ABIGOR „Leytmotif Luzifer (The 7 Temptations of Man)“, Avantgarde Music, CD´14, AUT

Už sa opakujem až trápne, ale ďalšia kapela o ktorej existencii viem už niekedy od 90tych rokov a nikdy som sa k nim nedostal, BM som vážnejšie začal počúvať až nedávno a recenzie na nový ABIGOR nešetrili chválou najvyššou. Nuž tak som sa ponoril do ich hudby a už prvé prepočutie ma uchvátilo až ma zamrazilo na šiji! Pozrime sa akú vražednú kapelu naši susedia majú, neviem či takúto hudbu robili aj v minulosti, ale novinka je samé prekvapenie. Celý album, ako napovedá názov albumu, sa skladá zo siedmych skladieb a ponúka tak 7 príbehov o pokušení človeka, veľmi zaujímavý koncept hodiaci sa do čierneho kovu. Od ABIGOR som pôvodne čakal klasický a mrazivo chladný drviaci Black Metal na spôsob dajme tomu Marduk, no dočkal som sa úplne niečoho iného. Hudobne sú ABIGOR bližšie napr. k Emperor, teda prepracovaný temný a silne atmosférický BM. Mnohé riffy sú tak technické, že to je pre BM až nezdravé, no ABIGOR to sluší ako málokomu. Samozrejme základný nenávistný koncept je zachovaný, nemôže byť ani reč o nejakej fúzii, je to černota ako sa patrí, len trochu vylepšená a dotiahnutá k dokonalosti, z tohto pohľadu by sa snáď dalo hovoriť o modernejšom BM. Tým, že sú viac technickejší, nemyslím na spôsob Deathspell Omega, aj keď ABIGOR tiež dokážu priniesť poriadnu disonanciu a chaos. Táto horda spája neuveriteľné prvky, mnohé gitarové motívy sú tak melodické, že by sa za ne nemuseli hanbiť ani spomínaní Emperor v najlepších časoch, na druhú stranu ponúkajú aj divotvorné, rozvrátené psychadelické momenty a dobre tak kontrastujú k tým melodickým. Využitie riffov je tiež šialené, od jednoduchých vypúšťaných až po desivo zákerné rýchlostné tremolá, medzi tým samozrejme množstvo rôznych vyhrávok, sól, polo sól, a ďalšie kreatívne nápady ktorých musia obaja gitaristi držať v hlave veľké množstvo. Najdôležitejšia je ale ako vždy kompozícia, skladby sú krásne vystavané na dosť vysokej a náročnej úrovni, nadväzovanie gitarových motívov je prirodzené a skladby pôsobia jednoznačne kompaktne. Vo všetkých skladbách sa striedajú rôzne druhy nálad a pocitov, stačí len keď spomalia a máme tu atmosféru záhrobného mučenia, pri rýchlych ničeniach zas odchádzate niekam do medzi galaktických priestorov, jednoducho majstri atmosféry! Bicie nakladajú jedna radosť, pri klepačkách je to slušný zvukový tlak, presný a nekompromisný, no bicman to vie aj s pomalými tempami, či v stredných gradáciách. Je vidno, že obaja tvorcovia pri písaní rozmýšľajú komplexne a tvoria akoby mozaiku groteskných pomäteností, pritom všetko čo z nich vyjde je šialenstvo, dokonalá kombinácia chaosu a poriadku, harmónii a disonancie, devastovania a tvorenia. Najviac do kolien zrážajú rôzne psycho úseky ktoré prídu vždy nečakane a akoby z iných hláv, hudba sa zatne a na gitarách sú predvádzané bizarné zvuky, škripot, psychadelické parádičky, no stále je to jeden úžasný obraz dekadencie. Počúvať „Leytmotif Luzifer (The 7 Temptations of Man)“ v aute môže byť životu nebezpečné, na túto hudbu je potrebné sústredenie, album má tak výhodu, že aj keď ho napočúvate, pri ďalších posluchoch môžete objavovať ďalšie veci, ktoré vám ušli, to množstvo hluku, zvukov a tónov čo sa na vás neustále valí, je bizarné a choré. Celý album je dotiahnutý skoro na maximum, všetky skladby sú silné a ukované majstrami svojho remesla, takže z môjho pohľadu nuda neprichádza do úvahy. Toto peklo je vyšperkované mocnými vokálmi rôzneho druhu, predovšetkým prevláda martický škrekot, no príde aj na šepot v tmách či rôzne melodicky vybrúsené vokály ktoré sem sedia ako všetko ostatné. Prvá skladba Temptation I: Ego mi v niektorých momentoch pripomína našich Depresy, inokedy zas Emperor, ale určite by som nehovoril o kopírovaní, hudba ABIGOR je unikátna vo svojej podstate.