Som veľmi rád, že sa nám podarilo do Necrosphere zošitu dostať nemeckú kapelu WITCHING HOUR. Vznikli v roku 2006 a dodnes majú na konte tri plnohodnotné albumy, pripomeňme si ich. Debut z roku 2009 „Rise of The Desecrates“ pod Evil Spell Records, druhý „Past Midnight...“ vchádza v roku 2011, tiež pod Evil Spell Records, a najnovším albumom je „...and Silent Grief Shadows The Passing Moon“ z roku 2018 pod Hells Headbangers Records. Kapela to stihla ešte na konci roku, 21. decembra. Oni sami svoj štýl uvádzajú ako Ancient Black Metal, pravdou však je, že v ich hudbe mimo prvej vlny BM možno cítiť aj prvky Heavy Metalu, či Thrash Metalu. Rozhodne ide o zaujímavý mix extrémneho Metalu, vyznievajú dosť staro a hudobne spadajú niekedy do počiatkov 80tych rokov. Z ich hudby môžete doslova sfukovať nánosy prachu a zametať pavučiny. Myslím, že kapelu sme už dostatočne predstavili, slovo má Marco Justinger (bass, back vox).
Na úvod by si mohol napísať prečo ste sa pomenovali práve Witching Hour. Je treba hľadať inšpiráciu u britských Venom z ich debutu? Čo pre vás tento názov znamená a ako odráža ducha, alebo filozofiu kapely? Kto je autorom loga?
Prísť s názvom WITCHING HOUR nebol veľký problém. Znie dobre a evokuje správne obrazy vo vašej mysli. Reprezentuje temnotu a pochmúrny tón, ktorý je prítomný v každom momente našej hudby. Skladba od Venom nebola dôvodom našej voľby, ale určite inšpiráciou. Logo zhotovil vokalista Pino Hecker z Nocturnal a Witchburner.
Vráťme sa trochu späť do roku 2006. Spomenieš si prečo a za akých okolností ste Witching Hour založili? Aká bola hlavá idea hrať váš Ancient Black Metal? Mohlo ísť o určitú opozíciu voči komerčnému Metalu?
Keď sme sa dali dokopy v roku 2006, mali sme medzi 14 až 16 rokov. Zámerom bolo hrať Thrash Metal, ale prichádzali aj iné vplyvy od starého Black Metalu až po tradičný Heavy Metal a NWOBHM, takže keď sme začali komponovať skladby, dopadli ako dopadli. Pojem "Ancient Black Metal" opisuje naše základné spojenie s najstaršími formami temnej a zlovestnej, ťažkej hudby.
Kde treba hľadať inšpiráciu pre vašu hudbu? Mohol by si naznačiť aké kapely boli v období vzniku najviac zaujímavé pre vás? Ktoré albumy doslova uctievaš a na ktoré by si mohol prisahať? Ako si sa vlastne dostal k počúvaniu Metalovej hudby?
Myslím si, že to, čo nás inšpirovalo najviac v začiatkoch, ale aj dnes a rovnako bude aj zajtra, je to, čo som práve povedal. Najstaršie formy temnej a zlovestnej ťažkej hudby. Black Sabbath, Motörhead, Venom, Mercyful Fate, Metallica, Exodus, Slayer, Voivod, Sodom, Bathory, Sarcofago, Master's Hammer... zoznam je nekonečný, ale vaši čitatelia budú vedieť. Myslím, že náš úvod do ťažkej hudby bol hlavne Punk Rock, ale keď sme si prvýkrát vypočuli horeuvedených priekopníkov Heavy Metalu, už nebolo cesty späť. Napriek tomu máme stále radi veľa klasiky ako sú Misfits, GBH, Ramones, Anti-Nowhere League atd.
Aký máš osobne vzťah ku kapele Mercyful Fate? Osobne vo vašej hudbe počujem ich ranné obdobie, ale nie v zmysle kopírovania či napodobňovania, skôr ako zdravá inšpirácia. Mali na vás albumy „Melissa“ a „Don´t Break The Oath“ špeciálny vplyv? Veríš, že Mercyful Fate sa ešte vrátia, tak ako to King uvádza v najnovších rozhovoroch?
Mercyful Fate majú špeciálne miesto v histórii Heavy Metalu, istotne sme nimi tak či onak ovplyvnení. Nezneli ako akékoľvek iné kapely pred nimi, alebo po nich a vo svojich skladbách a albumoch vytvorili auru, ktorá ostáva neporovnateľná. Povedal by som, že ich individualita a schopnosť vytvárať určitý druh atmosféry je niečo, čomu sa my a iné kapely môžu veľa priučiť.
Na jednej strane používate celkom harmonické melódie plné chytľavosti, no na druhej to nie je taká tá lepkavá melodika, ktorá sa hneď na poslucháča prisaje a z hlavy ťažko dostať melódie. Vo vašej melodike koluje nejaká stará až archaická aura, akoby z 80tych rokov, cítiť, že si dávate na estetike harmónií záležať a prísne vyberáte čo vypustíte...
Gitarové harmónie očividne pochádzajú od Thin Lizzy, Wishbone Ash a to čo odovzdali ďalej tone kapiel v NWOBHM. Milujeme prelínať melódie a harmónie do našich skladieb, riffov, basových, alebo vokálnych liniek. Myslím, že je to dôležitá súčasť nášho zvuku. Vkusná melódia na správnom mieste povie viac než 1000 slov.
Myslíš si, že Metal 80tych rokov mal v sebe niečo magické a svojské, čo už v dnešnom Metale chýba? Vedel by si konkrétne pomenovať aké esencie už terajším kapelám chýbajú? Myslíš, že za to môže často príliš čistá a umelá produkcia a podobne?
Mohol by som filozofovať až do budúceho roku čím bol Metal 80-tych rokov tak zvláštny a líšil sa do dnešných kapiel, ale trochu to skrátim. Myslím si, že existujú svety medzi metalom 80-tych rokov a dnešnými kapelami, ktoré sa snažia znieť ako z 80-tych rokov. Určite existuje veľa dobrých kapiel, ale tie nikdy nebudú mať dôležitosť majstrovských diel zlatého veku. Nemám pocit, že som v pozícii posudzovať čo dnes robí veľa kapiel zle, takže nebudem. Mám len pocit, že veľa kapiel sa snaží príliš tvrdo aby zneli ako tá, alebo oná kapela a unikne im príležitosť rozvíjať vlastnú identitu.
Vonku máte už tri plnohodnotné albumy. Ktorý z nich považuješ za najlepší a prečo? Máš ku každému z albumov špeciálny vzťah a na koľko odráža dobu a atmosféru tej ktorej doby a kapely? Si hrdý na všetky vaše nahrávky?
Samozrejme, myslím, že "...And Silent Grief Shadows The Passing Moon" je našou najlepšou prácou. Nevydali by sme album ak by sme si mysleli, že "ten predošlý bol lepší". Vyrástli sme ako hráči, ako skladatelia a zvýšil sa aj zmysel našej vlastnej identity ako kapely a našich kvalít. Sme stále hrdí na každú nahrávku, ktorú sme urobili. Je to presne tak, ako si povedal. Každý album odráža určité obdobie kapely, naše životy a sú presne také, aké majú byť.
Myslíš, že hrať v dnešnej dobe takýto starý druh Black Metalu je niečo akoby byť out? Čo pre vás znamená sláva a byť uznaní metalovými fanúšikmi? Povedal vám už niekto, že hráte retro Metal, alebo niečo podobné? Uráža ťa ak by niekto nazval vašu kapelu takým termínom? Kde máte najväčšiu fanúšikovskú základňu a ktoré postrehy a kritika vás zo strany fans najviac vždy potešia?
Može nám byť jedno ak by nás považovali za zastaralých a na vyhodenie, alebo ako tomu dnes ľudia hovoria. V prvom rade tvoríme hudbu a hráme pre naše uspokojenie. Či sa to ľudom páči, alebo nie, je v tvorivom procese irelevantné. Samozrejme, že je to vždy dobrý pocit byť uznávaní a ocenení za to, čo robíme, ale nemalo by to rozhodovať o vašich tvorivých rozhodnutiach ako kapely. Je to ako v každodennom živote. Máš svoju osobnosť a mentalitu a ostávaš verný svojej pravde, či sa to ľudom páči, alebo nie a tak si získaš rešpekt. Myslím, že naša najväčšia fanúšikovská základňa je v Nemecku, tam sme odohrali najviac koncertov a dlhú dobu sme boli pod nemeckým labelom. Názory na našu hudbu, ktoré nás naozaj povzbudzujú, sú od ľudí, ktorí vedia oceniť jedinečný charakter našej hudby a schopnosť vytvoriť určitú atmosféru. Je pre nás naozaj dôležité mať vlastnú osobnosť ako kapela.
Vaše texty sa všeobecne zaoberajú okultizmom a cestou ľavej ruky. Kto ich píše a odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Prichádza inšpirácia aj zo starých okultných filmov, kníh, umeleckých diel? Dokáže ťa napr. inšpirovať ku tvorbe aj návšteva nezvyčajných miest, starých krýpt, cintorínov, ruín kláštora, hustých lesov a podobne?
Naše texty sa zaoberajú rôznymi temnými a morbídnymi témami. Prvotných impulzov pre vytvorenie textu môže byť veľa: niektoré melódie, ktoré počuješ, veta z knihy, alebo filmu, ktorý si púšťaš dookola, skladba, ktorú práve počúvaš, alebo určitá nálada, v ktorej si práve teraz.
Niekedy môžeš napísať text skladby do 15 minút a inokedy na ňom pracuješ týždne. Je to veľmi rôzne. Texty píše každý člen kapely.
Absolútne cítiť, že pre vašu tvorbu je najdôležitejšia atmosféra, tá sa skrýva v podivných melódiách, zvuku, vo vokále, v basových linkách, či úderoch bicích, srší to zo všetkého. Vnímaš atmosféru vašej hudby podobne?
Pokiaľ ide o kompozíciu, vytvorenie určitej atmosféry je najvyššou prioritou. Akonáhle máš nejaké riffy a vokály pokope a aranže začnú nadobúdať vlastný charakter, snažíme sa pridať malé veci, ktoré ho zvýšia a vybudujú hustú atmosféru.
Musím vzdať hold vášmu vokalistovi, jeho hlas, farba, technika spevu, prejav sa nekonečne hodí k vašej hudbe, je rovnako charizmatický ako hudba. Dávali ste si pri zakladaní kapely záležať aby vokál bol takto koncipovaný a aby vyznieval tak ako vyznieva? Určite mi dáš za pravdu, že v dnešnej dobe už nie je toľko zaujímavých a osobitých vokalistov...
Obrovský kompliment! Vokály sa v priebehu rokov jednoznačne zmenili. Na začiatku boli naozaj agresívne. Pridaním rôznych druhov emócií sa v priebehu rokov stali farebnejšími. Stále majú základnú agresívnosť, ale sú aj naplnené beznádejou, smútokom, strachom a všetkým potrebným na oživenie textov. Myslím si, že mnohým vokalistom dnes chýba emocionálny aspekt. Najmä v extrémnom metale. Vokalisti majú často určité zafarbenie hlasu, ktoré im funguje a ktorého sa držia bez ohľadu na to, o čom spievajú. Ale na upútanie poslucháča musíš preniesť emocionálny obsah textov a nie len slová. Je to svedectvo očitého svedka, ktoré nás posúva, nie spravodajstvo v štúdiu čítané z papiera.
Ste zástancami analógového zvuku? Môžeš prezradiť kde ste nahrávali „...and Silent Grief Shadows the Passing Moon“ a akú techniku ste pri nahrávaní používali? Ktoré slová by si použil pre vyjadrenie vášho zvuku? Je pre vás charakter zvuku rovnako dôležitý ako hudba, atmosféra, texty?
Nahrávali sme v Sculpt Sound Studios v Kolíne nad Rýnom. V štúdiu Laurenta z Chapel of Disease. On bol pre nás ideálnym producentom, tým ako veľmi dobre chápal našu víziu a mal zručnosti realizovať ich v štúdiu. Samozrejme, že zvuk je dôležitou súčasťou hudby a je rovnako dôležitý ako čokoľvek v procese tvorby albumu. Album bol nahraný digitálne, zmixovaný a zmastrovaný. Otázka analógového vs. digitálneho nahrávania v procese nahrávania nebola pre nás naozaj dôležitá, keďže to nejak zvuku neprispieva, ako si ľudia môžu myslieť. Vynaložili sme veľa úsilia pri hľadaní správneho zvuku pre každý nástroj skúšaním rôznych pedálov, zosilňovačov a ich kombinácií, pozície mikrofónu atď. Vymýšľanie správnych rozhodnutí ešte pred začatím nahrávania vám bráni od snahy napraviť chyby v procese, čo kazí ten surový a prirodzený charakter, ktorý sa snažíme dosiahnuť. Ak existuje problém s digitálnym záznamom, bude to tým, že jednoduchým dvojklikom dokážeš do skladieb pridať rôzne sračky čo je lákavé a ľudia majú tendenciu to prehnať. Veľa z klasických albumov, ktoré dnes milujeme, boli nahrané v základných štúdiách a dokonale zachytávajú energiu kapely, pretože znejú autenticky a nespoliehajú sa na efekty a spracovanie.
Poznáš film od Ingmara Bergmana Hour of The Wolf 1968? Ak áno, ako sa ti páči? Máš rád umelecké psychologické staré filmy?
Nikdy som o ňom nepočul, ale vďaka za odporúčanie! Milujeme staré filmy. Najmä horory zo 60-tych, 70-tych a 80-tych rokov. Naživo používame intro z "The Devil's Bride" s malým citátom od Christophera Leeho na konci. S týmito starými filmami je to veľmi podobné hudbe tých čias. Nesú v sebe veľmi zvláštnu atmosféru, ktorá dnes nemôže byť reprodukovaná.
https://witchinghourthrash.bandcamp.com/
Marco Justinger 30.3.2019 Mortuary
Na úvod by si mohol napísať prečo ste sa pomenovali práve Witching Hour. Je treba hľadať inšpiráciu u britských Venom z ich debutu? Čo pre vás tento názov znamená a ako odráža ducha, alebo filozofiu kapely? Kto je autorom loga?
Prísť s názvom WITCHING HOUR nebol veľký problém. Znie dobre a evokuje správne obrazy vo vašej mysli. Reprezentuje temnotu a pochmúrny tón, ktorý je prítomný v každom momente našej hudby. Skladba od Venom nebola dôvodom našej voľby, ale určite inšpiráciou. Logo zhotovil vokalista Pino Hecker z Nocturnal a Witchburner.
Vráťme sa trochu späť do roku 2006. Spomenieš si prečo a za akých okolností ste Witching Hour založili? Aká bola hlavá idea hrať váš Ancient Black Metal? Mohlo ísť o určitú opozíciu voči komerčnému Metalu?
Keď sme sa dali dokopy v roku 2006, mali sme medzi 14 až 16 rokov. Zámerom bolo hrať Thrash Metal, ale prichádzali aj iné vplyvy od starého Black Metalu až po tradičný Heavy Metal a NWOBHM, takže keď sme začali komponovať skladby, dopadli ako dopadli. Pojem "Ancient Black Metal" opisuje naše základné spojenie s najstaršími formami temnej a zlovestnej, ťažkej hudby.
Kde treba hľadať inšpiráciu pre vašu hudbu? Mohol by si naznačiť aké kapely boli v období vzniku najviac zaujímavé pre vás? Ktoré albumy doslova uctievaš a na ktoré by si mohol prisahať? Ako si sa vlastne dostal k počúvaniu Metalovej hudby?
Myslím si, že to, čo nás inšpirovalo najviac v začiatkoch, ale aj dnes a rovnako bude aj zajtra, je to, čo som práve povedal. Najstaršie formy temnej a zlovestnej ťažkej hudby. Black Sabbath, Motörhead, Venom, Mercyful Fate, Metallica, Exodus, Slayer, Voivod, Sodom, Bathory, Sarcofago, Master's Hammer... zoznam je nekonečný, ale vaši čitatelia budú vedieť. Myslím, že náš úvod do ťažkej hudby bol hlavne Punk Rock, ale keď sme si prvýkrát vypočuli horeuvedených priekopníkov Heavy Metalu, už nebolo cesty späť. Napriek tomu máme stále radi veľa klasiky ako sú Misfits, GBH, Ramones, Anti-Nowhere League atd.
Aký máš osobne vzťah ku kapele Mercyful Fate? Osobne vo vašej hudbe počujem ich ranné obdobie, ale nie v zmysle kopírovania či napodobňovania, skôr ako zdravá inšpirácia. Mali na vás albumy „Melissa“ a „Don´t Break The Oath“ špeciálny vplyv? Veríš, že Mercyful Fate sa ešte vrátia, tak ako to King uvádza v najnovších rozhovoroch?
Mercyful Fate majú špeciálne miesto v histórii Heavy Metalu, istotne sme nimi tak či onak ovplyvnení. Nezneli ako akékoľvek iné kapely pred nimi, alebo po nich a vo svojich skladbách a albumoch vytvorili auru, ktorá ostáva neporovnateľná. Povedal by som, že ich individualita a schopnosť vytvárať určitý druh atmosféry je niečo, čomu sa my a iné kapely môžu veľa priučiť.
Na jednej strane používate celkom harmonické melódie plné chytľavosti, no na druhej to nie je taká tá lepkavá melodika, ktorá sa hneď na poslucháča prisaje a z hlavy ťažko dostať melódie. Vo vašej melodike koluje nejaká stará až archaická aura, akoby z 80tych rokov, cítiť, že si dávate na estetike harmónií záležať a prísne vyberáte čo vypustíte...
Gitarové harmónie očividne pochádzajú od Thin Lizzy, Wishbone Ash a to čo odovzdali ďalej tone kapiel v NWOBHM. Milujeme prelínať melódie a harmónie do našich skladieb, riffov, basových, alebo vokálnych liniek. Myslím, že je to dôležitá súčasť nášho zvuku. Vkusná melódia na správnom mieste povie viac než 1000 slov.
Myslíš si, že Metal 80tych rokov mal v sebe niečo magické a svojské, čo už v dnešnom Metale chýba? Vedel by si konkrétne pomenovať aké esencie už terajším kapelám chýbajú? Myslíš, že za to môže často príliš čistá a umelá produkcia a podobne?
Mohol by som filozofovať až do budúceho roku čím bol Metal 80-tych rokov tak zvláštny a líšil sa do dnešných kapiel, ale trochu to skrátim. Myslím si, že existujú svety medzi metalom 80-tych rokov a dnešnými kapelami, ktoré sa snažia znieť ako z 80-tych rokov. Určite existuje veľa dobrých kapiel, ale tie nikdy nebudú mať dôležitosť majstrovských diel zlatého veku. Nemám pocit, že som v pozícii posudzovať čo dnes robí veľa kapiel zle, takže nebudem. Mám len pocit, že veľa kapiel sa snaží príliš tvrdo aby zneli ako tá, alebo oná kapela a unikne im príležitosť rozvíjať vlastnú identitu.
Vonku máte už tri plnohodnotné albumy. Ktorý z nich považuješ za najlepší a prečo? Máš ku každému z albumov špeciálny vzťah a na koľko odráža dobu a atmosféru tej ktorej doby a kapely? Si hrdý na všetky vaše nahrávky?
Samozrejme, myslím, že "...And Silent Grief Shadows The Passing Moon" je našou najlepšou prácou. Nevydali by sme album ak by sme si mysleli, že "ten predošlý bol lepší". Vyrástli sme ako hráči, ako skladatelia a zvýšil sa aj zmysel našej vlastnej identity ako kapely a našich kvalít. Sme stále hrdí na každú nahrávku, ktorú sme urobili. Je to presne tak, ako si povedal. Každý album odráža určité obdobie kapely, naše životy a sú presne také, aké majú byť.
Myslíš, že hrať v dnešnej dobe takýto starý druh Black Metalu je niečo akoby byť out? Čo pre vás znamená sláva a byť uznaní metalovými fanúšikmi? Povedal vám už niekto, že hráte retro Metal, alebo niečo podobné? Uráža ťa ak by niekto nazval vašu kapelu takým termínom? Kde máte najväčšiu fanúšikovskú základňu a ktoré postrehy a kritika vás zo strany fans najviac vždy potešia?
Može nám byť jedno ak by nás považovali za zastaralých a na vyhodenie, alebo ako tomu dnes ľudia hovoria. V prvom rade tvoríme hudbu a hráme pre naše uspokojenie. Či sa to ľudom páči, alebo nie, je v tvorivom procese irelevantné. Samozrejme, že je to vždy dobrý pocit byť uznávaní a ocenení za to, čo robíme, ale nemalo by to rozhodovať o vašich tvorivých rozhodnutiach ako kapely. Je to ako v každodennom živote. Máš svoju osobnosť a mentalitu a ostávaš verný svojej pravde, či sa to ľudom páči, alebo nie a tak si získaš rešpekt. Myslím, že naša najväčšia fanúšikovská základňa je v Nemecku, tam sme odohrali najviac koncertov a dlhú dobu sme boli pod nemeckým labelom. Názory na našu hudbu, ktoré nás naozaj povzbudzujú, sú od ľudí, ktorí vedia oceniť jedinečný charakter našej hudby a schopnosť vytvoriť určitú atmosféru. Je pre nás naozaj dôležité mať vlastnú osobnosť ako kapela.
Vaše texty sa všeobecne zaoberajú okultizmom a cestou ľavej ruky. Kto ich píše a odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Prichádza inšpirácia aj zo starých okultných filmov, kníh, umeleckých diel? Dokáže ťa napr. inšpirovať ku tvorbe aj návšteva nezvyčajných miest, starých krýpt, cintorínov, ruín kláštora, hustých lesov a podobne?
Naše texty sa zaoberajú rôznymi temnými a morbídnymi témami. Prvotných impulzov pre vytvorenie textu môže byť veľa: niektoré melódie, ktoré počuješ, veta z knihy, alebo filmu, ktorý si púšťaš dookola, skladba, ktorú práve počúvaš, alebo určitá nálada, v ktorej si práve teraz.
Niekedy môžeš napísať text skladby do 15 minút a inokedy na ňom pracuješ týždne. Je to veľmi rôzne. Texty píše každý člen kapely.
Absolútne cítiť, že pre vašu tvorbu je najdôležitejšia atmosféra, tá sa skrýva v podivných melódiách, zvuku, vo vokále, v basových linkách, či úderoch bicích, srší to zo všetkého. Vnímaš atmosféru vašej hudby podobne?
Pokiaľ ide o kompozíciu, vytvorenie určitej atmosféry je najvyššou prioritou. Akonáhle máš nejaké riffy a vokály pokope a aranže začnú nadobúdať vlastný charakter, snažíme sa pridať malé veci, ktoré ho zvýšia a vybudujú hustú atmosféru.
Musím vzdať hold vášmu vokalistovi, jeho hlas, farba, technika spevu, prejav sa nekonečne hodí k vašej hudbe, je rovnako charizmatický ako hudba. Dávali ste si pri zakladaní kapely záležať aby vokál bol takto koncipovaný a aby vyznieval tak ako vyznieva? Určite mi dáš za pravdu, že v dnešnej dobe už nie je toľko zaujímavých a osobitých vokalistov...
Obrovský kompliment! Vokály sa v priebehu rokov jednoznačne zmenili. Na začiatku boli naozaj agresívne. Pridaním rôznych druhov emócií sa v priebehu rokov stali farebnejšími. Stále majú základnú agresívnosť, ale sú aj naplnené beznádejou, smútokom, strachom a všetkým potrebným na oživenie textov. Myslím si, že mnohým vokalistom dnes chýba emocionálny aspekt. Najmä v extrémnom metale. Vokalisti majú často určité zafarbenie hlasu, ktoré im funguje a ktorého sa držia bez ohľadu na to, o čom spievajú. Ale na upútanie poslucháča musíš preniesť emocionálny obsah textov a nie len slová. Je to svedectvo očitého svedka, ktoré nás posúva, nie spravodajstvo v štúdiu čítané z papiera.
Ste zástancami analógového zvuku? Môžeš prezradiť kde ste nahrávali „...and Silent Grief Shadows the Passing Moon“ a akú techniku ste pri nahrávaní používali? Ktoré slová by si použil pre vyjadrenie vášho zvuku? Je pre vás charakter zvuku rovnako dôležitý ako hudba, atmosféra, texty?
Nahrávali sme v Sculpt Sound Studios v Kolíne nad Rýnom. V štúdiu Laurenta z Chapel of Disease. On bol pre nás ideálnym producentom, tým ako veľmi dobre chápal našu víziu a mal zručnosti realizovať ich v štúdiu. Samozrejme, že zvuk je dôležitou súčasťou hudby a je rovnako dôležitý ako čokoľvek v procese tvorby albumu. Album bol nahraný digitálne, zmixovaný a zmastrovaný. Otázka analógového vs. digitálneho nahrávania v procese nahrávania nebola pre nás naozaj dôležitá, keďže to nejak zvuku neprispieva, ako si ľudia môžu myslieť. Vynaložili sme veľa úsilia pri hľadaní správneho zvuku pre každý nástroj skúšaním rôznych pedálov, zosilňovačov a ich kombinácií, pozície mikrofónu atď. Vymýšľanie správnych rozhodnutí ešte pred začatím nahrávania vám bráni od snahy napraviť chyby v procese, čo kazí ten surový a prirodzený charakter, ktorý sa snažíme dosiahnuť. Ak existuje problém s digitálnym záznamom, bude to tým, že jednoduchým dvojklikom dokážeš do skladieb pridať rôzne sračky čo je lákavé a ľudia majú tendenciu to prehnať. Veľa z klasických albumov, ktoré dnes milujeme, boli nahrané v základných štúdiách a dokonale zachytávajú energiu kapely, pretože znejú autenticky a nespoliehajú sa na efekty a spracovanie.
Poznáš film od Ingmara Bergmana Hour of The Wolf 1968? Ak áno, ako sa ti páči? Máš rád umelecké psychologické staré filmy?
Nikdy som o ňom nepočul, ale vďaka za odporúčanie! Milujeme staré filmy. Najmä horory zo 60-tych, 70-tych a 80-tych rokov. Naživo používame intro z "The Devil's Bride" s malým citátom od Christophera Leeho na konci. S týmito starými filmami je to veľmi podobné hudbe tých čias. Nesú v sebe veľmi zvláštnu atmosféru, ktorá dnes nemôže byť reprodukovaná.
https://witchinghourthrash.bandcamp.com/
Marco Justinger 30.3.2019 Mortuary
interview
Prišli z druhej strany
[English]