ACHERONTAS „Psychic Death - The Shattering of Perceptions“, Agonia Records, CD´20, GRE

Pre každú kapelu by malo byť nesmierne dôležité, aby bola rýchlo identifikovateľná, osobitá, svojská, samozrejme to ale nie je pri tom množstve kapiel, ktoré sa denne rodia, absolútne možné, potom vznikajú klony, klony klonov, kopírky klonov a rôzne ďalšie variácie. Nemyslím ale dokonalú, alebo čistú originalitu, dnes už je len ťažko vytvoriť v hudbe, ale aj metale skutočne niečo smer určujúce a nepočuté, takže zostáva kombinovať veci, ktoré už vznikli, sústrediť sa na vlastnú víziu a priniesť aspoň niečo zo svojho ducha, to je to, o čom som písal, byť osobitý v určitých aspektoch, mať niečo svojské, niečo čo bude natoľko dôležité, že iné kapely s chabou kreativitou to začnú využívať tiež. To je dobrý znak originality. O niečo takéto nemusia mať Gréci ACHRONTAS vôbec žiadnu starosť. Každému, kto počul, alebo má napočúvané aspoň nejaké nahrávky tejto magickej squadry, musí byť hneď jasné, že toto je ACHERONTAS. Kapela sa túla cez horiace polia sférické už od roku 2007 a doteraz vydali 8 dlhých nahrávok plus ďalšie krátkometrážne diela. To, či sa bude ich hudba niekomu páčiť, alebo nie, nie je vôbec dôležité, tu budú vždy dôležité osobné preferencie. ACHERONTAS začali svojho času využívať množstvo ambientných skladieb, alebo medzihier, či pasáží, no na posledných albumoch zaťali viac do živého a spod ich rúk sa rodia len samé Metalové opusy (sem tam možno ešte počuť dozvuky). Inak tomu nie je ani na novinke „Psychic Death – The Shattering of Perceptions“, ktorá sa objavila ešte koncom júna. To, čím sa odlišujú od iných kapiel podobného žánru, je veľký melodický, ale aj harmonický rozsah vedený troma gitarami, no dôležité je, že ich melodika je ich vlastná, rozpoznateľná. Niečo podobné robia napr. aj ľudia okolo Nightbringer, Akhlys, Bestia Arcana, či Aoratos, no v ich prípade ide zas o odlišné chápanie harmónií, inú energiu, iné štruktúry skladieb, vokály a podobne. Nový album neprináša v podstate nič nového a zásadného, čo by ho odlišovalo napr. od predošlých dvoch diel, no i tak musím dopísať, že to vôbec nevadí, pretože si stále zachovávajú vlastnú identitu a je poznať, že celý materiál je krvopotne vydretý tvorcami, všetko do detailu premyslené a skomponované. Hneď od začiatku začnú pôsobiť kúzla, ale aj zaklínadlá, dostávam sa do astrálneho sveta géniov a iných pračudesných bytostí. Všetky tri gitary spolupracujú na dobrej úrovni, samozrejme všetkému velí V. Priest, ktorý je zväčša autorom celej hudby a konceptu, ale aj ostatní dvaja gitaristi Saevus H. a Indra majú svoj leví podiel na tom ako celé dielo znie. Počúvať toto dielo možno všeobecne, nezapodievať sa detailmi, nechať to na seba pôsobiť ako celok, no možno sa aj ponoriť do hĺbkového počúvania, a všímať si všetky nástroje individuálne a tu rovnako si možno všimnúť ako je to celé „orchestrálne“ prepracované a s ešte väčším údivom tak možno sledovať mikro detaily tonality a epických melódií. Celkove „Psychic Death – The Shattering of Perceptions“ pôsobí komplexne, skladby majú, podobne ako v klasickej hudbe, svoje pokojné, ale aj búrlivé časti, v tých pokojnejších sa do popredia dostáva vokál V. Priesta, ktorý svojim charizmatickým hlasom a slovom až básnicky prednáša, káže, zasväcuje. ACHERONTAS má viacero sfér prečo je ich hudba tak pôsobivá a uveriteľná, len blázon by neuveril ich autentickej dramatizácii. Pri počúvaní sa prenášam do iných svetov, možno do minulosti, kedy dnešné ruiny stavieb starovekých civilizácii zažívali svoj vrchol, kedy vládli ľudia, o ktorých sa dočítame už len v historickej literatúre, ale aj mytologickej, či magickej. Netrúfam si povedať, či sa mi novinka páči viac ako „Faustian Echos“, alebo „Amarta (Formulas of Reptilian Unification Part III)“, pretože všetky sú tak účinné a autenticky rituálne, každý so svojim vlastným konceptom, svojimi labyrintmi temnoty a spirituálneho chvenia. Počúvať „Psychic Death – The Shattering of Perceptions“ je ako byť prítomný pri rituáli ceremoniálnej mágie a s údivom sledovať majstrov svojho čierneho remesla. Všetky tóny sú čisté ako panenská voda, všetko presne zapadá do veľkého grandiózneho celku, ktorého súčasťou sa stávate postupným napočúvaním.