Ak mala slovenská Death Metalová scéna niekedy kapelu, ktorá by bola priamym ekvivalentom k Death, Cynic, Pestilence, Sadist, Atheist, Disincarnate, tak jednoznačne DISSONANCE! Apoplexy patrili rozhodne tiež medzi perly v tomto štýle, ale na niektorých veciach boli viac old schooloví, alebo melodickejší. Nejaké tie základné informácie o DISSONANCE sú viac ako známe. Kapela najskôr fungovala ako Notorica vo výrazne Thrashovom, alebo Techno Thrashovom kabáte, neskôr natočili demo „Uncomprehensibility“, ktoré už bolo výrazne v štýle technického Death Metalu. Tu nastáva zásadný zlom, kapela mení názov na oveľa zaujímavejší a hlavne sa dobre hodiaci názov DISSONANCE. Už toto spomínané demo bolo vlastne základom pre to čo sa malo udiať v roku 1994. Album sa nahrával už na jeseň 1993, no vyšiel až ďalší rok pod Czech Panorama. Dnes sa teda pozrieme do hlbín tejto kultovej kapely, ktorá navždy zmenila tvár domáceho Death Metalu. Celé to otvára skladba Right To Submit, v nej je už dostatočne počuť to, čím DISSONANCE boli. Musím napísať, že po tých mnohých rokoch mi stále behajú zimomriavky po chrbte, ak by dnes u nás niekto vydal niečo podobné, asi by som v momente ľahol popolom. Osobne mám velmi rád technický Death Metal starej školy, kedy ešte ani Obscura netušila čo je to vlastne hudba. Skladba je otvarákom, ktorý definuje pojem techno Death Metal v jeho plnej miere, zložité gitarové figúry, ťažké zvraty rytmiky, okázalá tvrdosť, tu si ešte zachovávali veľmi silný punc Death Metalu s jeho morbídnejšími víziami a čistou filozofiou. V nasledujúcej Invisible sa to všetko len potvrdzuje, unikátne riffy, kreativita, zložitosť, komplexnosť, duchaplnosť, inteligencia, kontrolovaná brutalita, gitarové sóla až ma máta, rytmicky všetko dokonale vyšperkované. Najlepšie by bolo k tejto recenzii len napísať, že album je geniálny po všetkých stránkach, ale my ideme ďalej. Mankind otvára zaujímavé intro, alebo predohra a po nej sa strhne technická apokalypsa, milujem všetky tie náhle zmeny tempa, drobné vyhrávky zložito odprezentované, sekanú pasáž s Heavy riffmi, dynamický ťah gitár, disonantné harmónie a vyústenie do špičkových sól, ktoré bez problémov konkurujú Schuldinerovi, alebo Murphymu. Na svoju dobu mal „Look To Forget“ zaujímavý drevný zvuk čo sa mi v tomto prípade páči, má v sebe dosť slušnú robustnosť a húževnatosť, pritom nepôsobí tak drasticky ako bežné Death Metalové produkcie. Zaujme hlavne nezvyčajné nazvučenie bicích, kopáky sú mľaskavé, ale dostatočne zreteľné a tvrdé údery rytmičáku. Skvelé sólové kreácie sa nachádzajú v ďalšej Candid Condolence, pár sól vás prevedie kronikou smrti ako sa to má hrať s nadšením a citom pre správnu kompozíciu. Skladba má dosť ťažkú stavbu kompozície aj rytmiky, niektoré manévre sú tak fascinujúce, že by mohli zasahovať až do Jazzových sfér. Feelingless, asi najlepšia inštrumentálka aká bola u nás (myslím na Slovensku) nahratá, začína akustickou brnkačkou, prechádza do ambinentného drnčania aby mohla vyraziť do plného útoku rôznych inštrumentálnych polôh a plôch, skladba má rôzne zákutia, miestami je melodickejšia, inokedy prejde do priameho Death Metalového útoku, miestami viac prevláda rytmika, inokedy zas harmónie, nechýbajú ani sóla pod ktorými sekundujú prepracované gitarové linky blízke napr. „Human“ od Death. V skladbe sa nachádzajú aj účinné klepačky tvrdo sa striedajúce s komplikovanými rytmami, ďalšie zvoľnenie, atmosférické sóla, ktoré nemajú obdobu a pochybujem, že niečo takto silné ešte niekedy vôbec na Slovenskú vznikne. Jednoducho toto je pastva pre uši a myseľ, ešte dnes má album toho veľa čo povedať a keď si toto porovnám so súčasnými technickými Death Metalovými esami z celého sveta, jednoducho DISSONANCE vládnu! Possessed By Desire je najkratšou kompozíciou albumu, začína šialenou basovou linkou a prejde do brutálnych manévrov v štýle Pestilence z obdobia „Testimony of The Ancients“, idem do kolien a to som náročný fanúšik na kvalitu si potrpiaci. Skladba, ako aj ostatné, ponúka mnohé nečakané zvraty a breaky, pri ktorých vám z rúk vypadne aj pivo. Predposledná Insane Reality začína pomalšími ťažšími riffmi a tie technické zmeny tempa, ktoré prídu po, vám dolámu väzy. Skladba má trochu pomalšie tempo, no vôbec nestráca na dynamike, tvrdosti či komplexnosti. No a nakoniec tu máme The Limited Space, vec ktorá je priam kultová a pre kapelu priam ukážková. Strhujúce a bravúrne. Začína ladením husľového orchestra čo považujem za skvelý nápad, postupne sa zbor utíši aby dal priestor nádherným Death Metalovým riffom a burácajúcemu tempu bicích. Aby som nezabudol na basovú stránku albumu, Marián Mišík si odviedol svoje partie na pokraj šialenstva, síce mohla byť jeho štvorstrunovka o niečo lepšie ozvučená, no i tak je počuť že ide o borca so skúsenosťami a silným talentom. DISSONANCE, ako názov napovedá, sa radi pohrávali s rôznymi disonantnými témami s tým, aby z toho nevznikol totálny chaos, ale skutočná a poctivá hudba. Myslím si, že ak by tento album vznikol niekde v USA v tej dobe a bol by nahratý nejakým špičkovým producentom, kapela by bola rovnako svetovo rešpektovaná ako všetky kulty technického Death Metalu, ktoré som spomínal. Na „Look To Forget“ sa mi najviac páči, že pôsobí prirodzene a nie tak strojovo ako ich druhý album „The Intricacies of Nothingness“. Kronika technického Death Metalu!
DISSONANCE „Look To Forget“, Dark Symphonies, CD´17, SK


8/32:30/-                                                 Mortuary


https://myspace.com/dissonancesk
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]