„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
13TH TEMPLE tento rok vydali až dve samostatné EPčka, z ktorého prvé „Passing Through The Arcane Death“ je riadnym štvor skladbovým materiálom a druhé zas živým rituálom ich prezentácie, no tomu sa povenujem v inej recenzii. Kapela pochádza z Valvidie / Canete, Chile a jedná sa o dvoch hudobníkov. Kéikruk obsluhuje bicie a Melek Rsh Nvth zas vokály a gitary. Za sebou majú už dve EP „Mysticum“ ´16 a „Under A Crimson Moon“ ´17. Z toho istého roku majú aj svoj prvý veľký album „Southern Woods & Invernal Tombs“, ten sa mi zatiaľ nepodarilo vypočuť, no nové EP, ktoré práve recenzujem, je skvelou ukážkou čierneho remesla tohto pochmúrneho besu. Už v prvej skladbe Labyrinths of Thousnad Flames dýcha na mňa mystická atmosféra dávnych sfér, temných duchov prírody a spirituálneho chvenia absolútna. Skladba kompozične nie je vystavaná nijako komplexne, už úvodný samostatný riff do ktorého sa neskôr oprú duniace bicie prináša základnú myšlienku skladby ako aj hlavný gitarový motív, ktorý sa prelína celou skladbou. Harmónia je esteticky pekne vyhotovená a pripomína melancholicky strašidelné podhubie, postupne sa riff otvára a pokračuje do vyšších tónin, čo spôsobuje dramatický efekt. Celková melódia skladby je doslova pohlcujúca, stačí, keď si ju dva či tri krát vypočujete, úplne vás vtiahne do hĺbky. Až ku koncu skladby sa riffy pretočia, príde znova samostatný riff bez bicích a znova sa rytmicky oprú bicie. Takýmito fígľami sa v 90tych rokoch snažili čarovať aj Dark Throne, alebo Burzum, no hudba 13TH TEMPLE nie je až tak chladná a mizantropická. Plávajú v nej kusy šialenstva tieňov a horiacich fakieľ čierneho plameňa. Skladba jasne demonštruje, že pre dosiahnutie hlbokej atmosféry netreba príliš veľa zmien a rytmických kotrmelcov, v jednoduchosti je krása. Druhá Pestilence Rivers & The Dying Xoon začína dosť melancholickou gitarovou pasážou, do ktorej sú včlenené podivné a strašidelné zvuky (zrejme experiment s gitarovými zvukmi) a mystický prednes rečníka (vokalistu). Skladba pôsobí viac rituálne, harmónia sa opakuje stále dokola, prehlbuje sa jej kúzlo a poslucháč sa dostáva do tajomného sveta. Jediné, čo mení charakter tejto skladby, sú vokály, postupne sa stávajú hlasnejšími a výraznejšími, je cítiť, že Melek vie s hlasivkami dokonale pracovať a dokáže len pomocou nich navodiť úžasné pocity, je dôležitou stopou 13TH TEMPLE. Spheres Through The Crimson Moon začína znova typickým Black Metalovým tremolom v strednom tempe s dôrazom kladeným na absolútnu atmosféru. Ten začiatok mi tak trochu pripomína Géniové od Master´s Hammer, len vo viac stereotypnom móde, no pochybujem, že by šlo o priamu inšpiráciu. Harmónie v skladbe sú kompozične krásne uložené cez seba, kulminujú v zaujímavých kaskádach a vytvárajú tak sférické obrazy vo vašom vnútornom priestore. V každej skladbe po čase nasleduje určitý predel, alebo mostík, kedy sa riffy zrkadlia samostatne a neskôr všetko pokračuje v obvyklom duchu, alebo sa riffy ešte viac podfarbia ešte mohutnejšou atmosférou, ako je to napr. aj v prípade tohto kusu. 13TH TEMPLE do svojho Black Metalu vnášajú aj Doom Metalové kúzlo, ktoré vyčnieva len nepatrne, no vo výsledku zanecháva dojem kryštalickej melanchólie. Napr. aj v poslednej Thriteen Throne of The Black Sorcery, kde tiež začiatok patrí samostatnému riffu v tremolo technike s miernym echom, to je hrané celkom rýchlo, no v konečnom dôsledku pôsobí ako tečúca voda skrz nočné hory. Kapela vôbec nepoužíva gitarové sóla, ale vôbec mi to nechýba. Tento fakt som si uvedomil až teraz keď píšem recenziu, ich hudba je dostatočne obrazotvorná a natoľko silne atmosférická, že vám ani nepríde na um túžba po sólach. Bicie sú jednoducho postavené v kompozícii, zväčša pôsobia demolačne v rýchlom tempe, alebo pomalšie, striedmo, s dôrazom na zaujímavé prechody. Zvuk bubnov je skôr stlmený, do gitár s echom sa to náramne hodí a neodvádza to tak pozornosť od gitarovej práce. To isté sa týka vokálov, nepôsobia vôbec hlučne ani rušivo, či príliš dynamicky, sú tiež viac v úzadí, no nezanikajú. Celkove je zvuk 13TH TEMPLE zvláštne zafarbený mystickou aurou, má celkom silné basové vyznenie a hučí kdesi z vnútra hudby. Preto si môžete ich nahrávku pustiť hlasnejšie ako obvyklé metalové nahrávky a tým sa dostanete viac do ich vnútorného priestoru. Sila skladieb na EP je značná, sú to svojim spôsobom podobne modifikované harmónie, majú typické Black Metalové tendencie s Doomovou pochmúrnosťou, esteticky všetko skvele zvládnuté!
13TH TEMPLE „Passing Through The Arcane Death“, self released, EP´18, CHL


4/25:43/ 8                                                Mortuary


https://13thtemple.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]