„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich
 
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
Medzi dnešnými Black Metalovými kapelami by sme našli mnoho zaujímavých a originálnych zoskupení, no musím povedať, že medzi tie absolútne najpravovernejšie a najautentickejšie môžeme bez obáv zaradiť novozélandských VASSAFOR. Kapelu založil V. K. v Aucklande v roku 1994, z tej doby je známy hlavne záznam dema z roku 1997. V. K. vždy k sebe potreboval minimálne bicmana a vtedy ním bol D. Lomas, ktorý bol aj súčasťou Nazxul na vokáloch. Postupne vyšli ďalšie nahrávky až v neskoršom období tiež v podobe demo kaziet, EPčiek, až v roku 2012 to vyvrcholilo debutovým albumom „Obsidian Codex“, ktorý určite mnohí poznáte. Medzi druhým albumom „Malediction“ a debutom sa objavilo pár splitiek, kompilácia, alebo živák. Dnes začal V. K. tvrdo pracovať na novom materiáli a o to nás viac teší, že si našiel čas, pomedzi to vytvoriť tento jedinečný rozhovor. Kto sa už s hudbou VASSAFOR stretol, isto dá za pravdu, že je nebezpečná, jedovatá a určite nie ľahko vstrebateľná, je treba jej venovať veľa času pre komplexné podanie a husté vrstvy riffov. O tom všetkom nám už ale rozpovie V. K., ktorý už vypomáhal napr. aj ako live člen Blasphemy, ale aj ako člen Irkallian Oracle, Sinistrous Diabolus, Temple Nightside, alebo Terror Oath.


Mohol by si na úvod vysvetliť meno VASSAFOR, jeho význam, čo pre Teba osobne predstavuje a do akej miery vystihuje podstatu hudby, ktorú vytváraš?
Odpovedal som na to na inom mieste, ale v podstate, z hĺbky snov zaznel hlas. To je Vassafor a naučil som sa počúvať. Hudba je toho mojou interpretáciou.



Hudba VASSAFOR je dosť zložitá zrejme pre ľudí, ktorí nechápu temnotu, hĺbku priepastného zvuku a vôbec, poslucháčov, ktorí nemajú Black Metalové cítenie. Myslíš si, že fanúšik VASSAFOR je niečo špeciálne, alebo je to dosť individuálna záležitosť pre každého?
Dobrá otázka a naozaj neviem odpoveď! Mám podozrenie, že každý, kto má trpezlivosť aby umožnil hudbe rozvíjať sa po dlhú dobu, ktorú niektoré z našich skladieb rozširujú, je už dosť netypické pre väčšinu bežných dnešných poslucháčov. Hudba vychádza tak ako chce, takže ak to znamená 15 minútovú skladbu ako je Ossuary in Darkness, alebo 3 minútová Servitude, tak to tak bude. To, že nám ľudia píšu a hovoria, že sú obzvlášť posadnutí rôznymi skladbami, je dobrým znamením a ukazuje rozmanitosť v rámci nášho poslucháčskeho publika.

Slovo hĺbka je určite termín, ktorý silne s Black Metalom korešponduje, no pri VASSAFOR má úplne fatálny význam. Nijaké prvoplánové rytmické pasáže, alebo priamočiara melodika, práve naopak. Pozeráš sa na svoju tvorbu ako na zložitejší komplex, spirituálnu rovinu a zhmotnenie temnoty?
Mám rád kapely, ktoré nie sú zamerané iba na jeden formát, alebo paradigmy písania hudby. Myslím, že naša hudba je z veľkej časti jednoduchá, ale vrstvená a hlboká. Určite je to naším cieľom. Dôležitou súčasťou je jej čistota a 100% vysielanie ducha Vassafor. Z toho vyplýva, že naša práca je z 90% metafyzická a z 10% hudobná.
Našim cieľom je súdržnosť na úrovni, kde sú jednotlivé vrstvy tak prepojené, že je ťažké rozpoznať kde jedna začína a kde druhá končí. Tam, kde prvky prechádzajú hudbou a zmiznú skôr než si ich vedomá myseľ dokonca uvedomí, že je opäť preč.


Ako pristupuješ k samotnému komponovaniu skladieb a celkove albumu? Musíš sa uviesť do určitého stavu, alebo tranzu, alebo dokážeš vytvárať hudbu v akomkoľvek stave mysle a kedykoľvek? Vyhovuje ti určité prostredie, ročné obdobie, tma a podobne?
Kedysi by som odpovedal áno. Teraz sa však môže stať, že to bude pomerne ľahké. Ale vo všeobecnosti sú texty napísané prvé a hudba nasleduje tému slov. Veľa meditujem, najmä ak mám ťažkú časť, aby som sa cez ňu dostal. Ale žiadne teplošské National Geographic momenty netreba. Jebať takú sračku. Black Metal je Satan a nie narcisy a vegánske skurvené jednorožce.

Čo pre teba znamenajú rituály v rámci VASSAFOR, používaš ich pri nahrávaní, alebo samotných živých rituáloch na pódiu? Myslíš si, že tieto drobné, alebo aj vyššie úkony dokážu dostať do tvojej tvorby autentickejšie a hlbšie pocity a dokážeš sa tak lepšie a hlbšie vcítiť a sústrediť na hranie, nahrávanie, komponovanie? Tu sa len prirodzene natíska otázka, má pre teba tvoja tvorba metafyzický presah?
Rituálna prax je oddelená od hrania, ale naše živé vystúpenia vedieme s rituálnym dotykom, ktorý je vedený hlavne praxou. Avšak všetko je venované nášmu pánovi, ktorý živí priechod, takže je to len alternatívna forma skutočného. Zrejme to pomáha. Aspoň mne, samozrejme. Či už publikum cíti to isté, nie je dôvodom na to, aby sme sa o to nezaujímali. Ale teraz môžem veľmi ľahko preniknúť do tohto myslenia. To len preto, že mám v tom už 25 rokov praxe.

Stalo sa ti niekedy napr. behom komponovania, alebo hrania, či nahrávania, že si zacítil úplne zvláštne pocity, možno niečo nadzmyslové, silné zimomriavky ako blesk z jasného neba. Možno sú takéto reakcie prirodzenou reakciou pre vstúpenie do nejakej sféry kreativity, niečoho hlbšieho a duchovnejšieho....
Veľa krát. V skutočnosti, ak sa to nestane, nie je to dosť dobré. Toto znamenie nám ukazuje, či pracujeme na správnej úrovni.

Ako na Teba vplýva tvoja rodná krajina Nový Zéland? Čítal som, že si precestoval počas niekoľkých mesiacov kus sveta, ale čo rodný domov? Na prvý pohľad sa môže zdať, že existovať na Novom Zélande môže byť trochu obmedzujúce, akoby v izolácii, aj keď prírodné krásy sú tam bohaté...  
Tento rozhovor robím v pustom, ale krásnom vidieckom mestečku Pawarenga na ďalekom severe severného ostrova. Bol som vo väčšine kútov tejto krajiny, ale som Syn Aotearoanskej pôdy. Áno, precestoval som mnoho miest a budem v tom pokračovať aj naďalej, ale vďaka tomu ešte viac oceňujem krásu a divokosť Nového Zélandu. Je to extrémne izolovaná a nie dobrá scéna aby si videl metalové kapely odkiaľkoľvek, alebo predajne s nahrávkami so skutočnou undergroundovovu hudbou. Ale pre silných je to ideálne miesto na vytváranie hudby mimo trendu, alebo undergroundovej módy. Musíš vidieť len niektoré z našich kapiel ako Sinistrous Diabolus, Vesicant, alebo Ulcerate, počuť hudbu bez zrejmých rovesníkov scény, ktorí si zakladajú svoj vlastný osud. My robíme to isté.

Pôvodným obyvateľstvom Nového Zélandu boli Maurovia známi svojou vojnovou kultúrou, ale aj kanibalizmom a aj ako lovci lebiek. Zaujímal si sa niekedy o túto kultúru? Zdá sa, že práve mýty, legendy, náboženstvo, rituálne praktiky Maurov môžu byť zaujímavou pôdou pre všeobecnú inšpiráciu...Počul si nejaké podivné historky o Mauroch?
Maurovia sú známi viacerými vecami než len týmto. Majstri nebeskej plavby po celej tretine tejto planéty, vyrývali kresby rozprávajúce príbehy po tisíce rokov, niektoré z najnáročnejších tetovaní (Ta Moko). V priebehu rokov sme od nich čerpali veľa inšpirácie. Najmä skladba Nemesis and Makutu (maorský názov pre Čiernu Mágiu, primárne v kliatbe). Obaja z nás vo Vassafor majú vzťahy s rôznymi kmeňmi okolo ostrova Motu.
Áno, z tejto krajiny pochádza množstvo pokrútených legiend a príbehov. Maurovia sú intenzívne duchovná kultúra a závoj medzi svetmi je v tejto krajine tenký.


Kapely z Nového Zélandu, ale aj Austrálie pre mňa boli vždy úplne iné s odlišným vnímaním extrémneho Metalu so špecifickým duchom a zvláštnou aurou, ale aj originalitou. Vnímaš tento fakt nejako špeciálne, alebo si len hladíš svojho a nezaujímaš sa o scénu z tohto pohľadu?

Nemôžeme hovoriť o Austrálii, ale určite tu na Novom Zélande existuje množstvo kapiel, ktoré hrajú rovnaký odpad ako iné scény, alebo kapely z akejkoľvek krajiny, ale našťastie sa nikto z nich nikdy nedostal do inej časti sveta. Keďže sme takí izolovaní, máme veľa originálnych hudobníkov, ktorí sledujú svoju vlastnú cestu bez veľkého vplyvu od cudzích. Nový Zéland vládne!
Čo sa týka nás. Sme len kapela. Nie je dôležité kde žijeme. Vassafor je všetko na čom záleží.


Zvuk je pre VASSAFOR určite ďalším silným špecifikom dotvárajúcim celkový obraz atmosféry, ale aj charakter hudby. Mnohí by možno povedali, že všetky nástroje sú vždy v kope a vyznieva to ako jedna guľa. Osobne si myslím, že tento zámer je pre Teba omnoho osobnejší ako pre iné Metalové kapely, ktoré chcú zväčša znieť ako nejaká iná kapela na určitom albume...
Nahrávame so skutočnými nástrojmi v tejto rovine a s najčistejšou vášňou. Plastické, čisté, bezduché nahrávky sú ľahko dosiahnuteľné, ale úplne nežiaduce. Náš zvuk znamená ako znieme a hráme. Ak sa niekomu podarí vidieť nás naživo, určite nezistí, že znieme úplne inak než to, čo počul z nahrávky. Mám rád morbídne, temne a zle znejúci metal so srdcom a energiou. Pre mňa je to zvuk, o ktorý sa vždy snažíme, niekedy sa podarí viac, niekedy menej.
Nastavenie mojej gitary je do značnej miery totožné s tým, čo použil Quarthon na "Return" a "Under the Sign". Akýkoľvek blbec, ktorý si myslí, že niektorá z týchto nahrávok by potrebovala "vyčistenie", by si to mal okamžite hodiť. Basovka je tank. Mojimi obľúbenými basákmi boli vždy Blacky, Angelripper, Cronos, maniaci z Necromantia, Ain, Lemmy atď ...
Prenechávame to niektorým z týchto intelektuálnych "okultných" BM kapiel aby zneli pekne, príjemne a hladko ako veľké žiariace bombastické hovno. Jebať tieto bezduché kapely a veľkú normalizáciu extrémneho umenia. Hanbite sa! Satan vyžaduje obeť...


Vnímaš celkovú tvorbu VASSAFOR ako tečúci tok vyvíjajúci sa stále dopredu, v zmysle že sa stále posúvaš dopredu, alebo celý tok z tvojho pohľadu kulminuje rôznymi smermi a niekedy je to určitý progres a inokedy zas regres, či čokoľvek iné?         
Sme koncepčne rovnakí ako v prvej ére. Doslova uctievame hudbu oslavujúcu nášho pána Vassafor. Existujeme mimo čas, takže niektoré skladby sú účinnejšie ako ostatné. Dúfajme, že razíme s väčšou rezonanciou keď pokračujeme, ale to rozhodnutie nezáleží odo mňa. V rámci našej priepasti sú všetky cesty smerom nadol platné...




http://vassafor.bandcamp.com/




VK 
                                                     29. 3. 2018 Mortuary
 
Požierač tisícich svetov
interview
[English]