CABALISTIC CONJURATION „The Grimoire of Solomonari“, Oratorivm Records, MC´19, PER

Zrejme ste ešte nepočuli o novej peruánskej kapele CABALISTIC CONJURATION. Vyhľadať na webe nejakú recenziu je takmer nemožné, maximálne sa dostanem po správy o vydaní albumu, alebo základné informácie o nich. Práve touto recenziou sa pokúsim oboznámiť prípadných čitateľov a záujemcov o okultný Black Metal s touto mystickou hydrou uctievajúcou filozofie o kliffote, nekromancii, Theleme a podobne. Jedná sa o duo dvoch čiernych duší, konkrétne na bicích Black Venom a na base, gitare a vokáloch DeathCult Invocator. Toto duo vzniklo už v roku 2017, no Metal Archives nehlási žiadne iné nahrávky pred debutom „The Grimoire of Solomonari“. Na debut je ich čierne umenie značne autentické a patrične skúsene odpracované, s dôrazom na silu skladby, na jednotlivé riffy a dynamické vyčíňanie Black Venoma za bicou sadou. Ak by som mal kapelu priblížiť k nejakej Black Metalovej ikone, tak jednoznačne by som volil meno Samael. Hlavne vďaka spôsobu bubnovania, celkovému zvuku, ale aj vokálom, toto všetko mi evokuje ich najrannejšie obdobie. Produkcia je dosť čistá, žiadne zastieranie ani zámerne lo-fi zázraky, pritom to neznie ako najprofesionálnejšia nahrávka. Povedal by som, že to dokázali ukočírovať niekde medzi, na jednej strane je všetko dobre počuť, na druhej je v ich zvuku kus mágie a už len z produkcie sa na vás môžu vyrútiť nočné larvy, alebo zakrádajúce sa tiene, na ktoré vždy keď upriamite pohľad, stratia sa z vášho zorného pola. Gitary sú masívne, tvoria 50% celej zvukovej plochy a svojim zvukom evokujú 90te roky a hlavne kapely vychádzajúce z odkazu Samael. Riffy sú ťažko ťahané od podlahy, niekedy v nich cítim až náznaky Hellhammer, alebo Celtic Frost, no rozhodne nie charakterom, skôr po pocitovej stránke a ozvučením. Striedanie púšťaných a tremolo postupov je nekonečný bludný kruh v Black Metale všeobecne. CABALISTIC CONJURATION určite nechcú hľadať nové cestičky ani sa nepokúšajú o experimentovanie akýmkoľvek spôsobom. Skôr sa držia tradície, ktorú sa snažia obohacovať o nové okultné poznatky zo svojej strany vnímania. Skladby sú dobre melodicky uchopené, harmónie sú výrazné a často ponuro strašidelné. Jednou z najvýraznejších skladieb je určite Cabalistic Conjuration, ktorej ústredný motív silne pripomína práve spomínaný Samael, Hades, alebo starší Ancient Rites. Cítiť tu aj mierne ozveny starej gréckej Black Metalovej školy, tie mená ani nemusím vyslovovať. Kapela vôbec nepoužíva gitarové sóla, neviem či ich DeathCult Invocator nedokáže zahrať podľa vlastných kritických predstáv, alebo jednoducho si stanovili, že sóla nebudú a tomu uspôsobili aj samotnú hudbu. Skôr by som sa prikláňal k druhej možnosti. Samozrejme po hudobnej stránke nejde o nič nevšedné, alebo prepracované, skôr ide o jednoduchú, údernú, agresívnu a temnú podobu žánru. Druhú polku zvukového priestoru vypĺňa bicie, to vôbec nie je skryté pod gitarami, dokonca zabudnite aj na plechový zvuk. Sú výrazné rovnako ako gitary, basové, neprepočuteľné. Spôsob bubnovania je ale fatálny. Black Venom hrá presne to, čo do týchto riffov treba, dokáže vytvárať masívne výbuchy pomocou kopákových orgií, ale nie sú mu cudzie ani intenzívne klepačky, ktoré ale neženie smerom do blast beatových dimenzií. Divoké je používanie činel, do prechodových momentov často používa svižnú crashku s jedným, dvoma po sebe, alebo troma agresívnymi údermi, čo vytvára desivú úlohu v jeho hre. Čo sa rytmiky týka, nie sú im cudzie pomalšie vibrácie, dobre sa cítia aj v stredných polohách, ale nezabúdajú ani na rýchle drviace detonácie. Všetko na tomto albume pôsobí ako návrat do 90tych rokov, stará škola dvoch rarachov a ich fantazmagorická vízia okultného Black Metalu! Kazeta vyšla v obmedzenom náklade 200 ks.