„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
Roky 1990 a 1991 boli pre Death Metal ako žáner priam osudové. Neviem či bolo nejaké špeciálne postavenie planét, ale v tej dobe vyšli najväčšie klenoty, DM sa dostal na taký vrchol, že ovplyvnil všetky príbuzné a okolité žánre. Rovnako v tej istej dobe sa zrazu objavil DM mág James Murphy, ktorý svojimi atmo sólami dodal mŕtvolnú šťavu takým albumom ako "Cause of Death", "Spiritual Healing", "Considered Dead", alebo "Death Shall Rise". Potom vyhlásil, že si zakladá vlastnú kapelu, ale asi nikto netušil čo za majstrovské dielo vykúzli. Do zostavy si zobral neznámych hudobníkov. Na vokály Bryan Cegon a rytmickú gitaru Jason Carman, obaja z neznámej kapely Infernus. Na bicie Tomy Viator, tiež z neznámej kapely Dark Karnival. Aj napriek tomu, že sa jedná o floridskú kapelu, točilo sa v anglickom N Walese v štúdiu The Windings, mix prebehol tiež v anglickom Liverpoole, iba mastering spravili v NY. To je zrejme dôvod prečo album neznie typicky americky, je tam cítiť európskeho ducha a to mu sčasti tiež dodáva niečo originálne. Trochu plochý zvuk dal vyniknúť najmä Jamesovým riffom, v rámci možností je čistý, ale niečo sa ušlo aj špinavej atmosfére. Jediné čo môže prekážať, sú nezvládnuté basy, ktoré miestami rezonujú. Podobne ako väčšina albumov tej doby, aj oni zaradili na úvod krátke intro s podivnými kovovými zvukmi aby lepšie vynikol nástup prvej skladby Stench of Paradise Burning. Hneď prvé riffy musia každého prefackať, takéto niečo si vtedy mohol dovoliť len málokto. Aj keď hrali technicky, nejde o typicky technický DM, pretože album znie pomerne brutálne, komplexne a zároveň aj atmosféricky. Sóla boli vždy najväčšou devízou Jamesa, ale na tomto diele ukázal, že má talent aj na rytmické riffy, tie často zachádzajú až do akýchsi surrealistických oblastí. Nejde ani tak o disharmóniu, tento materiál skôr vyžaruje veľmi zvláštnu, ťažko opísateľnú energiu niečoho neznámeho. Už len keď si zoberieme názvy skladieb, albumu samotného, alebo námet obalu, to by bežného človeka nikdy nenapadlo. Napr. slovné spojenie Dreams of the Carrion Kind pochádza z amerického komiksu Sandman, ktorý si vytvoril svoju vlastnú mytológiu. Aj obal nakreslil samotný ilustrátor obálok spomenutého komiksu, Angličan Dave McKean. Mnohé riffy, ktoré mal James Murphy pripravené pre album "Cause of Death" nakoniec skončili na tomto albume, ale to by na prvý pohľad asi nikto nezistil, pretože "Dreams..." je oproti Obituary hudobne o niečom inom. Oveľa technickejší a komplexnejší, aj keď v pozadí tušiť určité hrozivé súvislosti. Myslím, že najväčšou hitovkou, alebo vstupnou bránou bola skladba Monarch of the Sleeping Marches vďaka heavy riffom, ktorých bolo na tomto opuse pomenej, väčšinou sa pohybovali v tremolách, technických brejkoch, alebo púšťaných riffoch. James nahral aj všetky basové linky, len vďaka zvláštnej produkcii a komplikovanosti materiálu ich veľmi nepočuť. Naopak jeho akustické vyhrávky vynikajú a posilňujú atmosféru, najviac sa predviedol v záverečnom outre Immemorial Dream, čo je skvelý uzáver albumu nútiaci poslucháča znova pustiť celý materiál odznova. Časté zmeny tempa, riffov, harmónií a segmentov môžu občas vytvárať dojem akoby ste počúvali dve, alebo tri skladby naraz, album preto vyžaduje väčšiu mieru sústredenia, nie je to žiadna jednoduchá zábava a najmä pre zvukárov koncertov to musel byť tvrdý oriešok. Celkovo myslím, že tento album je určený najmä pre hudobníkov, ktorí potrebujú načerpať inšpiráciu. Vo svojej dobe bol dosť podceňovaný a nezískal veľa pozornosti. To ale neznamená, že by bol slabý. Práve naopak, pre väčšinu fans bol až príliš preplnený riffmi a nápadmi bez klasických stredných temp a ľahko zapamätateľných refrénov. Tým, že vydal iba tento jediný album, sa z neho stal o to väčší kult. James síce plánoval, aj tvoril druhý album, ale potom prišla správa o jeho mozgovom nádore podobne ako v prípade Chucka Schuldinera a tiež okolo roku 2001. Dostal sa z toho, zase hovoril o druhom albume, ale stále je v nedohľadne. Až v neskorších rokoch bol docenený, aj preto stále vychádzajú jeho reedície.
DISINCARNATE "Dreams of the Carrion Kind", Roadrunner Records CD ´93, USA


11/47:40/ -                                                    Storm


facebook.com/Disincarnate-10150098189090262/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]