CADAVERIC FUMES „Dismensions Obscure“, Blood Harvest, EP´16, FRA

A konečne sa nám prebudili Francúzi CADAVERIC FUMES ktorých demo z roku 2012 „Macabre Exaltation“ ma dosť zaujalo. Ich Death Metal je starého strihu tak trochu líznutý smerom do Demilich, ale nie je to doslova uctievanie, len si z nich berú inšpiráciu. V ich hudbe sa naháňajú tiene a otvárajú sa neprebádané siene v podzemí. Začiatok EP otvára skladba Crepuscular Journey, tá má aj svoje vnútorné intro, kde do obskúrnych klávesových plôch začne hrať zaujímavá melódia na klavíri. Základ tejto melódie mi trochu pripomína ústrednú melódiu Fantóma opery. Táto melódia sa neskôr začne opakovať aj v riffe tejto skladby, ale poporiadku. Skladba predstavuje typickú tvár kapely ako som ju poznal z dema. Gitary sa nehrajú na nič extrémne, znejú skôr mysteriózne a temne, nemajú nejaký basový zvuk, skôr plochý. Riffy sú často púšťané do neznáma, no stále vedú zaujímavé melódie. Melodicky sa kapela pohybuje v strašidelných dimenziách, bizarnosť sa tu snúbi s grotesknosťou a hrôzou. Z ich hudby cítiť niečo staré a divné. Aj keď pritvrdia ako napr. v pasáži, keď basgitara vydá odpudivý zvuk ako zo starých Cryptopsy a potom to kapela rozpumpuje, stále to nie je ten extrém, ktorý by mnohí mohli čakať. Kapela dáva hlavne na atmosféru a tá narastá každým tónom k ohavnosti Lovecraftskej. Tento ich prístup je mi dosť sympatický. Kombinujú jednoduché riffy kedy preráža atmosféra s technickými excesmi, kedy sa taktiež atmosféra príliš nerozplýva. Dokážu z gitár vypudiť dosť zaujímavé témy, niekedy mi to príde ako zjednodušení Gorguts z ich obdobia „Obscura“ a novšie, ale len zjednodušene. Nečakajte zas nejaké ekvilibristické útoky, no i napriek tomu znejú v mnohých momentoch progresívne a novátorsky. Napr. druhá skladba Extatic Extripation znie omnoho technickejšie než prvá vec. Je viac zahalená tajomstvom a ilúziou, riffy sú krásne vykomponované a odvážne ukazujú zohavenú tvár. Do týchto technických riffov sa tajomne vkráda basa, ktorá je rovnako slušne zvládnutá a ponúka zaujímavé postupy. Občas sa zosúladí s gitarou a inokedy sa zas púšťa do vlastných inotajov. Reuben vie hrať aj klasicky, ale používa aj podtrhávanie strún a ďalšie techniky, podľa toho kde sa to ako hodí. Tým ale nechcem zdegradovať prvú skladbu, aj keď je menej technická, v nej zas vyniká kompozične melodický um s obrovským ťahom na atmosféru, táto skladba je viac klasický Death Metal. Posledný opus Where Darkness Reigns Pristine je zas kombináciou oboch predošlých skladieb. Ale nie ich spojením, stretáva sa tu svet atmosférickej jednoduchosti a harmónii s bizarným svetom technickej obludnosti a progresu. Skladba je natiahnutá na viac ako 14 minút a v nej si vychutnáte znova skvostné kompozície a rôzne techniky hrania, ktoré ale nikdy neprevyšujú atmosféru. Páči sa mi, že CADAVERIC FUMES sa doslova dokážu v kompozíciách vyžívať, do rôznych tajomných riffov dokážu vložiť ešte tajomnejšiu a mizernejšiu atmosféru pomocou spomalenia a zároveň pridaním zvláštnych techník. Preto sa v tejto poslednej skladbe tak často mení charakter, poloha, atmosféra, nálada. Zaujímavé je, že skladba plynie úplne prirodzene, ani raz ma neprepadol pocit, že by to bolo samoúčelné alebo umelo polepené. Zo skladby sála hrozivé mŕtvolné vyžarovanie, ktoré sa skrýva zároveň aj v produkcii. V ich zvuku je zvláštny nabitý priestor, ktorý taktiež robí atmosféru. Vokálne to taktiež nepreháňajú, Romain a Wenceslas používajú zrozumiteľný typ vokálov, aj ten hlbší aj uškriekanejší. Skladba končí zaujímavou, v špirále sa točiacou melódiou, ktorá mi tak trochu pripomína Immolation, keď zakončujú svoje diela. „Dismensions Obscure“ je určite celkom originálnym dielkom a aj napriek tomu, že som ich sčasti prirovnával ku Demilich, Gorguts alebo Immolation, stále je to len zdravá inšpirácia a hlavne musím napísať, že chlapi si idú svojou cestou. Už by to ale chcelo nejaký album, ak ten sa bude niesť presne v tomto duchu aj s takouto produkciou, bude to vysoko počúvateľný materiál.