ABYSSAL „Novit Enim Dominus Qui Sunt Eius“, Self Released, CD´13, UK
Už druhý album vypudili zo svojich spráchnivených útrob anglickí podivíni ABYSSAL, kapela neznáma, nezverejňuje mená členov, na fotkách vidno len postavy v sutanách, takýchto kapiel sa začína objavovať stále viac. No nič to nemení na tom, že „Novit Enim Dominus Qui Sunt Eius“ môže byť mnohými pokladaný za jeden z najlepších albumov minulého roka, svoju kvalitu dáva jasne najavo ultra strašidelnou atmosférou a ťažkou komplexnou hudobnou prácou. Hudobne sú ABYSSAL najbližšie k bizarnému Death Metalu, ktorý sa často vynára z odporných bažín Doom Metalovej pomalosti či hrozivou temnou aurou Black Metalu. Predovšetkým má ale album šancu zaujať fanatických Death Metalistov bažiacich po experimentálnom strachu, bzučivé a technické gitary dajú spomenúť na austrálskych Portal ku ktorým sú často prirovnávaní. ABYSSAL používajú oproti Austrálčanom viac hutnejšie a ťažšie gitary, niekedy by som až povedal ladením do Brutal Death Metalu, našťastie ale zbytočne neskĺzavajú do týchto teritórií. Berú si odtiaľ možno len zvuk a niektoré sekacie riffy. Skladby sú poriadne nahustené rôznymi nepríjemnými atmosférami, prechádzate nimi ako cez nejaké magické levely, niektoré sú odstrašujúco mystické, iné prinášajú záhrobné pohľady do vnútra ničoho a ďalšie pripravujú psycho pasce. Geniálne sa to všetko premieta napr. v skladbe Under The Wretched Sun of Hattin, skladba vás rozseká na molekuly svojou variabilitou, pocítite totálny mráz, následne na to upálenie v čiernom ohni, či pád do čiernej diery, nevyhnete sa víchriciam ktoré na Zemi ani nepanujú a zemotras to všetko dokonale pochová. Riffy prerážajú niekedy dosť technicky a inokedy gitarista hrá úplne jednoducho, vždy sa však jedná o bizarnosť, grotesknosť a ponurú hrôzu. Ak som dobre postrehol, ABYSSAL vôbec nepoužívajú sóla, ale to si ani nevšimnete, dokážu hrať tak zaujímavo, fascinujúco a rôznorodo, že nudiť sa určite nebudete, samozrejme občas gitary znejú podivne škrípajúco, výškové tremolá vystrekujú ako smrtonosné gejzíry a tie vás hneď brutálnou silou zadupávajú pod zem. Časté sú disharmonické šialenstvá, často mám pocit akoby boli tie riffy prekliate, hrané spiatočne a znova pustené normálne čo ich ešte viac pokrúti, a toto sa deje aj pri najpomalších, či najrýchlejších kadenciách. Menšou závadou je z môjho pohľadu dosť čistý zvuk, samozrejme všetko je kvalitne nazvučené, hutné a ťažké, no určitá špinavosť by mohla z tejto hudby spraviť najčernejšiu nočnú moru. Myslím ale, že tento spôsob zvuku zvolili zámerne aby bolo lepšie počuť technickejšie riffy, ale nečakajte žiadne technické exhibície, len desivú bolesť rozpadávajúcu sa vo vákuu. Chlapi vždy dbajú aby na prvom mieste bola atmosféra a to sa im podarilo na 100%, obzvlášť mysteriózne pasáže sú kruté. Album znie celkove tak plno, že máte dojem, že už by sa sem nezmestil ani jeden nástroj navyše, všetko čo počujete, perfektne vypĺňa zvukový priestor, niečo ako horiaci proces v malom priestore. Kompozične ide o dosť náročné celky, v skladbách sa málokedy niečo opakuje, a keď už, tak len pár krát, skladby tak pôsobia ešte tajomnejšie a monumentálnejšie. Časomiery sa pohybujú od niekoľko sekundových, čo sú skôr len experimentálne bizarnosti, až po najdlhšiu Created Sick, Commanded To Be Well, cez 10 minút trvajúca inštrumentálka. Vokál jedinca za mikrofónom spĺňa bez problémov najvyššie kritéria pre tento spôsob hudby, zväčša démonické reptanie v hlbočinách tieňov, v niečom mi pripomína aj Curatora, rozhodne tam nič nekazí a pôsobí rovnako drasticky a dramaticky ako celá táto čudná orchestra smrti. Album neponúka ani nič také extra prevratné, chlapi majú len dobre napočúvané veci ako Portal, Impetuous Ritual, Mitochondrion, Antediluvian, Paroxsihzem, Auroch a ďalšie chobotnicoidné divné kapely, ale ich spôsob vyjadrenia a prevedenia je značne drvivý! Chcem ešte upozorniť napr. na pasáž uprostred skladby As Paupers Safeguard Magnates, kde sa na vás vyvalí podivná vesmírna Jazzová sekvencia, ale takýchto zákutí a tajomných chodieb obsahuje tento album veľa, stačí len dobre počúvať, pozerať sa, vnímať všetku tú ohavnú krásu, ktorá vás pomaly pohlcuje.
11/59:22/ 9,75 Mortuary
http://abyssal-home.bandcamp.com/
Už druhý album vypudili zo svojich spráchnivených útrob anglickí podivíni ABYSSAL, kapela neznáma, nezverejňuje mená členov, na fotkách vidno len postavy v sutanách, takýchto kapiel sa začína objavovať stále viac. No nič to nemení na tom, že „Novit Enim Dominus Qui Sunt Eius“ môže byť mnohými pokladaný za jeden z najlepších albumov minulého roka, svoju kvalitu dáva jasne najavo ultra strašidelnou atmosférou a ťažkou komplexnou hudobnou prácou. Hudobne sú ABYSSAL najbližšie k bizarnému Death Metalu, ktorý sa často vynára z odporných bažín Doom Metalovej pomalosti či hrozivou temnou aurou Black Metalu. Predovšetkým má ale album šancu zaujať fanatických Death Metalistov bažiacich po experimentálnom strachu, bzučivé a technické gitary dajú spomenúť na austrálskych Portal ku ktorým sú často prirovnávaní. ABYSSAL používajú oproti Austrálčanom viac hutnejšie a ťažšie gitary, niekedy by som až povedal ladením do Brutal Death Metalu, našťastie ale zbytočne neskĺzavajú do týchto teritórií. Berú si odtiaľ možno len zvuk a niektoré sekacie riffy. Skladby sú poriadne nahustené rôznymi nepríjemnými atmosférami, prechádzate nimi ako cez nejaké magické levely, niektoré sú odstrašujúco mystické, iné prinášajú záhrobné pohľady do vnútra ničoho a ďalšie pripravujú psycho pasce. Geniálne sa to všetko premieta napr. v skladbe Under The Wretched Sun of Hattin, skladba vás rozseká na molekuly svojou variabilitou, pocítite totálny mráz, následne na to upálenie v čiernom ohni, či pád do čiernej diery, nevyhnete sa víchriciam ktoré na Zemi ani nepanujú a zemotras to všetko dokonale pochová. Riffy prerážajú niekedy dosť technicky a inokedy gitarista hrá úplne jednoducho, vždy sa však jedná o bizarnosť, grotesknosť a ponurú hrôzu. Ak som dobre postrehol, ABYSSAL vôbec nepoužívajú sóla, ale to si ani nevšimnete, dokážu hrať tak zaujímavo, fascinujúco a rôznorodo, že nudiť sa určite nebudete, samozrejme občas gitary znejú podivne škrípajúco, výškové tremolá vystrekujú ako smrtonosné gejzíry a tie vás hneď brutálnou silou zadupávajú pod zem. Časté sú disharmonické šialenstvá, často mám pocit akoby boli tie riffy prekliate, hrané spiatočne a znova pustené normálne čo ich ešte viac pokrúti, a toto sa deje aj pri najpomalších, či najrýchlejších kadenciách. Menšou závadou je z môjho pohľadu dosť čistý zvuk, samozrejme všetko je kvalitne nazvučené, hutné a ťažké, no určitá špinavosť by mohla z tejto hudby spraviť najčernejšiu nočnú moru. Myslím ale, že tento spôsob zvuku zvolili zámerne aby bolo lepšie počuť technickejšie riffy, ale nečakajte žiadne technické exhibície, len desivú bolesť rozpadávajúcu sa vo vákuu. Chlapi vždy dbajú aby na prvom mieste bola atmosféra a to sa im podarilo na 100%, obzvlášť mysteriózne pasáže sú kruté. Album znie celkove tak plno, že máte dojem, že už by sa sem nezmestil ani jeden nástroj navyše, všetko čo počujete, perfektne vypĺňa zvukový priestor, niečo ako horiaci proces v malom priestore. Kompozične ide o dosť náročné celky, v skladbách sa málokedy niečo opakuje, a keď už, tak len pár krát, skladby tak pôsobia ešte tajomnejšie a monumentálnejšie. Časomiery sa pohybujú od niekoľko sekundových, čo sú skôr len experimentálne bizarnosti, až po najdlhšiu Created Sick, Commanded To Be Well, cez 10 minút trvajúca inštrumentálka. Vokál jedinca za mikrofónom spĺňa bez problémov najvyššie kritéria pre tento spôsob hudby, zväčša démonické reptanie v hlbočinách tieňov, v niečom mi pripomína aj Curatora, rozhodne tam nič nekazí a pôsobí rovnako drasticky a dramaticky ako celá táto čudná orchestra smrti. Album neponúka ani nič také extra prevratné, chlapi majú len dobre napočúvané veci ako Portal, Impetuous Ritual, Mitochondrion, Antediluvian, Paroxsihzem, Auroch a ďalšie chobotnicoidné divné kapely, ale ich spôsob vyjadrenia a prevedenia je značne drvivý! Chcem ešte upozorniť napr. na pasáž uprostred skladby As Paupers Safeguard Magnates, kde sa na vás vyvalí podivná vesmírna Jazzová sekvencia, ale takýchto zákutí a tajomných chodieb obsahuje tento album veľa, stačí len dobre počúvať, pozerať sa, vnímať všetku tú ohavnú krásu, ktorá vás pomaly pohlcuje.
11/59:22/ 9,75 Mortuary
http://abyssal-home.bandcamp.com/
