Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
 
 
Pete Helmkamp si tento krát povedal, že postaví kapelu, v ktorej si bude všetko riadiť sám, všetko si nahrá, skomponuje a napíše texty, dal jej meno ABHOMINE. Kto by čakal niečo na spôsob jeho starších kapiel Angelcorpse alebo Kerasphorus, bude do určitej miery sklamaný, pretože riffovo je ABHOMINE o niečom inom. No všeobecné spirituálne, ale aj myšlienkovo hudobné spektrum je do určitej miery podobné spomínaním kapelám. Predovšetkým je to Peteho vokálmi, ktoré vám budú jeho staré kapely pripomínať, taktiež celkový sound a drviaca brutalita. Na prvý pohľad by sa aj mohlo zdať, že to znie ako staré Angelcorpse, no keď sa započúvame pozornejšie, zisťujeme, že riffy sú vedené úplne inak. Oproti Angelcorpse tu nie je toľko chaosu, no rozhodne si nedovolím povedať, že hudba ABHOMINE je harmonická a prijateľnejšia. Mnohé riffy, ktoré sú už pre ABHOMINE typické, sú dosť nervné a psychotické, vypozoroval som ich hlavne v dvoch skladbách Kapos And Whores a Reptile Annunciation, sú to dlho držané tremolá minimálne plávajúce hore a dole, čo spôsobuje fakt divné pocity rozpoltenosti a poruchy. Samozrejme tieto postupy sa objavujú aj v iných skladbách, napr. v Crown of Files. Celkove vzaté je melodika riffov dosť hustá a posúva energiu nahrávky stále dopredu, mám pocit akoby ma tlačila vlna tsunami, môžem robiť čo chcem, zachytiť sa o čokoľvek, nemá zmysel brániť sa. Napr. v takej Blackmaguswhitehouse riffy divne padajú s pocitom akoby sa preťahovala páska na MC, určite to poznáte všetci, kto ste éru kaziet zažili. Tieto akoby nechcené spomalenia ale dotvárajú údesnú atmosféru a špecifickú stopu ABHOMINE. Môžem povedať, že riffy ktoré Pete stvoril, sú do značnej miery originálne. Samozrejme vytvoriť v Metale všeobecne nejaké originálne riffy už nie je príliš možné, ale stále existuje nejaký neokukaný priestor, v ktorom sa pohybuje príliš málo kapiel a práve tu sa dá vytvoriť nové ponímanie Metalového hrania. Tu už len záleží ako sa ich hudobník chopí a ako svoju kreativitu využije. Nevravím, že všetky skladby alebo všetky riffy sú na „Larvae Offal Swine“ úplne v tomto duchu, ale minimálne polovica materiálu by sa dala takto charakterizovať. Pritom je zaujímavé, že tieto originálne riffy vymyslel hudobník, ktorý sa až tu chopil prvý krát gitary, doteraz brnkal len po štyroch strunách. ABHOMINE ale nemá len už spomínanú psychoticko nervnú rovinu, ale aj temnú, záludnú, záškodnú a okultnú. Atmosféra tohto krátkeho diela je odpudzujúca, je tu cítiť aj hnus, aj spiritualita v jednom, prelínanie týchto dvoch spektier je pre Petea kľúčom k cieľu. Po basovej stránke je práca odvedená perfektne, započúvajte sa aké bizarné kreácie pácha hneď v prvej skladbe Buried With Pig, temné tóny sú vytvárané rýchlym behaním prstov po hmatníku a to ešte stíha všetko dolaďovať zaujímavými melódiami. Bicie sú v štýle Angelcorpse, zväčša neúnosné klepačky s ktorými sa ale nesnaží predbehnúť najrýchlejších bicmanov sveta. Pri nátlakových momentoch je braný ohľad na hrubú silu aby dobre kontrastovali s dynamikou gitár. Preto tu nevzniká dojem, že bicie unikajú gitarám alebo opačne. Vokál Petea je jedno veľké mystérium, jeho poznávací znak, záruka kvality a niečo, bez čoho by sa extrémna scéna len ťažko zaobišla. Ten charizmatický škrek v drsnej rovine, on si snáď každý večer pred spaním pchá do krku pilník miesto meča, navyše kloktá kyselinu zas ráno. Aj keď ABHOMINE nedosahuje absolútnych kvalít Angelcorpse, rozhodne patrí medzi vysoko zaujímavé zjavy na extrémnej Death Black scéne. Som zvedavý čo sa bude diať teraz, keď chlapi obnovili pôvodnú zostavu Angelcorpse kvôli koncertným aktivitám. Ak kapelu naštartujú poriadne a budú chcieť zas vydávať albumy, možno ABHOMINE skončí zamrazený v lade čo by bola škoda.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
ABHOMINE „Larvae Offal Swine“, Osmose Pruductions / Hells Headbangers, CD´16, USA


9/26:26/ 9                                            Mortuary


facebook.com/Abhomine-487162971453007/