„Proti hluposti se bojovat musí, ale vyhrát se nedá!“ Jan Werich
 
 
 
 
 
Yeah! Čo možno iné povedať na fínsku Death Metalovú legendu ABHORRENCE, fanatici starého Death Metalu určite túto záležitosť dobre poznajú, veď začiatkom 90tych rokov sa vo Fínsku vytvorila zaujímavá škola, tak trochu reflektujúca tú švédsku, no predsa iná. Jediné dve kapely z Fínska, ktoré sa predrali na výslnie temnoty, boli Demilich a Demigod, aj to sa vo svojej dobe zapísali len po jednom kultovom albume. V tesnom závesne za nimi určite stáli Purtenance tiež s debutom po ktorom už toho veľa nepovedali v tej dobe. Samozrejme nepočítam Amorphis, ktorí už na debute zneli omnoho melodickejšie a odkláňali sa pomaly od zúriaceho DM modelu. Ale za pozornosť stoja ďalšie skvelé bandy Convulse, Depravity, Rippikoulu, takže sťažovať si na nejakú slabšiu scénu vo Fínsku nemožno. ABHORRENCE vznikli v roku 1989 v Helsinkách a rok na to vydávajú demo „Vulgar Necrolatry“, to si pamätám ešte z dobových fanzinov a časopisov. Ešte toho roku ale stíhajú vydať svoju najkultovejšiu nahrávku EP „Abhorrence“. To, čím sa odlišoval fínsky kov smrti od švédskeho, je pochmúrnosť, fínske kapely mi prišli ešte viac temnejšie a depresívnejšie, v harmóniách používali viac sužujúcich a tiesnivých nálad, vo Švédsku viac dbali na brutálnu devastačnú stránku, aj keď sa to nedá úplne jasne takto charakterizovať, snáď viac vo všeobecnosti. Práve ABHORRENCE do svojho Death Metalu premietali strašidelné, pochmúrne, odmerané, nevľúdne, chladné, nevrlé, alebo cerberovské pocity, pretekali skoro v každej melódii a gitarových sólach či vyhrávkach. EP obsahovalo len štyri riadne skladby plus intro The Cult. To prinieslo nepríjemné zvuky niečoho tajomného, údery kostolného zvuku, klávesovú záhadnosť a do toho pazvuky nejakého čudného tvora. Skladba Pestilential Mists začína drsným chrastivým riffingom so zaujímavou melodickou linkou, už v nej necítiť žiadne pozitívne vibrácie, len chladnú smrť. Riffy sú pekne obmieňané a hnané do spomalených modulácii, kedy tak trochu až koketujú s Doomovou zamračenou náladou. Rytmicky pritom ale nestrácali z dynamiky, teda tempo nesúladilo až tak s Doomom. Púšťané riffy ešte viac pridávajú na záhadnosti a tie sú následne atakované Death  Metalovým náporom, ale aj pochmúrnou potupou. Holy Laws of Pain je z dynamického hľadiska ešte pružnejšia skladba, už na začiatku sú dobré rytmické manévre v strhujúcich riffoch a keď začne Jukka spievať, všetko naberie ešte rýchlejší spád. Melodika je menej atmosférická, viac hnaná na rytmickosť riffov, dokonca príde aj na poriadne masakrálne momenty kedy bicman strieda svoju stredne tempovú náladu na zúriacu búrku. Výrazná špagátová basa si ide ako tank, neprepočuteľne a výrazne. Začiatok nasledujúcej Caught In A Vortex patrí medzi najtemnejšie momenty EPčka, zadná gitarová stena je prehlučnená akustickým gitarovým motívom z ktorého ide strach a beznádej, skladba sa ale postupne rozbehne a dostane patrične na obrátkach. V skladbe ale znova prichádzajú pomalšie a tiesnivejšie momenty, kedy do popredia prechádza ťažkosť Death Metalu a Jukkov vokál je presne tým druhom pomaly frázujúceho zvieraťa aby to celé dohnal ešte do silnejšej morbídnosti. Poslednou skladbou je Disintegration of Flesh, ten začiatok!!! Zbožňujem úvodné riffy tejto skladby, sú hrané akoby v pozadí, blúznivá a pomätená melódia predznamenáva niečo strašné a pochmúrne, takto si predstavujem silné momenty undergroundového Death Metalu. Dokonca aj sólové vyhrávky majú najskôr strašne zachmúrený zvuk v úzadí čo pôsobí krásne desivo. Skladba má inak viacero rytmických výbehov, kedy  gitarový riff začne zúrivo burácať a do toho sa pridá bicie a tok prebieha úplne prirodzene. Po dopočúvaní vo vás zostane zvláštny pocit zo všetkej tej skleslej atmosféry, máte pocit akoby vonku bola priam tma aj keď v skutočnosti svieti slnko, akoby ste boli už omnoho starší než v skutočnosti ste, akoby všetky problémy boli ešte hroznejšie, než v skutočnosti sú. Toto EP je naozaj klenotom, ktorý nie je príliš známy, samozrejme staršie ročníky si idú v tomto temnom bahne prirodzene, ale kto nepoznáte túto pochmúrnu Death Metalovú hordu, nechajte sa uviesť do hĺbok šialenstva a depresie.
ABHORRENCE „Abhorrence“, Seraphic Decay Records, EP´90, FIN


5/13:01/-                                                  Mortuary


https://abhorrencefin.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]