota môže byť dosiahnutá iba prostredníctvom konečnej smrti, v ktorej nie je žiadne vedomie ako ho poznáme. Ale, dosiahneme túto konečnú smrť? Alebo bude naša energia len transformovaná/recyklovaná, a navyše, aká informácia zostane? Túžim sa dostať z tejto kozmickej sféry.
Ako sa cítiš vo svete snov? Majú pre Teba sny hlbší až mystický význam? Poznám ľudí, ktorí vravia, že sa im nesníva nikdy nič, alebo si nikdy nič nepamätajú. Iní ľudia zas majú zvláštne a silné sny, ktoré ich dokonca dokážu ovplyvniť. Niektoré sny môžu mať tak silný vplyv, že na ne myslíme počas celého dňa. Zapisuješ si sny, vedieš si denník snov aby si ich dokázal lepšie analyzovať?
Žijem v alternatívnej realite takmer každý deň, v mojich snoch. Sú veľmi detailné. Častým námetom je, že potrebujem zabiť konkrétnych ľudí, ktorí ma chcú zabiť ako prví. Buď ich lovím, alebo sa pred každým ukrývam na miestach, ktoré by na tomto svete mohli existovať, ale neexistujú. Moje podvedomie vytvára mestá a divočinu vyzerajúcu ako po nejakej katastrofe a ja som jediný, ktorý sa snaží uniknúť tým, že sa ukryjem/utečiem, odcestujem/stratím a zabijem, alebo ubránim sám seba. Vždy keď spím, viem, že je vysoká pravdepodobnosť prežiť tú krátku, no časovo neohraničenú realitu a viem, že keď ma niekto zabije v sne, automaticky sa prebudím, pretože nikdy úplne neodpočívam. Je vo mne časť, ktorá je vždy bdelá a nemôže prijať myšlienku aby ma niekto zabil, môj pud sebazáchovy ma ihneď prebudí. Takže nanešťastie pre mňa, sny nie sú tak mystické, sú krvavé.
Občas počujem melódie v snoch a moja myseľ si ich zapamätá vďaka opakovaniu. Keď sa zobudím, nahrám ich ako audio klipy, aby som mal archív "snových riffov". Obsahuje ich mnoho skladieb Precarie . Premýšľam prečo pôsobia tak naliehavo a temne...
Spánková paralýza je celkom zaujímavý fenomén. Dá sa určite vysvetliť jednoducho z medicínskeho hľadiska, no človek, ktorý cíti temnotu a mystiku hlbšie, si môže z podobných zážitkov odniesť nie len inšpiráciu. Mal si obdobie kedy sa spánková paralýza u teba prejavovala častejšie? Vraví sa, že sa objavuje hlavne zo stresu a vyčerpania. Dokázal si si spánkovú paralýzu privodiť už aj sám? Aký si mal pocit z prvej?
Výborná téma prinesená do konverzácie, pretože sa ma na to predtým ešte nikto nespýtal a pritom som trpel spánkovou paralýzou. Prvýkrát som sa s tým stretol keď som mal 4, alebo 5 rokov a bolo to traumatizujúce. Zjavne som vôbec nevedel, čo sa dialo. Myslel som si, že som navždy stratil schopnosť chodiť a hovoriť. Cítil som sa zničený a želal som si, aby to bol iba sen, no zistil som, že nebol, pretože som nikdy predtým nič také necítil. Neviem ako dlho to trvalo a nespomínam si, že by som videl niečo konkrétne paranormálne. Proste som trpel presvedčením, že som stratil schopnosť kontrolovať svoje telesné funkcie a bolo to prvýkrát v živote kedy som cítil skutočný strach. Toto sa dialo do mojich 15 rokov, potom to náhle skončilo. Za tú dobu som si na to tak zvykol, že moja reakcia bola iba myšlienka "OK, znova začínajú tie sračky", no otravovalo ma to. Keď som bol ženatý /medzi 20. až 23.rokom/, začala tým trpieť žena a hovorila, že vidí čierne bytosti na rovnakom mieste v izbe a počuje ako vydávajú neznesiteľné zvuky/škriekanie. Vedel som kedy sa to deje, pretože začala kričať /čo ma zobudilo/, pričom vyzerala nehybná. Ihneď som jej pomohol, pevne ju držal, hladil jej tvár/oči a vravel jej veci ako "Som tu, buď trpezlivá, to prejde". Pomohlo to, pretože vždy, keď som to urobil, rýchlo sa z toho dostala. Potom pomohla zmena polohy tela pri zaspávaní, aby tým netrpela druhýkrát počas tej istej noci.
Od spánku môžeme prirodzene prejsť k ešte temnejšiemu fenoménu smrti. Stál si už niekedy na hranici smrti tak blízko, že si myslel, že je to koniec tvojej fyzickej existencie? Existencia je vlastne tak krehká, keď človek začne nad tým hlbšie uvažovať, môžeme zomrieť v každom okamihu a keď si to neustále pripomína, akoby sme viseli len na vlásku. Ako vnímaš smrť, čo pre Teba znamená?
Mal som obdobie v živote, kedy som mal blízke skúsenosti so smrťou, hlavne kvôli tomu, že som býval v nebezpečnej zóne. Pracoval som v obchode s príslušenstvom vo vysoko rizikovej oblasti v čase, keď dva drogové kartely medzi sebou viedli teritoriálne spory. Boli to časy, keď vojaci a mariňáci stáli ozbrojení na takmer každom námestí a vrtuľníky prelietali aby "chytili" ľudí z oboch kartelov. Byť bielym a nosiť tmavé outfity v Mexiku je dobré na to, aby vás nespájali s drogovými kartelmi, takže vás nezastrelia, ale najskôr vás okradnú, pretože si myslia, že biely znamená peniaze (nie je potrebné pracovať pod slnkom). A ak by som pokračoval v rozprávaní, aká je spoločnosť zvrátená a ako je vláda skutočným kartelom, intelektuálnym tvorcom patetického politického cirkusu, slúžiacim na to, aby ponechala ľudí v chudobe a ignorancii, kým sa oni radujú z materiálneho blahobytu a moci, bolo by to na dlho a mimo tému.
Bol som často v ohrození života vzhľadom k streľbám/masakrom v mojom okolí, nielen medzi protistojacimi organizáciami, ale rovnako aj medzi civilistami. Bol som svedkom ako zastrelili miestnych ľudí keď iba prechádzali, to som videl za oknami autobusu a zvnútra obchodu. Človek sa naučí žiť s bojovým nastavením mysle, kde viem, že hocikto môže byť hocikedy zastrelený a musím byť stále ostražitý. Ak máš chudobných ozbrojených ľudí a žiadnu kontrolu, nebudú sa obmedzovať na nejaké pravidlá, pôjdu a prepadnú kohokoľvek, koho stretnú, aby ho olúpili o peniaze, veci atď. Bol to totálny chaos, obchod bol násilne vyrabovaný aj dvakrát týždenne ťažko ozbrojenými gangstrami, ktorí šňupali kokaín, kým si brali peniaze a tovar. Zbrane a drogy sú v Mexiku nelegálne, lebo keby boli legálne, znamenalo by to platiť dane a to nikto nechce, takže to zostáva nelegálne pre číre ekonomické pohodlie vlády a organizácie, ktoré potrebujú produkovať drogy pre spotrebu v USA. Toto je najväčší zdroj príjmov v krajine, ničiac sami seba kvôli pôžitkom cudzích konzumentov a privilégiám pár vyvolených pri moci za cenu, že nechajú svojich ľudí vraždiť v simulovanej vnútornej vojne.
Sú zvláštne miesta za Zemi, nachádzajú sa asi všade. Prídeš na také miesto a máš zimomriavky, často môže ísť o genius loci, jednoducho silné miesto, akoby sa tak vytvorilo, ale sú aj miesta, kde sa odohrali čudné veci, vojny, vraždy, mučenie, popravy, nadprirodzené úkazy, zvláštne prírodné úkazy, alebo útvary. Navštevuješ v Mexiku takéto miesta a dokážeš z nich čerpať inšpiráciu? Mohol by si povedať o mieste, ktoré je tebe z tohto pohľadu blízke ale je aj znepokojujúce?
Je množstvo takých miest! Spomínaš genius loci. Keď som bol mladý, nemal som o tom žiadne vedomosti, ale na niektorých miestach som cítil rôzne druhy energií a zmenili moje cítenie z pokojného na diskomfortné. Existuje miesto nazývané "La Huasteca", je to bod vysokej koncentrácie elektromagnetických síl, jeden z najsilnejších na svete, toto miesto je ako labyrint z takmer 45 stupňov šikmých stien hôr a v neďalekej púšti je miesto zvané "Tichá zóna", kde autobatérie a mobily prestávajú fungovať, všetok rádiový signál sa tu správa podivne. V La Huasteca je opustená sivá konštrukcia na vrchole, datovaná od r.1800, s veľmi čudnou architektúrou. Miestni ju volajú "dom filozofa". Stráviť tam noc, meditovať a počúvať vietor ako ovieva každý roh, je skutočne jedinečný zážitok.
Rovnako sú miesta, kde je pocit z energie vyčerpávajúci a utláčajúci. Keď som mal 18, pracoval som ako barman v striptízovom bare aby som mohol splácať nájom. Ten flek zatvorili, pretože sa k moci dostali noví ľudia, boli tam drogy a neplnoleté dievčatá. Je bežné, že miesta, kde sa dejú takéto nelegálne veci, platia mesačne "výpalné" úradom, aby ignorovali ich biznis. Majiteľ nemohol nájsť spoločnú reč s novými mocnými a zatvoril podnik, ale vlastnil množstvo klubov v okolí. Niektorí pracovníci boli preradení do iných klubov. Ja som sa dostal do jedného v starej budove a spýtal som sa kde je manažér. Poslali ma samého na vyššie poschodie. Keďže som to miesto nepoznal, vyšiel som hore, bol tam východ na strechu zatarasený stoličkami a dvere na druhej strane. Bolo to ako preliezať z jednej budovy do druhej cez strechu. Vošiel som a to miesto bolo zničené, nevymaľované, každý centimeter stien aj podlahy bol šedý a pokrytý prachom, na zemi odpadky, začal som mať zimomriavky, niečo nebolo v poriadku... Na konci chodby boli schody smerujúce hore a dole, ja som šiel hore. Na vyššom poschodí bolo všetko pokryté novinami, na zemi bolo rozbité sklo a stôl v strede bol pokvapkaný roztopeným voskom a niečo, čo vyzeralo ako organické tkanivo pod kúskom látky (možno potrat/detská obeť?). Ihneď som zistil, že je to pasca a čakal som, že je to môj koniec. Myslel som si, že ma sem poslali aby ma zabili a predali moje orgány. Utekal som tak rýchlo, ako som mohol. Zvládol som to a zavrhol som aj prácu neďaleko. Neskôr som zistil, že toto miesto bolo krematóriom IMSS (lekárskej služby vlády), ktoré v 80tych rokoch vyprázdnili. Toto miesto si určite drží zlovestnú energiu a niekto ho musí používať ako rituálne obetisko.
Inokedy som sa vracal do hostela, kde som si prenajímal izbu s ďalšími piatimi. Po práci som šiel pešo celú cestu, pretože po polnoci tam nie je verejná doprava a taxíky sú príliš drahé na to, koľko som zarábal. Raz v noci som videl akúsi priehľadnú bytosť, ktorá bola podobná človeku a stála nehybne na prednej strane domu, pozorovala ma, no nebola vôbec ako človek. Nemohla to byť skutočná osoba, videl som to aj skrze to. Cítil som sa úplne znepokojený, snažil som sa správať normálne a ísť ďalej bez toho, aby som odhalil nejaké gesto tváre, ktoré by mohlo prezradiť môj šok. Dodnes ma zaujíma čo to bolo a prečo sa zdalo, že ma to sleduje. Vtedy som nemohol zniesť, že som nenašiel vysvetlenie a cítil som sa veľmi frustrovaný, no teraz som prijal fakt, že my ako ľudia nie sme schopní všetko vysvetliť, aj keď v našej prirodzenosti chceme nájsť zmysel vo všetkých veciach. Nie všetko ho má a nie všetko sa dá rozlúštiť.
Friedrich Nietzsche povedal, že človek najlepšie urobí, ak sa nenarodí, keď sa už narodí, mal by čo najrýchlejšie opustiť tento svet. Pred nedávnom sa stal jeden prípad, kedy jeden Ind zažaloval svojich rodičov za to, že ho splodili, pretože si prial sa nenarodiť. Myslíš si, že takýto postoj, alebo filozofia má svoje opodstatnenie?
To, čo tento jedinec urobil, vidím ako akt protestu. Nevyberáme si našich rodičov, nevyberáme si podmienky, v ktorých vyrastáme, nevyberáme si, že budeme privedení na svet. Ľudia ho robia príšerným miestom. Mám vazektómiu, pretože nechcem priviesť nikoho ďalšieho do tejto mizérie existencie. Čo by som chcel, je, aby všetko mohlo skončiť, nielen ja, alebo ty, ale všetko. Ako singularita v kvantovej mechanike. Večná prázdnota, úplná černota, kde smrť zvíťazila nad všetkým.
https://desavenencia.bandcamp.com/
Ianzél 19.3.2019 Mortuary
Mohol by si ako vždy pri našich rozhovoroch spomenúť čo znamená termín Precaria, prečo ste si ho zvolili a aký hlbší význam pre vašu hudbu, tvorbu, filozofiu a smerovanie má? Vaše logo má tiež úžasný font, no zároveň v ňom badať rôzne symboly, určite máš všetko dopredu premyslené...
Zdravím Mortuary. Precaria má množstvo významov. V Španielčine odkazuje na chatrné/mizerné podmienky, v Taliančine na neistotu, zatiaľ čo ja adaptujem tieto významy na duchovný kontext, v ktorom sme odsúdení na nikdy nekončiaci stav neistoty, cyklus večného utrpenia. Precaria obklopuje takmer všetko, čo je z našej perspektívy temné a negatívne, ale chaotické vo väčšom systéme existencie. To je jej účelom, byť prostriedkom a vzorom temnoty.
Kedy si v sebe prvý krát objavil temnotu a vzdor voči všetkému svätému a konvenčnému? Vnímal si temnotu už od ranného detstva a udiali sa nejaké udalosti, ktoré ťa k vnímaniu sveta podľa vlastného priezoru dohnali, alebo premenili?
Zaujímavá otázka, začína to byť osobné. Narodil som sa v Texase a po určitom čase sa moja matka presťahovala do Mexika, aby sa vyhla deportácii. Vyrástol som bez otca ako jedináčik, celkom dosť v samote. Od útleho veku som bol svedkom nebezpečenstva a korupcie chorej spoločnosti. Prirodzene, bolo iba otázkou času kedy sa vyviniem v bytosť, ktorou som dnes. Násilie bolo súčasťou môjho detstva a priťahovali ma temné veci, mal som problémy so správaním a nikdy som sa necítil ako súčasť ostatných. Vyhodili ma zo školy, vykašľal som sa na vzdelávanie, žil som na ulici, potom ako väzeň v mentálnom ústave vďaka depresiám a vysokej agresivite. Roky ubiehali, viac som sa sústredil na veci, ktoré mám rád: black metal a nahrávanie v štúdiu. Realizovanie týchto vášní mi pomohlo dozrieť.
V hudbe Precaria je cítiť veľkú naliehavosť, ale aj nenávisť, zároveň hĺbku, spiritualitu, ale aj ohavnosť, nie je to jednoduchá hudba na počúvanie, pochopenie, ale určite ani na skladanie. Máš vytvorený jednotný model pre skladanie, alebo skladby Precaria vznikajú individuálne? Ktorá skladba bola pre teba ako autora najťažšou výzvou?
Tie vlastnosti si pomenoval dosť presne. Obrovskú úlohu v Precarii hrajú nenávisť a temnota, rovnako ako aj spiritualita a hĺbka. Je to veľmi komplexné, takmer nevysvetliteľné. Ako existencia samotná. Nechcem limitovať hudbu ani témy textov. Precaria je predurčená aby bola vrcholom temnoty a mohla byť schopná vyjadrovať všetko, čo je temné, od mäsa po dušu a ďalej.
Nepoužívam vopred stanovený spôsob kompozície. Práve teraz mám skladby spred 5-7 rokov a ešte neboli vydané, pretože sú súčasťou inej práce v Precarii, ktorá čaká na dokončenie. Dám príklad ako to myslím: v roku 2009-2010 som plánoval urobiť album o neistote ľudstva, kryjúcou sa pred náboženstvom, násilím až po korupciu. S týmto v mysli som začal skladať "Precaria Ex Humanitas". Týchto 6 dlhých skladieb je predurčených aby boli spolu, pretože sú časťou celku a boli vydané pred 4-5 rokmi… Toto sa deje aj s druhým albumom. Skladba Gospel of Black Illumination je jeho súčasťou a hrali sme ju naživo od roku 2015. Aj napriek tomu, že potom boli nahrané diela "Matamorphosphoros" a "Theosulphuros", tá skladba v nich nemôže byť uvedená, pretože patrí na druhý album "Necrokhaos". Ten bude vytvorený ako ďalší (po tom, čo vyjde "Theosulphuros").
Najnáročnejšia skladba doposiaľ mohla byť buď Ex Abyssia (z "Metamorphosphoros"), alebo Ex Nigredo (z "Theosulphuros"), pretože boli zložené po častiach, od roku 2011 do roku 2017. Obe mali iný názov. Ex Abyssia sa volala Fragilitatis Humanae Profunda Atrissima a Ex Nigredo zase Penitential Process of Nigredo. Celé roky som ich prerábal a pridával refrény, ktoré odrážajú nové názvy, takže obe sú moje hlavné skladby na split albumoch. Boli pomenované podobným spôsobom a obe sú umiestnené po rituálnych intrách. Sú to dlhé skladby plné temných riffov a atmosféry. Na ich tvorbe som strávil nespočetné hodiny, vložil som do nich veľa myšlienok, duše a dokonca aj keď som cvičil denne niekoľko mesiacov, kým som bol pripravený nahrávať, stále bolo pre mňa ťažké ich zahrať. Moje kompozičné ambície prekonávajú moje fyzické schopnosti, aby som ich zahral, a nie je to tak, že by sa riffy ťažko hrali, je to skôr o tom, že moje pohybové možnosti sú nahovno. Naozaj musím veľa cvičiť aby som mohol rukami predviesť, čo sídli v mojej mysli.
Ak sa započúvam do harmónií, ktoré sa napr. z „Precaria Ex Humanitas“ predierajú, napadá ma slovo osobitosť. Zvláštne stavané harmónie s nie príliš melodickým základom, skôr chladnosť, určitá prázdnota, pád do hĺbky, monštruóznosť. Zvláštne zmeny v kompozícii, rytmike. Ako a kde chodíš pre inšpiráciu na písanie takto odľudštenej hudby?
Inšpirácia, nápady, nadanie to vytvoriť, to všetko vychádza z rovnakého miesta. Je to prapôvodná temnota, z ktorej je všetko stvorené a prejavuje sa vo vnútri. Mojou úlohou je stelesniť ju cez temné umenie. Neviem či sú všetci schopní ju dosiahnuť a nevedia ako to urobiť, alebo je to exkluzívne len pre pár vyvolených, pretože nevidím, že by to mnohí robili. Väčšina muzikantov je viac zameraných na to, aby boli slávni, alebo len chcú byť v kapele, pretože majú radi heavy metal a chcú napodobňovať iných, alebo byť "elitou" ich lokálnej scény. Tí, ktorí vytvárajú nekompromisné umenie so skutočným presvedčením o temnej strane, sú vzácnym druhom. Nezaujímajú ich scény a nepotrebujú povolenia z vonku, alebo nakopnutia ega. Vytvárajú umenie v záujme temnoty samotnej. Som v tejto skupine.
Povedal by si, že hudba Precaria je postavená na pilieroch harmonických stupníc kombinujúc ich s disharmóniou? Rozmýšľaš niekedy napr. po napísaní skladieb nad ich charakterom z hľadiska psychologického, ako odrážajú tvoje vnútro, stavy, vízie?
Úplne reflektujú moje vnútro. Čierne a zhnité, zemské, ale nadprirodzené, telesné, no duchovné, ako horiace a mrznúce zároveň. Je to všetko extrémne. Nemôžem robiť hudbu, ktorá vo mne nevyvoláva žiadne pocity. Nemám rád neutralitu v umení, rovnako ani jeho "pozitívnu" stranu, toto môže byť požehnaním, alebo prekliatím. Iba temnota. Temnota je moje svetlo, môj domov, moje bytie.
Aby som ti odpovedal, pri porovnávaní či je hudba harmonická, alebo disharmonická: nezáleží v ktorej časti spektra sa nachádza, pokiaľ z nej vyžaruje temnota. Nechcem pocit víťazstva v mojom black metale, ktorý je len maskovaným potešením. Chcem chaos, nenávisť, ničenie, grandióznu temnotu. Hovorí sa, že ak nie sú skladby o Satanovi, nie je to black metal. Nechcem sa prispôsobovať pravidlám žánru. Chcem robiť temné umenie, to je celé. Jebať žánre, pravidlá, limity a imitátorov.
Len dodám, že neviem ako čítať, alebo písať hudbu. Pri hraní na hudobné nástroje som autodidaktik. Moje hudobné a skladateľské ucho sa rozvíjalo samo a pomaly. "Písanie" skladieb pre mňa nepozostáva z kreslenia nôt do zošita. Je to skôr duchovná a metalová cesta, ktorá môže trvať mesiace až roky aby vyvrcholila. Po viac než polovici života, idúc touto cestou, som prirodzene schopný svoje hudobné nápady vyjadriť iným hudobníkom, ak je to nevyhnutné a cestou som sa mnohé naučil.
Niekto raz povedal, ak nahliadneš do priepasti, tak aj ona nahliadne do teba. Ako na Teba pôsobí tento známy výrok? Dokážeš sa s ním stotožniť?
Áno, povedal to Nietzsche a verím, že je to pravda. Keď sa raz ponoríš do temnoty, nie je cesty späť. Je to ako navrátenie nevinnosti. Potreboval by si trpieť Alzheimerom, alebo iným ochorením, inak nie je možné byť znova nevinný. To isté platí aj pre peklo, je nemožné ho ignorovať, pokiaľ ho raz spozorujeme. Každý je poškvrnený, to je ľudský stav. Od momentu keď zistíme, že sme kazom, prekračujeme bod odkiaľ niet návratu. Čistota môže byť dosiahnutá iba prostredníctvom konečnej smrti, v ktorej nie je žiadne vedomie ako ho poznáme. Ale, dosiahneme túto konečnú smrť? Alebo bude naša energia len transformovaná/recyklovaná, a navyše, aká informácia zostane? Túžim sa dostať z tejto kozmickej sféry.
Ako sa cítiš vo svete snov? Majú pre Teba sny hlbší až mystický význam? Poznám ľudí, ktorí vravia, že sa im nesníva nikdy nič, alebo si nikdy nič nepamätajú. Iní ľudia zas majú zvláštne a silné sny, ktoré ich dokonca dokážu ovplyvniť. Niektoré sny môžu mať tak silný vplyv, že na ne myslíme počas celého dňa. Zapisuješ si sny, vedieš si denník snov aby si ich dokázal lepšie analyzovať?
Žijem v alternatívnej realite takmer každý deň, v mojich snoch. Sú veľmi detailné. Častým námetom je, že potrebujem zabiť konkrétnych ľudí, ktorí ma chcú zabiť ako prví. Buď ich lovím, alebo sa pred každým ukrývam na miestach, ktoré by na tomto svete mohli existovať, ale neexistujú. Moje podvedomie vytvára mestá a divočinu vyzerajúcu ako po nejakej katastrofe a ja som jediný, ktorý sa snaží uniknúť tým, že sa ukryjem/utečiem, odcestujem/stratím a zabijem, alebo ubránim sám seba. Vždy keď spím, viem, že je vysoká pravdepodobnosť prežiť tú krátku, no časovo neohraničenú realitu a viem, že keď ma niekto zabije v sne, automaticky sa prebudím, pretože nikdy úplne neodpočívam. Je vo mne časť, ktorá je vždy bdelá a nemôže prijať myšlienku aby ma niekto zabil, môj pud sebazáchovy ma ihneď prebudí. Takže nanešťastie pre mňa, sny nie sú tak mystické, sú krvavé.
Občas počujem melódie v snoch a moja myseľ si ich zapamätá vďaka opakovaniu. Keď sa zobudím, nahrám ich ako audio klipy, aby som mal archív "snových riffov". Obsahuje ich mnoho skladieb Precarie . Premýšľam prečo pôsobia tak naliehavo a temne...
Spánková paralýza je celkom zaujímavý fenomén. Dá sa určite vysvetliť jednoducho z medicínskeho hľadiska, no človek, ktorý cíti temnotu a mystiku hlbšie, si môže z podobných zážitkov odniesť nie len inšpiráciu. Mal si obdobie kedy sa spánková paralýza u teba prejavovala častejšie? Vraví sa, že sa objavuje hlavne zo stresu a vyčerpania. Dokázal si si spánkovú paralýzu privodiť už aj sám? Aký si mal pocit z prvej?
Výborná téma prinesená do konverzácie, pretože sa ma na to predtým ešte nikto nespýtal a pritom som trpel spánkovou paralýzou. Prvýkrát som sa s tým stretol keď som mal 4, alebo 5 rokov a bolo to traumatizujúce. Zjavne som vôbec nevedel, čo sa dialo. Myslel som si, že som navždy stratil schopnosť chodiť a hovoriť. Cítil som sa zničený a želal som si, aby to bol iba sen, no zistil som, že nebol, pretože som nikdy predtým nič také necítil. Neviem ako dlho to trvalo a nespomínam si, že by som videl niečo konkrétne paranormálne. Proste som trpel presvedčením, že som stratil schopnosť kontrolovať svoje telesné funkcie a bolo to prvýkrát v živote kedy som cítil skutočný strach. Toto sa dialo do mojich 15 rokov, potom to náhle skončilo. Za tú dobu som si na to tak zvykol, že moja reakcia bola iba myšlienka "OK, znova začínajú tie sračky", no otravovalo ma to. Keď som bol ženatý /medzi 20. až 23.rokom/, začala tým trpieť žena a hovorila, že vidí čierne bytosti na rovnakom mieste v izbe a počuje ako vydávajú neznesiteľné zvuky/škriekanie. Vedel som kedy sa to deje, pretože začala kričať /čo ma zobudilo/, pričom vyzerala nehybná. Ihneď som jej pomohol, pevne ju držal, hladil jej tvár/oči a vravel jej veci ako "Som tu, buď trpezlivá, to prejde". Pomohlo to, pretože vždy, keď som to urobil, rýchlo sa z toho dostala. Potom pomohla zmena polohy tela pri zaspávaní, aby tým netrpela druhýkrát počas tej istej noci.
Od spánku môžeme prirodzene prejsť k ešte temnejšiemu fenoménu smrti. Stál si už niekedy na hranici smrti tak blízko, že si myslel, že je to koniec tvojej fyzickej existencie? Existencia je vlastne tak krehká, keď človek začne nad tým hlbšie uvažovať, môžeme zomrieť v každom okamihu a keď si to neustále pripomína, akoby sme viseli len na vlásku. Ako vnímaš smrť, čo pre Teba znamená?
Mal som obdobie v živote, kedy som mal blízke skúsenosti so smrťou, hlavne kvôli tomu, že som býval v nebezpečnej zóne. Pracoval som v obchode s príslušenstvom vo vysoko rizikovej oblasti v čase, keď dva drogové kartely medzi sebou viedli teritoriálne spory. Boli to časy, keď vojaci a mariňáci stáli ozbrojení na takmer každom námestí a vrtuľníky prelietali aby "chytili" ľudí z oboch kartelov. Byť bielym a nosiť tmavé outfity v Mexiku je dobré na to, aby vás nespájali s drogovými kartelmi, takže vás nezastrelia, ale najskôr vás okradnú, pretože si myslia, že biely znamená peniaze (nie je potrebné pracovať pod slnkom). A ak by som pokračoval v rozprávaní, aká je spoločnosť zvrátená a ako je vláda skutočným kartelom, intelektuálnym tvorcom patetického politického cirkusu, slúžiacim na to, aby ponechala ľudí v chudobe a ignorancii, kým sa oni radujú z materiálneho blahobytu a moci, bolo by to na dlho a mimo tému.
Bol som často v ohrození života vzhľadom k streľbám/masakrom v mojom okolí, nielen medzi protistojacimi organizáciami, ale rovnako aj medzi civilistami. Bol som svedkom ako zastrelili miestnych ľudí keď iba prechádzali, to som videl za oknami autobusu a zvnútra obchodu. Človek sa naučí žiť s bojovým nastavením mysle, kde viem, že hocikto môže byť hocikedy zastrelený a musím byť stále ostražitý. Ak máš chudobných ozbrojených ľudí a žiadnu kontrolu, nebudú sa obmedzovať na nejaké pravidlá, pôjdu a prepadnú kohokoľvek, koho stretnú, aby ho olúpili o peniaze, veci atď. Bol to totálny chaos, obchod bol násilne vyrabovaný aj dvakrát týždenne ťažko ozbrojenými gangstrami, ktorí šňupali kokaín, kým si brali peniaze a tovar. Zbrane a drogy sú v Mexiku nelegálne, lebo keby boli legálne, znamenalo by to platiť dane a to nikto nechce, takže to zostáva nelegálne pre číre ekonomické pohodlie vlády a organizácie, ktoré potrebujú produkovať drogy pre spotrebu v USA. Toto je najväčší zdroj príjmov v krajine, ničiac sami seba kvôli pôžitkom cudzích konzumentov a privilégiám pár vyvolených pri moci za cenu, že nechajú svojich ľudí vraždiť v simulovanej vnútornej vojne.
Sú zvláštne miesta za Zemi, nachádzajú sa asi všade. Prídeš na také miesto a máš zimomriavky, často môže ísť o genius loci, jednoducho silné miesto, akoby sa tak vytvorilo, ale sú aj miesta, kde sa odohrali čudné veci, vojny, vraždy, mučenie, popravy, nadprirodzené úkazy, zvláštne prírodné úkazy, alebo útvary. Navštevuješ v Mexiku takéto miesta a dokážeš z nich čerpať inšpiráciu? Mohol by si povedať o mieste, ktoré je tebe z tohto pohľadu blízke ale je aj znepokojujúce?
Je množstvo takých miest! Spomínaš genius loci. Keď som bol mladý, nemal som o tom žiadne vedomosti, ale na niektorých miestach som cítil rôzne druhy energií a zmenili moje cítenie z pokojného na diskomfortné. Existuje miesto nazývané "La Huasteca", je to bod vysokej koncentrácie elektromagnetických síl, jeden z najsilnejších na svete, toto miesto je ako labyrint z takmer 45 stupňov šikmých stien hôr a v neďalekej púšti je miesto zvané "Tichá zóna", kde autobatérie a mobily prestávajú fungovať, všetok rádiový signál sa tu správa podivne. V La Huasteca je opustená sivá konštrukcia na vrchole, datovaná od r.1800, s veľmi čudnou architektúrou. Miestni ju volajú "dom filozofa". Stráviť tam noc, meditovať a počúvať vietor ako ovieva každý roh, je skutočne jedinečný zážitok.
Rovnako sú miesta, kde je pocit z energie vyčerpávajúci a utláčajúci. Keď som mal 18, pracoval som ako barman v striptízovom bare aby som mohol splácať nájom. Ten flek zatvorili, pretože sa k moci dostali noví ľudia, boli tam drogy a neplnoleté dievčatá. Je bežné, že miesta, kde sa dejú takéto nelegálne veci, platia mesačne "výpalné" úradom, aby ignorovali ich biznis. Majiteľ nemohol nájsť spoločnú reč s novými mocnými a zatvoril podnik, ale vlastnil množstvo klubov v okolí. Niektorí pracovníci boli preradení do iných klubov. Ja som sa dostal do jedného v starej budove a spýtal som sa kde je manažér. Poslali ma samého na vyššie poschodie. Keďže som to miesto nepoznal, vyšiel som hore, bol tam východ na strechu zatarasený stoličkami a dvere na druhej strane. Bolo to ako preliezať z jednej budovy do druhej cez strechu. Vošiel som a to miesto bolo zničené, nevymaľované, každý centimeter stien aj podlahy bol šedý a pokrytý prachom, na zemi odpadky, začal som mať zimomriavky, niečo nebolo v poriadku... Na konci chodby boli schody smerujúce hore a dole, ja som šiel hore. Na vyššom poschodí bolo všetko pokryté novinami, na zemi bolo rozbité sklo a stôl v strede bol pokvapkaný roztopeným voskom a niečo, čo vyzeralo ako organické tkanivo pod kúskom látky (možno potrat/detská obeť?). Ihneď som zistil, že je to pasca a čakal som, že je to môj koniec. Myslel som si, že ma sem poslali aby ma zabili a predali moje orgány. Utekal som tak rýchlo, ako som mohol. Zvládol som to a zavrhol som aj prácu neďaleko. Neskôr som zistil, že toto miesto bolo krematóriom IMSS (lekárskej služby vlády), ktoré v 80tych rokoch vyprázdnili. Toto miesto si určite drží zlovestnú energiu a niekto ho musí používať ako rituálne obetisko.
Inokedy som sa vracal do hostela, kde som si prenajímal izbu s ďalšími piatimi. Po práci som šiel pešo celú cestu, pretože po polnoci tam nie je verejná doprava a taxíky sú príliš drahé na to, koľko som zarábal. Raz v noci som videl akúsi priehľadnú bytosť, ktorá bola podobná človeku a stála nehybne na prednej strane domu, pozorovala ma, no nebola vôbec ako človek. Nemohla to byť skutočná osoba, videl som to aj skrze to. Cítil som sa úplne znepokojený, snažil som sa správať normálne a ísť ďalej bez toho, aby som odhalil nejaké gesto tváre, ktoré by mohlo prezradiť môj šok. Dodnes ma zaujíma čo to bolo a prečo sa zdalo, že ma to sleduje. Vtedy som nemohol zniesť, že som nenašiel vysvetlenie a cítil som sa veľmi frustrovaný, no teraz som prijal fakt, že my ako ľudia nie sme schopní všetko vysvetliť, aj keď v našej prirodzenosti chceme nájsť zmysel vo všetkých veciach. Nie všetko ho má a nie všetko sa dá rozlúštiť.
Friedrich Nietzsche povedal, že človek najlepšie urobí, ak sa nenarodí, keď sa už narodí, mal by čo najrýchlejšie opustiť tento svet. Pred nedávnom sa stal jeden prípad, kedy jeden Ind zažaloval svojich rodičov za to, že ho splodili, pretože si prial sa nenarodiť. Myslíš si, že takýto postoj, alebo filozofia má svoje opodstatnenie?
To, čo tento jedinec urobil, vidím ako akt protestu. Nevyberáme si našich rodičov, nevyberáme si podmienky, v ktorých vyrastáme, nevyberáme si, že budeme privedení na svet. Ľudia ho robia príšerným miestom. Mám vazektómiu, pretože nechcem priviesť nikoho ďalšieho do tejto mizérie existencie. Čo by som chcel, je, aby všetko mohlo skončiť, nielen ja, alebo ty, ale všetko. Ako singularita v kvantovej mechanike. Večná prázdnota, úplná černota, kde smrť zvíťazila nad všetkým.
https://desavenencia.bandcamp.com/
Ianzél 19.3.2019 Mortuary
interview
Z priepasti
[English]