Multivitamíny a vitamíny pro lepší zdraví
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
ASPHYX „Death...The Brutal Way“, Century Media, CD ´09, HOL

Holandská legenda ASPHYX je už druhý krát prebraná zo sveta mŕtvych, prvá smrť nastala po albume „God Cries“ ´96 kedy sa kapela rozpadla a o štyri roky neskôr sa znova sformovali, aby vydali album „On The Wings of Inferno“ ´00, potom prišiel druhý rozpad a dnes tu máme najnovšiu nahrávku výstižne pomenovanú „Death...The Brutal Way“. ASPHYX patria spolu s kolegami SINISTER a PESTILENCE medzi tri najzákladnejšie a najkultovejšie kapely z krajiny tulipánov, všetky tri kapely si prešli svojimi rozpadmi a dodnes existujú držiac sa svojho pôvodného Death Metalového remesla. Mohol by snáď niekto čakať od ASPHYX nejaký výrazný odklon alebo experimentovanie? Síce albumom „God Cries“ sa trochu odklonili od svojho typického štýlu, ale stále to bol ortodoxný old School Death ako remeň! Takže si poďme posvietiť na novinku. Album otvára svižná Scorbutix, skladba obsahuje absolútne najzákladnejší ASPHYX riff a každý znalec by si nikdy nezmýlil túto smršť s nejakou inou kapelou pokiaľ nepočítam HAIL OF BULLETS, kapela s členmi ASPHYX. Skladba sa nesie v strednom a stredne rýchlom tempe, je nadupaná a výbušná, zvuk vyráža dych, perfektné vyváženie basov a výšok. Druhá The Herald začína taktiež svižne, Martin znova mučí svoje hlasivky a jeho neskutočný hlas patrí k tejto kapele ako jeden z najrozpoznávacejších znakov kapely, myslím, že jeho hlas patrí medzi najosobitejšie, najcharakteristickejšie a najstrašidelnejšie revy aké ľudské hlasivky dokážu vyprodukovať aj keď posledný album ktorý Martin naspieval s ASPHYX bol „Last One On Earth“ ´92. V druhej skladbe nastáva to, čo je pre ASPHYX úplne typické, šialené spomalenie skoro až do Funeral Doom tempa, často býva táto kapela označovaná ako Death/Doom, ale myslím, že Doom Metal sa v ich hudbe moc nevyskytuje, skôr ide o pomalý Death, ale sakra pomalý! Takto podobne sa odsýpa celý album až do poslednej sekundy, rýchlejšie pasáže striedajú stredné a ultra pomalé tempá, no vždy znejú ťažko, zákerne, násilne a agresívne. Melodika je v klasických medziach tejto kapely a má to svoj vlastný feeling, ak by som mal charakterizovať pocity z ich hudby, určite by som vybral slová ako utrpenie, smrť, pomalé bolestivé mučenie, temnota, šialenstvo, plyn v zákopoch, zabíjanie...presne to, o čom skutočný Death Metal má byť! Vždy mi pripadalo podľa zvuku gitár, akoby chlapi hobľovali na zhrdzavených strunách, majú svoj vlastný sound, rukopis a melodiku. Tento manifest jednoducho nemá chybu, zapadá presne do 90tych rokov s výborným vycibreným zvukom, dobrými kompozíciami, atmosférou a celé to zaklincuje nádherný obal. Album vyšiel v dvoch verziách a to klasické CD a Digi, druhá verzia navyše obsahuje ako bonus DVD z ich live show v Nemecku hneď po tom, ako sa dali dokopy. Pre Old School fans povinná jazda smrti : Death METAL...The Brutal Way!!!
10/49:27/9,25                                                     Mortuary
www.asphyx.nl