13TH MOON / RITUAL DEATH „Mors Triumphans“, Triangulum Ignis, Split ´17, ESP/NOR

Tento rok sa splitkami len hemží, a to nie hocijakými, nebudem ich tu však všetky menovať, postupne ich spracúvam a nakoniec asi vyhodnotím v špeciálnom rebríčku za rok 2017. Jedným z tých najpodarenejších je určite aj mnou recenzované „Mors Triumphans“ dvoch beštiálnych kapiel 13TH MOON zo Španielska a RITUAL DEATH z Nórska. Obe bandy sme si už predstavovali aj v samostatných recenziách, no prepojenie aktérov je šialené. 13TH MOON prinášajú skladbu Veneration of The Mighty Dead. Už keď som ju prvý krát počul, striaslo ma od hnusu, no duša sa hneď nabažila a pocity z nej boli monštruózne. Oproti ich albumu „Abhorrence of Light“ prišlo k dosť veľkej zmene, už neznejú tak surovo a priamočiaro, ich hudba naberá ešte obludnejšie kontúry. Všetko znie ešte zlovestnejšie a mocnejšie, ako zásah Lucifera. Keď túto rituálnu skladbu počúvam, cítim zápach myrhy a iných kadidiel neznámeho pôvodu, strašne smradľavých výparov kľukatiacich sa popod môj nos. Pred očami mám útrpné hrôzy ako v čiernom zrkadle, čierne lebky a malé sošky ohavných božstiev naukladané na rituálnom stolci, sviece plápolajú v tancoch zomretých a z tmy sa ozýva mŕtvolné šepkanie nevedno koho. Harmónie sú už viac prepracovanejšie a zrelšie, je počuť a cítiť, že kapela na sebe pracuje a cibrí sa ako hudobne, tak aj spirituálne, mám silný dojem, že ich ďalší samostatný materiál bude cthonickým šialenstvom pre mnohých. Skladba je zo začiatku živá a dýchajúca, no časom prejde do niečoho tajomného a mystického, tempovo sa všetko vykryštalizuje v blasfemickú oddanosť pre rohaté božstvá. Tremolá predvádzajú zhýralú hru smrti, vokál nabral tiež iné Black Metalové obrátky, zbory prispievajú k temnote, ešte k verbálnejším komunikáciám s duchmi a všetko je tak precítené smrťou. Ku skladbe vlastne nemám ani čo dodať, som ohromený výsledkom tohto čertovho spolku a najlepšie je počúvať to úplne v tme pri sviečke, len pozor na to, čo sa môže vynoriť z tmy!
Druhý na rade sú nórski RITUAL DEATH, táto kapela je duchovne aj hudobne dosť blízka 13TH MOON, ono na týchto okultných splitkách sa kapely často takto spoja, akoby sa nejakým spôsobom našli a vytvorili tak krátky mocný koncept černoty. RITUAL DEATH ešte toho veľa nevydali, uviedli sa prvým EP „Ritual Death“ a od vtedy splodili len 2 splitká, práve toto recenzované a s Aosoth. Nóri nás vítajú v podzemnej svätyni smrti, niečo ako kostnica, len miesto mníchov sú tu časom zdeformované vyschnuté múmie a kosti čiernych mágov, ktorých mená sú ťažko opísateľné. Vstup majú len vyvolení z rôznych okultných rádov, uprostred je čierny oltár a atmosféra dolu je tak mohutná, že slabí jedinci by sa tu nemali nikdy vyskytnúť. Svätyňa je totižto orákulom mŕtvych duší, kde môže prísť k nepekným a nebezpečným situáciám pre každého návštevníka. Z očí nebožtíkov vyžaruje červené klifotické svetlo, ak sa vám bude zdať, že niektoré relikvie sa pohli, môže za to ich vôľa. Hudba je rovnako desivá a podmanivá, charizmatická a strašidelná. V gitarách použili psychadelický efekt v kombinácii s pochmúrnymi Metalovými riffmi, akoby sa prepájali dva svety, jeden ten v ktorom sme a druhý ten iný, za závesmi kde len sovy môžu voľne lietať. Tempo je rituálne, statické, navodzuje zmenené stavy vedomia. Oproti 13TH MOON je ich skladba značne kratšia, je to akoby len ukážka ich tvorby, no to čo začne predvádzať vokalista v druhej polke je číre nebezpečenstvo, akoby jeden z tých čiernych kúzelníkov začal hovoriť a predpovedať dátum vašej smrti, len napnite dobre uši.
Splitko je krásnou demonštráciou pre tých, ktorých vôľa doženie počúvať podobné príšernosti, megalomanská hrôza sa stretáva s transcendentálnom a ponúka náruč smrti. Dve skladby, čisté čierne umenie, majstrovská nahrávka.