ABJVRATION „The Unqenchable Pyre“, Caligari Records, MC´15, FRA

Zaujímavé kazetové EP navarili francúzski Death / Doom Metalisti s krkolomným názvom ABJVRATION. Kapela pozostáva z členov Funeral Doomových Funeralium a bicman sa dokonca angažoval aj v Inborn Suffering. Tento žáner, teda konkrétne Doom / Death alebo Funeral Doom má v krajine galského kohúta celkom slušnú tradíciu, ale myslím, že atonálny Black Metal je tam teraz viac na výslní. ABJVRATION síce s Funeral Doomom nemajú nič spoločné, skôr by som ich prirovnal ku kultovým Incantation, ktorí tiež radi používajú pomalé a desivé tempá s kvílivými gitarami. Presne takto postupujú aj spomínaní Francúzi a to hneď vypozorovať v prvej skladbe po intre The Desiccated Womb. Pomalé skazené riffy sú hnilobne smrdiace na sto honov, ťažkosť dominuje pomalosti a gitary zväčša vypúšťajú riffy a kde tu narazíme na typické Incantation pískačky bez ktorých by to nebolo ono. Samozrejme dochádza tu k stretom s rýchlejšími tempami kedy znie kapela oveľa hlučnejšie a brutálnejšie, vtedy prevláda Death Metalová kliatba. Melodika v tejto skladbe je slušne vystavaná v náročnej štruktúre kompozície. Celá skladba zväčša pripomína pomalú a bolestivú smrť keď ku koncu príde nečakané zrýchlenie a utne skladbu. Ďalšia The Famished Zealot pokračuje v podobnom duchu, hneď prvé riffy súkajú slušnú atmosféru a hutnosť si podáva ruku s bublajúcou brutalitou, skladba taktiež ponúka zaujímavé štruktúry kompozície. Melodika je na tak pomalé riffy značne prepracovaná a buduje absolútny základ skladby, tu cítiť taktiež Incantation, teda ich novšie obdobie. Kopáky pomaly valcujú tempo pod morbídnymi nánosmi riffov a temnota vás obkľučuje zo všetkých strán. Celý materiál môžem bez problémov označiť za slušný prínos do tohto mrchavého žánru, kde sa smrť stretáva so skazou apokalyptických rozmerov. Často tu narazíte na zdvojované gitarové linky, ktoré zakladajú atmosférické momenty a vy sa ocitáte v smrdutom suteréne spomienok, v ohavnej galérii kde je všetko prerastené lišajníkmi a groteskná zbierka artefaktov vás nielen znechutí, ale zároveň fascinuje. Zvuk EP je dosť hutný a organický, nie je tu náznaku po akejkoľvek umelosti, všetko znie bujaro a hmotne, máte dojem akoby som kapelu počúval priamo v ich skúšobni s dobre ozvučenou aparatúrou. Myslím, že 26 minút je pre toto komando dostatočným hracím časom aby ste sa nemuseli nudiť a nahrávku si naplno užili, mne osobne pri počúvaní čas celkom rýchlo ubehol napriek pomalosti, čo je dôkaz dobre odvedenej práce.