ACHERON „Kult Des Hasses“, Listenable Records, CD´14, USA
Máme tu novinku od ACHERON čo je tak trochu zázrak, keďže kapela sa v prvej polke roku 2010 rozpadla, ale ku koncu roka znova povstala a teraz ukazuje svoju silu. Predošlý album „The Final Conflict: Last Days of God“ nebol zlým albumom, ale mňa osobne ani nijak zvlášť neoslnil. Moja zvedavosť bola teda v strehu a album mám už konečne napočúvaný. Hlavne musím napísať, že nová posila Art Taylor na gitare stojí fakt za to, tento chlap dokáže dokonale ovládať svoju šesť strunovku a je omnoho šikovnejší než obaja predošlí gitaristi z minulého albumu. Prvé, čo vám hneď udrie do očí, alebo lepšie povedané do uší, sú neskonale perfekcionistické a do detailu prepracované sóla. Každé jedno je výborne premyslené a je kapitolou samou o sebe, používa rýchle technické prstolamy, ale nebráni sa ani rôznym škrípajúcim momentom. Sóla sú omnoho melodickejšie a silnejšie než nosné rytmické riffy, dovolím si tvrdiť, že práve tie povyšujú tento album do vysokých metalových výšin. Mnohé Artové sólo kreácie sa približujú k takému majstrovi ako Andy LaRocque, ako technicky, tak kompozične ale aj atmosféricky, často mi pri jeho umení behajú zimomriavky po chrbte, chémia funguje a všetko funguje ako má. Škoda, že aj zostatok albumu nie je tak dokonalý, aj keď myslím, že sa celkove podaril omnoho lepšie ako jeho predchodca. Vďaka Artovi album dostal akési majestátnejšie rozmery, vznešenejšie a umeleckejšie cítenie, približujúc sa viac ku klasickému Heavy Metalu 80tych a 90tych rokov. Skladby celkove pôsobia vážne, dramaticky a klasicky zároveň, chytľavosť tu má svoje miesto, aj keď občas mi príde trochu nútená, no to sa ale nedá v žiadnom prípade povedať o sólach. Akoby skladby fungovali tak na 60%, ale keď sa strhne sólo, skladba vyrazí dopredu na 100%. Perfektnú prácu odvádza aj druhý veľký ťahúň kapely Kyle Severn, je počuť, že je to skúsený hudobník a jeho údery na bicie nesú pečať vysokej kvality. Každý jeden rytmus je presne premyslený a dokonale zahratý, aj keď sú gitarové riffy často jednoduché, vtedy príde na rad Kyleova technika a všetko zahustí svojimi breakmi, prechodmi, jemnou hrou na činely alebo kopákovými útokmi. Kyle jednoducho k ACHERON patrí ako aj k INCANTATION. Treťou a ústrednou postavou, bez ktorej by ACHERON nikdy neexistoval, je najvyššia hlava Vincent Crowley. Ten sa stará o basové partie a samozrejme o vokály a texty plné jedovatých satanských slov. Z tohto pohľadu ide skutočne o silné trio, ktoré sa dobre doplna a vytvára tak možno najsilnejšiu zostavu v histórii kapely. Skladby sa mi zdajú oproti predošlým albumom viac dotiahnutejšie, vnútorne silnejšie a dominantnejšie zároveň. Za najlepšie skladby by som menoval Daemonum Lux, Raptured To Divine Perversion, Thy Father Suicide, Misanthropic Race alebo Whores And Harlots. Nemôžem ale povedať, že by niektoré skladby vyslovene vyčnievali nad ostatné, skôr si myslím, že v každej skladbe sa nachádzajú aj slabšie, ale aj silné momenty, no i napriek tomu sa jedná o výborný album, ktorý mnohých určite prekvapí. Zvukovo sa „Kult Des Hasses“ radí medzi tie čistejšie znejúce, všetky inštrumenty sú zreteľne počuť a bicie sú na môj vkus tiež príliš vyčistené, osobne by som možno pridal nejaké chorálové zbory alebo varhany pre zahustenie zvuku. Škodou určite je, že po natočení albumu opustil kapelu Kyle Severn, som zvedavý ako sa z toho duo Crowley, Art pozviecha, dúfam, že nezahodia flintu do žita a nájdu schopného bicmana.
10/56:26/ 8 Mortuary
http://www.reverbnation.com/acheron
Máme tu novinku od ACHERON čo je tak trochu zázrak, keďže kapela sa v prvej polke roku 2010 rozpadla, ale ku koncu roka znova povstala a teraz ukazuje svoju silu. Predošlý album „The Final Conflict: Last Days of God“ nebol zlým albumom, ale mňa osobne ani nijak zvlášť neoslnil. Moja zvedavosť bola teda v strehu a album mám už konečne napočúvaný. Hlavne musím napísať, že nová posila Art Taylor na gitare stojí fakt za to, tento chlap dokáže dokonale ovládať svoju šesť strunovku a je omnoho šikovnejší než obaja predošlí gitaristi z minulého albumu. Prvé, čo vám hneď udrie do očí, alebo lepšie povedané do uší, sú neskonale perfekcionistické a do detailu prepracované sóla. Každé jedno je výborne premyslené a je kapitolou samou o sebe, používa rýchle technické prstolamy, ale nebráni sa ani rôznym škrípajúcim momentom. Sóla sú omnoho melodickejšie a silnejšie než nosné rytmické riffy, dovolím si tvrdiť, že práve tie povyšujú tento album do vysokých metalových výšin. Mnohé Artové sólo kreácie sa približujú k takému majstrovi ako Andy LaRocque, ako technicky, tak kompozične ale aj atmosféricky, často mi pri jeho umení behajú zimomriavky po chrbte, chémia funguje a všetko funguje ako má. Škoda, že aj zostatok albumu nie je tak dokonalý, aj keď myslím, že sa celkove podaril omnoho lepšie ako jeho predchodca. Vďaka Artovi album dostal akési majestátnejšie rozmery, vznešenejšie a umeleckejšie cítenie, približujúc sa viac ku klasickému Heavy Metalu 80tych a 90tych rokov. Skladby celkove pôsobia vážne, dramaticky a klasicky zároveň, chytľavosť tu má svoje miesto, aj keď občas mi príde trochu nútená, no to sa ale nedá v žiadnom prípade povedať o sólach. Akoby skladby fungovali tak na 60%, ale keď sa strhne sólo, skladba vyrazí dopredu na 100%. Perfektnú prácu odvádza aj druhý veľký ťahúň kapely Kyle Severn, je počuť, že je to skúsený hudobník a jeho údery na bicie nesú pečať vysokej kvality. Každý jeden rytmus je presne premyslený a dokonale zahratý, aj keď sú gitarové riffy často jednoduché, vtedy príde na rad Kyleova technika a všetko zahustí svojimi breakmi, prechodmi, jemnou hrou na činely alebo kopákovými útokmi. Kyle jednoducho k ACHERON patrí ako aj k INCANTATION. Treťou a ústrednou postavou, bez ktorej by ACHERON nikdy neexistoval, je najvyššia hlava Vincent Crowley. Ten sa stará o basové partie a samozrejme o vokály a texty plné jedovatých satanských slov. Z tohto pohľadu ide skutočne o silné trio, ktoré sa dobre doplna a vytvára tak možno najsilnejšiu zostavu v histórii kapely. Skladby sa mi zdajú oproti predošlým albumom viac dotiahnutejšie, vnútorne silnejšie a dominantnejšie zároveň. Za najlepšie skladby by som menoval Daemonum Lux, Raptured To Divine Perversion, Thy Father Suicide, Misanthropic Race alebo Whores And Harlots. Nemôžem ale povedať, že by niektoré skladby vyslovene vyčnievali nad ostatné, skôr si myslím, že v každej skladbe sa nachádzajú aj slabšie, ale aj silné momenty, no i napriek tomu sa jedná o výborný album, ktorý mnohých určite prekvapí. Zvukovo sa „Kult Des Hasses“ radí medzi tie čistejšie znejúce, všetky inštrumenty sú zreteľne počuť a bicie sú na môj vkus tiež príliš vyčistené, osobne by som možno pridal nejaké chorálové zbory alebo varhany pre zahustenie zvuku. Škodou určite je, že po natočení albumu opustil kapelu Kyle Severn, som zvedavý ako sa z toho duo Crowley, Art pozviecha, dúfam, že nezahodia flintu do žita a nájdu schopného bicmana.
10/56:26/ 8 Mortuary
http://www.reverbnation.com/acheron
