Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
 
 
Nájdenie chorobnej brány v snoch, akési úzke ústie do utajenej jaskyne kde sa nachádza predsieň, už tá je výstrahou nie len vďaka smradu, z ktorého vám ide zo žalúdku vyrvať celý obsah, ale aj z vnútorných pocitov. Pocity, že toto miesto je príliš nebezpečné, ťažko zlučiteľné so životom, panuje tu leptajúca temnota a najsilnejší strach aký si dokáže človek predstaviť a to sme ešte len v predsieni, v ktorej sa nachádza malý otvor, otvor kamsi do neznáma, kamsi do nás samých. Podobný sen sa mi opakoval už viac krát, vždy to bol super silný zážitok a len raz sa mi podarilo prejsť skrz túto bránu, ani neviem ako a ocitol som sa tam. Iný svet, nezlučiteľný s našim, odporné miesto, kde krv, hmyz, hnis, blato, organické tkanivá, a hlavne neznesiteľný pocit hrôzy v tme osvetlenej slabnúcim blikotajúcim svetlom čiernych sviec otvára svoje útroby a ponúka nevšedné, nevidené. S podobnými pocitmi sa stretávam aj pri počúvaní dua 777 BABALON. „Dosebazostúpenie“ je mojou vstupnou bránou pre tento projekt, nové farby tónov, hlučné hučanie neznáma, dusiace zvuky hrôzy a čudné rytmy atakujúce snáď váš tep. Hudba 777 BABALON, ak ju vôbec možno nazvať hudbou v pravom slova zmysle, to je mystický zážitok ponárajúci vaše vedomie do sfér kozmických šialenstiev a paranormálnych údivov. Kto sa už s týmto komandom stretol, určite vie o čom píšem, na tejto kapele sa mi najviac páči, že sa nesnažia prezentovať ako iné bandy, masívne promo, množstvá koncertov, nosiče v každom distre, kto si chce nájsť k nim cestu, musí hľadať, alebo si ho ich hudba vyhľadá sama ako to bolo v mojom prípade. O kapele som vedel už dávnejšie, ale nevenoval som tomu nejakú pozornosť, no zastihol ma ich živý rituál a dostalo sa mi do rúk ich „Dosebazostúpenie“. Famózny zážitok, ktorý sa len tak nezažije každý deň, prekrútené vibrácie a pád do hlbočiny mrazivej temnoty. Základ ich hudby je vo zvukoch, tie sú celkom ťažko definovateľné a ešte ťažšie opísateľné, rozleptané pazvuky niečoho abstraktného, do toho desivé hučanie snáď ešte človeka, ale možno už ani nie, orchestrálne náznaky vytvárajúce ešte šialenejšiu atmosféru, kakofónia, mizantropia. Najhoršie je to hučanie v pozadí, niečoho čo ťažko nazvať súzvučným, alebo harmonickým, je to ako masívne utrpenie z pekla, dunenie spod povrchu, tušenie zla. Ak ste niekedy čítali mnohé poviedky od Lovecrafta, možno sa dokážete stotožniť a zosúladiť s týmto dielom o niečo ľahšie. „Dosebazostúpenie“ nie je ľahké počúvanie, sotva by ste si to pustili v aute, alebo na nejakej party s alkoholom, zvuky by vás skôr rušili, treba si to hodiť na slúchadlá, alebo pustiť cez repro sústavu a ponoriť sa do hĺbky týchto ponurých zvukov, polo harmónii, atonálnych besov a pustiť ich dnu do seba. Ja osobne som veľa krát album vnímal ako druhotný vnem, pri čítaní literatúry tú hudbu nasávate akosi podvedome a ani neviete aké entity si púšťate do vlastného vedomia. Pri čítaní to ešte viac podporí atmosférickú stránku buď knihy, alebo samotného diela. Dá sa vôbec táto ich hudba napočúvať do detailu? Ťažko povedať, niektoré zvuky sú o niečo chytľavejšie než iné, v niektorých momentoch je to stále nová skúsenosť, vždy iná, tajuplná, zradná ako priepasť. Prvé dve scenérie, Dosebazostúpenie I a Dosebazostúpenie II sú plné hlbinných obrazov, vízií temnôt, takúto hudbu je možno použiť aj pri určitých rituáloch pre dosiahnutie hlbších stavov, pre posilnenie atmosfér. V tretej kompozícii už zacítite aj Black Metalové nánosy, o niečo reálnejšie zvuky, bližšie k našej podstate, no i tak dostatočne odľudštené a mizantropické. Ich Black Metalová tvár je rovnako obludná a strastiplná ako tá Noisovo / Ambientná. Príde mi to ako najtupší Black Metal v plnom slova zmysle primitivizmu, ale dotiahnutý do absolútneho infernálneho štádia, surový až na kosť, jednoduchý, no rovnako nebezpečný a hlučný. Je to správe zosúladené s tou druhou tvárou monštruóznosti, akýsi prastarý Black Metalový akt ničenia, v pomalších rytmoch tieň tušiaci a v rýchlych lebky drviaci nápor smrti. Neviem sa dopočúvať ich Black Metalového blúznenia, zvuk je totálne rozleptaný špinou, vokál pokračuje v rovnakom duchu a atmosféra je strhujúca. Skladby sú dosť dlhé záhuby, priemerne sa pohybujú okolo 20tych minút, no mne to vždy utieklo ako voda, ak chcete spoznať desivú tvár vášho vnútra, skúste zostúpiť do seba pomocou tohto snáď projektu, ja sa už neviem dočkať počúvania ich najnovších EPčiek z minulého roka.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
777 BABALON „Dosebazostúpenie“, Temple Records, CD´15, SK


4/74:48/ 9,5                                            Mortuary


https://777babalon.bandcamp.com/