„Nejkrásnější ze všech tajemství je být géniem a vědět to jen sám.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
 
ABHORROT „Sacrifical Incarnations of Perpetual Death“, Yersinia Pestis, EP ´14, AUT

Kapela ABHORROT sa stále skrýva v nechutnom podhubí undergroundu a nesnaží sa na seba upozorniť za každú cenu, doteraz vydali len tri demá, jedno splitko a nakoniec dve skazené EP, to predošlé „Rites of Prehistoric Darkness“ sme už recenzovali. Dnes je na rade nové EP „Sacrifical Incarnations of Perpetual Death“ zavrhujúce komerčnosť v Metale a hlavne v tom undergroundovom. Už len samotný zvuk odradí 90% ľudí, viem si predstaviť reakcie mnohých, ktorí by pri tomto EP mysleli, že majú niečo s prehrávačom, gramofónom, alebo reproduktormi, wtf??? Presne týmto zvukom priťahujú ABHORROT k sebe určité indivídua, medzi ktoré sa radím aj ja a na tvári sa hneď po spustení apokalyptického intra vynorí zlovestný úsmev. Hlboko podladená gitara znie ako nahrávka z konca 80tych rokov/ začiatku 90tych, kedy sa ju nejaký pomätenec snažil zaznamenať na jeden mikrofón na svoj starý kazetový magnetofón, samozrejme počuť ruchy a nedokonalosť, no autenticita a atmosféra je tak silná, že títo dvaja bastardi to ani náhodou nemôžu myslieť zo žartu. Bahenný zvuk formuje nehumánnu predhistorickú dobu temnoty a možno dáva spomenúť na staré demá Incantation, lenže ABHORROT ich vôbec nemusia kopírovať, určite tu nenájdete riffy ako z Entratment of Evil, skôr sú nimi len inšpirovaní v dosiahnutí hlbokej hrôzy. Niektoré riffy sú ťažšie identifikovateľné vďaka gitarovému efektu, ktorý si Blckprst vybral zámerne ako svoju zbraň, tým umocňuje EP ešte viac na mystickú auru. Áno, nahrávka na jednej strane pôsobí prehnane brutálne, prirovnal by som to k mnohonásobným výbuchom bômb, na strane druhej má svoje spirituálne čaro, niečo ako najpôvodnejšie šamanské rituály s veľkou krutosťou. Melodika riffov je čudná, ak by sme si vymysleli nejakú pomyselnú šablónu všetkých extrémnych melódii a porovnali ju, myslím, že táto by sa dosť odlišovala od „normálu“. Na prvé počutie sa zdá, akoby sa „Sacrifical Incarnations of Perpetual Death“ ani nedal napočúvať, gitarové tóny často lietajú nelogicky z hlbočín do vyšších a opačne, ale veľmi nesystematicky a chaoticky. Samozrejme nájdeme tu aj typickejšie komponovanie riffov, no rozhodne tie kakofónie z hlbočín desu stoja za to, práve tie vytvárajú ničiacu atmosféru a dovádzajú poslucháča až na samotný koreň primitivizmu a chaosu. Hovoriť tu o nejakých výraznejších momentoch, skladbe...dá sa o tom hovoriť, ale toto EP sa musí počúvať ako celok, aj s intrami a outrami, ktoré tu majú svoj vlastný priestor. Dokonca aj bicie či prehnitý vokál sú natoľko extrémne nazvučené a zahraté, že z tejto hudby vyžaruje niečo zlého pod povrchom, niečo čo tu vždy bolo a bude. Rakúska scéna má veru jeden veľký klenot v podobe ABHORROT, je to jeden nechutný oplzlý červ, ktorý sa prisaje ako pijavica a uvelebí sa vo vašom vnútri, tak doprajte si trochu toho hnusu.
4/28:07/
9,5                                                           Mortuary
http://abhorrot.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]