PHANTASMA „Welcome In Heaven“, Gigant Promotion, CD´16, SK
11/32:51/- Mortuary
https://www.reverbnation.com/phantasma
11/32:51/- Mortuary
https://www.reverbnation.com/phantasma
Bolo to veru niekedy v roku 1993 keď som si priamo od PHANTASMA objednal MC ich prvého albumu „Welcome In Heaven“. Ešte si pamätám na vôňu kazety keď som ju vybalil z obálky a vybral z celofánu, plný očakávaní z ich hudby. Boli to úžasné časy. Dnes po 23 rokoch od vydania ich prvého oficiálneho materiálu („Destroyed, ´Cause He Believed“ sa nepočíta, keďže oficiálne nebolo vypustené medzi fans), vychádza reedícia tohto diela na CD v obmedzenom počte a práve teraz si môžete túto raritu zohnať priamo od kapely. Kto zaváha, nemusí sa po toto CD už dostať. Ja osobne som na túto reedíciu čakal dlho a v momente keď vyšla, neváhal som a hneď využil možnosť vlastniť ju. PHANTASMA určite patrí medzi najstaršie naše Death Metalové kapely, veď vznikli v dobe, kedy sa Death Metal začínal rozpínať a dokonca v tej dobe vychádzali tie najlepšie albumy žánru, písal sa rok 1992!
Táto košická kapela patrí doteraz v mojich očiach medzi najskvostnejšie záležitosti a pri počúvaní ich temného a atmosférického Death Metalu vo mne ožívajú tie najbláznivejšie spomienky na najlepšie časy. Hudobne sa Dučovci vždy dokázali vyprofilovať spomedzi ostatných kapiel a priniesli tak vždy originálny kokteil zmysluplnej a hlbokej hudby. Andyho šialené gitarové variácie majú môj obdiv dodnes, nie každý ich musí chápať, no keď počúvam napr. prvú skladbu The Judgement Day s temnými syntezátormi v pozadí, až mi behá mráz po chrbte. Skladba má košatú výstavbu, úžasne zapamätateľné riffy, svojráznu melodiku, majstrovské sóla, identický vokál a tá atmosféra! Presne to isté platí aj pre ďalšiu skladbu Back From The Past a všetky ostatné. Každá skladba je do detailu premyslená, Andy hudobne lieta niekde v éterickom poli, jeho variácie sú niekedy neskutočne pôsobivé, napr. začiatok Unnamed Grave. Strieda melancholicky krásne témy s brutálnymi, no ani vtedy atmosféra nezaostáva. Sóla sú často hammeringovým triumfom, precízna technika prekladaná zaujímavými pocitmi a kompozičnou dokonalosťou. V jeho hre cítiť ako sa doslova piplal s každou partiou, prelínanie dvoch gitarových tém vždy súzvučných, aj keď občas zámerne kakofonicky vystavaných, je tým pravým orechovým pre moje uši. Už na tejto nahrávke cítiť jemné Jazzové vibrácie, napr. v takej Lost Homage, kde hlavne basgitara udáva Jazzový podtón, ale ani gitarové vyhrávky sa nenechávajú zahanbiť. Rozhodne sa nejedná o nejaký Death Metal s Jazz elementami ako Atheist, ale na druhú stranu tu cítiť jemné dotyky prepojenia týchto žánrov, vždy však prevláda Death Metal. Totálnym špecifikom PHANTASMA bola Andyho gitara Yamaha so zvukom, ktorý u nás nik nemal. Vždy si dával záležať aby boli počuť aj tie najjemnejšie detaily v jeho hre. Svoju kompozíciu obohacoval rôznymi klávesovými plochami, akustickými vybrnkávačkami, rôznymi tempovými zvoľneniami a ďalšími fígľami, pomocou ktorých sa kapele darilo vždy dosiahnuť hustú atmosféru. Vždy sa mi páčili rôzne protimelódie dvoch gitár, na prvé počutie tak rozdielne, no po napočúvaní úžasne harmonizujúce a mystické. Samotná melodika je kapitola sama o sebe, niečo tak unikátne som snáď ešte nepočul, ťažko je PHANTASMU prirovnať k nejakej vtedajšej DM veličine, určite si Andy bral inšpiráciu napr. z Deicide, možno Pestilence, ale že by som tu postrehol priamo nejaké ich riffy, to nie. V brutálnych momentoch boli vždy extra násilní, no prechod do atmosférickej roviny bol tak prirodzený, že ste sa v momente ocitli ako v inom pásme, sfére, časopriestore. PHANTASMA vždy skĺbila aj špecifickú techniku hrania, prelínanie harmónii a kakofónie, dynamiku s éterickosťou, melancholickosť s brutalitou. Ich Death Metal je jednoducho veľmi zaujímavý a nájsť druhú podobnú kapelu je skutočne problém. Pokiaľ ide o prevedenie reedičného CD, tak trochu lepšie to mohlo dopadnúť so šumom medzi skladbami, možno sa to dalo vyčistiť, na druhú stranu však práve toto dodáva nahrávke tú správnu autentickosť a prenesie vás znova do doby kedy sa počúvalo z kaziet. Samotný zvuk nahrávky je samozrejme úplne identický a pre mňa silne špecifický. Booklet zostal verný taktiež kazete, škoda, že sa na obal nedostala úplne celá koláž ako na MC, ako bonus pribudla č/b fotka kapely, ktorá, pokiaľ si dobre pamätám, na kazete nebola. „Welcome In Heaven“ prináša prvotriedny atmosférický Death Metal, spomienky a totálnu radosť z umenia. Osobne sa už neviem dočkať reedície ich ďalšej MC „Jazz For Jesus“, ktorá by mala vyjsť niekedy v lete.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V počiatkoch slovenskej death metalovej scény sa z pukliny v pekle do undergroundu prekopala dodnes ako-tak funkčná košická horda satanášov PHANTASMA. Andy a jeho družina na tomto demáči predvádzajú skutočný strašidelný death, ktorým si ma v tej dobe omotali. Ten desivý dobový zvuk, špecifické gitarové melódie, zaujímavé basové linky s ručavým growlingom... jeden z nenapodobených a nenapodobiteľných počinov, nedocenených ale aj tak nezabudnutých, „Welcome In Heaven“ ako výzva, pretože nemusí byť hudba prehnane nadupaná, stačí, ak ku svojej muzikantskej zručnosti voperujete skutočný feeling a atmosféru... rozhodne sa po počúvaní tejto mršinky po rokoch necítim ako v nebi... Časopriestor ma unáša ďaleko do spomienok, kedy sme s bratmi so zadržaným dychom tíško uctievali nesvätú inštrumentálnu hymnu Ave Satanas...
Moony
Táto košická kapela patrí doteraz v mojich očiach medzi najskvostnejšie záležitosti a pri počúvaní ich temného a atmosférického Death Metalu vo mne ožívajú tie najbláznivejšie spomienky na najlepšie časy. Hudobne sa Dučovci vždy dokázali vyprofilovať spomedzi ostatných kapiel a priniesli tak vždy originálny kokteil zmysluplnej a hlbokej hudby. Andyho šialené gitarové variácie majú môj obdiv dodnes, nie každý ich musí chápať, no keď počúvam napr. prvú skladbu The Judgement Day s temnými syntezátormi v pozadí, až mi behá mráz po chrbte. Skladba má košatú výstavbu, úžasne zapamätateľné riffy, svojráznu melodiku, majstrovské sóla, identický vokál a tá atmosféra! Presne to isté platí aj pre ďalšiu skladbu Back From The Past a všetky ostatné. Každá skladba je do detailu premyslená, Andy hudobne lieta niekde v éterickom poli, jeho variácie sú niekedy neskutočne pôsobivé, napr. začiatok Unnamed Grave. Strieda melancholicky krásne témy s brutálnymi, no ani vtedy atmosféra nezaostáva. Sóla sú často hammeringovým triumfom, precízna technika prekladaná zaujímavými pocitmi a kompozičnou dokonalosťou. V jeho hre cítiť ako sa doslova piplal s každou partiou, prelínanie dvoch gitarových tém vždy súzvučných, aj keď občas zámerne kakofonicky vystavaných, je tým pravým orechovým pre moje uši. Už na tejto nahrávke cítiť jemné Jazzové vibrácie, napr. v takej Lost Homage, kde hlavne basgitara udáva Jazzový podtón, ale ani gitarové vyhrávky sa nenechávajú zahanbiť. Rozhodne sa nejedná o nejaký Death Metal s Jazz elementami ako Atheist, ale na druhú stranu tu cítiť jemné dotyky prepojenia týchto žánrov, vždy však prevláda Death Metal. Totálnym špecifikom PHANTASMA bola Andyho gitara Yamaha so zvukom, ktorý u nás nik nemal. Vždy si dával záležať aby boli počuť aj tie najjemnejšie detaily v jeho hre. Svoju kompozíciu obohacoval rôznymi klávesovými plochami, akustickými vybrnkávačkami, rôznymi tempovými zvoľneniami a ďalšími fígľami, pomocou ktorých sa kapele darilo vždy dosiahnuť hustú atmosféru. Vždy sa mi páčili rôzne protimelódie dvoch gitár, na prvé počutie tak rozdielne, no po napočúvaní úžasne harmonizujúce a mystické. Samotná melodika je kapitola sama o sebe, niečo tak unikátne som snáď ešte nepočul, ťažko je PHANTASMU prirovnať k nejakej vtedajšej DM veličine, určite si Andy bral inšpiráciu napr. z Deicide, možno Pestilence, ale že by som tu postrehol priamo nejaké ich riffy, to nie. V brutálnych momentoch boli vždy extra násilní, no prechod do atmosférickej roviny bol tak prirodzený, že ste sa v momente ocitli ako v inom pásme, sfére, časopriestore. PHANTASMA vždy skĺbila aj špecifickú techniku hrania, prelínanie harmónii a kakofónie, dynamiku s éterickosťou, melancholickosť s brutalitou. Ich Death Metal je jednoducho veľmi zaujímavý a nájsť druhú podobnú kapelu je skutočne problém. Pokiaľ ide o prevedenie reedičného CD, tak trochu lepšie to mohlo dopadnúť so šumom medzi skladbami, možno sa to dalo vyčistiť, na druhú stranu však práve toto dodáva nahrávke tú správnu autentickosť a prenesie vás znova do doby kedy sa počúvalo z kaziet. Samotný zvuk nahrávky je samozrejme úplne identický a pre mňa silne špecifický. Booklet zostal verný taktiež kazete, škoda, že sa na obal nedostala úplne celá koláž ako na MC, ako bonus pribudla č/b fotka kapely, ktorá, pokiaľ si dobre pamätám, na kazete nebola. „Welcome In Heaven“ prináša prvotriedny atmosférický Death Metal, spomienky a totálnu radosť z umenia. Osobne sa už neviem dočkať reedície ich ďalšej MC „Jazz For Jesus“, ktorá by mala vyjsť niekedy v lete.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V počiatkoch slovenskej death metalovej scény sa z pukliny v pekle do undergroundu prekopala dodnes ako-tak funkčná košická horda satanášov PHANTASMA. Andy a jeho družina na tomto demáči predvádzajú skutočný strašidelný death, ktorým si ma v tej dobe omotali. Ten desivý dobový zvuk, špecifické gitarové melódie, zaujímavé basové linky s ručavým growlingom... jeden z nenapodobených a nenapodobiteľných počinov, nedocenených ale aj tak nezabudnutých, „Welcome In Heaven“ ako výzva, pretože nemusí byť hudba prehnane nadupaná, stačí, ak ku svojej muzikantskej zručnosti voperujete skutočný feeling a atmosféru... rozhodne sa po počúvaní tejto mršinky po rokoch necítim ako v nebi... Časopriestor ma unáša ďaleko do spomienok, kedy sme s bratmi so zadržaným dychom tíško uctievali nesvätú inštrumentálnu hymnu Ave Satanas...
Moony
