COLOSSEUM „Chapter 2: Numquam“, Firebox CD ´09, FIN
S novinkou „Chapter 2: Numquam“ sa Fíni akosi poponáhľali, bezmála jeden rok delí oba počiny, čo je na Funeral Doom takmer až svetelná rýchlosť. Dlžka albumu bola radikálne skrátená na 58 minút, ha, a zaujímavé je, že znova pripravili 6 skladieb, plus podivné outro. Najsilnejšou stránkou ich hudby sú tajomne melancholické melódie, značne podobné kolegom ESOTERIC, no Angličania sú jednoznačne negatívnejší, v tejto melodike je občas cítiť aj nádej, ktorá samozrejme vždy skončí v hlbokej depresii. Hneď prvá skladba Numquam pôsobí, akoby im zostala ešte z prvej kapitoly, až extrémne sa podobá na prvú skladbu debutu The Gate of Adar. COLOSSEUM patria skôr k tým monotónnejším zástupcom Funeral Doomu, no z tejto skupiny patria k tým najlepším a jasne tu dokazujú, že aj monotónna hudba môže byť zaujímavá, a nie vždy musí nudiť. Medzi oboma nahrávkami nie je veľký rozdiel, pokračujú po úspešne nastolenej ceste debutu, tento krát už nie sú melódie tak výrazné ako v prvej kapitole, preto sa môže na prvý pohľad zdať, že debut bol lepší, ale pri hlbšom počúvaní sa tento dojem rozplýva. Kedysi boli melódie tvorené klávesmi, sólami a vyhrávkami, dnes pribudol ďalší element a ním je akási orchestrálnosť, znie to ako trumpety, flauta a čelá. Toto je zaujímavé riešenie smerovania hudby, mohli by to pokojne na treťom albume ešte viac zvýrazniť, spojenie Funeral Doomu s klasickou hudbou je veľmi originálne, len horšie by to bolo pri živých vystúpeniach, čo sa dá vyriešiť jedine samplami. Posledná skladba Prosperity v polovici prechádza do ambientnej pasáže vrcholiacej v záverečnom finále, inšpirovanom Beethovenovou Siedmou Symfóniou. Funeral Doom v podaní COLOSSEUM je drvivý a mieri takmer k vrcholu umenia kompozície a produkcie. Skladby sú plné ťažkých riffov, hlbokého growlingu a silných melódií čo dokopy vytvára temný a zlovestný masív letargicky smerujúci do nekonečných diaľav.
7/58:08/ 9 Storm
www.colosseumdoom.com
S novinkou „Chapter 2: Numquam“ sa Fíni akosi poponáhľali, bezmála jeden rok delí oba počiny, čo je na Funeral Doom takmer až svetelná rýchlosť. Dlžka albumu bola radikálne skrátená na 58 minút, ha, a zaujímavé je, že znova pripravili 6 skladieb, plus podivné outro. Najsilnejšou stránkou ich hudby sú tajomne melancholické melódie, značne podobné kolegom ESOTERIC, no Angličania sú jednoznačne negatívnejší, v tejto melodike je občas cítiť aj nádej, ktorá samozrejme vždy skončí v hlbokej depresii. Hneď prvá skladba Numquam pôsobí, akoby im zostala ešte z prvej kapitoly, až extrémne sa podobá na prvú skladbu debutu The Gate of Adar. COLOSSEUM patria skôr k tým monotónnejším zástupcom Funeral Doomu, no z tejto skupiny patria k tým najlepším a jasne tu dokazujú, že aj monotónna hudba môže byť zaujímavá, a nie vždy musí nudiť. Medzi oboma nahrávkami nie je veľký rozdiel, pokračujú po úspešne nastolenej ceste debutu, tento krát už nie sú melódie tak výrazné ako v prvej kapitole, preto sa môže na prvý pohľad zdať, že debut bol lepší, ale pri hlbšom počúvaní sa tento dojem rozplýva. Kedysi boli melódie tvorené klávesmi, sólami a vyhrávkami, dnes pribudol ďalší element a ním je akási orchestrálnosť, znie to ako trumpety, flauta a čelá. Toto je zaujímavé riešenie smerovania hudby, mohli by to pokojne na treťom albume ešte viac zvýrazniť, spojenie Funeral Doomu s klasickou hudbou je veľmi originálne, len horšie by to bolo pri živých vystúpeniach, čo sa dá vyriešiť jedine samplami. Posledná skladba Prosperity v polovici prechádza do ambientnej pasáže vrcholiacej v záverečnom finále, inšpirovanom Beethovenovou Siedmou Symfóniou. Funeral Doom v podaní COLOSSEUM je drvivý a mieri takmer k vrcholu umenia kompozície a produkcie. Skladby sú plné ťažkých riffov, hlbokého growlingu a silných melódií čo dokopy vytvára temný a zlovestný masív letargicky smerujúci do nekonečných diaľav.
7/58:08/ 9 Storm
www.colosseumdoom.com
