„Bůh stvořil člověka, ale nedal si to patentovat, a tak to teď po něm může dělat kdejakej blbec.“ Jan Werich
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
ABSU „Absu“, Candlelight Records, CD ´09, USA

ABSU si vždy pamätám ako najvýznamnejšiu Black Metalovú smršť spoza Atlantiku, síce o čistej BM ortodoxnosti v ich prípade nemôže byť ani reč, v ich hudbe sa vždy vynárali aj prvky Thrashu a Deathu, ale základ je niekde v BM... Ich posledné dielo „Tara“ bol nekompromisný nárez v svojráznom duchu, Proscriptor ( drums ) tam predvádzal v niektorých rýchlych tempách čisté bombardovanie! Po rozpade zakotvil u spriaznených kolegov MELECHESH s ktorými stihol nahrať 3 albumy, ale ako náhle sa ABSU zobudili zo spánku, Proscritor hneď zakotvil znova vo svojej pôvodnej kapele...Medzi „Tara“ a novinkou ubehlo dlhých 8 rokov. Novinka ponúka úplne inú tvár ABSU než na ktorú sme boli doteraz zvyknutí. Album „Absu“ už nepôsobí tak deštruktívne a rýchlo ako predošlé veci, zdá sa, že títo pohania sa začali viac zaoberať kompozíciou, náročnejšími štruktúrami skladieb, viacerými zmenami tempa a hlavne začali tvoriť viac melodickejšie skladby. Ďalšou vecou ktorú by som vypichol, je používanie klávesov pre dotvorenie atmosféry. Melodika dnešných ABSU vychádza dosť z východnej kultúry, vyzerá to tak, že ABSU sa nechali inšpirovať aj MELECHESH. ABSU si ale zachovali svoju tvár, ich postupy sú tu cítiť, len začali pri komponovaní viac premýšľať a hrať sa s tempami, atmosférami...Na druhú stranu, rozhodne sa nejedná o nejakú vymäknutú  skomerčnelú zlátaninu, Pproscritor je stále neuveriteľne rýchly a presný, ale dokazuje, že vie zahrať aj pomalšie tempá ( kto čaká nejaké Doomové spomalenia, zabudnite! ) v stredných rýchlostiach. Touto ich celou snahou ABSU vytvorili najzapamätateľnejšie a možno aj najsilnejšie skladby v celej ich histórii, s troškou odvahy a prižmúrenými očami by som ich mohol nazvať aj Thrash / Blackovými SEPTICFELESH. Ďalšia zmena je ich nové vyznenie a zvuk albumu, doteraz sa jednalo o ug ničiace gule, dnes je to čistý profesionálny  zvuk, ktorý spĺňa vysoké metalové kritériá a sprístupňuje album aj fans, ktorým napr. ich predošlá tvorba veľmi nevyhovovala, no napriek tomu sa stále jedná o poriadne extrémnu víchricu. Veľkou silou disponujú najmä skladby Amy ( jedna z najpodarenejších ), Nunbarshegunu, 13 Globes, In the Name of Auebothiabathabaithobeuee, alebo Between the Absu of Eridu & Erech. Album obsahuje v niektorých momentoch tak silnú melodiku, že si ju zapamätáte po pár vypočutiach, ale sú tu aj pasáže ktoré musíte vstrebávať dosť dlho, tento album by som neradil do kategórie „počúvanie pri iných činnostiach“, má to hĺbku, dej a svoju vážnosť, podľa mňa ich najnáročnejší album! Na albume sa objavilo aj množstvo hostí, za všetkých by som spomenul Blasphemera ( ex MAYHEM ) gitarové sólo, David Harbour ( ex KING DIAMOND ) klávesové sólo, Ashmedi ( MELECHESH ) niektoré texty atd. Celý tento klenot zdobí aj podarený cover Krisa Verwimpa navodzujúci mytologickú atmosféru. Textovo sa nový štych opiera o mezopotámsko - sumerskú mytológiu verzus keltskú mytológiu. Na záver dodám, že je to stále ABSU, menej extrémny vďaka silnejšiemu prepracovaniu a novým postupom.
13/53:47/
8,75                                                       Mortuary
www.myspace.com/absu