ABHOR „Occulta Religio“, Iron Bonehead Productions, CD´18, ITA

S ABHOR sa na stránkach Necrosphere stretávame prvý krát, aj keď samotná kapela má už čo to za sebou a v niektorých ohľadoch sa už dá hovoriť o rešpektovanej kapele v istých kruhoch, ale u nás po nich ani pes zatiaľ neštekol. Možno práve novým albumom „Occulta Religio“ (v poradí siedmym) sa veci zmenia a napr. sa v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti ohrejú aj na našom pódiu. Kapela vznikla v 95tom aj keď debut vyšiel až 2001, „I.gne N.atura R.evountar I.ntegra“. To, čo je mi na tejto horde najsympatickejšie, je starý okultný zápach za ktorým sa ťahá smrteľná hrôza spojená s neprebádaným satanským kultom a šialenstvom, ktoré rozpútava. Hudba je založená na jednoduchosti a účelnosti, riffy sú pôsobivé a magické, nečkajte žiadne rýchle tremolá, skôr Black Sabbathovskú estetiku. ABHOR sa skôr pohybujú v pomalších a stredne pomalých tempách a to sa týka aj bicích, klepačky radšej ponechávajú mladším kolegom. Do určitej miery by sa táto hudba mohla páčiť fanúšikom starého Samael, Bulldozer, ale do určitej miery majú spirituálne trochu aj k dnešným Cultes Des Ghoules, pre podobné hrôzyplné ingrediencie. Pri počúvaní „Occulta Religio“ sa neviem zbaviť dojmu, že počúvam nejaký starý okultný Metal z polovice 80tych rokov a nie novinku zo skoro pol roka. Ak máte radi staré talianske horory so satanskou a diabolskou tematikou, práve z tohto obdobia, ich hudba vás uhranie. Melodika pôsobí akoby bola posiata starými pavučinami a pokvapkaná zažltnutým parafínom a inými podobnými vecami. Práve pre svoju odpornú melodiku sa ABHOR odlišujú od väčšiny BM kapiel, ktoré buď harmónie skrúcajú a ohýbajú, alebo sa snažia vytvárať ďalšie a ďalšie modulácie melodiky na tému 90tych rokov. Chlapi mi neprídu ani ako z prvej vlny Black Metalu, a už vôbec nie z druhej a o tretej radšej pomlčím. Mám taký zvláštny dojem, že práve takáto hudba má ešte o niečo bližšie ku skutočnej temnote a vyžarovaniu pekelnej smrti ako mnohé iné bandy, ktoré sa snažia strašiť úplne inými prostriedkami. Skladby sú založené vždy a prostoducho na silných motívoch, tie akoby sa pomaly, ale aj potichu plazili z hmly a snažili sa vás podvedome podmaniť pod krídla svojho kultu. Gitary majú dosť plochý a zvláštny zvuk Metalu 80tych rokov, možno Heavy Metalom ovplyvnené blúznenie, do toho tu máme monštruózne klávesy s nádychom pompéznej rituálnej teatrálnosti a svojský prenikavý vokál Ulfhedhnira. Celá ich produkcia na mňa pôsobí ako zlý béčkový brak, no má to tak hustú atmosféru, že pri počúvaní sa nemôžem zbaviť dojmu o pravej autenticite. Je to niečo podobné akoby ste boli na divadelnom predstavení kde režisér musí byť úplný magor a na javisku spôsobil nevídanú show, všetko pôsobí ako slabší odvar skutočných hereckých výkonov, kulisy sú tak trochu smiešne ale strach naháňajúce zároveň, no rituál vykonaný na konci dejstva bol skutočný a účinný, no to si uvedomíte až neskôr so zimomriavkami na chrbte. Zmes paródie, herectva, no všetko funguje ako má. Organ za ktorým stojí Leonardo Lonnerbach je tým diablovým nástrojom, pri ktorom budete mať pred očami vízie nahej ženskej obete ležiacej na kamennom otesanom oltári a čierne postavy v kapucniach stojace okolo nepôsobia dobrým dojmom. Jeden z nich drží veľkú dýku vo vzduchu a v odleskoch stekajúcej krvi vidno plápolajúce fakle visiace na chladných stenách. Zvuk organu je priam utkaný z diablovej kože, už samotné riffy naháňajú svojou starou patinou strach a nie to ešte počuť do nich neustále morbídne melódie, na ktoré kto vie ako Leonardo prišiel. Tento album jednoznačne odporúčam počúvať práve v tomto období, kedy lístie opadáva a pomaly začne hniť pod stromami, tiene sa predlžujú a noc preberá jednoznačnú nadvládu. Všetko na tomto albume je zladené do absolútnej precíznosti tak, že tu nič nevybočuje, celé je to vykonštruovaný koncept pochmúrnej vízie Satanského kultu polnočného ohňa, a skladby vôbec neupadajú do nudy, stále vás nejaká neznáma sila núti to počúvať a znova prežívať. V hlave sa mi natíska jedna zásadná otázka, kde sa tu ABHOR vlastne vzali s takouto krutou víziou temnoty? Odpoveď je však už na vás samých...