„Čas si vymysleli lidé, aby věděli, od kdy do kdy a co za to.“ Jan Werich
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
INCANTATION „Onward To Golgotha“, Relapse Rec CD´92, USA

Tak tento bezbožný klenot som vlastnil na pirátskej originálke nejakých 8-9 rokov, je to album na ktorom som vyrastal a skladba Christening The Afterbirth bola totálnym kultom, preto mi nedalo keď som toto CD videl v pražskom Gung-Ho v komisionále za 350 Kč v 101% stave - nebolo o čom. Presne takýto osud malo aj CD SUFFOCATION „Effigy of The Forgotten“ keď som bol v Prahe ešte predtým, ale to už je iná história. Golgotha - tak sa volá prvý klin do vášho srdca, dekadentne anihilačné riffovanie neveští nič dobré. Bublavé kopáky sa valia stredným tempom, gitary sú zlovestné ako pohľad Diabla, basovka temne duní akoby spod zeme a tie príšerné posolstvá proti Kristovi a cirkvi svätej snáď ani nevychádzajú ani z tlamy ľudskej. Veľmi ťažký, brutálny a anihilačný DM s veľmi pomalými, zomierajúcimi a rýchlymi detonačnými tempami vyhýbajúcimi sa konvenčným stredným tempám na ktoré sa lepia všetci deťáci...asi hlavný dôvod prečo sa kapela nestala obzvlášť masovou záležitosťou hneď od začiatku. INCANTATION boli a aj budú vždy v najhlbšom undergrounde. Pri pozornom počúvaní počujete isté paralely s IMMOLATION „Dawn of Possession“, napokon obe kapely vždy udržiavali priateľské vzťahy. Skladby tohto formátu sú nesmrteľné a pre m
ňa osobne najsilnejšími klinmi sú úvodná Golgotha, Devouring Death (začiatok je na slučku!), Rotting Spiritual Embodiment, Christening The Afterbirth s najponurejším klávesovým podmazom, šialenstvo Immortal Cession, alebo kultovka Profanation. Ide určite o najbrutálnejšie dielo INCANTATION a histórie DM vôbec, prehnité, bahenné, mokvajúce, tlejúce, choré... Na záver si trochu zaspomínajme kto bol INCANTATION ´92: John McEntee (guit), Jim Roe (drums), Ronie Dea (bass), Craig Pillard (guit, vox), to sú tí, ktorí pochodovali vpred na Golgothu.             Mortuary