ABSCESSION „Grave Offerings“, Final Gate Records, CD´15, SWE

ABSCESSION je novšia švédska kapela, ktorá vznikla v roku 2009 a doteraz vydali len jediné demo „Death Incarnate“ ešte v roku 2010. Tento rok konečne prišlo k zrealizovaniu debutu „Grave Offerings“, no ale čo iné ako typický švédsky Death Metal môžeme čakať. Chlapi nevyužívajú príliš rýchle tempá a klepačky, skôr sa držia stredných temp v ktorých sa cítia najistejšie. Dôkazom je hneď prvá vec „Where Sleeping Gods Dwell“, dve prelínajúce sa gitary vytvárajúce melodické harmónie, do toho vyhrávky, sóla a dynamické bicie. Melodicky je to klasika, ktorú od podobnej kapely budeme asi všetci očakávať. Nie je núdza o rytmické zvraty a vetvenie kompozície. Basgitara si tiež zastáva svoju úlohu a príde aj na krátke basové sólovanie. V druhej Gargolye je využitý zaujímavý stop timeing pri riffovaní z čoho vzniká zvláštna melódia, no tá sa mimo to už udržuje zas v zabehnutých klasických koľajach. Hudba ABSCESSION neznie tak husto a mohutne ako napr. pri starých Dismember a Entombed, riffy sa zdajú byť viac umiernenejšie a dôraz je kladený hlavne na silné melódie. Najzaujímavejšou a naj vymykajúcejšou sa skladbou bude trojka In My Coffin vďaka pomalým tempám a ťažkosti riffov. Skladbu v určitých miestach doprevádzajú morbídne klávesy, ktoré dodávajú tak trochu nádych Hypocrisy. Ale nie len klávesy, aj melodickejší typ vokálu v refréne a samotná epickejšia melódia skladby či sólo pri konci skladby. Zo skladby úplne cítiť úzkosť rakvy a pocity bezmocnosti. Táto skladba mi trochu pripomína Hypocrisy z obdobia „The Fourth Dimension“. Zostatok materiálu sa už nesie v znamení zákernejších a brutálnejších skladieb s chrastiacimi gitarami. Spomínané stop timei sa nachádzajú aj v Blowtorch Blues a musím uznať, že „Grave Offerings“ sa celkom približuje k albumom 90tych rokov aj atmosférou, aj produkciou. Najsilnejšou zbraňou ABSCESSION sú gitarové sóla, do nich Niel vkladá slušné umenie a celkove ich hudbu pozdvihuje na lepšiu úroveň. Páči sa mi aj občasné využívanie efektu, kedy hlavná gitara vypadne a druhá hrá v pozadí akoby stlmene, chlapi sa snažia do svojej hudby začleniť čo najviac fígľov švédskeho Death Metalu. Melodicky sa album odráža zo základov žánru kedy je cítiť, že skladateľ má silný zmysel pre hranie sa s melodikou a jej farbami. Taktiež je cítiť, že kapela je silne ovplyvnená klasickým Heavy Metalom, cítiť to hlavne v spomínaných sólach, vyhrávkach a ďalších elementoch. Jednou z najrýchlejších skladieb je sedmička Plague Bearer kde možno začuť aj klepačky, ale nie nadlho, skladba znova zotrváva v strednom tempe a kaskádach melódii. Využívané sú aj refrény, vďaka ktorým si zapamätáte lepšie jednotlivé skladby ale aj ich názvy. Klávesy sú využité vo viacerých skladbách, napr. aj v The Ruiner, ale znova s citom ako v In My Coffin, len v pozadí pre dokreslenie atmosféry, rozhodne nie dominantne. Poslednou skladbou je Downfall (Part 1), je tiež špeciálnou skladbou, tak trochu vybočujúcou z celkovej koncepcie, a to nie len vďaka dlhšej časomiere. Táto skladba je snáď najmelodickejšou z celého albumu, aj keď začiatok vokálnych partií mi pripomína skladbu Osculum Obscenum. V tomto tracku cítiť ovplyvnenie Heavy Metalom najmarkantnejšie v hustých vyhrávkach, základných gitarových motívoch a hlavne v speve, kde použili aj čistý spev a rozhodne sa im to oplatilo. Síce pochybujem, že by to nejako viac využili do budúcnosti, ale má to svoje čaro. „Grave Offerings“ sa mi ako album celkom páči už len tým, že zbytočne netlačia na pílu a viac sa sústreďujú na čo najdokonalejšie prevedenie svojej hudby. Nesnažia sa zbytočne kopírovať „Left Hand Path“ či „Like An Ever Flowing Stream“ aj keď si z týchto a podobných albumov berú veľa inšpirácie. Na druhú stranu to aj tak nie je nič nové pod slnkom, len sto krát zahraté, ale zas s inými pocitmi.