[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
RIPPING CORPSE „Dreaming With The Dead“, Maze Records, CD ´91, USA

Pamätám si ešte akoby to bolo včera…ešte začiatkom 90tych rokov keď som listoval v nemeckom Rock Harde a tam bola reklama práve na tento album, pri nej škatuľka Thrash / Death…Samozrejme časom som si zohnal všetky Death Metalové albumy ktorých bol v tej dobe Rock Hard plný, ale dostať sa po RIPPING CORPSE bol vcelku veľký problém. To ešte viac vo mne vyburcovalo túžbu po tomto albume, ale jedného dňa sa konečne objavil tento album v mojom prehrávači, aj keď ešte pred tým som videl nejaký amatérsky videozáznam z ich vystúpenia pri ktorom som samozrejme slintal krv :D. Kapela patrí medzi najkultovejšie v oblasti Death Metalu, aj keď mám taký dojem, že práve u nás neboli nikdy nejak známi asi vďaka slabej distribúcii. Tak najskôr by som začal so samotnou zostavou : Erik Rutan ( guit. ), Shaune Kelley ( guit.), Dave Bizzigotti ( bass ), Brandon Thomas ( drums ) a Scott Ruth ( vox ), myslím, že tieto mená vravia samé za seba. Album otvára jedna z najväčších peckovíc albumu, Sweetness, geniálna rytmika, inak sa to ani nedá nazvať, riffy doslova vraždia a Scottiho energický prejav nakopáva zadok! Jeho zmysel pre rytmické frázovanie je úžasný, tento chlapík spieva tak originálne, že by ste ho rozpoznali aj medzi najväčšími vokálnymi esami Death Metalu všeobecne. Kapela vo svojej dobe patrila medzi tie najoriginálnejšie vďaka svojej technickosti, komplexnosti a presnosti. To, že mali svoju atmosféru a feeling ani nemusím zdôrazňovať, a pritom ich hudba je dosť rytmická! V ich štýle sa miesi zákernosť a agresivita starého Thrashu a brutalita a ťažkosť Death Metalu, vzniká z toho niečo desivé a nadupané. Ich štýl mi trochu pripomína ich bratov v Death Metale REVENANT, ale rozhodne sa obe tieto kapely na seba nejak nepodobajú, len hrali podobný štýl s podobnými elementmi. Kompozične sú všetky skladby krásne ucelené, vyskytujú sa tu aj pre mňa tak dôležité pomalé pasáže ktoré im svedčia, no najzákernejší sú v ich stredných tempách. Zvuk je na svoju dobu výborný, basu cítim niekde v oblasti žalúdočnej, bicie počuť na všetkých jednotlivých bubnoch a gitary sú zreteľné a čitateľné. Obal predstavuje nejakého mága pri rituáli a zrejme korešponduje s názvom albumu. Texty sú Lovecrafticko strašidelné, čo ja teda rozhodne vnímam vysoko pozitívne, škoda, že už nebudeme mať šancu vidieť túto živelnú kapelu live, aj keď niekedy sa v Death Metale obzvlášť dejú všelijaké veci. Samozrejme to, že sme spravili rozhovor so Shaunom je pre nás obrovská pocta, nech naveky horí plameň RIPPING CORPSE!                                                            Mortuary